Manzelstvo,v ktorom casto myslievam na vlastnu smrt, Ona a on, Diskusie

GinaLisa,
napisala si toho velmi vela. Z tvojich slov citim beznadej, hnev, sklamanie, lutost...
same negativa...
podla toho, co si napisala, mas v zivote malo pozitivnych skusenosti, alebo su potlacene tymi zlymi. Velmi malo si napisala o svojom dietati, o tom, co ti prinasa materstvo. Mozno tam je svetly bod, ktoreho by si sa mohla chytit...
Pytam sa vsak, co si urobila pre to, aby sa tvoja bezutesna situacia zmenila? Vidis, ze tvoj muz nie je nakloneny rozhovorom, dohode. Preco mu vsak dovolis robit veci, ktore ta zranuju? Vysmech, ponizovanie, unos dietata, milenky...
Co ta pri nom este drzi?
Riesenia su, viem, ze nie idealne a trvale, ale aspon na oslobodenie sa a preklenutie prveho obdobia - azylovy dom, domov pre matky v nudzi.
Eva

Ginalisa, máš 24 rokov? Akú prácu si doteraz robila? Akú máš školu? Čo vieš robiť? Mačiatko sa dá dať do jasličiek a ty môžeš pracovať; zvládnete to! Nemáš nejakú kamarátku z mladosti - slobodnú mamičku? Jedným z riešení by bolo kontaktovať ju a spýtať sa, či by ste nešli spolu bývať napr. do 2-izbového podnájmu s kuchynkou. Navzájom by ste si mohli pomáhať s deťmi, keď je jedna z vás v práci.
Držím palce.
Pre začiatok by si mohla na piesku osloviť nejakú sympatickú mamičku - nájsť kamošku; aby si sa mohla z času na čas vyrozprávať, pretože v sebe toho veľa dusíš

Mila Gina- bedakas,nadavas na muza, na minulost a chces si rezat zili.....
Preskakala si si toho asi dost- ale ako si sa mohla dostat tam kde si?
Ale naozaj- ani slovo o tom, co robis Ty, comu sa venujes alebo ako by si zmenila situaciu.
Co cakas- ze pride niekto a povie- pod moja zlata- tu mas dom s bazenom a s princom na bielom mercedese, ktory sa Ti bude venovat a milovat az za hrob?
A este zo tri kamosky na denny pokec.
Nic v zlom- ale prilis sa lutujes.

ivet

tomu hovoris lutujes????????,tolko ho..a co som preskakala uz od mojich 11 rokov nemal kazdy ver mi!!!a este nieco,ja nechcem VILLU Z BAZENOM S KONMI na ti kaslem,potrebujem viac lasky,nehy a niekoho kto si ma aj vypocuje,kto tu pre mna je,asi si nepochopila co pisem,tak sa k mojej situacii ani nevyjadruj,taky ludia ako ty-NECHAPAVY-mi to robia v zivote tazke,sa nehnevaj,ale ma to zarazilo co si tu vypisovala.Dufam ze si sa pri mojom clanku aj zabavila a par chipsov pojedla,ja robim doma to co kazda zena,staram sa o dieta,domacnost,jedlo,co aj ina tez,ako a kde som mala urobit chybu neviem potom!asi robim toho privela,pre neho,lebo pre mna on nic.A ani slovo comu sa venujem??citala si dobre???SOM NA MATERSKEJ S MALOU ktorej sa prevdaze venujem ako tej domacnosti.Keby som chcela robit,neni tu praca-v dedine len v meste to je 16 km odtialto,a ja nemam vodicak,niesu nato peniaze,a ako som sa sem dostala???co je toto za otazku???JA SOM SA SEM VYDALA LEBO MOJ MUZ TU ROBI NA FIRME

je naozaj smutne, cim vsetkym si si presla... ale Ivet ma pravdu, nic sa nezmeni, ked sa o to sama nebudes snazit... je to len a len na tebe, ci ostanes v takom vztahu., alebo sa jednoducho zbalis a pojdes.. trebars aj do toho azyloveho domu pre zaciatok... a to ako si sa dostala tam kde si, ja osobne vnimam ako otazku na tvoju situaciu, nie ako otazku na miesto tvojho pobytu

hej ja viem ze nieco take existuje...ja mam s toho len strach,ide oto ze som bola v tom redukacnom,preto mam strach,ze co by ma na azyle ocakavalo,ako aj,myslim na malu aby nebola bez otca,aby mala rodinu.Ja proste furt dufam ze sa ta situacia zmeni

neviem posudit, nepoznam ako to v azylovom dome chodi, ale urcite to nebude horsie, ako to mas teraz... a minimalne v jednom bude lepsie... budes medzi inymi matkami, s ktorymi si pokecas o radostiach ci starostiach a hlavne , nebudes sama medzi styrmi stenami...

Takymto pristupom este vela h...preskaces a nepomoze Ti nic.
Oborila si sa inac na tu "pravu", ale nevadi.
Kazdy ma len to, co si zasluzi.
Pekny vecer!
p.s.
Chipsy nejem- davam si pozor na postavu, aby som sa muzovi pacila aj po troch detoch.
ivet

aj si myslim ze na tu pravu,ked dalej citam,ja som si urcite tento zivot nezasluzila i-v-e-t-k-a,tak sa staraj o svoje a nehaj inych na pokoji ked ti to moje nevonia,aj tebe pekny vecer

GinaLisa, takto sa ďaleko na NM nedostaneš, keď sa budeš urážať a urážať druhé naničmamky. A to, že majú iné názory ako ty - s tým treba rátať, keď sem napíšeš .

vymena nazorov-nie urazanie asi tak nejak

"...asi si nepochopila co pisem, tak sa k mojej situacii ani nevyjadruj,taky ludia ako ty-NECHAPAVY-mi to robia v zivote tazke..."

"...tak sa staraj o svoje a nehaj inych na pokoji ked ti to moje nevonia"

Tomuto vravíš výmena názorov?

Pises: Keby som chcela robit,neni tu praca-v dedine len v meste to je 16 km odtialto,a ja nemam vodicak,niesu nato peniaze,.....
Cestovala som za robotou 60 km tam a 60 nazad...VLAKOM. Takze tych 16 km je uplne super, ani v Blave to baby nemaju tak blizko a su v meste, taka Dubravka od Avionu je tiez dobre daleko...
....od vas nechodia nijake busy?

...ja si myslim jedno ,keby si mala kam ist ,tak by si ho nechala...mas 24 ved mas zivot pred sebou...ako pise konvalinka ,urcite by som hladala takyto kontakt, spojit sa zo zenou tvojho osudu ,ale urcite by som nemyslela na vrazdu...maj trosku hrdosti...hladaj vychodisko ja verim ,ze by sa naslo...mysli na dceru,dokaz jej ,ze ti na nej zalezi...

a kde ich mam hladat?na om azyle?ine vychodisko naozaj neni?este som na zive,keby som naozaj chcela o zivot prist,uz by som tu nebola,ved ja furt natu malu myslim.Mavam len te cierne myslienky v mojej hlave,ked neviem kam a ako daleej

Gina, poď, šup šup, pobime sa
Prajem ti už iba samé krásne dni, ale budeš pre ne musieť volačo urobiť aj ty Ivet ťa určite nechcela uraziť, len ste sa nepochopili- navzájom. Je strašné to čo preživaš, ale nikto to nezmení za teba. Nepoznám tvojho muža ani teba, viem čo by som robila ja: dala by som mu ultimátum, povedala mu aké je to ťažké byť celé dni celkom sama. Dieťa napĺňa, ale to NESTAČÍ. Potrebujeme aj rozhovor, pochopenie a aj sa "pohádať" A za ďalšie- nestretávaš v obchode maminu s podobne starým dieťaťom? Nedá sa nájsť si kamarátku? Skús to, oslov ju, možno aj ona potrebuje pochopiť rovnako ako ty Neboj sa pohnúť z miesta, povedz si "a teraz urobím hrubú čiaru za všetkým zlým, oddnes žijem konečne SVOJ život"
Prajem ti všetko dobré, neľutujem ťa pretože to ti nepomôže a nezdvihne ťa to zo zeme. A keď všetky "prvoplánové" nápady zlyhajú, vždy sme tu my Drž sa

ide len oto,ze som chodievala raz do tyzdna na stretnutie pre mamicky z babatkami a detmi,kde sa deti hrali mi pili kavu atd.Ale,mozem sa snazit ako chcem,tie dedinske zeny somnou kecnu par slov,alena blizsi kontakt nedaju,lebo ja z mesta.Ono to je fakt tazke sa medzi tychto ludi tu zaradit co maju ovce,kravy,svine,kozy,sliepky..........a co mam ja snimi spolocne?.....idem von z malou,to su tu len polia a dlheee nic,ked aj niekoho stretnem tak len,pozdrav a dalej idu...

Prepac ale toto je dobre od veci, co si napisala. Rozdiel medzi dedinou a mestom nie je AZ taky ako to opisujes. Zijeme v 21 storoci....a mam vela kamaratiek z dediny a dokonca tam zije aj moja mama a sestra...takze prosim ta NETREP. Nebude ten problem inde preco sa s tebou nechcu bavit ako v kozach a sliepkach?

ja by som sa bavila aj o kozách a sliepkach keby som cítila potrebu rozprávať sa s niekým...resp. vytvoriť si nejaký kamarátsky vzťah....a tie polia by som občas tiež brala, taký kľud a pohoda...

tak na toto ti napíšem svoj príklad: v 33 /pred 4 rokmi/ som prišla z mesta do cudzej dediny,nevyrastali sme tu ani muž ani ja,dcéra mala 8 rokov,stačilo ísť do obchodu,na rodičovské alebo len sa prejsť a ľudia slušne odzdravili,opýtali sa na niečo a dnes mám kopec kamarátok s ktorými chodíme grilovať,s celými rodinami,decká nám už 2x idú spolu do tábora,a k tým sliepkam-kúpili sme si aj my a nikto o mne nepovedal nikdy,to je tá z mesta!!!stačí trochu počúvať a odpovedať,prihovor sa milo,spýtaj sa s úsmevom a hned ide všetko ľahšie

taky tak

...pises ze manzel je stale prec, tak kedy je s dcerou...a ver tomu ,ze sa to nezmeni ,len zhorsi..

hmm hej asi mas pravdu...nieco natom je...

Do bodky suhlasim s Ivet a som strasne rada, ze ti napisala ona, pretoze po precitani tvojej story som sa radsej sla prejst. Za moje slova napisane v tej chvili by si ma vyhlasila za carodejnicu.
Skus si troska preluskat nanicmamu, zistis, kolko problemov tu mnohe maju. Lenze lutovanim sa, stavanim do pozicie chudiatka, nic nevyriesis. kazdy zije presne taky zivot, aky chce zit. keby to tak nebolo, nezijes tak, ako pises. Za mnohe problemy si v zivote mozeme sami a tie tvoje vykriky do tmy, milion otaznikov, svedci o mnohom....
Nenavazaj s do ludi, ktori ti chcu pomoct. A ktorych nepoznas. Ak si cakala lutovanie, mala si napisat rovno....
Drzim palce aby si nasla silu a chut do zivota, ktora ti evidentne chyba....

ja sa tu nelutujem neviem s kadial to ty mas ale neham ta v tom,a ked sa tu ludia nemozu vyspovedat ako aj ja lebo takym ako ty to vadi,tak si tu ty na nespravnom mieste nie ja,ale dakujem za ten komentaaar ked niekto somnou aj normalne komunikuje ako sona1 ci ine,je mi to milsie a odpovedam tez normalne.Dakujem

GinaLisa, takže keď niekto napíše niečo, čo sa ti nepáči, tak to podľa teba nie je normálna komunikácia?

odsudzovanie cloveka ktoreho ani z 1 cm nepoznam,beriem za nezmysel a nie za ziadnu komunikaciu,inak by som ti nepisala.A mi sme tu nato,aby sme pisali,takze nevidim v tom problem.

Hm - a kto tu koho odsúdil?

cloveku povedat ze sa tu len lutuje,je nezmysel,tak potom aj ty,ktory sem denne pisu svoje problemi,ci z detmi ci v manzelstve,ci v ztahu,sa tiez lutuju???nezmysel,aj ty sa delia s vami o svoje problemi ci starosti,presne ako ja,ale to este neznamena,ze chcem aby ma tu kazdy lutoval,ja sa len tesim,ked tu stretnem ludi co ma chapu a poradia,lebo to niekde potrebujem.

Takze podla teba je v poriadku len to, co sa ti paci. To co sa ti nepaci, je proste nezmysel.

tvoja mienka.

GinaLisa - to, čo sa tebe zdá ako nezmysel, vôbec nezmyslom nemusí byť .

GinaLisa, toto je ale naozaj stranka, kde sa medzi sebou navzajom pozname iba z pismenok a podaktore aj osobne... niektore viac, niektore menej, ale vzdy si tu navzajom snazime poradit, ci pomoct, aj ked nie vzdy je v konecnom dosledku odpoved chapana ako pomoc... musis to brat ako snahu ta k niecomu prebrat, aby si zacala so svojim zivotom nieco robit, a nie ako urazku... ja ta viem pochopit, ze si mozno v beznadejnej situacii, lebo tiez som si vselicim presla, ale prave postoj mojej kamaratky, ktora ma odmietla lutovat a vzdy mi riadne vynadala ze co si stazujem, ked mam len to co chcem a nic s tym nerobim, ma posunuli dalej... kazda sa snazi pomoct svojim sposobom, ale ver ze iba polutovanie ci napisanie niecoho, co ti bude lichotit, ti v nicom nepomoze... prave z prispevkov, z ktorych ti mozno vrie krv, by si si mala nieco zobrat k srdcu

ivet

tak to berem,vazne,v tom mas svätu pravdu,ja to viem a poznam to tiez.v domove nebol tiez nikto na lutovanie,ci v mojom zivote,preto som sama sebe povedala,radsej si sama v zivote pomozem,ako sa vyplakavat matke a cakat,ze niekto pohne zamna prstom,nikdy to tak nebolo,ani sa to nezmenilo,len vediet,co robyt v takejto situacii ma donutilo vam pisat.

Ano, Ivet to nebrala ako urazku, naozaj nepotrebuje niekoho urazat. Brala to ako nejaky push do teba,aby si prestala plakat a zacala konat.V dobrom. Koli tebe...Ved ty mas problem... Nie ona... Inym stylom ako si chcela pocut ale pravdivo a uprimne... Nikto nema zaujem ti chciet zle...

Ahoj,ak sa smiem spytat, ako dlho sa s manželom poznáte? Si mladučká, zrejme si pred tým viedla aktívny spoločenský život. žili ste spolu aj predtým než sa ti narodilo dieta?

ahoj,no mi sme sa poznali 6 mesiacov pred tym ako sme sa zobrali,bola som aj tehotna,no a tym som myslela aj nato,aby sme bola jena cela rodina,aj pre babo,som si ho zobrala.Ked niekto,ako ja napr. vyrasta bez otca,ktory sa nezaujima o dieta len plati alimenty,a vyrasta z nevlastnym otcom,co vela nechybalo,co som uz spominala,ma strach,aby sa to este raz neopakovalo,a vsetko to,co u mna nefungovalo,som chcela,aby to teraz bolo inak,aj pre to dieta a niekde aj pre mna.

Prežila si velmi tažké a komplikované detstvo. Možno ked si otehotnela videla si v tom možnost ako mat to čo si predtým nikdy nepoznala -vlastný domov. To nie je žiadny hriech, ved to chceme vlastne všetci. Zrejme to bolo neplánované tehotenstvo a na manželstve ste sa obaja dohodli až ked si otehotnela.Tvoj manžel je zrejme celkom obyčajný jednoduchý človek so stredoškolským vzdelaním, myslím tým ked robí vyhadzovača tak určite nieje psycholog. Možno jeho chovanie a to že uteká z domu do roboty je len jeho obrana alebo sposob ako sa vyrovnat s tým , čo si mu naložila na chrbát. Nesieš si so sebou svoje smútky a neštastie z minulosti a pre teba samu je to privelké sústo, preto sa nečuduj , že to neunesie niekto, kto to nikdy neprežil. Podla mojho názoru (skromného a neodborného) ty trpíš niečím ,čo sa volá sociálna deprivácia. Nie je to nič nezvyčajné pre ženy na materskej. Stáva sa to aj ludom, čo náhle stratiea zamestnanie, prestahujú sa a tak podobne a prídu o svoje doterajšie sociálne kontakty. Nie je to choroba , skor len stav duše, ktorý ale do choroby može prerást, napr do depresie alebo sociálnej fobie. Píšeš , že si brala drogy. Liečila si sa na detskej psychiatrii? Teraz si čistá? Liečiš sa ambulantne?

dakujem vam vazne ze si namna berete cas aj v neskorych hodinach,vazne.danajka,samozrejme ze uz dlho nic neberem,ale s tou depresiou mas pravdu,tie mam denne,uz ani neviem co je to smiat sa s niekym spolocne,stale ten isty rezim od rana do vecera,vazne stala som sa citlvou co som nebola.ambulantne sa neliecim,nie

lenze aj s tou depresiou by si mala nieco robit, lebo sa ti moze vypomstit...

uz sa stalo...a neviem s tym prestat.Ono sa to stane vzdy ked sa poriadne hadame,ked si vypocujem slova,ktore az pichaju pri srdci,hej a tak je potom uz neskoro..

Na tvojom mieste by som určite , čo najskor vyhladala psychiatra alebo psychologa. Najma ked máš samovražedné myšlienky. Samé sa to určite nevyrieši.Zdvihni pekne rit nad kolená a v pondelok s tým niečo urob. Možno dokonca poznáš nejakého psychiatra už z minulosti,ktorému veríš, tak zájdi za ním. Píšeš , že si v meste chodila na stretká s mamičkami, zrejme v materskom centre. Nemáš už kotakt na žiadnu z nich?

nepoznam ziadneho psychiatra,nikdy som tam nebola.Ide oto,ze ked to vyde najavo,ze ake problemi mam,v tomto manzelstve mam strach,ze pridem preto o malu,no a neviem,ako mam otom,co mam a co sa deje hovorit z clovekom co je psychiater,ale ja viem ze mam problem,depresie,sebaublizovanie,myslienky na samovrazdu.A toto sa muselo stat prave mne a prave v tom case ked mam dieta!ja mam strach o tom hovorit s tymito ludmi,potom ma zavru,mala musi k jeho mame a pri rozvode mi ju nedaju,on mi nielen rez povedal ze on ju dostane a ja si mozem ist kam chcem!

GinaLisa a na toto si ako prišla? Nikto ti dieťa brať nebude len preto, že navštevuješ psychológa. Psychiatria je totiž o niečom inom, vieš?

Psychológa si môžeš nájsť tu, podľa miesta bydliska: http://www.i-psychologia.sk/view-412.php
Sú to bezplatné poradne a sú tam odborníci, ktorí ti veľmi pomôžu s tvojimi problémami.

on to furt vytahuje pri hadkach ze s mojimi rukami a nohami ako vyzeraju daleko nedojdem pri sude,ze som depresivna atd. ze nedokazem o to dieta sa postarat,ked sama ostanem,ze mi tu malu nikto neda proste za takychto podmienkach

Vyhrážať sa tým môže. Ale pravdu nemá. Mizivú šancu, že dcéru získa do opatery má on - nie ty .

ale vazne uz sa stali take pripady,kde bolo nieco podobne a dieta bolo prisudene otcovi,on ma rodinu,brata,sestru co mu pomozu a ja nemam nikoho som sama,mam len strach ze to moze pekne zneuzit vsetko,proti mne.

Vieš čo? Pekne si pozri, ktorú poradňu máš najbližšie, zavolaj si tam, objednaj sa, choď tam, porozprávaj sa a uvidíš, že ti jednak uľaví a jednak ti tam presne poradia, čo a ako máš robiť preto, aby to dobre dopadlo.

tak ho pocuvaj jednym uchom dnu, druhym von chlapi vedia, ako nicit zene sebavedomie... na nabuduce mu splechni, ze ked sa on na teba s takymi rukami a nohami ulakomil, tak az tak strasne urcite nevyzeraju a ked sa nevies o dieta postarat tak potom on je este nezodpovednejsi, ked ti ju nechava na starosti a on ide prec

toto na teba len skusa,pretoze vie, ze to s tebou zamava. Najblizsie mu s usmevom povedz, nech to teda skusi ze ty sa nebojis, si dobra matka ... Vidi tvoj strach a tak vie, kde ta rani. Zajdi za psychologom a vsetko toto mu povedz... Uvidis, ze to je inac ako sa bojis.

no to ked ja taka truba,vsetko uveri.Hej ten psychicky druk co on robi namna,vie kaam ma trafit,heh a on sa este cuduje,ze u nas ten s...x nefunguje pri tychto podmienkach

GinaLisa, SEX nie je neslušné slovo - pokojne ho sem môžeš napísať v plnom znení .

Gina, vobec ta nepoznam ale uz viem,ze si velmi slaba. A este som ta ani nevidela. Staci mi dnes vecer citat, takze on to musi vediet veeelmi dobre. Preto mu to dovolis. Ide pokial moze. Takze odpoved na vsetky tvoje otazky je len v tebe. Musis si urovnat sama v sebe co chces a co dokazes. Napis si to na papier. Rozmyslaj o tom, ako to zmenit.

DNES RANO SOM BRALA MALU Z POSTELE A ON KRIK NAMNA ZE CI SOM NA HLAVU SPADLA,VRAVIM CO TI CHCES ODOMNA???DNES RANO NAROBIL TAKY CIRKUS SOMNOU;MI VYHADZAL VSETKY VECI ZO SKRINE;SKORO MA ZNOVA UDREL PRETO,ZE SOM ZEBRALA PENIAZE OD STOLA,CO MI NEPATRI LEBO ON IDE ROBYT DO PRACE ZE TIE PENIAZE A NIE JA,ZE NEMAM NATO ZIADEN NAROK.VYNADAL MI ZNOVA DO POSLEDNYCHG KU...V TERAZ SA OSPRCHOVAL ZEBRAL PENIAZE A ODISIEL NA AUTE CO NIEJE NOVE U NEHO.TAK A TO JE PRESNE TO CO SOM VAM PISALA VCERA,TEN CLOVEK NAMNA VYKRIKOVAL NA TERASE VENKU;ZE TY KU..A DAJ MI MOJE PENIAZE A VYMKOL MA NA BALKONE.TY SUSEDIA TU SI MYSLIA LEN JEDNO O MNE;SA ANI NECUDUJEM ZE ZDRAVIA ZO SKLONENOU HLAVOU a JA SOM BOLA ZASE KRATKO PRED TYM ,ABY SOM SI UBLIZILA.MUSIM IST ZAJTRA KU DOKTOROVI A POVEDAT MU,ZE MI MUSI POMOCT INAK NEVIEM KU KOMU.

Ty si ale hlupučká! Hádam si nemyslíš, že to že sa liečiš znamená , že prídeš o dieta? Ved uvažuj: ty sama komu by si zverila svoje dieta? Niekomu kto je psychicky labilný, uvažuje alebo rozpráva o samovražde, reže sa alebo niekomu kto sa lieči? Slovo depresia je už v dnešnej dobe natolko sprofanované, že ludia vravia že majú depresie len ked majú zlú náladu alebo sa im v rúre pripečú buchty. Tvoj manžel sa oprávnene obáva o svoje dieta, ty by si sa nebála keby to bolo naopak? Navyše ked to nebudeš riešit, tak ta tým bude stále vydierat, bude ta mat v hrsti. Autoagresia pre ostatných ludí vyzerá velmi hrozivo. VEd nemusíš ist rovn na oddelenie, možeš sa liečit ambulantne. Nemáš strach, že ked to raz na teba príde, vezmeš zo sebou aj tvoju dcérku? Podla mna tvoj muž ten strach určite má! Reagu je tak ako reaguje, lebo nerozumie tomu , čo robíš ani prečo to robíš. Určite , naozaj určite musíš vyhladat pomoc

Danajka, ak je GinaLisa schopná celodenne sa riadne starať o dcérku, tak rozhodne nie je prípad pre psychiatra.
Ale mohla by sa ním ľahko stať, ak nevyhľadá čoskoro aspoň pomoc psychológa.

Georgínka, ty asi zle čítaš, ona si ubližuje. Reže si ruky a nohy. Autoagtesia a sebapoškodzovanie je určite prípad pre psychiatra. Poznáš niekoho in vivo kto to robí ? Ja ano. Navštívit psychiatra nie je žiadna hanba. Rozdiel medzi psychiatrom a psychologom je v tom , že ten prvý može predpisovat lieky .

Danajka, čítam dobre. Poznám rozdiel medzi psychológom a psychiatrom a niečo viem aj o autoagresii (aj keď nie z vlastnej skúsenosti). Existujú rôzne stupne autoagresie a sú robené z rôznych príčin.
A viem aj to, že návšteva ani psychológa, ani psychiatra nie je nič, za čo by sa bolo treba hanbiť.

Ale my sa tu môžeme dohadovať do Vianoc - prvý krok je tak či tak navštíviť psychológa. A ten, po odbornom pohovore, bude vedieť posúdiť ako a akým spôsobom GineLise pomôcť - a bude to vedieť posúdiť rozhodne lepšie ako my tu všetky dokopy.

dcerke by som v zivote nic neurobila,ja sama sa nenavidim,samu seba,ze som spadla do takej diery co neviem von,mala nema s tym nic spolocne,ved on ani nevie co to je o malu sa starat a trpezlivo s nou aj hodinu ranajkovat,ked je s nou len v nedelu v tyzdni.

Gina, zazila si naozaj vela zleho. Ale teraz si dospela a v prvom rade matka. Zostavas uplne pasivne s muzom, s ktorym si nespokojna a nemas dobry zivot. Ako si to predstavujes do buducna? Ako dlho a kam to povedie? Prestan sa obzerat do minulosti aj ked je to pre teba tazke a zacni uvazovat, aky zivot bude mat tvoja dcera v takom manzelstve. Aby sa nestalo, ze bude utekat z domu nepochopena ako si to robila ty... Skus vziat svoj zivot do svojich ruk, je to fakt len na tebe. A zacni tiez od seba, nie od svojho manzela. Dcera ma dva roky, za chvilu pojde do skolky a ty sa musis zaradit. Mas nejaku predstavu? Byt zavreta medzi styrmi stenami a nervovat sa? Mysli na svoje dieta, bude rast, dospievat, vela veci vnimat a bude potrebovat mat mamu pri sebe, ty si ju nemala a preto nedovol, aby ju nemala ani ona... Jedina cesta pre teba je osamostatnit sa a nebyt zavisla na chlapovi. Hladaj si hocijaku pracu uz teraz, obzeraj sa po nejakom vzdelavani, kurze, hocicom... Prebrazdi internet, zajdi na socialne alebo urad prace, viem, ze je to velmi tazke ale musis sa vzchopit.... Nahnevat sa, ze to takto dalej nepojde... Koli malej, za ktoru si zodpovedna...

boba mas samozrejme vazne pravdu,vo vsetkom,len co musim prekonat je strach,mam strach,ze zlyham ze budem ako moja mama,ze to sama nedokazem,lebo moje nervy uz vela preskakali,to ma vazne brzdi a este ako,ze nebudm moct vsetko to dat dcere co som ja nemala,financne a citovo,samozrejme ze ju lubim nadovsetko

aj to sa da prekonat, len naozaj sa musis konecne prestat pozerat do minulosti... jednoducho prestat sa sama seba pytat, ci to zvladnes , ci nezlyhas, ale zacat si vsugerovavat do hlavy vetu, ze jednoducho mas na to, a zit pritomnostou pre buducnost... proste, ako sa hovori, zatvorit dvere, aby sa tie dalsie mohli otvorit... je jedna dobra pomocka na to chod sa postavit pred zrkadlo a dokolecka si sama sebe opakuj: viem to! chcem to ! dokazem to ! a rob to trebars aj rano pri umyvani zubov, alebo len ked popri zrkadle budes prechadzat...

Ahoj tak urcite by som danu situaciu riesila lebo ako Ti uz viacere napisali to sa nezmeni ale zhorsi.Clovek ako on bude tak yisty a nic ho nezastavi.JA by som s takym clovekom nedokazala zit a z vlastnej skusenosti viem ze by som odisla hned akoby sa dalo.urcite existuje moznost-azylovy dom,po odchode z domu by si navstivila soc.urad,kde by Ti urcite pomohli a bud by si riesila nejaky podnajom a sama by si videla situaciu.Ak vsak chces zostat v tom vztahu tak hore hlavu a ries..
zamestnaj sa ak mozes,alebo studuj,chod behat,cvic,venuj sa sebe a malinkej.

no to viem,ved mu aj hovorim,ktora zena by to s tebou tu tiahla aj po tom vsetkom,co ja?!nejake riesenie sa musi najst,lebo takto sa dovediem este aj do hrobu

ja som mala doma podobne problemy,mama psychicky labilna,tyrala psychicky dokym mohla,tak som sa jednoducho zbalila a odisla...a etraz viem ze som spravila najlepsie ako som mohla...zistujem po case ze situacia je este horsia a preto osm rada tam kde som

Mas strach. To je samozrejme... Ale ked budes mat vecne strach, tak naozaj to nezvladnes. Ak prestanes mat strach o samu seba a mysliet na svoju dceru a riadne sa nas..., ze tak to co som prezila ja, to nikdy nedovolim, tak to zatial staci... Mysli len na nu aby si ju pred vsetkym tym uchranila a aby si jej bola dobrym vzorom a staci, ze sa budes snazit. Nebude to nikdy dokonale ale bude to lepsie, tym chcenim. Ziadna matka nie je dokonala. A financie to fakt neurobia. Urobi to cit a davaj jej to najavo. Som tu pre teba. Budes robit chyby, budes zlyhavat ved to robi kazda z nas. Ale nikdy nedovol aby sa niekto na tebe vozil. Zacni od muzicka. Nie moj zlaty, ty si myslis, ze som na tebe zavisla. No mozno do casu... Pomaly sa k tomu dopracovavaj. Hocikedy napis. Ale chci... A pojde to... Moc ti drzim palce si silna len to v sebe objav.

Presne tak, Ty nejako veľa už stratiť nemôžeš, môžeš iba získať, pre seba, pre dcéru. Poznáš svojho muža a mala by si vedieť, či je možná zmena vo vašom vzťahu. Či by Ťa vedel akceptovať, ked si nájdeš nejaké vlastné aktivity, príp. prácu. Určite nemá právo zamykať Ťa doma, brať Ti peniaze a podobne. Vieš celkom presne, ako nechceš žiť, tak si predstavuj ako chceš žiť. Aj veľké veci sa dajú dosiahnuť malými krokmi, ale treba vytrvať. Prejem Ti veľa sily.

hej dakujem vam,neviem kde mi hlava stoji...asi by som mala zacat tym psychologom,ci co to....a u neho najst riesenie ako dalej pokracovat a zacat zit.

Ano, rozdel si to na male krociky. Zacni napr. ved je pekne chodit s dcerou aj do tych poli a ukazovat jej kvietky a pomenuvat ich. A cele poobedie budte vonku. Nebud zavreta doma. A potom sa sama pre seba uprav. Rob si male radosti. Dodavaj si sebavedomia pred zrkadlom. Bud dobra k malej. Budes mat zo seba lepsi pocit. A chod na socialne, vyklop im ze chces odist nech ti ponuknu moznosti. A muzovi ani slovo. Zacni, to je najtazsie. A neboj sa ked zacnes, strach zmizne. Naozaj nemas co stratit. Hocikedy napis, ries krocik po krociku....

Ak najdes psychologa, ktoremu veris, tak veru... Aspon sa porozpravas... Bude to lepsie...A vypustis von tie svoje strachy. Za to sa nemusis hanbit. A zacnes prijimat rady...

hej boba viem,na nieco to musi byt aj dobre...len keby som nebola sama pri tychto tazkych rozhodnutiach a vybavovackach,aby mi niekto podrzal chrbat a nakopol do prdele ked budem chciet cuvnut a premoze ten plby strach.viem ze musim na tu buducnost mysliet,co mi tez robi starosti.

Moja zlata, s tym sa rozluc. Nikto na svete ta nebude k nicomu dokopavat. Ty si zodpovedna za svoje rozhodnutia a ty to musis urobit. Si na dne a na dne byvaju ludia uplne sami. A je len na tebe ako dlho sa tam chces klzat po bruchu... Ale ked raz kopnes a uvidis,ze si sa nadvihla, tak to pojde. A ver mi, ze nemozes cakat od nikoho, ze ta bude tahat. Nikto. Je to na tebe. Urob prvy krok ako ti radim a najdi psychologa. Potom sa bude riesit ostatok. Ale toto sprav a nemysli na nic ine zatial...

no tak pojdem k tomu psychologovi,len dufam ze ma neposle ku psychiatrovi,lebo s tym co mam mozem aj na tyzdne sa ist liecit,tak si mozem potom zagratulovat,kam som az dosla.

Za to kam si sa dostala určite nemožeš. To nesuvisí len s tvojím nevydareným manželstvom ale celým tvojím životom čo si prežila. Ber to tak, že ked si na dne , hlbšie sa ist nedá, horšie už byt nemože. Držím ti velmi palce aby si urobila tú najsprávnejšiu vec aká sa len za daných okolností dá.

a to beries ako hanbu alebo upadok, potupu? No a co, psychiater je tiez doktor. A co ked ti predpisu antidepresiva? S hnusom ich zahodis, ze je to pod tvoju uroven? Prestan. Ak ti to ma pomoct, prijmi to a bude lepsie. Nie si sama a ani prva ani posledna, uz len toto ze o vsetkom tu pises je uzasny pokrok, takze sa fakt objednaj k psychologovi a on bude vediet, ako ti pomoct. Ber to ako posun vpred nie ako hanbu.

boze............
ja som si myslela, ze som mala nestastne detstvo, ale toto...

Ahoj GinaLIsa, velmi ti drzim palce. Velmi. A skus minimalne zavolat na niektoru linku dovery. Drz sa statocne. pa.

som v papradí

GinaLisa ,
skús na začiatok aspoň zavolať na linku dôvery tak ako radí Amalka, sú tam veľmi milé tety a nie raz aj mne pomohli
Budem držať palčeky.

Zahoď minulosť za hlavu, nič nezmeníš. Máš krásne dieťa a dieťa je dar, ktorý nie je dopriaty každému, váž si to!!! Pekne sa obleč, uprav si vlasy, make-up, usmej sa a tvoj muž bude žasnúť z teba. Ak budeš celý deň milá a príjemná, nebude chápať čo sa deje a možno ešte na teba začne aj žiarliť že vyzeráš tak super Úsmev je základ šťastia. Chodievaj s malou čo najviac von na prechádzky a ak sa budeš usmievať, aj ľudia ťa medzi seba prijmú skôr a sami sa ti začnú prihovárať. Nešťastných ľudí nikto neoslovuje, ľudia sa im vyhýbajú. Neprenášaj svoje nešťastie na dieťa, chceš aby dieťa bolo v živote šťastné, však? Samozrejme, že áno....to chce každá matka. Držím ti palčeky veľmi veľmi silno aby sa ti v živote darilo a tak ako ti dievčatá radili, skús na začiatok vyhľadať odbornú pomoc, o svoje dieťa neprídeš tým že chceš pomôcť sama sebe. určite si skvelá matka a tvoj muž je hlupák keď to nevidí

GinaLisa,na začiatok ti chcem napísať,že je velmi dôležité začať u seba ,ak sama cítiš že to nie je dobré s tebou,vykašli sa na zábrany a chod či už za psychologom alebo psychiatrom - nie je to žiadna hanba!!! Musíš ale sama seba presvedčiť že to čo robíš je správne a najlepšie ,iba svojím prístupom a zmýšlaním sa dokážeš posunúť...

mila gina,

nehnevaj sa ,ale kazdy muz si dovoli k zene len tolko kolko mu dovoli ona!vzdy je nejake vychodisko,aj ked teraz sa ti to nezda.prestan sa lutovat,mas dieta -chces aby vyrastalo takto???chces aby malo podobne detsvo ako ty?chces aby raz bola tvoja dcera nestastna ako ty?
v prvom rade pozbieraj to co zostalo z tvojej sebaucty,urob si plan do buducnosti-krok po kroku -co chces dosiahnut aby si mala realny ciel.je jedno odkial zacnes,ale zacni!
a skor ako mi odpises,ze mne sa lahko pise-ja mam za sebou tiez tazke detstvo,manzelstvo s podobnym exemplarom v zahranici,kde som bola celkom sama -po rozvode som ostala sama s ditatom,bez penazi-moj ex si ich este stihol previest na svoj ucet-a pomaly som sa z toho dostala.spavali sma s malym na nafukovacke,boli casy ,kedy som isla hodinu do prace peso a aj z nej,pretoze som potrebovala tie peniaze na jedlo a bus bol drahy,ale vedela som ze aj to sa zmeni.
dnes mam milujuceho manzela,pribudla nam dcerka a hlavne som stastna !
prestan sa lutovat a vezmi konecne tvoj a zvot tvojej dcerky do vlastnych ruk-nikto iny to za teba nespravi!
vela stastia

marlene ja viem,to je presne to co mi roby starosti,lebo viem ze on nic platit nebude,povedal ze radsej bude bez prace ako mne platit.Ja myslim len na malu,aby mala postel a perinu kde moze spinkat,aby mala ciste veci na oblecenie a co jest,ja nemam ani vlastne konto kde by mi materska chodila,lebo on ze nebude este aj tam peniaze davat,uz dva dni nic do seba nedam,hlava mi ide prasknut od myslienok,ako zacat inak zit a kde.Jesine co ma napadlo je moj doktor,s tym musim hodit rec

gina,

vidis ,tak najvyssi cas aby si si zalozila vlastne konto kam ti bude chodit materska,alebo pridavky.si este mlada ,mas cely zivot pred sebou.minulost nezmenis,ale mozes mat lepsiu buducnost a aj tvoja mala.

hej viem,ale momentalne nemam ani na autobus,on sa zase dnes spakoval aj peniaze ja tu znova trcim,zajtra ide do prace to bere penazenku so sebou.... bez neho sa nepohnem odtialto,aby som si sama veci vybavila,ako odchad odtialto

ahoj GinaLisa. chcela som to napisat, stihla to marlene. kam chodis s dietatkom k lekarovi? na dedine ci do mesta? s takouto "vyhovorkou" by si sa do mesta dostala pripadne si mohla zalozit vlastny ucet (pozriet ktora banka nepozaduje zakladny vklad ziadny) a hned zbehnut na upsvar kvoli rodic. prispevku a pridavkom na deti. su tu mamicky, ktore maju azylove domy uz trosku omrknute. ked budes mat silu NA TO, spravit to, pomozu ti. mozno som prehliadla, mozno si to nepisala - odkial nam pises. aspon priblizne. drzte sa.