hmm, základná otázka. Je upratovanie o dobrom pocite z poriadku okolo nás. Alebo o dodržiavaní nejakých povedzme bezpečnostných štandardov. Že nám tu nelezie všelijaká háveď, že sa nepodkýňame na blbostiach, nelepíme k podlahe, nekašleme od chumáčov prachu???
Ak nechcem mať zlý pocit, že sa lepím na podlahu, že mi sťahuje priedušky od prachu, že neviem nájsť, čo potrebujem, tak upracem. A teda nemusím mať práve dobrý pocit z uprataného, ale nemám zlý pocit z bordelu okolo.
začnem od seba..od mala sme museli pomáhať s niečím(nedá sa porovnávať s dnešnou dobou ale ide asi o princíp)..začínalo to naozaj s riadom-pomôcť utrieť,potom čistenie zeleniny pod dohľadom,nosenie dreva-plyn nemáme doteraz v našom kraji,potom myslím že to som už bola prváčka celej rodine počistiť v sobotu topánky-kontrola bola!! a striedali sme sa neskôr po týždni s mladším bratom kým nedorástol on do prvej triedy..tá pomoc bola akási automatická-napr. aby bol umytý riad kým príde mama z roboty alebo dať sliepkam kým príde ocino z roboty no lebo potom boli otázky "čo ste robili,kým.."a úlohy nám naozaj len skontrolovali!
potom prišiel vek ked sme aj my mali doma doslova a do písmena binec v brlohu...ale len v našich izbách!!sobotné rajony boli automatické (žiadne vyspávanie!!)kedže sme boli z dediny bolo treba dohnať robotu aj von..a ja potom myslím že asi od 12r.každú sobotu ked sme sa naobedovali doma už bolo aj uratané nastupovala som na rajon k starej mame(inak týmto prešli tiež všetky moje sesternice!!)..bývali v chalúpke a tam domáce koberce-poprášiť,kefou vydrhnúť celé "podstenie"..
a podobne som viedla moje deti-nevyspávať celé dopoludnia,určité práce boli akosi dané pre každeho jedného a brali to ako samozrejmosť..napr.dcera sa chytila piecť jednoduché veci už ako šiestačka a kuchyńu ako vedela tak upratala(predsa upiekla bábovku tak nebudem riešiť zle utretú linku!!)chalani podobne-ak bola zotretá chodba prípadne už kúrili v ústrednom kúrení rozhádzané topanky som nevidela,a tak nejako sa to nabaĺovalo,pribúdalo..a tie ich izby som striktne neriešila no ked sa mi zdalo,že je to príliš museli zabrať aj na tomto poli.
ALE naša generácia a aj moje deti ešte nemali mobily!a v pc internet len začínal..napr.my sme mali internet ako prvý na ulici-ale aký pomalý!!
Nejak mi do tejto témy zapadá židovský vtip, čo som minule čítala :) budem ho parafrázovať.
"Drahý, keď nabudúce privedie naša Rivka nápadníka, stačí povedať: Teší ma. Namusíš mu hneď bozkávať ruky a nazývať ho? Náš záchranca" 
Mala som dovolenku. Strávila som ju doma a v podstate až keď som "vypadla" z každodenného kolotoča, tak som si uvedomila koľko prác v domácnosti vykonávam sama. Chalani sú už za násťročným vekom a keĎ "zdupačím", tak urobia, ale sami od seba...Občas sa stane taký zázrak a to potom nevychádzam z údivu. Ako malí mi pomáhali často aj násťroční mali svoje "povinnosti". Často frflali, až to prišlo do takého štádia, že radšej než počúvať a hádať sa a čakať, tak som to urobila sama. Chyba, veľká chyba. Zvykli si veľmi rýchlo a ja som sa stala zberačkou vecí pohodených kde kade, umývačkou, utieračkou prachu, záhradníčkou, kuchárkou a ešte veľa iného. Na seba a svoje záľuby mi takmer nezostal čas. Keď som chcela všetko stihnúť, tak som večer padala od únavy. Práve počas tej dovolenky som si povedala dosť.Momentálne som v takom štádiu, že upracem iba to, čo som sama rozhádzala. Upozorním ich aby sa pozreli, čo po sebe nechávajú, ale neurobím to. Úprimne mám rada poriadok a ťažko sa mi niektoré veci ignorujú, ale dúfam, že keď vydržím, tak sa spamätajú. Optimistka 
. Netuším, kedy tú potrebu umytej podlahy a čistých záclon, či okna pocítia.
V tomto smere nie som optimista, potrebu čistých okien nepocítia.... To sa teším, jak títo maldí budú bačovať vo vlastnom Veľká časť si navrhne priestory tak, aby tom mohli chodiť robotické vysávače, umývače, kosačky.... robotické všetko
ano, hlavne vsetko musi byt nizko udrzbove, tusim aj keby dostali rodinny dom skoro zadarmo, by nechceli, bo vela roboty 
u nás je to nejak samozrejmosťou, že sa deti podieľajú na prácach v domácnosti. Keď sa kedykoľvek vrátim domov (napr. aj po pár dňoch na našich naničmamovských stretkách ), nemusím mať obavy. domácnosť nájdem v pohode, riady upratané, nikde nie je bordel. Vo svojich izbách si bačujú sami, ak tam majú bordel, je to ich bordel a neriešim. mám skúsenosť, že keď bola dcéra na študijných pobytoch dlhodobo mimo domu, záležalo jej, aby mala upratané, vedela sa o seba postarať. A pritom doma vo svojej izbe máva niekedy ako po výbuchu. takže sa spolieham, že má čo-to vštepené.
Minule som synovi povedala, aby vyložil umývačku, odpovedal mi, že teraz, keď som mu to prikázala, už ho to nebude baviť urobiť , že radšej robí veci bez príkazov.
Za významnú považujem dôslednosť. Keď poviem, že niečo majú urobiť, tak na tom trvám. Neurobím to za nich a dohliadnem, aby to urobili. Keď si napr. nechali ako malí rozhádzané topánky, zavolala som ich a museli si ich spratať - hoci jednoduchšie a rýchlejšie by bolo urobiť to. Takto sú vedení odmalička a funguje to. ale sme v tom zajedno aj s mojím mužom. To považujem tiež za dôležité.
Druhá vec je napr. to, že máme psa. Má 12 a pol roka a od jeho príchodu k nám sa oň deti musia starať. Kŕmiť, venčiť, čistiť... Takže sa tak prirodzene naučili aj zodpovednosti.
Tak všetko som napäto čítala. Plus mínus je to všade asi nastejno.
Žiadna veľká perestrojka asi neplatí, žeby deti behali od 10tich rokov samostatne a umývali okná a glančili kuchyňu, aby prekvapili matku vrátiacu sa z roboty.
Takže mi bude musieť stačiť tešiť sa na ich vlastné domácnosti a že aspoň čas dávania sieťok do okien ich tie okná nakopne umyť.
Vlastné domácnosti, to už by som mohla aj čo to popísať, asi radšej nie, 
ale snažia sa ako vedia? Tuším potenciálna nevesta má k upratovaniu a udržiavaniu poriadku najbližšie, zvyšok by som povedala, že sa pomamilo? Len ja sa tak snažím, vrámci svojich možností .... U mňa boli, sú tie vôľové vlastnosti nejak viac "vvypestované" ..., keď musíš ta musíš, čo sa týka úplného základu. Nadštandard, keď ma kopne múza ..., som schopná? Nebola som najlepším vzrorom a ani výchovu k zapájaniu do upratovania som veľlmi nezvládla, lebo mám slabé nervy Tak tak to aj ja beriem, nech si rieši svoje ako vedia.
prečo to tak chceš vedieť,že od kedy a koľko pomáhajú...položme si otázku kedy sme my samé od seba umyli prvý krát okno..no ja teda asi až na strednej -ale inak s iným sme pomáhali..
a čo bojíš-ja ked som sa vždy odniekaľ vrátila doma bolo upratané(samozrejme okrem ich izieb!),riady umyté..kritické oko by našlo niečo ale tešilo ma,že to urobili samy od seba.
myslím,že to funguje aj u vás..
Mňa totiž pôvodne zaujala iná vec. Lebo bavíme sa už teraz o "veľkých" a takmer dospelých deťoch. Keď si vezmem, tak maminy malinkých detí ihneď reagujú na otázku "pomáhajú vaše deti?" atď a celé sa to vezie v duchu "ako dieťa vychovávaš".
O deťoch, aké mám ja teraz, už by sa nejaké tie plody výchovy mali odzrkadlovať. Môžem povedať, že nie - riad neumývajú. Nejak sa vedia uskromniť s taniermi a predpokladám, že kým majú nejaký čistý, tak ani neumyjú. A v podstate ani sa odnikiaľ nevraciam, aby som nejak ten poriadok či neporiadok videla. Za posledné 2 roky sme doma - dvojdenné služobky nerátam.
Ale ako si správne podotkla - fakt to okno som umývala v štýle "lebo idú Vianoce a má sa to" asi až niekde na strednej. Mne sa naše okná zdali vždy fest čisté.
Na druhej strane - celé toto, čo sa poriadku a robôt v domácnosti týka je podľa mňa ženská robota. Takže ani umývať okná ich nevediem. Ja tiež nevvymieňam žiarovky.
No - mojou neemancipácia sa teda poriadne vo výchove prejavila.
Inak - mladší má solídne poupratované - ako umytá dlážka a spol zas nie, povysávané 1x za týždeň sám od seba, na pohľad tip top izba, môže mať návštevy a nemusí sa hanbiť .... nežto starší ... ten rieši iné bytostné problémy.
Aha..
Balalajka, neuveríš, ale jeden taký zázrak mám. On je nervózny, keď ideme na víkend preč, lebo sa (rozumej on) nepovysáva. On si každý týždeň utiera prach zo stola, poličiek, štetcom ho ometá z modelov na poličke... Ráno najprv vyprace umývačku a až potom sa naje. V šuplíkoch "komínky". Skrátka mimozemšťan... ako som si myslela, keď som si ho priniesla z pôrodnice 
Ale potom mám aj druhé dieťa, ktoré raz určite špina zožerie. Akurát dnes som mu kázala si konečne upratať, keď som z jednej hromady na stolička vaťahovala prázdnu fľašku od kofoly, slipy použité, ponožky opraté (dala som mu ich asi pred týždňom, aby si ich odložil), kniha, reprák. Upratovanie skončilo tak, že som sa aj s mužom pohádala, lebo vraj nedávam zrozumiteľné príkazy, že mu mám povedať "odlož si ponožky", "daj špinavé prádlo do koša na pranie", "daj knihu do knižnice" a pod. A teraz si predstavte, že títo dvaja zdieľajú jednu izbu. Na zdravie, dámy!
Takže je to niečo ako u nás - jako extrém upratovací nemáme, ale proste jeden viac upratuje ako druhý. Ono sa to vesmírne vlastne vyrovná.
Ako vážne, existuje také dieťa? No dobre dieťa už nie je, to je mladší či starší? Ako funguje v ostatnom živote, tiež musí mať všetko systém ? Ako sa navzájom tolerujú v jednej izbe, teda hlavne ten poriadkumilovný toho druhého
Nie je to problém, je to fakt.
Akokoľvek sa na to pozerám, nejak veľmi to u nás neplatí.
Neplatí to staré dobré - pekne ži a dieťa sa pridá. Že dieťa netreba vychovávať.
Človek to zistí, až keď decko sa mece na prahu dospelosti, lebo síce po zaúkolovaní povysávaj obývačku, kuchyňu, sprac riad, uprac, zaves atď. všetky povely vykoná ako výstavný čokel, avšak vytiahnuc päty zo spoločných priestorov mizne vo svojom vlastnom brlohu. Nazvime to brlohom so slova a do písmena, lebo už len čakám pri omylom otvorení dverí jeho izby a narušení súkromia, ako niekde zbadám zvyšky nejakej zveriny.
Ale o inom som chcela. Nedávno som čítala diskusiu, ako sa jedna mamina pubertálnych diev pýtala, či tie naše "násť" ročné babatka pomáhajú. Hodne mamín písalo, že ich 2-10 roční "drobci" robia to a ono. No hej. Asi ale porovnávať 2 ročné decko a jeho vyberanie umývačky a 16 ročnú lady a jej samo od seba umytie riadu po obede porovnávať nemôžeme.
Rovnako povysávanie 10 ročného a rozhodnutie sa 18ročného o čistotu vlastnej podlahy.
Ako sám od seba.
Nie znovu úkolovaním.
Kedy začne človek - puberťák upratovať len tak zo samopaše a pocíti potrebu umytej podlahy a vône vypratých záclon?
Dá sa vôbec od puberťáka očakávať, že v sobotu sám od seba nastúpi s prachovkou a začne prekladať nábytok a luxovať kúty za ním?