mozno by pomohlo prejavit nezaujem o nu. proste ju ignorovat. ale nejakym takym sposobom ze by aj ona mozno zacala ziarlit. tazko povedat...
a mozno ju ten osial po nejakom case prejde sam....
Myslíš, že tieto šarády a zahrávania k niečomu skutočne vedú ?
Poprvé, je dobré si uvedomiť, že vstupom do manželstva ani jeden z manželov nestráca slobodnú vôľu. A teda, ak bude chcieť byť neverný - nech to znie akokoľvek blbo - môže. Ani manželský sľub mu v tom nezabráni. Okrem toho sa mi zdá naivné si myslieť, že k tomu nedôjde. Tá pravdepodobnosť tam je vždy.
Inak človek v zlosti, hneve, v negatívnom naladení povie takmer čokoľvek. Vôbec nepochybujem, že to v tom momente aj tak myslí. Najlepšie by bolo ak by ste obaja navštívili manželskú poradňu. Ak by manželka nesúhlasila, môžeš ísť aj sám.
Prajem veľa zdaru 
skus sa s nou o tom otvorene porozpravat, povedz jej vsetko a jto co k nej citis aj to ako ta zranuje jej spravanie, spytaj sa jej ci jej k manzelstvu staci tvoja uloha otca, popripade ako si vase dalsie poluzitie predstavuje ona , ako ty, a co vlaste od manzelstva ocakavate
zakazovanim, prikazovanim nic nedosiahnes, jedine sa zvysi odpor, alebo nechut k tebe, laska sa neda vynutit, ta bud je alebo nie je, a ak aj je treba ju rozvijat a pestovat a nie cakat ze je vsetko automaticke a dozivotne...
tiež si myslím, že pomôže rozhovor, ja som vydatá pomaly 12 rokov a u nás je to podobne, dôvod je ten, že už ho proste tak nemilujem ako zo začiatku, dôvodov je viac, nehovorím že ja nie som bez viny, ale jednoducho sa mi nepáčia niektoré veci , ktoré robí, on nie je vôbec ochotný sa zmeniť, napr. jeho správanie sa ku mne, poriadne sa neporozprávame, a ked začnem rozhovor na nejakú tému, ktorá má trápi, tak je hned nervozny, o niektorých veciach sa baviť nechce vôbec, jeho názory sú proste tie správne a ani si nevypočuje moje, potom sa kvôli tomu hádame, koľko krát sme sa na niečom dohodli a jednoducho to nedodržal, hned je zo všetkoého nervozny, niekedy ked prídem domov neviem čo ma doma bude čakať, kedy ho čo vyvedia z rovnováhy, potom po mne len kričí a rozrpáva nezmysly, /ale to nemusí byť tvoj prípad/ iba som tým chcela povedať, že za tým určite niečo bude, možno ju niečo trápi a nechce ti to povedať, časom to dospelo do takého štádia že žijeme vedľa seba ale vlastne ani nežijeme spolu, nedokážem sa k nemu chovať tak ako zo začiatku, hlavne ked mi za niečo vynadá a potom príde ako keby sa nič nestalo, ale ako som napísala, môže byť za tým milion iných dôvodov, pozvi manželku niekde len vy dvaja, príp. zabezpeč aby neboli doma deti a vklude sa o tom porozprávajte,
Ahoj roxor, si zrejme citlivy a vnimavy muz, a ja osobne si myslim, ze by sa mal prestat jej prosit, ci dohovarat. zacni sledovat zivot okolo seba, ine zeny na ulici, podnikni vylety s detmi. jednoducho zi pre seba a deti. ver, viem o com vravim.
lastovicka, jej vztah/dovody su naozaj podobne ako u teba :)
Problem vsak nevieme riesit rozhovorom...stale ako by z neho vyplyvalo ako ju ja milujem aky som skvely a ako ma ona nemiluje, aka je hrozna. Musi jej to byt neprijemne, a preto sa asi nerada rozprava a dovernejsich veciach. Teda, nevidim riesenie v rozhovoroch. Mozno by som mal jej nechat cas a zit si svoj vlastny zivot, nevnucovat jej svoju pritomnost ked ju nechce. Bolo by to vsak odo mna cestne? Bolo by to spravne nacas/navzdy opustit zenu a deti kvoli nenaplnenej laske? Alebo mam zostat s nou a popritom hladat zenu niekde inde? ..ani jedno ani druhe mi nepripada spravne...
ano venovat sa detom..to je myslim dobra volba. Ale obzerat sa po inych zenach? Neviem, nepripada mi to spravne. Som predsa len muz so svojimi potrebami, a jedno viem, ze ak bude prilezitost a niektora mi povie chcem ta, tak budem neverny..v tomto som len clovek. A vsetko sa zas pokazi ale uz nenavratne, nikdy sa uz mojej zene nebudem moct hrdo pozriet do oci... Neviem. Cestnejsie mi pripada rozist sa..Naozaj neviem...
milovať niekoho kto vysedava na internete a Teba nevnima, dava prednost virtualite a nie realite? mam doma workoholika, zazila som vselico, dokial som si neprecitala seriozne clanky psychologov na temu ludi co prepadnu akejkolvek podobe workoholizmu, prilisnemu chatovaniu....
pochopila som, nie ja, ale on ma problem.
podľa mňa nie on má problém,ale vy dvaja máte problém.pretože on je závislý,potrebuje svoju drogu a tebe to prekáža,ty nie si s takýmto spolužitím spokojná.treba to riešiť spolu.či na takého sa treba hneď vykašľať a opustiť ho,nájsť si niekoho druhého?
ano fidorka, formulovala som to zle. vzdy je problem na oboch stranach. ale treba sa na to pozriet aj z druhej strany, neprosit sa donekonecna druhemu ked nechce, nepocuva. naucit sa zit sam so sebou, vratit sa k zalubam, ktore clovek mal predtym ako sa s partnerom spoznal. zacat mysliet na seba :)
to už je iná reč 
jej problem je, ze ma nemiluje. Ako sa da taka "choroba" liecit? A ak su tu este deti. Zit si svoj vlastny zivot, hladat inu je len odkladanie rozvodu, ..taka psychicka priprava na ten den ked si zbalim kufre. Ved ked mi jedneho dna povie, ze chce so mnou zit, ze ma miluje a ze sa vo mne mylila...vtedy ja uz budem od nej psychicky davno odputany, budem jej moct povedat akurat ..uhmm, ale ja chcem uz zit bez teba....
roxor, napis jej list, resp. mail. spis tam vsetko,co ta trapi (skus byt strucny a neprepadnut hned obhajovaniu) a ako to vidis do buducnosti, ked to takto bude pokracovat. navrhni jej trebars rozluku, ci by s tym suhlasila, ci jej to pomoze. alebo inu dohodu. ked to nejde z oci do oci, skus to takto.
ak je naozaj zavisla na pismenkach, resp. chatoch (to je naozaj mozne takato zavislost), napist ten mail. skor sa tomu bude venovat.
na maily odo mna je alergicka. Skusali sme to. Presne tak, napisal som jej v com vidim problem, ake slova potrebujem vysvetlit, a tak dalej...naozaj strucne...odpisala mi este v ten den, v zlosti, bez pochopenia mojich otazok. ..pouzil som dokonca jej citat, na co mi odpisala...ako mozem zit s niekym, kto si takto vymysla! ..jednoducho mi neveri ani ked pouzijem jej slova. Rozhovor ani pisanie nepomoze. Co mi teda zostava dalej? Rozluka?
Pisala som ti mail.
a čo tak žiť nejaký čas oddelene? uvidíte ako to zvládnete, či si budete chýbať alebo nie, ťažko radiť, a manželka čo na to? navrhla nejaké riešenie?
navrhla, ze potrebuje cas, ze niektore veci sa nedaju zmenit z jedneho dna na druhy. Len ten cas jej davam velmi dlho a zmenilo sa toho velmi malo. Sme predsa spolu uz niekolko rokov a mali by sme vediet ci nieco bude fungovat alebo nie. A nie stale nechavat otvorene zakladne otazky vztahu. Keby mi uz davnejsie povedala, ze chce zit bezo mna, teraz by mohla byt s niekym stastna. Ale ona sa nadalej trapi so mnou, nedokaze ma ani opustit ani so mnou zit.
čo tak skúsiť manželskú poradňu ? Nemusíte ísť obaja, stačí ak by si šiel aj sám
tak to si skôr myslím, že má iba takú ,,krízu,, možno ťa ešte miluje alebo určite k tebe niečo cíti, neviem si predstaviť, že by som žila s niekým koho vôbec nemilujem, neviem či sa vyjadrím správne - možno jej len určitým spôsobom ,,lezieš,, na nervy /asi som sa zle vyjadrila, ale ťažko sa to tu píše/, skúste poradňu alebo nejaký čas žiť oddelene, neviem či ste spolu každý deň ale možno potrebuje menšiu pauzu vo vzťahu, aby si ujasnila čo vlastne chce, vieš , ono je to takto z istého pohľadu aj pohodlnejšie, o deti sa staráte spoločne, spoločne platíte byt/dom, máte spoločné výdavky, horšie by jej bolo /možno/ samej a nechce byť na tom horšie, poznám ženy, ktoré takto žijú a je im to pohodlnejšie, ako sa rozvádzať a byť na všetko samy, nie je to riešenie a trpia vo vzťahu obaja.
alebo možno nechce sama rozhodnúť, možno čaká že rozhodneš ty a budeš iniciátorom rozvodu .....
v podstate vsetky vase nazory su mi takou poradnou:)
zaujima ma vsak viac pohlad zien, niektore sa mozno v mojej zene vidite a mozete povedat v com robim chybu a co nikdy nezmenim a budem musiet respektovat a podla toho konat, aby nakoniec vsetci boli ako tak spokojni...jednoducho nemozem cakat kym sa moja zena zmeni, potrebujem urobit nieco...zmenit nieco v mojom spravani, len aby to nebola hlupost...
poslem ti mail
ja si myslím,žeby si mal ísť za psychologom a tam to riešiť,ale nie hneď rozchod.....určite ťa má rada,len to nevie dat najavo,tak ako by si to potreboval....v kazdom vztahu potrebujeme slobodu,dakde sa stala chyba,stereotyp?....mozno ste malo chodili spolu na vylety,k priatelom,nejake kulturne podujatia,mozno si bol malo chapavý,vnímavý voči nej,ktovie....určite by som zašla do manželskej poradne najprv sama a potom ti povedia čo ďalej
ahojte dievcata,
potreboval by som od Vas nazor ako spravne vyriesit problem.
Sme spolu, so svojou zenou a s dvoma detmi, nejakych 8 rokov.
Pred casom som zistil, ze mi bola dlhsie neverna na internete. K nicomu fyzicky nedoslo, viac menej jej v tom verim. Nadalej vsak vacsinu svojho casu travi na chatoch, v praci aj doma. Pravda, ked pridem ihned ich vypne, ale staci ze na hodinku odskocim do obchodu a mozem si byt isty, ze zas tam bola. To by nebolo to najhorsie. Nejaky rok sa snazime najst cestu k sebe a pritom som sa dozvedel, ze ma nikdy nemilovala...ma ma rada a nejeke veci na mne neznasa ale rozhodla sa zit pre pre rodinu. Snazila sa...stale sa snazi. Isty cas sme mali pravidelny sex...ale viac menej len kvoli mne, aby som vraj nebol neprijemny k detom. Ja sa s nou milujem ona je odvratena a ..hmm..upodozrievam ju , ze pritom stale mysli na niekoho z internetu. Milujem ju, bozkavam chcem sa jej dotykat. Ona je odmerana, nikdy nema cas na neznosti, nedotkne ani neobjime ma sama od seba. Myslim, ze ma potrebuje len ako otca pre mase deti. Obcas sa snazim s nou rozpravat o tom, co mi chyba, jej dotyk, otvorenost o tom co robi na cetoch - aby som zbytocne neziarlil (co chyba jej to mi nepovie) - ale vzdy sa to skonci hadkou, placom. Vravi, ze ju tym vydieram, vnima to ako psychicky natlak. Aby som to zhrnul - milujem ju ale uz nevladzem takto vedla nej zit a neviem co mam robit...