Ako vychovať tú našu chlapač?, Ona a on, Diskusie

nikto nevie? tiež čakám...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Jeeeee ten moj umyva riady sam a skoro po kazdom jedle, to tak zacal sam, ze ked ja varim, tak on odprace tak mam aspon o tu jednu starost menej?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

hlavne sa nesnažte vychovávať chlapač - to nemáme radi. Musíte nás akceptovať ale zároveň na úrovni rozumne viesť k uričitým zmenám, ktoré sú podľa Vás nutné. Umením je, ak je to zo strany ženy tak rozvážne, že nakoniec chlapač pochopí, že je to správne. Ja neviem, ale ja nemám problém s umytím riadu, ponožky si dám do koša s prádlom sám, aj ostatné veci, takže v tomto smere moja drahá nemá so mnou žiaden problém. Ale samozrejme, že nie je so mnou celkom spokojná. Vraj počula, že v robote som veľmi vtipný, zábavný, doma ale humorom tak nesrším, mohol by som byť viac pozorný, milý (k manželke teda), keď sa dá, hneď som v lufte - korčule, bicykel a iné aktivity. Ja si zas myslím, že som "super" mažel - nepijem, nefajčím, nechodím do krčmiem, som rozvážny, vnímavyý, ochotný, mierumilovný, spoľahlivý a tak.
Každý máme svoju pravdu. Myslím však, že je dôležité nechcieť vychovávať toho druhého, snažme sa aby sme vzájomne na seba pôsobili ale robili to s úctou a rešpektom voči partnerovi - vtedy to pôjde ľahšie. Zatiaľ toľko. Ahojte.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Mirec, keď to nie je zásluha tvojej manželky, tak pozdravuj odo mňa srdečne svoju drahú mamku, je to zlatá žena, že priviedla na svet a vychovala taký mužský poklad. Ja mám dcéru a snažím sa, aby z nej bola poriadna potvora, lebo potvory to majú v živote ľahšie!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

mirec, myslíš, že má význam pozvať partnera, napr. na dobré vínko do reštiky a nahodiť tému domácnosť? lebo ono sa tá domácnosť proste časom stáva predmetom konfliktov. Ide o to, ako to tomu partnerovi dajako prestrieť, aby pri úvodných slovách niekam nezdrhol a proste došlo k stanoveniu určitých pravidiel. je mi jasné, že tá domácnosť je možno aj výsadou šikovnej ženy, ale občas sa to proste nedá.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

apolienka, urcite by som nepozval partnera na dobré vínko a kazil to témou, ktorá moze priniest nezhodu. Pri dobrom vínku len v dobrej nálade pri dobrej téme. Napr. iné zeny ich krása, pôvab, mladosť, xixi .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

miréééééc.... čau, som rada, že ťa tu po dlhšej dobe vidím. Ako tak čítam tvoje riadky, došla som na to, že až budú chcieť odliať do betónu vzorku supermuža, dám im tip na teba ... nič v zlom, xiii, pobavil si ma

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

kefarááááááá, ahoj dievča, ďakujem. Dúfam, že ma nebudú chcieť niekedy zaliať do betónu celkom. Wow, supermuž? - to budem aj namyslený trochu. Ďakujm pekne. Len nech mi to dlho vydrží.
Moja manželka by sa ušulala určite, keby počula - vraj supermuž xixi.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja som to doma brutálne rozdelila. On kuchyňa, ja kúpeľňa. síce teraz, keď mám veľké brucho, musí vaňu drhnúť mužíček a ja zase umývam riad... k tomu riadu sme sa totiž dostali tak, že keď robí poriadok v kuchyni mužíček, je tam vždy úžasne čisto. Ja to tak pekne proste, ani za svet, neviem vyleštiť. Nieže by som sa nesnažila, proste neviem. A jeho ješitnosť a môj nekonečný obdiv ho robia občas takým snaživým v kuchyni.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tak tento "cistotny efekt" v kuchyni poznam aj ja Ako to robia?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Apolienka, nenávidím umývanie kúpeľne, radšej budem 3 hodiny žehlíť košele, ako 10 minút umývať kúpeľňu! Ten nekonečný obdiv k schopnostiam muža umyť riad musím natrénovať, možno zaberie...:-}

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Obávam sa, či skôr som presvedčená, že osvedčený recept neexistuje... či na chlapov, ženy alebo deti... na každého zaberá niečo iné a každá situácia je iná...
Ja keby som nenavarila, neupratala, neožehlila a dokonca neoprala ... pár dní, týždeň či mesiac... nepohol by brvou, slovo by nepovedal a úplne kľudne by si ten môj porobil sám všetko ..... Aj navarí, aj si operie, aj ožehlí /v rukách perie oveľa lepšie ako ja, a aj žehlí oveľa lepšie.../ Zlatý chlap nie?

No len to by bolo potom treba vidieť tú kuchyňu,...a po celom byte porozťahované veci ... Všetky koreničky, náradia, hrnce... vonku... Vlastne všetko v celom byte, čo vytiahne, zoberie, nevráti na pôvodné miesto...
Po chvíli vyzerá byt ako pohroma a brodíte sa množstvom vecí...
Žehliacu dosku si vyberie, ožehlí, ale už nezloží.. a v momente sa tento priestor premení na "užitočné" odkladisko ďalších vecí.. Synátor je učenlivý... a len ťažko bojujem a vysvetľujem aby bol aspoň ako tak "vychovaný"...
Samozrejme, že ožehlí perfektne, len jemu to trvá 4x dlhšie.. keby mal žehliť tie hory a vkuse... načakali by sme sa...
Po troche u nás zaberá, že nechám všetko tak celý deň a len sa hrám s deťmi... a potom len ukážem mužíčkovi že ten bordel sú veci ktoré pohodil, nevrátil naspäť on a deti... a opakujem mu, že ťažko vychováme deti keď vidia toto.. že budú rozmaznané, čakať kým všetko za nich niekto urobí.. a podobne.. Zdá sa, že pomaličky to zaberá...no naozaj pomaly ... je to na dlhé lakte... pretože môj muž je pohoďák, pretože pre neho je rozčuľovanie sa takmer neznámym pojmom...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Alia, tú mužskú mániu, zapratať každé voľné miesto svojimi vecami poznám z detstva od otca a brata, pokračuje to manželom. Myslím, že to má niečo spoločné s pravekým pudom vymedzovania si svojho teritória, polopatisticky: psík si naciká do kútov a chlap porozhadzuje kade tade svoje veci. Príklad: u nás je na každej stoličke v kuchyni nejaké mužské tričko, košeľa, nohavice, taška, v kúpelni na vozíku s osuškami zase trenky a ponožky, v záchode na mojom košíku s hygienickými potrebami noviny, v obývačke zase v poličke hodinky, mobil, drobné vytrasené z vrecka, v spálni na stoličke a stolíku ďalšie oblečenie... S tým už dávno nebojujem, považujem to za niečo, čo majú chlapi jednoducho zakódované v génoch. Keď idem prať, detailne sa pýtam na každý kus oblečenia, či je vhodný do práčky a postupne to mizne. Inak je to stále tam.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

.... sa tu usmievam... to si písala o našom byte?....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

nie, o našom...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ja sa k tejto teme vyjadrim, ked nazbieram par vedomosti a skusenosti. Ale vychovavat neodporucam. Su nevychovatelni Zbytocny vydaj energie, viac investujem do ukludnovania a povznasania sa a samozrejme do bezhranicneho lubenia. Tiez ma to dost vyjde ...ale este sa ozvem - chystame sa ku psychologicke, ak sa dozviem nieco mudre, urcite vam to napisem.

som v papradí

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Mne mama povedala, ked som sa vydavala, ze toho svojho musim zapriahnut hned na zaciatku, lebo potom ho uz nepreonacim. Ono to fungovalo, kym som nezostala na materskej, pretoze to si zena zadeli cas, najde si system a necaka, kym pride muz z prace, aby "umyl riad". No a potom som nastupila do prace a bol ohen na streche. Pretoze mne zacala druha sichta, ked som prisla domov, ale on sa svojho stereotypu tvrdohlavo drzal. Bolo z toho par hadok a aj uzanl, ze mam pravdu, ale pomoc vydrzala tak tyzden a potom...
Lenze ja som si uvedomila, ze som si sama na vine. Pretoze - umyjem riad lepsie, vyzehlim rychlejsie, povysavam dokladnejsie... A klalo mi oci, ako to robi on - chlap. Tak som to radsej robila - postupne - zasa vsetko sama. Az kym som nepochopila, ze najprv JA musim zmenit pristup a potom mozem ziadat nieco od neho.
No a tak som sa - so zatatymi zubami - zacala sama ucit, ze ked nie je vsetko tip-top, tak sa svet nezbori, ze ked riad neumyjem hned po veceri, do rana neujde k susedom, ze nemusi byt na stole kazdy vecer tepla vecera... Aj tak to nikto neoceni.
Bolo tu na tuto temu - chlap a pomoc v domacnosti - uz popisaneho vela, ale dospela som k zaveru, ze tak, ako je kazda zena ina, aj kazdy chlap je iny, aj kazdy manzelsky par je iny... Takze tazko najst univerzalny "navod na pouzitie a zapriahnutie chlapa v domacnosti". Ale z vlastnej skusenosti viem, ze vycitky len vsetko zhorsia a zabera chvalit, chvalit, chvalit... (Aj ked so zatatymi zubami).
No a nenutit chlapa do niecoho, co neznasa. Ten moj neznasa - z neznameho dovodu - umyvat riad. Tak ho nenutim, je predsa kopu inych cinnosti, ktore - niezeby zboznoval - ale urobi - ak mu, samozrejme, poviem, (poprosim), ze to treba - a prosim pekne priamo, nie v naznakoch. PO LOPATISTICKY!
No a na ten riad mi kupil umyvacku.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Siza, ja som bola presne v takej situácii, od začiatku manželstva som ho zapriahla, vlastne to bola nevyhnutnosť, pretože som pracovala a cez víkendy študovala a chodila domov až po šiestej večer. Keď chcel jesť, musel navariť, keď chcel nájsť čistý tanier a pohár, musel si ho umyť, keď chcel čisté ponožky, musel si ich oprať. Potom som išla na materskú a svojho muža som si dokonale pokazila. Malá bola veľmi dobré bábätko, ja som mala čas na seba, na varenie, upratovanie, aj na kamarátky. Manžel nemusel prstom pohnúť, akurát brával malú na prechádzky. Potom som nastúpila do práce. Ale chlapi,keď si zvyknú na pohodlie, tak si neodvyknú tak ľahko. Môj má ešte dosť komplikovanú povahu, keď mu niečo poviem proti nosu, hneď je urazený, treba všetko dávkovať opatrnučkoooooooo a ja som zase taký typ, že idem ako s bubnom na zajace.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

...tiež nie som za vychovávanie ...keď už chceme vychovávať, tak skúsme našich synov, aby naše nevesty nemuseli riešiť tento problém ...ja osobne som skôr za správnu motiváciu manžela, napr. keď večer pomôže s deťmi-spraví večeru, pohrá sa s nimi, okúpe ich, vyskúša ich do školy a pod., tak žena má čas na inú prácu-upratovanie, riady, žehlenie, atd...samozrejme nemusí to byť presne to isté, môžu si delbu práce vymeniť-ako ma kdo práve náladu...konečne sa dostanem k podstate...potom majú obaja čas si sadnúť-či už spolu ku vínku, ku telke, či každý zvlášť ku tomu, čo ho baví, alebo spolu prežiť pekný romantický večer ...proste rozdeliť si čas na prácu a na seba...myslím si ,že na väčšinu chlapov zaberie, keď namiesto večne frflajúcej, nespokojnej a od únavy padajúcej manželky znovu uvidia ženu, do ktorej sa zaľúbili a stojí im to aj za tú pomoc v domácnosti...a hlavne si myslím,že treba začať zo zmenami od seba (ak chceme niečo zmeniť doma) a naozaj rozlišovať dôležité veci od banálnych a nenechať sa vytočiť-aj ked je to niekedy naozaj veľmi ťažké:-/ - vecami,ktoré za to ani nestoja...
...ja osobne mám manžela, ktorý urobí aj "ženské "práce (jediné čo nemusí je žehliť-podľa jeho názoru zbytočnosť :-} a utierať prach), všetky ostatné práce zvláda...v podstate to u nás funguje tak,že čím viac si robotu rozdelíme, tým viac času máme na seba,na deti , spoločné záľuby-tých máme dosť veľa a aj každý na svoje "koníčky"...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tak to je pekne, ak Vam to takto funguje a mnoho zien Ti moze len zavidiet. Ono je to prosto casto tazke presvedcit chlapa, ze ked nam pomoze, tak potom mame viac casu na neho a na nas. To, aby to pochopil, chcel a hlavne urobil.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Mozno nechce mat cas "na nas" ale len na seba a v tom pripade ho ma viac, ked vsetku pracu urobis ty

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

..veď som ten môj poklad našla až na druhý pokus

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Moja,neviem,ale mňa vzali do nemocnice a všetko ostalo na ňom.A zvládol to,aj kedˇnežehlil,nepral......Ale aspoň zažil,aké to je a prišiel na to,aké to majú ženy ťažké.Ale to nie je návod,prajem Ti,aby si stále bola zdravá.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No, milé dámy, len sa tak pousmievam pri čítaní týchto riadkov. Dovoľte aby som aj ja prispel organizáciou našej domácnosti, ktorá hoci nie sme manželia, funguje dobre. Obaja sme pracovne vyťažení a preto ak niekoho napadne navariť, zákonite ten druhý umýva riad. Samozrejme niekedy sa ten riad poriadne nakopí a vtedy sa v dreze suší aj niekoľko dní , umyje to ten kto sa na to už nemôže dlhšie pozerať
Perieme si spoločne ale aj idividuálne, podľa toho, čo je aké súrne vyprať. Žehlím si sám a priateľka tiež, ani by som po nej nechce aby žehlila haldy mojich košiel.
Vysávanie je moje, prach a kúpeľňa priateľky, škrečka kŕmime spoločne
Bývame spolu asi 10 mesiacov a akosi sa to za ten čas takto usporiadalo....dúfam že to tak aj vydrží.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

demokracia ako z učebnice

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

To ano - len som zvedava, ci to tak zostane aj po svadbe a hlavne potom, ked sa narodia deti a zena zostane na MD.:-/

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Zalezi na dohode, no to sa uz asi nedozviem.
Medzi nami padlo slovo rozchod a to mojou vinou. Aj ked som sa viackrat ospravedlnila, citim, ze som mu velmi ublizila. Bojim sa, ze uz je neskoro a ze cloveka, ktoreho milujem som stratila.
Je to najuzasnejsi clovek akeho som spoznala a prajem si, aby bol sucastou mojho zivota.
No, city druheho nedokazeme zmenit, vsak?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

city toho druheho zmenit nedokazeme, to je pravda, ale ani kasa sa neje taka horuca, ako sa navari. Skus si s nim este pohovorit, mozno nic nie je stratene. Drzim palce.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Mas pravdu
kasa uz vychladla a ja budem musiet na sebe popracovat, aby som neriesila veci sposobom ako tu uz bolo parkrat spomenute. Vztahy su najkomplikovanejsia vec na svete

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

jaj, tak to v tomto je ten môj miláčik...príšerný!!! Keď som ležala v nemocnici ja, poprosil svoju "drahú mamičku", moju "drahú" svokru (ktorú ja môžem cítiť asi ako astmatik peľ)(tuším vytvotím novú tému- drahé svokričky), aby u nás poupratovala. A tak ona, veľmi aktívne poumývala zem, povysávala, utrela prach, umyla chladničku, oprala mi posteľné návlečky, pyžamo, riadové handry, všetko samozrejme ožehlila, preorganizovala všetky skrinky- potravinové aj tie s mojim oblečením, možno poumývala aj okná a premaľovala steny,....A ja?- z vysoka na to "cikám". Oveľa radšej by som sa vrátila do "svojho neporiadku", vedela, kde čo mám, cítila sa doma a v pohode. Namiesto toho ma prepadol iba obrovský hnev, keď mi moja polovička povedala: ,,a povedz mamine aspoň ďakujem, poprosil som ju, aby u nás upratala"..........a ja som prišla konečne domov, ubolená po cisárskom reze a s ešte väčšou jazvou na srdiečku som sa pustila do preorganizovania svojich skriniek na pôvodnú úroveň, špinenia svojich podláh a vecí- aby som si nepripadala cudzia vo svojom vlastnom byte. A on? vôbec nechápal, prečo sa hnevám, dokonca sa hneval on na mňa, že sa ja hnevám na jeho "mamičku"- a to tak, že sa so mnou dokázal parádne pohádať...
A keď vylúčime "skúsenosti" s jeho matkou, vyzerá to u nás asi takto: počas celého dňa mi dáva nejaké úlohy na ďaľší deň- mohla by si toto, hento a ešte tamto. Ja to urobím- to ocení, ale keď sa niečo "vysomári"- napríklad teraz- klesla mi tvorba mlieka- "vidíš, flákaš to, odsávaj každú hodinu, veď celý deň máš toho toooooľko na práci!!" alebo "mohla si spraviť toto, veď nemáš celý deň nič iné na robote" Čistá psychická žumpa... a on? Sedí večer pri počítači, rozsype po celom stole šumienku a keď mu to náhodou chcem niekedy vytknúť, povie mi- "choď do roboty ty, ja tu budem upratovať- dokonca mile rád"........ale inak je skvelý manžel a moooooc ho ľúbim Len tú jeho mamu........

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No Aki, ale úmysel bol dobrý !!! Trošku veľkorysosti v sebe nenájdeš ??

Aj keď ťa celkom dobre chápem. Mne sa stalo podobné niečo, len v menšom rozsahu. Keď som bola na MD s mojimi chalanmi, mohli mať vtedy cca 2,5 a 4,5 roka, bol daždivý a nevľúdny deň. Nuž sme sa hrajkali doma. V tom čase som upratovala 2x denne. Pred príchodom manžela (aby od nás neušiel, keď uvidí tú spúšť) a večer.
Nečakane vykuklo slnko a krásne sa vyčasilo. Celí vytešní sme sa aj s detvákmi a drahým vychytili von. Kúsok pred večerným upratovaním, načo sa zdržovať, no nie ???
Bolo fajn, neponáhľali sme sa. Keď sme konečne dorazili, našli sme odomknutý a vyupratovaný byt a v ňom k smrti vydesenú svokru.
Privítala nás s výkrikom: - preboha!!!! ČO SA STALO ??!!??
A my totál nechápaví, že reku NIČ, čo tak panikári ???
- ona si myslela, že nás postihol katastrofický úraz a museli sme bežať do nemocnice, keď sme byt nechali v TAKOM stave ... Iný dôvod jednoducho nedokázala stráviť. Odísť z bytu a nechať v ňom takýýýý neporiadok (ako pri dvoch hyperaktívnych špuntoch.... )

Manžel na ňu kukol ťažkotonážnym pohľadom a len cez zuby precedil: "Mať tak tvoje starosti ! ! ! "

Doteraz sa na tom zabávame. Ale je fakt, že z neuprataného bytu už ani ja nedokážem odísť. Hm, stárnem ... :-}

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Veľkorysosti? Priznám sa, ale v tomto prípade už asi nie. Volakedy by som sa za to asi prefackala, ale po všetkých tých skúsenostiach.... Ja tiež z nášho bytu väčšinou neodchádzam ako z bojiska, musí byť ustlané, riad umytý,atď, atď....ale v ten deň- od rána som ležala, cítila som, že niečo asi nie je v poriadku, tak to po mojom odchode tak aj vyzeralo. Nevyčítam "snahu" pomôcť, dokážem pochopiť, prečo ustlala postele, umyla riad, možno povysávala, ale upratovať skrine- aby boli uložené na jej obraz, alebo prať čisté návlečky, či novo vytiahnuté riadové handry? To už mi po vôli vôbec nebolo- nezištná pomoc vyzerá inak, takáto mi dala iba pocit mojej neschopnosti....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Máš recht, žena moja radostná. Niet nad zbytočnú iniciatívu štepenú dobre maskovanou provokáciou
Možno ťa bude na nohách držať myšlienka: "Som lepšia ako ona a nikdy sa neznížim na jej úroveň!" Držím palce.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Vychovať chlapa? NEMOŽNÉ!!!!!
Naša domácnosť funguje tak, že ja upratujem, periem, žehlím, utieram prach, polievam kvety, spratávam ich neporiadky a všetky ostatné činnosti. Nad ponožkami v štýle gulôčok rozsypaných po dlážke mi už rozum neostáva stáť. Cestou po byte ich úspešne vyzbieram, vystriem a hodím do koša s praním. Ak ich náhodou hodia do koša s praním priamo moji chlapi, tak sú zásadne v gulôčke a poväčšine bez kamarátok /páru/. Nevadí, nech nosia druhú nohu aj v igelitke.
Vybojovala som si toľko /alebo to bol manželov pud sebazáchovy/, že manžel varí. Podotýkam, že vynikajúco. Síce musím zabezpečiť nápad a následne suroviny, potom zramovať kuchyňu, ale stojí to za to.
Ak by niekto prišiel na to, ako chlapa vychovať, dostal by asi Nobelovu cenu. Ale na druhej strane si myslím, že ak majú chlapi podobnú stránku ako my na zasmiatie a sťažovanie sa, tak ju radšej nechcem čítať. Môj by bol asi väčšinový prispievateľ. Ha-ha.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Vcera som dostala jednu radu od mojej o 11 rokov starsej sestry a celkom som sa zasmiala, lebo mi hovori: "Ak ti na nom naozaj zalezi, tak niektore veci jednoducho neries, aj ked mas mozno pravdu, on to aj tak nepochopi, to vies, to je vedecky dokazane, ze oni pouzivaju inu cast tej "sedej kory" a tak budes len vyhadzovat energiu na nieco, co mu vlastne ani vysvetlit nemozes" Asi na tom nieco pravdy bude...