no u nas to bolo tak,ked som sa spytala kedy prides odpoved bola nebudem dlho.no a bolo to o 20h (vzdy v pia a so.)ako strela do krcmy a prichod aj o 02,prednejsie hrat karty.Nikdy som mu nenadavala(nie som ten typ) iba mi to bolo luto,ze ja som bola s detmi sama a mohli sme si sem tam urobit pekny vecer pri vinku.No a teraz to uz neriesim,je neskoro.
Vladimír Menšík povedal, že jeho matka nemala takmer žiadne vzdelanie ale vedela, že keď je chlap "picnutej" nemá zmysel s ním viesť psychologické testy a nechala si to oproti jeho manželke až na ráno. Takže nikdy by som nedoporučoval žene v neskorú hodinu mužovi vytýkať jeho neskorý príchod domov. Vtedy stúpne na kvalite hlavne žena (samozrejme ak nuž nie je hňup - túto verziu tu rozoberať nebudem). Navyše susedia nemusia počuť, deti tieža podobne. Hlavné však je, zbytočne nedráždite toho muža. Ráno sám muž si uzná, že urobil chybu a správa sa veľmi zdvorilo.
ja keď poviem, že prídem o toľkej a o toľkej hod tak, v tú dobu prídem, alebo prezvoním, že sa zdržím. Ale nerobím to často, petože je to nekorektné. Ale do rána nebehám nikdy. Preto mi žena nerobí žiaden problém, keď idem von. Vie, že som férovy a podľa toho sa správa aj ona. Teda nemáme u nás doma s tým žiaden problém. Vždy je to o komunikácií a akceptácii. Ak nie,- pardon. Berte to tak, že som tu ani nebol.
Prajem Vám všetkým kráááásny posledný pracovný deň. (Konečne).
Ja som sa tu už o tom asi zmienila. Moje zlatko sa raz rozhodlo po dlhej dobe dokončiť rozrobenú prácu v byte. V tom mu zazvonil telefón, samozrejme volal kamoš. Aby prišiel do baru, chcú dohodnúť ešte akési detailíky na zápas v šípkach, ktorý spolu chystali. Moja polovička všetko pustila z rúk a šla. S tým, že nebude dlho, lebo chce tú prácu dokončiť ešte dnes. Odišiel asi o piatej večer. O polnoci som chcela volať políciu, no premohla som sa. V hlave sa mi točili najhroznejšie scenáre, telefón nebral, čo s ním môže byť?
O trištvrte na jednu prišiel, šuchol sa do postele a okamžite zaspal. Ja od jedu nie. Ráno som vstala, odišla do práce. Celý deň mi zvonil telefón, chodili sms-ky. Odignorovala som ich. A rozhodla som sa, že sa domov v ten deň nevrátim. Zavolal som kamoške, či môžem u nej prespať. Bolo mi ľúto detí, ale na druhej strane som si myslela, že keď mohli byť včera celý večer len s maminou, dnes budú s ocinom. A naviac som vedela, že som ešte nevychladla, neovládala som svoje emócie a nechcela som v hneve povedať niečo, čo by ma neskôr mrzelo.
Verte, alebo nie, táto liečba šokom zabrala. Od kamošky som šla ďalšie ráno do práce, a keď som sa vrátila domov, povedala som len vetu: Takto som ti chcela ukázať, ako bude táto rodina vyzerať, keď budeme takto fungovať obaja.
Nie som proti úletom z domu, každý ho občas potrebujeme, ale som za dohodu v štýle kedy, ako a na koľko.
aj to je jeden zo spôsobov komunikácie. 
Aký požičaj taký vráť...
Vyborne riesenie, cloveku aspon vychladne hlava a nemusi potom riesit dalsie veci, ktore by v hneve povedal.
No môj manžel nikdy nemával nejaké úlety- občas si niekam vyšiel a to mi povedal idem s tým, alebo s tým človekom ale o čase príchodu sme sa nikdy nebavili- mne samej by to prišlo ako obmedzujúce- keď si potrebuje pokecať s kámošom z detstva, alebo ide na chlapskú off raodovú akciu tak si nebudem pýtať od neho čas príchodu
Ale zas na druhej strane predsa existujú sms-ky a môžem si zistiť či sa ešte zdrží, alebo už ide domov.Nikdy mi to nevadilo, lebo si myslím že partner nie je naším vlastníctvom a ani to nie je dieťa za ktoré sme zodpovední...partnerstvo je o dôvere a zároveň slobode.Cirkus som robila len keď si začal s kolegyňou a niekam vypadol tak to som zúrila ale nie pre čas príchodu, ale z iných dôvodov...
Mne osobne sa vždy zdal trošku divný spôsob komunikácie partnerov keď sa niečo prikazovalo a ten druhý to mal akože dodržať...Jani myslím že tvoje kamarátky informácie trošku skreslili...Mne samotnej by prišlo divné keby som si chcela vyraziť niekam s kamarátkou, alebo idem na výlet a manžel by sa ma pýtal o koľkej sa vrátiš?Ja mu poviem čas a potom budem myslieť na to aby som dodržala čas príchodu domov, lebo inak bude partner zúriť...no to by fakt nefungovalo...A ešte dodám že ani jeden z nás to nikdy nezneužíval do nejakých extrémov-pocit že ten druhý je doma sám a čaká na nás je predsa ten najsprávnejší dôvod sa v normálnom čase vrátiť domov
Môj manžel až tak často na výjazdy nechodí, máme to tak trochu na striedačku, aj keď on samozrejme vedie. Málokedy príde, kedy povedal, ale viem presne kde je a tak ma to až tak netrápi. Trápi ma to len vtedy, keď je malý chorý a potrebujem s ním pomôcť, to mu kľudne aj zavolám, nech príde okamžite domov a príde. Niekedy mu zato aj vynadám, keď príde neskoro, ale keď nieje opitý, tak nemám až taký dôvod kričať. Manžel niekam chodí tak raz za dva týždne. V lete je to častejšie. Väčšinou ale chodíme spolu, ak si chceme vyraziť, nieje ten typický krčmový tip. Poznám aj takých, čo majú doma mladú žienku, dve malé deti a denodenne sedia v krčme. To by som ja nezniesla, ale to je voľba tej ženy, ak jej to vyhovuje. Niekedy, aj ja keď sme si išli z roboty sadnúť, stalo sa aj mne, že som chcela zostať dlhšie, ale to sme nemali malého a mužovi som vždy zavolala. Manžel, keď mali v práci nejakú akciu, tak som veľakrát ako poslušná žienka prišla po neho, lebo nemohol šoférovať. Pointa je v tom, že žiadne neskoré príchody netolerujem a vždy si to mužíček vyžerie, ak samozrejme nespím........
A veľmi sa mi páči príbeh ktorý napísala anita.My ženy často nedokážeme takto reagovať, ale máme potrebu húkať, vrieskať, robiť scény, výčitky a míňa sa to účinkom, najlepšie ja zážitkové učenie...
Nikdy by som asi nehovorila partnerovi, ze niekam "nesmie", ved keby to povedal on mne, tiez by mi to vadilo.. problem s navratom ale mam, resp aj s tym ako travi cas.. je z toho vecne diskusia o tom, ze ja som hystericka, lebo on si vysiel von s kamosom.. som hystericka, priznavam, ale preto, ze mi oznami "po vecery som doma" a su 2 hodiny rano a jeho nikde a ja mam potom strach, ze kedze si dali do nosa a "oni su majstri sveta", ze ako dorazia asi domov.. no a hysacim.. Vytaca ma aj to, ze s kamosom je schopny stravit cely den v obchodnom centre, ist do kina, na veceru a do diskopubu (minule som mu povedala, ze by si mali spolu este zasexovat a uz bude mat uplne romanticky vecer) a ked ja mu poviem, ze chcem ist do kina, tak "on je unaveny", na veceru "on je unaveny" a potom mi o 21 zaspi pri telke.. Najlepsie na tom je, ze nechcem hysacit a nechcem sa kvoli tomu hadat, lebo ma potom mrzi, ze raz za cas ide s kamaratmi von a ja mu potom doma nakydam, a to nechcem 
Pamatam si raz, ako dorazil a cely vysmiaty sa zacal vyzliekat uz v predsien, pocula som buchoty, tak som isla kuknut a ja som sa na neho ani nemohla hnevat, on sa taaaak skeril od ucha k uchu 
a prva vec co mi povedal "Paolo ma nove auto..." a dalej mi porozpraval cely vecer (ja spokojna, kedze hudie o autach a nie o babach) rupol do postele a okamzite spal, kamos mu volal, tak som mu zdvihla a opytala sa, ci aj sa dobre dopravil domov (blaaaazni) Najkrajsie na tom bolo rano.. kedze mi v noci drahy prezradil, co pili a rano (rozumej na obed) mu bolo zle, ked vstal som sa ho opytala "zlato nedas si pohar sampusu" zakeracka.. zmenil vsetky farby co mohol a ked mi zacal rozpravat co a ako a ja som mu hovorila "ze viem" tak na mna kukol, ze ci som ich sledovala 
a ja som mu povedala, ze na buduce nech sa strazi, ze ked si vypije mi vykeca uuuuuplne vsetko Je tiez nutne dodat, ze pocas 6 rokov som svoju polovicku v takom stave videla len jeden jediny krat.. len.. mne to niekedy pripada, ze chlap ked ide von, je ako utrhnuty z retaze, akoby ich prvy krat niekam pustili, nam babam stacia 2 hodky pri kave a sme spokojne.. ale uz sa snazim nehysacit, naco mu nahravat, to ma potom pravdu, ze z toho robim nervy zbytocne ja 
prikazat manzelovi, ze kedy ma prist domov? K tomu som sa este nedostala, ale som vydata len 20 rokov...
Dobreeeee Keby som ja povedala polovicke, ze "nesmie", ci kedy ma dorazit, asi by si poklepkal na celo a velmi dobre by sa na tom zasmial.. a asi by to tak bolo aj naopak Ale budes sa cudovat, ja si pamatam,ze som mala na skole spoluziacky, ktorym chalani zakazovali ostrihat si vlasy, ci namalovat nehty 
vtedy som sa sama seba pytala, co im budu zakazovat neskor a ze u mna by to malo asi velmi rychly spad: "vlasy okamzite ostrihane na kratko a naschval umele nehty nalakovane na cerveno a s usmevom povedane bye bye baby"
Eifi, v Tvojom článku som našla veľa z nášho vzťahu, hlavne toho "kecálka", môj muž toho veľa nenahovorí, ale keď si vypije, tak zasa nitkto iný hovoriť nemôže, lebo on kecá v jednom kuse a povie aj to čo nechce. Čo sa týka toho sexu, tiež som mu minule povedala, keď prišiel neskoro domov s veľkou chuťou na sex, že nech ide pomilovať suseda, keď bol s ním doteraz v krčme. On tiež, keď je doma, tak zaspí skoro alebo sa sťažuje: "tu ma bolí, tu ma pichá", ale keď je s kámošmi, tak mu záhadne nič nieje a ani na spánok nepomyslí. Je to prípad.
Ja som potom hystericka, lebo jednak sa o nich bojim (ja budem asi strasne vylepena mama) a jednak mu nedokazem vysvetlit, ze aj mna by potesilo keby so mnou takto travil den ale musim priznat, ze sa po poslednej podobnej diskusii snazi.. on mi teraz hovori "no pod psik, idem ta vyvencit" Inac ma to fakt mrzi, ze to potom prechadza do mojich hysterickych scen, ale ked oni su fakt niekedy ako utrhnuty z retaze
Janka 3 ani to tu nečítam, úplne mi stačí tvoja otázka hore... to máš doma chlapa, či sa to pýtaš na svoje decko akosi som nepochopila... chceš ho mať pod kontrolou, poslušného na príkazy ako psíka je nesvojprávny, alebo taký nezodpovedný, že ho chceš takto obmedzovať? kde je tu dôvera?!?... no ešte by som tu k tomu mala pár otázok na ktoré asi nevieš odpovedať a ako by si sa ty takto cítila pri kontrolovaní tvojich príchodov a odchodov... len ešte jedno dodám: len tak ďalej dievka, ale potom tu za pár týždňov, či mesiacov nevypisuj, čo máš robiť, lebo ťa opustil...
Mira-Maria asi si ma nepochopila, ja som sa pýtala len na váš názor ako to je u vás. Preskákali sme si s manželom mnohé, ani netušíš čo, tak ani nemôžeš posudiť či konám správne. Manžel robil chyby, tak sme si dali isté pravidla. Je to u nás skôr tak ako písala eifelovka, som histerka a skôr mi je luto že ten večer nestrávil som monu ale s kámošmi. Mám malé deti, dcerá ho väčšinou čaká manžela kým nepríde, syn v noci plakáva a preto sa ho spýtam kedy príde, lebo tiež mám toho dosť s detmi a ja takmer nikam nechodím a ked aj raz z a pár mesiacov idem tiež mi manžel volá a pýta sa kedy prídem.
Je to o dôvere a ja mu neverím a on si potrebuje u mna získať dôveru tak preto to je asi tak ako je.
Janka, aj mne je luto ak spolu nestravime volny cas a hysacim "ze so mnou nerobi veci ako s kamosmi", ale na druhej strane aj ja sa rada stretnem s kamoskami a tiez s nimi podnikam veci, co s polovickou nie a nemozeme sa predsa NAVZDY divat jeden druhemu 24 hodin denne do oci.. obcas ma to mrzi, ze so mnou sa chova ako po "30 rokoch manzelstva" (alebo to tak vidim ja a cim viac hysacim tym viac sa on tak chova) ale na druhej strane chapem, ked mi povie, ze jemu je jedno kde s tymi kamaratmi stravi cas, hlavne je, ze su spolu.. a preto si hovorim, ze kamaratstva tak pre mna ako aj pre neho su potrebne a snazim sa nehysacit a nestrachovat sa, ked sa z neho s kamaratmi stava zas 15 rocny pubertak.. a vies, ze odkedy to tak je, ze on sa vracia domov o polnoci a nie o 2 rano a aj ku mne je milsi? Len vydrzat ale aj tak si myslim, ze zo mna bude strasna mama, budem mat strach o deti ako hrom, ved ked sa bojim o dospelaka?!
sorry, ja nesúdim ja sa pýtam, pretože ak to nie je o dôvere je to obmedzovanie... ja žijem tiež dlhodobo vo vzťahu a nie na stanici kde kontrolujem odchody a príchody vlakov a ak som hysterická tak zavolám, alebo on že sa zdrží a takéto... neriešim
Ja tak zo zartu skusam drahemu povedat, ze moze ist v sobotu vecer von len 1x do mesiaca, to sa potom od smiechu vala po zemi. Ale na druhej strane, uz som pisala, ze raz za 2 mesiace chodime do divadla (potom do baru) na nove predstavenia alebo na svadbu alebo... atd a vtedy dame Kubka k nasim alebo pride segra strazit alebo k svokrovcom a idem sa zabavat aj s nim. Takze viem, co robi, ked je vonku a on nerobi zlotu. Niekedy ho poprosim, nech nie je dlho, lebo robil nadcasy a cely tyzden sme sa nevideli... a ked sa vrati, nech ma zobudi. A aj ma zobudi a pekne mi prozprava, ako sa mal, co zazil, koho stretol, kto sa vratil z Irska (Anglicka, Spanielska...) a tak. Mrzi ma, ked je cely tyzden zaneprazdneny a v sobotu, kedy by sme mohli byt spolu, ide este zurovat s kamaratmi, ale davno som prisla na to, ze vycitky by boli, ako vravi Mira-Maria, len na "odohnanie".
A zas, my sa tak pekne porozpravame, ze ja poviem: "Bolo by fajn, keby si dnes prisiel vtedy a vtedy" (lebo ja sa v tomto velkom dome napriklad aj bojim po mojich vselijakych zazitkoch...alebo som chora a bolo by fajn, keby vstal k malemu on, keby drobec plakal, lebo ho nechcem nakazit a pod...) a on fakt pride. Len - my sme spolu kratko a sme k sebe jednoducho mili. Mala som 5-rocny vztah a tam by sme sa takto pekne urcite nedohodli... Je to o tom, ako mate urcene hranice...
A tvojim kamoskam neverim. A ak maju doma takych "pod papucakov", tak im veru nezavidim.
No to som si aj ja tak skonštatovala,že buď je to riadna blbosť, alebo tie Jankine kámošky majú doma totálnych ťuťkov
Alebo len kamosky tvrdia, ze im zakazuju a ze oni pocuvaju a pravda je niekde inde
Je rozdiel či sa chodí vyventilovať sem-tam,alebo je z toho pravidelná návšteva niekoľkokrát do týždňa.Môj si s príchodov nikdy ťažkú hlavu nerobil.Narozdiel odo mňa.Nemohla som pochopiť prečo chodí preč a je mu jedno kedy a v akom stave sa vráti.So mňa sa postupne stávala ukričaná ženská,ktorá musela byť doma s dieťaťom.Raz sa stalo,že keď prišiel domov prišlo mu zle a odpadol a to ma ešte viac stresovalo.Keď potom neprišiel domov v normálnom čase ,už som ho videla niekde ležať o samote,,kde mu nemá kto poskytnúť pomoc.Raz večer som si povedala koniec.Neskončím predsa na psychiatrii.Povedal som si,že toto sa ma netýka.Je predsa dospelý a pokiaľ si chce ničiť zdravie ,nech ma do toho nezaťahuje.A odvtedy mám pokoj.Lepšie spím a aj on pochopil,že doma ja doma.Po 30-tke dostal rozum.Chodí ešte von,no už to nie je také tragické.Čas návratu spomeniem iba vtedy,keď musím niekam odísť a som závislá na jeho pobyte doma.Viem,že sa nikdy nezmení k môjmu vysnívanému obrazu rodinného života.Ja už mám ružové okuliare dolu a žije sa mi tak dobre ako sa len dá.
Ja si myslím, že každý človek, teda aj chlap potrebuje občas "resetnúť" hlavu. Mali by sme im to tolerovať. S kamarátmi si poklebetia a spokojní sa vrátia domov. Oni by si však tiež mali uvedomiť, že keď sľúbia, že prídu do určitej hodiny a nemôžu sľub splniť, je slušné aspoň manželke zavolať, či napísať SMS, že žijú (nezamrzli a pod....) a prídu až ráno. My ženy sme totiž také precitlivelé, že sa o nich bojíme
Tak si to super zhrnula no a ten moj mi na to vzdy hrdinsky povie "no co by sa MNE mohlo stat" a uuuuz to jedeeee
Baby a vam prekaza, ked sa chlap vrati z vonku s kamaratmi pripity?
Lebo mne to fakt vobec nevadi. Viem, ze normalne nepije a ani nikdy neni agresivny ani nic. Skor tak milo opily, ako spominala Eifelovka. Nikdy nie namol alebo co. A aby to nevyznelo zle - nedojde spity vzdy ked ide von, ale ked sa to stane, tak mi to neprekaza ani trochu. Na druhy den funguje normalne, nic ho neboli... takze to na mna v podstate nema nijaky vplyv.
Kaktus, najlepsie na tom vtedy bolo, ze pred tym, nez isiel von tak my sme kvoli niecomu doma "diskutovali" a ked sa vratil, tak mi povedal, ze sa pripil kvoli mne, ze som ho taaak vytocila najhorsie na tom je, ze ja mu verim lebo ja som ho nikdy viac nez 2 pohare vina ci 2 piva nevidela nikdy vypit
Kaktuska, mne vadia všetci opití chlapi. Ja som si to zažila s ex. Denno denne chodil pripitý z práce, aj keď bol doma, chodil na pivo a vždy sa vrátil zrúbaný. A mne to vadilo, lebo ja som bola doma s deťmi. Odišiel kedy chcel, prišiel kedy chcel. A bolo jedno či sú deti choré. Nebral ohľady na svoju rodinu. Ja som nemala právo ísť nikam s kamarátkami, jedine ak v spoločnosti detí. On mohol všetko, ja nič. Mne ale na našom vzťahu záležalo, veˇdsme mali už 3 deti, tak som sa raz naštvala, uvarila mu fajnové jedlo na obed, kúpila flaškové pivo. Proste som mu chcela urobiť radosť a ukázať mu, že aj doma si môže dať pivo, nemusí chodoť kvôli tomu preč. A on? On prišiel až večer, totálne zrúbaný na mol. Ja som plakala asi ako nikdy dovtedy. Moja mama mu riadne vyčistila žalúdok. Ale účinok to nemalo dlhodobý. O pár dní zasa začal chodiť opitý. Ja som sa už odvtedy nesnažila.
A raz to už sme spolu nebývali, varoval deti u nás doma, lebo ja som mala po veľmi dlhej dobe konečne stretko s kamoškou zo školy. ja som naozaj nikam sama bez detí nechodila. Stretli sme sa o 17,00. O 18,30 mi už celý nervózny volal, že kde do čerta trčím, on je už otrávený už chce vypadnúť.
Už nikdy by som neprijala k sebe chlapa, ktorý si rád vypije. Ani jeden jediný pohárik. Tá skúsenosť mi stačila na celý život. Sa mi takí chlapi doslova hnusia, môže byť len akokoľvek milo pripitý, už z neho aj tak tiahne jak zo suda.
Teraz mám pri sebe človeka, ktorý nepije, nefajčí, nerozhadzuje peniaze na blbosti, stará sa príkladne o rodinu, je tu pre nás .
A myslím, že Elenka to tuším napísala, to krásne vyjadrila aj za mňa.
No ja som toho svojho nikdy opitého nevidela, nezažila...to sme sa len vždy smiali, že ho musím niekedy opiť, že on by vyzeral veľmi podarený taký "pripitučký". Ale poznám to z detstva u otca a to teda nebývalo bohviečo- aj keď to nebolo často
Dievčatá ! Po XY rokoch manželstva už viem, že taká Elenka má svätú pravdu. Chlapi jednoducho mávajú svoje dni, keď sú priatelia a posedenie pri pive NO 1.
Od môjho manžela vyžadujem len jedno jediné. Ak niekam ide a predpokladá, že sa zdrží - LEN NECH MI DÁ VEDIEŤ, ŽE JE OKi.
Nemusí mi referovať kde je, s kým je, čo činí. Ani kedy príde. Lebo im čas v takých chvíľach inak plynie... však on raz domov dôjde !
Rešpektujem, že maká o dušu, je dobrý otec a roztomilý manžel, doma uprace, nakúpi ... riad sem tam umyje. Má značné pochopenie pre moje nervné stavy, nákupné horúčky a občasné zatúlanie sa na malý drink s kolegovcami. Nuž som sa naučila mať pochopenie aj ja preňho.
Znie to takmer ako z červenej knižnice, priznávam, že mi trvalo roky dopracovať sa k takémuto stavu.A prešli sme skutočne kadečím.
Ale jeho ocenenie (a ocenenie jeho kamošov) - mi za to skutočne stojí !
Ja tiez nechcem vediet kde je a co robi pre istotu srandujem.. aj tak je to zvlastne ako sa mi o nich dokazeme bat.. moj sef mi raz povedal, ked sme sa bavili na tuto temu a ja som mu povedala, ze mne napriklad polovicka uplne v pohode zamava ked idem na tyzden domov a ani to nevyzera, ze mu budem chybat, povedal: "Vies, on totiz vie, ze sa vratis, ze neodchadzas navzdy" a ja si myslim, ze u chlapov je to s tou istotou, ze "neodchadzame nikam a navzdy" asi tak uplne vo vsetkych situaciach.. nakoniec je to vlastne take pekne
Môj manžel si tiež vypije málokedy, ale ak sa tak náhodou stane, tak je prítulný ako mača. A dnes chystá v byte gulášparty /podľa posledných informácií guláš už bublá v hrnčisku/, tak dúfam, že v zajtra tu nebudem hundrať . Ale na tej guláške sme dohodnutí, príde ďalšie dva páry a pokecáme. Už sa teším.
Ahoj,
my to mame doma jednoduche. Opýtam sa kedy príde, povie ze napr. o deviatej a ak by mal prist neskor tak zavola. Ma to svoje 2 dovody, a to je ze skoro rano vstava do prace a druhy dovod, ja som mu raz spravila to co on mne na zaciatku vztahu. Spytala som sa, ze kedy prides a on ze neviem, ja vravim nebud dlho a on OK, prisiel o tretej rano... No nic, ked som isal ja s kamoskou na kavu, urobila som to iste. Tyzden mal hubu zdutu .. potom to pochopil a odvtedy nemame problem 
pekny den ti prajem
môj muž ide kde chce...s kým chce...a vracia sa kedy chce....ked som sa ho spýtala, kedy sa vráti, vždy povie neviem...alebo mi povedal, že to nie je moja vec, kedy sa vráti...vracal sa vždy nad ránom, alebo až ráno....ak sa vráti okolo jednej alebo druhej, tak to si myslím, že sa nezabavil, alebo sa s niekým pohádal...lae dnes už chodí tak okolo jednej....naposledy prišiel tak dosť neskoro...alebo skoro??? o siedmej ráno, aj to som mu volala, či mu niečo nie je, a ked som zisatila, že sa mu len nechce ísť domov, tak som sa naštvala, že či mi nemôže aspon zavolať....vždy to končí tak, že zo mna urobil hysterku, čo ho obmedzuje...tak som s tým, kde je a s kým a čo robí prestala....a tak už nie som hysterka...
Ahojte, s mojim drahým sme tiež všeličo preskákali, ale na návraty domov som sa ho nikdy nepýtala. Nemá to zmysel, lebo väčšinou nevie,kedy skončí. Nespolieham sa ani na to,keď sľúbi, že o toľkej a toľkej určite príde. Musela som sa naučiť s tým prežiť. Ale aspoň vždy zavolá,aj keď je to o polnoci,ináč sa zo mňa stáva zúriaci býk. Piť nemôže,lebo šoféruje. Vo vzťahoch je všetko také zamotané. Keď tu čítam príbehy,som rada, že som rada alebo sa sama seba pýtam: tak toto ma ešte len čaká?
baby, ja to neriesim, absolutne. moj manzel snad nikdy nebol pripity, ani napity, len z neho zriedkavo citit pivo. zajde sem-tam s chlapmi z roboty vecer na pivo, alebo s kamaratmi, co ich vidi raz do roka. Absolutne mi to nevadi, ale tiez by som ocenila, keby apson zavolal, ze sa zdrzi. On nenosi naviac ziadny mobil .... takze sa niekedy zabudne - to akoby cas prestal existovat, to je proste tak a nic s tym neurobim. Prve razy, ked sme este deti nemali, som fakt skoro policiu volala, teraz .... si hovorim, ze ved zavolaju oni, ked bude treba ....
Ked teraz niekde ide a ked vidi, ze to bude na dlhsie, tak uz si coraz castejsie spomenie a pozicia si mobil od kolegu a oznami mi, ze je OK Ale zas tak casto to nerobi .... raz za mesiac-dva, ako kedy.
Ja nedirigujem svojmu mužovi život lebo viem že to po prve nemá význam a po druhe naschvál príde neskôr.
Mna trápi to, že napr. celý týžden je do noci v práci, sme spolu málo aj deti a ked náhodou skončí skôr tak on niekde radšej ide a mne ju luto že je radšej s niekým a nie so mnou. Aj ked už som vela krát bola svedkom toho že môj muž ozaj nikdy nechce isť ale on je velmi mäkký a ked donho niekto huči nech ide na chvílu s ním von tak on teda nakoniec povie dobre ale len na chvíločku, niekedy ani mobil nezdvihne ked volá kámoš ktorý chce isť s ním von, lebo je unavený. Ja chápem že sa potrebuje porozprávať a takmer vždy mu poviem: jasné chod, len ked on mi ani nezavolá a ja sa onho bojím a už je vela hodín tak začnem mať nervy a nabudúce sa ho už spýtam teda či bude tak dlho, prip. mu poviem nech nie je tak dlho ako minule. No a ked znova príde neskoro a nezavola tak už potom hundrem. Ale asi to je všetko o komunikácii, no je pravda že s niektorými chlapmi sa jednoducho rozprávať ani neda.
Z kazdeho tvojho prispevku (teda z tych dvoch, co som citala ) sala silna nedovera voci tvojmu muzovi, pritom si stale myslim, ze nespravil nic zle, teda zatial sa nic nepotvrdilo. Chudak - stal sa obetou psychopatickej susedy, k tomu to NIC, co mal (NEMAL) s kolegynou ci kamaratkou, sama pises, ze je makky a kamarati ho nahovoria, niekedy ani nedvihne telefon (z tohoto usudzujem, ze je velmi tvarovatelny clovek, s ktorym sa da lahko manipulovat, nema odvahu ani povedat kamosovi, ze nechce ist von, radsej nedvihne tel.)... podla mna je chudak len nestastny zo svojej podozrievavej paranoidnej hysterickej zeny a keby mal viac odvahy, mozno by uz radsej zacal hladat oporu dakde inde, ako dokola pocuvat vycitky, obvinovanie a unahlene zavery svojej manzelky. A mozno preto chodi radsej do krcmy ako domov. Som hnusna - ale ja by som sa zblaznila, keby moj partner uvazoval tak ako ty. A myslim, ze by si mala co najskor vyhladat niekoho, kto ti obnovi sebavedomie, pretoze malokto by mal s tebou taku trpezlivost ako tvoj muz.
Mozno je to cele uplne inak, mozno je to sviniar, co zanedbava rodinu a podvadza manzelku, ale z tvojho prispevku sa mi zda moja verzia pravdepodobnejsia.
Mier.
No kaktusík tvoje slová sú silné...vieš niekedy je veeeelmi ťažké opäť veriť aj keď chlap zrovna nebol tak celkom neverný...ako ten môj- zamiloval sa do kolegyne, ostalo to pri zamilovaní sa...ale to aj tak stračne dokáže ublížiť...toľkokrát sa mi to snažil vysvetliť že to nie je tak ako si myslím, lenže tá potvora s ním bola stále v práci a vždy si našla spôsob ako sa mu znova pripomenúť- vieš už keď to vyzeralo že je všetko super ona urobila niečo čo ma odrovnalo a manžel už nemal ani chuť niečo vysvetľovať a ja som nevedela pochopiť ako jej môže dovoliť to že ona mu píše, alebo že neodišla z práce aj napriek tomu že ju on o to požiadal.Sú proste chlapi ktorí nevedia dupnúť a situáciu vyriešiť...ja to teraz s odstupom času vnímam tak že proste ona vždy využila to slabé miestečko v našom vzťahu len aby sa manželovi znova a znova pripomenula a tak na ňom lipne že nikdy neodíde zo zamestnania...viem sa vcítiť do pocitov Janky a nedá sa to riešiť čisto rozumovo- emócie sú silnejšie...tá jej suseda to je ako učebnicový príklad toho ako sa niekto dokáže napojiť na iného človeka a vycicať z neho radosť zo života....len preto lebo to ona nemá....
to je ako učebnicový príklad toho ako sa niekto dokáže napojiť na iného človeka a vycicať z neho radosť zo života....len preto lebo to ona nemá....
...veď práve preto je tak dôležité rozumom skrotiť rozbesnené pocity, aby nejaký "votrelec" nevysal z nás všetku radosť zo života. Viem, že to nie je ľahké, (skúsila som pred tuším 16-imi rokmi), ale je to jediné naozaj účinné riešenie, je to šanca stať sa slobodnejším a šťastnejším človekom, aj keď ten proces vnímame ako bolestný... je to ako vybratie a vyčistenie zahnisanej zadretej triesky, bolí to, ale je to jediné čo naozaj pomôže, náplaste sebaľútosti, ani soľ žiarlivosti ranu nazahoja...
áno elin a to je strašne ťažké....ja som si to takto jasne uvedomila po jednom sne ktorý som mala, keď sme sa s manželom chystali na dovolenku. Snívalo sa mi, že sme boli v hoteli, išli sme na raňajky a ona sa tam dovalila s dvoma kuframi a vrhla sa na môjho manžela a začala ho bozkávať pred deťmi a ja som sa len dívala...a potom som sa zobudila a našla mu sms v ktorej mu písala ako ho ona ľúbi, ako ona túži ísť s ním na dovolenku, baliť kufre...tak som sa roztriasla, bolo to hrozné...a vtedy mi to došlo že ona je pijavica, ona túži po niečom čo nemá... a ak to už nemôže mať aspoň to mne znepríjemní...odvtedy som ju proste začala totálne ignorovať,lenže neviem či je dosť silný môj manžel...teraz žijeme oddelene- vyhovuje nám to tak obom, lebo nás to už oberalo o sily takto s tým bojovať a on ju isto nebral ako "pijavicu" ale ako lásku- možno takú ktorá sa skončila, ale predsa len lásku...stále neviem sama v sebe zaujať stanovisko ako by som sa zachovala keby sa manžel chcel vrátiť- či trvať na jej odchode z práce alebo mu proste veriť s tým, že je dosť silný aby sa to v budúcnosti nezopakovalo...je to niekedy fakt zložité, ale posúva nás to dopredu...
... to sú vždy ťažké rozhodnutia, keď ono to v živote tak chodí, že žiadnu záruku na nič naozaj hodnotné nedostaneš... a tým, že budeš trvať na hocijakých podmienkach, si nijako nepomôžeš, nič tým nie je zaručené... asi to chce ešte chvíľu zrieť... želám jasnú myseľ a čisto v srdci...
ďakujem elin- pomáha už len to že sa nájde niekto kto rozumie tomu čo hovorím...
Viem, ze som bola drsna. Rozmyslala som dlho, ako to napisat miernejsie
Janka reaguje prudko aj pri najmensom naznaku kritiky, tak som skusila terapiu sokom - byt uplne protivna A mozno si uvedomi, ze keby sa niekedy chovala inak, bolo by to v prospech jej vztahu (tym padom by sa citila lepsie ona sama a aj deti, ktore s nimi predsa ziju v jednej domacnosti a citia napatie...)
Ona vsak nebojuje s "pripominackou" ako to bolo v tvojom pripade, ona si nesie zo sebou stale tie iste stare veci. Kym mu ich nebude schopna odpustit a prestat to neustale vytahovat, nevidim buducnost tohoto zvazku ruzovo. Ale to uz sa pletiem tam, kam nemam...
Ak moje slova nepadnu na urodnu podu, mne to nevadi. Mala som ale najlepsie umysly.
Nie kaktus nehnevám sa, más právo na svoj názor a ja ti ho neberiem, možno más pravdu, odvtedy prešiel len mesiac a je to čerstve, ona je v kontakte s mojim mužom, dokonca jej pred pár dnami opravoval muž auto. Som teraz ovplyvnená emociami ale nie je jednoduche len tak sa s tým vyrovnať.
Myslím si kaktus že si vyrovnaná žena, ktorá vie čo od života chce a vôbec sa nehnevám že si napísala tak prudko.
Klodik sa s tým vyrovnáva už dlho tak má na to aj iný pohlad ale mesiac je ozaj málo.
Viete baby ja nemám žiadnu najlepšieu kamarátku, vela ludí ma už sklamalo, mám len vás a velmi mi pomáha že mi radíte alebo poviete svoj názor, kaktus keby si bola moja kámoška a povedala by si mi to čo si tu napísala, nehnevala by som sa na teba ale brala by som to ako radu. Ozaj nemám nikoho komu sa môžem zveriť, preto tu píšem, nevidím naš vzťah z iného ohladu len z toho svojho, preto som rada za akukolvek radu, vy to vidíte z ineho neutrálneho pohladu. Dakujem vám za váš názor.
Odkedy citam pribehy na tejto stranke, je mi coraz jasnejsie, ze bez naj kamaratky sa neda zaobist. Ked je clovek sam postavickou v nejakom tazkom pribehu, nie je jednoduche vidiet veci objektivne. Tretia osoba vzdy vnesie svetlo. Hoci je to aj kamaratka, co je na tvojej strane.
Vidim, ze ti (resp. vam - aj Klódičke) vadi, ze sa s tou zenou stretava. Byt na tvojom mieste, ja proste TRVAM na tom, ze po veciach, co sa udiali, prerusi vsetky kontakty. Dokonca si myslim, ze mas na to pravo - ziadat, aby s osobou, co ti ho chcela "prebrat", nadobro skoncil. Podla mna je to dokonca prirodzene - ja sa divim, ze ti chlapi s tym nepridu samy. Ake pracovanie v tej istej firme, ake pomahanie s opravou auta??? Uz nehovoriac o tych zenach bez chrbtovej kosti. Jani, prosim ta - ta suseda - to je chora osoba, na tu sa ani neda ziarlit, tu mozes len lutovat. Ci ktorej to opravoval auto? Tej kamaratke?
Stale sa tu budu opakovat zrejme tie iste rady - sustred sa na seba, venuj sa tomu, co ta bavi, lebo popri domacich pracach a starostlivosti o deti mas praveze moooore casu rozmyslat donekonecna nad tym, co sa stalo a ver mi, uz NA NIC NOVE NEPRIDES, tak sa v tom nepipli. Muzikovi by som povedala (ako aj teda u nas doma hovorim): "Zlatik, cely tyzden sme sa nevideli, ostan prosim v sobotu doma. Krpci zaspia a my si otvorime flasu vina..." A povedala by som mu to skor, ako ho stihnu zavolat kamarati. Alebo by som mu dala este drsnejsi navrh ale to uz necham na teba, aku formulaciu vymyslis. Urcite ti napadnu take aktivity, ktore bude robit zarucene radsej, ako popijat s kamaratmi.
Kaktus súhlasím ...neviem si predstaviť, že by sa muž každý deň stretával so svojou "bývalou"! ?kamarátkou...a tiež by som chcela vidieť chlapa, ktorý by takéto stretávanie toleroval svojej polovičke , keby sa jednalo o opačnú situáciu
...
...veľa vecí vo vzťahu riešim tak, že mužovi poviem , aby si predstavil, ako by sa cítil v konkrétnej siuácii (v mojej koži) on...a naozaj mnohokrát to pomôže ... stará známa pravda NEROB DRUHÉMU TO, Č NECHCEŠ, ABY ROBILI TEBE
Este, co sa tyka toho "pozadovania" od neho. Nie hytericky mu to prikazat, ziadat to od neho, vycitat... to je zly pristup. To sa potom skor sustredi na to, ze opat utocis na jeho osobu, a najlepsia obrana je utok, to je znama vec. Povedat mu to milo, poprosit ho vtedy, ked sa spolu pekne rozpravate, ked ma dobru naladu, ked je k tebe laskavy... Ked je ten spravny cas ukazat mu tvoju zranenu stranku - ze je pochopitelne, ze ta boli, co sa stalo a ci by nemohol pre vas vztah urobit aspon tolko, ze sa po tom vsetkom prestane s tou danou osobou stykat.
...urcite vymyslis nejaku lepsiu forulaciu, toto je len tak narychlo. V kazdom pripade, nema vyznam riesit taketo veci v hneve. Ak chces nieco s chlapom dosiahnut, nesnaz sa mu rozkazovat - len sa bude burit. Teda nepoznam toho tvojho, ale s mojimi frajermi to vzdy bolo tak. A s terajsim skorpionom - skoda reci. Ked mu rozkazem, just urobi presny opak
...a ja že aké múdre slová ...aj Teba naučil život so škorpiónom??...aj mňa
... tak ti neviem, kaktusik,
akosi sa mi nezda, ze sa da vo vztahu hovorit, ze mas na nieco pravo...
neviem, kazdy clovek je iny a inak vnima tu istu situaciu. Mne by urcite nevyhovovalo, keby sa manzel so zenou, do ktorej bol zamilovany, nestretaval len preto, lebo som ho o to poziadala.
Bolo to tazke obdobie, ale u mna asi bolo potrebne k tomu, aby som sa spamatala a prestala "maminovatiet". Ved za slobodna som bola zaujimavym dievcatom, s ktorym bolo radost rozpravat sa a po par rokoch uz som mala v hlave same povinnosti, starosti, more sebalutosti s ostrovcekmi vycitiek...
Tak som sa so zatatymi zubami pozberala, zacala znovu (aj ked len po nociach, cez den nebolo kedy) citat, trosku kreslit, šit namakane bundicky pre deti, zdvihala som si sebavedomie tym, ze som sa snazila spravat sa tak, aby som sama so sebou bola spokojna. Ved hej, boli noci, ked som od hnevu hryzla ciste utierky alebo dupala a revala v pivnici, ked ma nikto nevidel a nepocul. Ale stalo to za to. Viem, ze manzel ostal, lebo ostat chcel.
A paradox - teraz som tej dievcine "butlavou vrbou", mne vola, ked sa jej v zivote nedari, ako by chcela. (Je to levica a este jej nedoslo, ze cely svet sa nemusi tocit podla jej zelania...)
No tieto stránky sú úplne fantastické čítanie? Vieš čo elin ja som zas s tou manželovou bola kamarátka- možno až priateľka, ale len dovtedy kým som pochopila, že ona sa proste nevzdá, ona nepochopí čo robí...nikdy by som nechcela manžela "prinútiť" aby ju z práce prepustil- on by si asi potom celkom sám seba nevedel vážiť-viem že v tom má čisto a chce aby som to prijala...lenže teraz som vo fáze kedy si hovorím takto mi je dobre a hotovo- nechcela by som žiť vo vzťahu kde ona bude stále prítomná- a to zas chcem aby manžel pochopil, aby on pochopil aké to je zas pre mňa...sama om zvedavá ako to nakoniec dopadne
Tomu chlapovi by samemu malo dojst, ze stretavanim s NOU manzelke ublizuje. Ale ked zo "skoromilenkinej" strany pocuje, ze ked spolu nic nemali, tak sa nic nestalo, v pripade Jankinom podobne, tak si zrejme osvoji ten nazor. Takze mu treba pripomenut aj to, co sa odohrava v hlave jeho zeny, co je koniec-koncov dolezitejsie.
Mne by tiez nevyhovovalo, keby sa manzel so zenou, do ktorej bol zamilovany, nestretaval len preto, lebo som ho o to poziadala. Ale predpokladam, ze ked mu objasnim moje pocity v suvislosti s ich stretavanim, tak si uvedomi, ze ON SAM nechce uz s tou zenou nic riesit okrem pozdravu.
Muzi sa nezvyknu vcitovat. Preto mu to podla mna treba vysvetlit.
ja si to tiež kaktusík myslím, aj som to viac krát tomu môjmu vysvetlila, ale asi svoje zohráva aj tvrdohlavosť...muži sa fakt nevedia vciťovať a potom keď taka hééééérečka zahrá na city tak sú z toho na mäkko...
No veru kaktusík mne v najhoršom pomohla dlhoročná kamarátka.Oni si postavili s manželom domček a stále ma pozývala na návštevu a ja som sa akosi nemala k činu- všetko mi to tak bolo ľúto, že som sa vôbec nevedela tešiť z jej radostí...ale podržala ma, jej som v noci aj sms-ky písala keď mnou triaslo, keď som mala pocit že skončím na psychiatrii...potom som si našla prácu- tam sú super kolegovia a postupne to naberalo ten správny smer- teším sa sama zo seba, zo svojej práce, svojich koníčkov, detí a dokonca aj z priateľského vzťahu so svojím manželom- som rada že fungujeme ako normálni ľudia a neskôr sa uvidí...
Kaktus, on opravoval auto tej svojej bývalej kolegini a potom mi to povedal aj ked vie že by som sa to nedozvedela, proste povie mi pravdu a za to sa nesnažím nikdy nanho kričať alebo mu to vyčitať aby som ho neodradila. No potom na druhý den sme si večer sadli ked deti zaspali a povedala som že si neprajem aby sa s nou stretával a opravoval jej auta a pod. aj ked musí byť s nou v kontakte kôli práci ale to je raz za čas. On mi len povedal že ako to bude lepšie pre nás tak jej zavolá a povie jej že už s nou ruší všetky kontakty, aj ked jej to už povedal (bola som pri tom) mám pocit že ona si hladá zámienku aby sa mohla k nemu priblížiť, manžel mi povedal že jemu je jedno či jej bude robiť auto, že k nej nič neciti ale ak na tom trvám urobí to pre nás, a zavolal jej a povedal: že ked jej vtedy povedal že s nou ruši kontakty tak to myslel váždne a že nech si nájde niekoho iného na opravu auta.
A s tou susedou sa nebavim, ani nemám o čom, ani manželsa snou nebavi, je na nu nahnevaný, nechápe čo to je za človeka, že nám chce zničiť život, nebavi sa s nou ani s jej manželom, teda ani sme ich nestretli odvtedy. Vieš, ja sa snažím byť mila a nekaziť to vykrikovaním ale niekedy ma to prepadne a začnem rozmýšlať a ked som sama doma s detmi, tak potom tomu ešte viac prepadám a potom sa už idem zadusiť tak mu poviem že prečo to urobil a už sme v tom, už je týchto situácii ovela menej a čím dalej tým viac sa ovládam, ale ešte ma pocity ovládaju.
Co mi poradíte, mám sa snažiť už nikdy mu nič nevíčitať a už vôbec nie tieto dve ženy? Ja sa fakt snažím ale niekdy mi pride ťažko a je po všetkom a potom ničim to čo je medzi nami, aj viem ked že by som to nemala robiť ale robím to, sice už ovela menej ale robím. Možno mi poradíte alebo napíšete vety ktoré mi ozaj pomôžu. Ešte raz velký dík, ani netušíte ako mi je lepšie ked viem že uplne cudzím ludom na mne záleži a dokonca si nájdu aj chvíločku času aby sa mnou zaoberali. Baby, žiadna kamarátka mi v živote tak neporadila ako vy, vždy som bola butalvá vrba pre druhých ale na mna nikdy nikoto nemal čas a so všetkým som sa musela vyrovnávať sama.
Janka no je to tá dotyčná taká vterka- to je sila že napriek tomu že jej manžel jasne povedal za tvojej prítomnosti, že total koniec ona má ešte odvahu ho žiadať o opravu auta-to je taký "dobráčisko" ako ten môj hádam. Ten jej aj auto požičiaval, čo si len ona zažiadala- a ja som potom musela byť tá "blbá uvrieskaná fúria", no ale vždy to zabralo, až nakoniec nemala odvahu žiadať nič, dokonca viem že potom komunikovala tak, že keď niečo chcela tak len ak to teda mne nebude vadiť. Proste niektorí chlapi sú ľahko manipulovateľní a niektoré ženy to vedia dokonale využiť vo svoj prospech. Janka
nenechaj si od nej brnkať po nose...
No presne Klódik, on je dobráčisko a chcel jej pomôcť, preto som mu povedala že si to neprajem, lebo viem že ona keby sa jej zase auto pokazilo tak by nemala ako isť domov a prosila by muža nech ju odvezie že ju doma čaká dcera, že jej nejde autobus a tak, vieš ona vie tak hrať na city, a potom by manžel nemal to srdce ju tam nechať a zaviezol by ju domov aj ked by sa nič nestalo a bol by zase ohen na streche.
Najhoršie je že muž ju považuje (považoval) za dobru babu ktorá ho vždy vypočula, a aj teraz ked bol po tovar s kolegom u nej vo firme tak sa robila užialená a hrala na urazenú. Ona je velká herečka.
Poznám, poznám, ale treba na ňu vyzrieť- nejako...
Klódik ty ako teraz na nu reaguješ? Vôbec ju pred manželom nespomínaš? Vymazala si ju zo svojho života? Ono niekedy treba aj zasiahnuť lebo chlapi si často neuvedomuju že nás to trápi a nevidia to, že tie ženy su ozaj bez chrbtovej kosti. Keby som to neurobila a nezakázala mu komunikovať s nou on by v tom komunikovaní pokračoval a povie že, nejde o nič a žiadny vzťah, že lubi len mna, tak prečo by mali rušiť kontakty, ale neuvedomuju si že my tým trpíme, že tie ženy su schoppne isť cez mrtvoly.
No my žijeme oddelene a na ňu v našej komunikácii vôbec neostáva čas. Rozprávame sa o deťoch, o manželovej práci, o mojej práci, o našich koníčkoch...ale ju keď stretnem tak ju prvá nezdravím, až vtedy keď pozdraví ona. Keď ich firma robila mikulášsky večierok pre deti zamestnancov tak som tam radšej nešla- načo si zbytočne spôsobovať žalúdočnú nervozitu- mne to nikdy dobre nerobilo- byť v jej prítomnosti...ja už nemám na ňu totižto vôbec slov a nezaoberám sa tým- viem že keby bola manželovi ona prednejšia tak by sa po svojom odchode o nás toľko nezaujímal a to mi na vysvetlenie zatiaľ stačí... naposledy ma dostalo to, keď mal manžel vážnu autohaváriu a ona mu vypisovala do nemocnice, že dá výpoveď, lebo mu ublížila a teraz to pochopila-no proste krava- manželovi hrozilo pomaly ochrnutie- nikto z lekárov sa k tomu nechcel príliš vyjadrovať a ona akože konečne pochopila že mu ublížila, ale to trvalo takmer 5 rokov a dovtedy ju vôbec nenapadlo že mu ubližuje(brokenheart) ...ale dobré na tom je to že tam stále pracuje-ona ako človek- u mňa nula bodov- nemá ani význam ju nejako brať na vedomie- manžel bol asi totálne mimo keď si začal s takou heeeerečkou....
Janka a ja som ju ešte kým sme žili spolu pred manželom nikdy nespomínala- nemala som potrebu sa na ňu vypytovať, len vždy sa prevalilo niečo čo ma strašne rozčúlilo, napríklad keď jej požičal auto a ja som si potom doňho sadla a v prehrávači jej kazeta, alebo v kancelárii fotky našich chlapcov na poličke a hneď vedľa fotka jej decka- a také "kraviny" z ktorých mi hneď bolo na vracanie a potom som doma vystrájala, ale inak som nemala potrebu sa v tom vŕtať- keby bola dala pokoj tak je to v pohode- ale ona pokoj dať nechcela...ten môj je tiež taký že mi nič nechcel tajiť a to som mu niekedy šplechla, že načo mi to hovorí keď vie že mi to ublíži...teraz si myslím že to robil preto aby zistl či som konečne schopná reagovať normálne, no len to neodhadol že to asi nebude nikdy- jedine snáď vtedy keď sa vytratí z nášho života...ja mám takú tajnú nádej že hádam sa vytratí časom na materskú, lebo viem že jej manžel veľmi túžil aby ešte mali dieťa...no neviem potom bude zrejme čas vhodný pre nás...
Vies co, my sme zazili trosku podobnu situaciu, ale opacne. Moj najlepsi kamarat, s ktorym som bola v dobrom aj zlom, denno-denne, od 14 doteraz, bol mi jedinou oporou cele tehotenstvo... skratka, vysvitlo, ze je do mna dlhsiu dobu zalubeny. Asi od tej doby, kedy sa mne konecne podarilo od neho sa odmilovat Prezradil mi to v case, ked som sa dala dokopy s Ondrikom (moj sucasny partner), pretoze az ked o mna "prichadzal" (nic sme spolu nemali, on student VS, ja s novorodencom, cize obaja sme mali kopec volneho casu, ktory sme spolu travili), tak si udajne uvedomil, ze ma miluje... No je to na dlho. Proste sme prijali ten fakt , chvilu sme sa nestretavali, ale po case sme sa nejak prirodzene zas zacali stretavat, pretoze s tym clovekom si jednoducho rozumiem, je mimoriadne inteligentny a s nikym na svete si nedokazem tak zapolemizovat o zivote ako s nim... atd... Moj muzik to toleroval, aj ked ho nejak prirodzene prestal mat rad. Ibaze kamarat necakal, ze s Ondrikom to nadobudne taku vaznost. Kedze sme mladi, bral to tak, ze som si nasla frajera, s ktorym sa rozidem a potom nastupi on. Po case mu to doslo a zacal mi pisat listy, zalubene esemesky... A to uz mojmu drahemu zacalo prekazat (a aj mne). A chcel, aby som sa s nim prestala stretavat. No ale - mne nikto rozkazovat nebude!!! A stretavala som sa s kamosom o to castejsie!
Ale kedze som nasla konecne muza svojho zivota, ktoreho sa nikdy nevzdam (teraz mam teda aspon taketo pocity a to sme spolu o chvilu 2 roky), kamosovi doslo, ze to nebude take lahke, ako si predstavoval a pomaly zacalo medzi nami dochadzat ku konfliktom. Zacal sudit mojho muzika, hocico som spomenula, situaciu prekrutil, aby poukazal na domnele nedostatky mojho muza, nasho vztahu... Co som mu proste nedovolila a ... uz davno sme nemali taky "nas" rozhovor, davno sme sa nestretli. Kamosime sa v podstate, ale uz len minimalne, z casu na cas sa ozve, napise sms, ale uz to ani nahodou nie je "ono". A moj drahy je samozrejme spokojny.
Snazila som sa to skratit, ako sa dalo, ale chcela som spomenut vsetky podstatne momenty, tak to takto dopadlo. 
Muzi a zeny su rozdielni, ale potvrdzuje to fakt, ze ked to budes od neho ziadat v nejakom hneve (ako to chcel odo mna moj drahy), tak sa just zatne a neurobi to. Keby mi to vtedy vysvetlil moj muzik citlivo, urcite by som z lasky k nemu, ak nie prerusila kontakty, tak aspon zminimalizovala.
Je to trosku ina situacia, ani mi vobec nenapadla pri citani vasich riadkov, az teraz, ale prave teraz uz viem skor pochopit tvojho manzela. A viem si mozno skor predstavit, co by ho primälo k tomu, aby s nou raz a navzdy skoncil.
Myslim si vsak, ze u vas to bude tiez tak - ze "kvazimilenka" ta pred nim ohovara, ale mozno on nie je taky zasadne zasadovy ako ja a mozno ona ta "ohovara" trochu menej okato... a muz jednoducho nema tu rozhodnost poslat ju do certa. Mna fakt mrzi, ze som prisla o skveleho kamarata (ako aj tvoj muz nechce prist o osobu, s ktorou si rozumie), ale na Ondrickovi mi zalezi ovela viac a ked sa kamos nevie zdrzat narazok na neho, tak sa s nim jednoducho stretavat nebudem.
Ale ja som taka - radikalna. Ked to nejde, tak to nejde, nebudeme to natahovat. Ale malokto je taky (nastastie pre celu spolocnost ), preto mu treba k tomuto rozhodnutiu trochu dopomoct.
Btw. Klodik, ty kokso, to musela byt riadna primitivka, ta "nenapadne" ponechana kazeta v aute a fotky deti... to je SILA!!!
Vieš kaktusík ja by som to tiež takto riešila ako ty. Vlastne sa mi niečo podobné stalo kedysi keď sme s manželom ešte len chodili a ja som to proste radikálne vyriešila, pretože som vedela, že by som tým svojmu partnerovi-manželovi ubližovala a vlastne aj sebe. Ale manžel to asi vníma inak a tak aj koná inak...No a na margo dotyčnej- neviem čo na to dodať...ja by som sa dávno bola z firmy pobrala, hlavne kôli sebe aby som si sama sebe dokázala, že dokážem existovať ako samostatná jednotka,nezávislá od toho že ma "bývalý" zamestnáva- nerozumiem ženám ktoré uvažujú ako dotyčná...je to mimo môj dosah, nikdy som sa v tom akosi nevedela zorientovať...mne by to už po tom včetkom bolo vrcholne trápne, a čo viem-že manžel ju v práci dosť intenzívne ignoruje, ale ona zotrváva...mne samej bolo nepríjemné sa u manžela zamestnať a takto si vyriešiť pracovné miesto, pretože som vedela že by ma tá práca nenapĺňala- chcela som ísť svojou cestou- nezávisle od manžela a podarilo sa mi to...nechápem to jej správanie- tak sa s tým musím takto pasovať...keby som dokázala uvažovať ako ona vedela by som aj správne zbrane použiť, ale ja to fakt nechápem. Už len otázka či chce takto žiť po zvyšok života, či si chce kariéru budovať vo firme muža ktorému nabúrala rodinný život? Nechápem, či si proste takéto otázky nekladie, či nemá potrebu si na ne otvorene odpovedať? Asi som divná...
A dnes ráno ma tak napadlo, že najviac mi na manželovi vadí to, že jemu prekážali moje silné emócie, ale otvorené bez skrývania čohokoľvek, bez snahy ním manipulovať, ale vôbec mu neprekážalo manipilovanie jeho "skoromilenky" jeho citmi, mojimi citmi a v podstate ešte aj našimi deťmi /tie fotky, a podobné kraviny ktoré vystrájala/,nechápem to, je to postavené na hlavu....
Milé naničmamy, som len náhodný okoloidúci a predpokladám, že posledné, čo tu potrebujete, je mudrujúci chlap. Ale možno aj vám by sa diskusie na tejto stránke lepšie čítali, keby ste nepísali jedna cez druhú a dodržiavali vlákna. Nie textilné... Diskusné. Pre tie, ktoré nevedia o čom hovorím: keď reagujem na janu3 píšem pod janu3, keď reagujem na Klódik, píšem pod Klódik. Keď je to všetko celkom vľavo, ani divá sviňa (chlap) sa v tom nezorientuje. Alebo je to spôsobené mojím obmedzeným mužským mozgom? 
No, a keby niektorú z vás náhodou zaujímal môj názor na diskusnú tému, tu je: Prikazovať dospelému človeku kedy, kde a s kým má tráviť svoj voľný čas je nedôstojné, smiešne a zväčša aj neúčinné. Lebo keď váš partner začne tráviť svoj voľný čas inak ako si predstavujete, niekde sa stala chyba a žiadny príkaz ju určite nenapraví...
Želám vám všetkým krásny deň! 
Robinson,Ty nie si náhodou okoloidúci,už dlho si sa neozval.Máš to trefné/ten názor/,ale to máš tak.My ženy stále nie sme s niečím spokojné a keď je to dobré,tak zas to nie je.Tak sa potrebujeme z toho len vyrozprávať a zasa je nám lepšie.také sme my baby.
Nno... Ja by som zostal pri tom, že som náhodný okoloidúci... Aj keď je pravda, že to chodenie okolo už chvíľu trvá... Ale stále si tu ešte pripadám ako Robinson... Ako na inej planéte... Na Venuši?
Želám Ti krásny deň!
Robinson, neboj, nie si tu jediný s centimetríkmi navyše ak niekto reaguje na Janu 3(napr.) a potom reaguje niekto na reagujúcu, my si tie "vlákna" ustriehneme, ak s tým máš problém, nápoveda: sleduj dátum ak máš rád ručné práce ako spiderman- kukni na Artmamu inak s tým posledným odstavcom k veci, súhlasím, bol to aj môj názor... tak vitaj
ahoj, náhodne okoloidúci Robinson!
Myslím, že nie som sama, čo rada zaregistruje odozvu "z druhej strany barikády" (občas to vo vzťahoch naozaj vyzerá skôr na boj, než na spolužitie )...
No čo sa týka usporiadania diskusných príspevkov, budeš to mať ťažké, ak ostaneš - emocionálne podfarbené rozhovory žien jednoducho niekedy logiku a následnosť a podobné javy prosto ignorujú ale po krátkom "zaškolení" to určite hravo zvládneš...
Toto je aj pre Miru-Máriu. No, milé dievčence, nepredpokladal som, že čakáte len na môj povel a teraz všetky začnete písať "poriadne"... Ale mohli ste mi urobiť radosť aspoň vy dve a podstrčiť sa podomňa... Ja, samozrejme, dokážem čítať aj takúto, pre mňa chaoticky vedenú diskusiu, ale - a to píšem teraz úplne vážne - muži naozaj myslia inak (to viete, niekde sa centimetrík pridal a potom niekde chýba) a orientácia v takejto neštruktúrovanej diskusii im (alebo len mne?) zaberá hroooozne veľa času. Ale keďže toto je babská stránka, tak mám len dve možnosti - nečítať vôbec (čo by asi bola škoda) alebo sa cez to nejako prehrýzť. Ale nakoniec, niektoré z vás nemajú s písaním po vláknach žiadny problém... tak možno časom... Dovtedy vám želám veľa príjemno-poučných neštruktúrovaných diskusií!
Majte sa mi krásne!
P.S. Čo sa týka ručných prác, tie vlákna by som nateraz prenechal tomu spidermanovi. Ja radšej ťukám do klávesnice...
pche, tak ja sa podstrčiť pod teba... také si nech zdáti a bola by škoda, keby si nás nečítal a nám nepísal ja som bola hneď za tebou a potom sa zas dakto posunul -hehehe, keď kukneš iné diskusie, tie čo sa podstrkujú, sú čoraz štíhlejšie a zle sa to číta... tak je to s nami ženami
Áno. Takto som si to predstavoval. Poriadna žena predsa vie, ako sa podstrčiť. Keď chce... A čo sa týka štíhlosti, to je predsa teraz celosvetový módny diktát...Alebo nie? Tabletky na chudnutie, krémiky na celulitídu, delená strava... Tak čo chceš?
Ech, do hája, toto bola predsa pôvodne seriózna diskusia na tému: "Ako uviazať chlapa na reťaz". Tuším sa nám to nejako vymklo spod kontroly...
Želám krásny zvyšok dňa!
... možno si si všimol, že toto je ďalšia špecifická črta našich debát - preberie sa pri každej téme celkom všetko, možno podľa hesla: "Poriadok je pre blbcov. Inteligent predsa zvláda aj chaos!"
Dobre elin, pozbieram teda posledné zvyšky svojej inteligencie... a možno to nejako zvládnem. Keď nechcete písať naštíhlo, píšte si naširoko... Ale fakt, že ste sa tu poniektoré dnes kvôli mne premohli a podložili sa, ma naozaj teší.
Krásny deň všetkým, čo sa vedia podložiť a tým ostatným tiež!
Mila Jana,
netrap sa tym, co robia tvoje kamaratky alebo ine zeny. Podla muzov sme aj tak vsetky rovnake.
Ja to doma neriesim. Proste ma chut ist von, tak nech ide a pride kedy chce. Ine to je, ked pride opity(to sa stava obcas). Taketo veci ma nerozculuju.
Skor sa nahnevam, ked sme spolu napr. na zabave a venuje cas niekomu inemu ako mne. To ma vie teda dobre rozpalit.
Mila Janka,
ja som taketo situacie zacala riesit tak nejako akoby z opacnej strany. Vzdy som si povedala: Predstav si, ze zijes sama so sebou, a robila by si si taketo sceny, alebo obmedzenia, pacilo by sa ti to?? Odvtedy neriesim, neprikazujem, nezakazujem
moj manzel na mna kaslal cely tyzden a potom piatok a sobotu do rana prechlastal s kamaratmi a neskor s mojou naj kamoskou a dopadlo to jak to dopadlo...
co uz(brokenheart)
U NAS TO FUNGUJE UPLNE ROVNAKO. MUŽ SA MA AJ SPYTA, CI MOZE ALE UZ VOPRED JE JASNE, ZE IDE TO UZ MUSIM BYT FAKT NASTVANA, ZE BERIE NA MNA OHLAD. INAK NEHROZI. A JA MU PROSTE NEDOKAZEM ZAKAZAT. STALE HOVORIM, ZE NA VYCHOVAVANIE MA SVOJU MAMU A NIE MNA. JA HO PREDSA NEMAM VYCHOVAVAT. ON JE DOSPELY A MAL BY VEDIET, CO JE SPRAVNE A AKE NASLEDKY,DOSLEDKY BUDE MAT JEHO CHOVANIE!
Caps Lock ON/OF - OF
kto kričí, nie je ho počuť. Pardon, ale musel som. Nemaj mi to za zlé. Inak vitaj.
Chcem sa vás spýtať na to, ako to chodí u vás, ked si váš muž vyrazí von.
Či sa vopred dohodnete, že kedy má prísť, či na vôbec nedohadujete, alebo ked mu oznámite kedy má prísť, či vás posluchne a príde, alebo sa oneskori o hodinku alebo aj den. Či ho za to trestáte, atd...
Lebo ja som asi šibnutá (alebo moje kamarátky), ale ja mám také kamarátky že každá z nich ked povie mužovi nech niekam nejde tak on nejde a ked mu povie že ma prísť vtedy tak on príde ešte skôr, ale to si asi každá z nich chce zastať toho svojho, alebo ja neviem.......
Ked sa môjho muža spýtam kedy príde, tak povie: neviem, tak ja poviem nebud dlho alebo mu poviem príd do tolkej hodiny, niekedy posluchne, inokedy nie, ale niekedy zavolá že pride troška neskôr záleži od situácie. Potom ked mám zlu náladu, alebo už pretiahol čas tak mu nadávam aj o druhej, no všetko zaleži od toho s kým bol a či pil, ale on väčšinou chodí na kávy a džus.
Tak mi prosím vás napíšte ako to je u vás.