reklama

neverný manžel

engelka , 06. 08. 2013 - 00:46

reklama

asi dosť otrepaná téma, no pre mňa nová, po 13tich rokoch harmonického života môj manžel zistil, že nie je na zahodenie a zažiadalo sa mu prechádzok pri rybníčku ruka v ruke so svojou kolegyňou, banálne ako z lacného románu...v klamaní si natoľko veril, že ho ani vo sne nenapadlo, že mu na to prídem a to dosť rýchlo, ešte sa s ňou ani nestihol vyspať. A tu je ten problém, ten blbec je neustále zaľúbený, je to jeho osudová žena a aj keď mi sľúbil (dal slovo chlapa)že sa s ňou už nebude stretávať, dnes už boli kdesi spolu, čojaviem, asi za kopírkou, do očí mi tvrdil že nie, no ja viem svoje. Čo neviem je to, ako sa teraz chovať. Momentálne som mu napísala list, ktorý si nájde na stole, kde píšem, že som naňho hrdá, že vie dodržať slovo a že si veľmi vážim jeho úprimnosť a pravdovravnosť (nesmejte sa)no zo všetkého najradšej by som mu zbalila trenky, ponožky a tričká, čo mu za drahé peniaze nakupujem, aby vyzeral dobre (ja krava) a poslala ho za tou jeho osudovou. Ešte mu pribalím aj coregu, aby mu držala zubná náhrada, keď sa budú šťastne smiať. Robím si srandu, ale je mi teda dosť zle. Moja perspektíva je naprd, budem sama, bez lásky, sexu, peňazí a možno aj strechy nad hlavou. Už som úplne vážne premýšľala nad sebevraždou. Ale to by som mojim deťom neurobila. Viem, že keď bude najhoršie, pomôžu mi. Tým, ktorí to dočítali až do konca ďakujem za trpezlivosť, je to len taký trochu dlhší povzdych, čas vraj všetko vylieči, tak skúsim vydržať.


reklama


reklama

stelinka, Ut, 06. 08. 2013 - 09:44

Toto riešenie nie je asi netradičné, lebo touto cestou a takýmto poznaním hlavne samej seba, hovorím manželovi Láska moja, napriek skutočnostiam ktoré sú našou súčasťou. Ivine rozprávanie je veľmi povzbudivé a dáva nádej....
Engelka, cítim z písmen tvoj silný potenciál a verím, že sa tiež čoskoro zorientuješ v prioritách. Slnko

Zuzliak, Ut, 06. 08. 2013 - 09:02

engelka, podla toho,co pises, si silna baba. Nenechaj sa vyviest z rovnovcahy. Skus sa s nim porozpravat a ukaz mu, ze jeho zalubenost je jav prechodny a ze na to hladia deti- ci to s nim nic nerobi, ze ich takto okrada. Drzim prsty- ja takuto skusenost nastastie nemam, ale viem ako boli strata blizkej duse. Objímam

SYLVUSH, Ut, 06. 08. 2013 - 09:39

engelka, ja som niečo takéto prežila, MM (môj manžel, alebo milovaný manžel, doplň si, čo uznáš za vhodné) bol pred rokmi tiež zamilovaný, vtedy som bola zúfalá, šokovaná, ubolená, dievčence tu ma "dávali do hromady", mala som pocit, že mu to musím vrátiť, no nevrátila. Porozprávali sme sa, trvalo to hodne dlhú dobu a "odľúbil sa" a ja som trpezlivo čakala. Netituulovala som ho žiadnymi titulmi, ako blbec a podobne. Môže sa to stať každému, poznám takých veľa a zostanú v manželstve, pretože im to stojí za snahu. Ja som tiež vytrvala i keď to nebolo a neustále to nie je ľahké, každý má svoje problémy. Na tomto "stave" nášho manželstva som mala aj mám aj ja svoj podiel, nežije ho iba on sám a to si treba uvedomiť. Niekedy dávno tu jedna super naničmama napísala, že vzťah /akýkoľvek, manžel-manželka, partner-partnerka/ je živý organizmus a treba sa o neho neustále starať a rozvíjať ho. Píšem hlavne zo svojich skúseností a viem si predstaviť čo prežívaš, ale nikdy by som si nedovolila osloviť, alebo titulovať môjho manžela ako blbec, ani mu to nehovorím nikdy, ani pri hádke, ani pri akomkoľvek konflikte, už len z úcty k nemu, ako k osobe s ktorou mám deti a ktorá ku mne niečo cíti, nezaslúži si to. Môžeš namietať, že ani Ty si nezaslúžiš túto situáciu, ale každopádne, za rozpad vzťahu môžu vždy obe strany. Nerieš situáciu za horúca a s emóciami, porozprávajte sa v pokoji. Ja som sa snažila a krízu sme prekonali. Držím päste.

engelka, Pi, 09. 08. 2013 - 11:06

Dík za povzbudenie, motám sa v tom stále dokola, občas je mi fajn a občas to strašne bolí, viem, že mám na tomto stave svoj podiel a že už nič nenapravím, že ho titulujem, to zo mňa hovorí zúfalstvo a zlosť, normálne mu tak nikdy nehovorím, nenadávam mu, snažím sa to všetko pochopiť a prijať, aby to tak nebolelo, ale zatiaľ sa mi nedarí

Kamila, So, 26. 07. 2014 - 23:18

Tlieskam Áno Tlieskam Prajem veľa radosti v poznávani samej seba, svojej hodnoty.

crystall, Ut, 06. 08. 2013 - 10:04

nuž, nemám čas, ale kebyže mám, tak napíšem celkom slušný elaborát.

Vieš, tvoja perspektíva nie je taká ako ju momentálne vnímaš. Never tomu, Po trinástich rokoch manželstva určite nie si baba na zahodenie, láska príde a sex, neverím, že v dnešnej dobe sa nenájde partner na sex. Domov vybuduješ a peniaze zabezpečíš, deti a tvoji blízki ti pomôžu. Zvlášť, keď budeš mať viac času na seba, pretože deti budú tráviť (uvažujme teoreticky) aj u nich, spolu s povinnosťami, ktoré z toho vyplývajú.
Takže sebavedomie, si prosím, trošku pozdvihni. Inak tá corega to zabilááá...

Najhoršie je na tom to, že ho máš rada a musíš sa na to pozerať. Ver tomu, že toto nie je na krátke trate. A manželstvo asi nebolo až tak harmonické, keď sa toto stalo, na druhej strane mohlo byť, len niekto zapracoval na tom, aby bol bol lepší. Čo ona má a ty nie?

Predpokladám, že si sa dozvedela, že on s ňou je šťastný, že doteraz nežil svoj život, ona je človek, ktorí ho počúva, sú spriaznené duše, rozumejú si, dokážu sa rozprávať, počúva ho, poradí mu...

Poznáš ju? Daj si dohromady fakty sama pre seba. Čo máš ty a čo ona nie?

Máš s ním vybudovaný domov, máte deti, máte za sebou spoločný život, máte spoločné sny, ktoré by ste ešte mohli naplniť. Ja osobne by som pobalila veci aj s coregou, ale toto je na dlhú trať a kto vydrží, ten vyhrá. Ty si manželka, ty ho ľúbiš (verím, že je to tak), tak sa vráťte k tomu, prečo ste sa do seba zaľúbili. Vytvor harmóniu, porozumenie, domov, k tebe sa vracia, s tebou žije.... Jej zostáva iba pracovný čas a kúsky času, ktorý jej on môže venovať, verím tomu, že jej to po čase nebude stačiť. Ak bude na neho vyvíjaný nejaký nátlak, výčitky, rýchlo si spomenie, kde mu je dobre. Píšem veľmi prakticky, ale to je to, čo baby píšu, znie to zle, horšie sa to robí, ale treba začať od seba. Ako vnímaš svoju hodnotu. Čo nerobíš dobre, čo mu vadí, ako by si to mohla zmeniť, možno, že fakt je tam niečo, o čom nevieš. Tak, ale zas poradia ešte aj kopu iných vecí.

A čo tak ho požiadať, aby voľný čas venoval aj deťom, naplánuj niečo, kde budete ako partneri - venovať sa sami sebe. Tak bez nátlaku, však ti dal slovo Úsmev . Toto kamarátka nezvládne. Muž s povinnosťami a milovanou manželkou. A už len držať palce.

no, opakujem sa, tá corega ma dostala. na tú vetu si veľmi rada spomeniem.

Píšem zo skúseností, že som pôsobila v prostredí, kde sa muži zvykli "zamilovať", tajné stretávky po moteloch, extrémne spriaznené duše mi prechádzali popred oči, vytešovanie sa na stretnutia, nekonečné debaty o kravinách, čokoľvek, čo sa vymykalo stereotypu. Doma to bolo stabilné, statické, doma boli povinnosti, deti, výčitky... A zrazu existuje nejaké spriaznená duša, pre ktorú je jedinečný. Amen-tma.
A klobúk dolu, ktorá manželka to vytrvala - vyhrala. Aj za cenu poníženia a bolesti, však je to o odpúšťaní. Tá, ktorá pobalila seba, či jeho, spustila lavínu, ktorá sa nie vždy dala zastaviť. Ide len o to, poznať svoju hodnotu, svoje možnosti a vedieť, čo chceš. Manžel, samozrejme, môže čokoľvek. Netvrdím, že je to pravidlo, toto všetko čo píšem.

engelka, Pi, 09. 08. 2013 - 11:15

ďakujem, takto som to nevidela. Naše deti sú dospelé, tie nemôžem použiť, ale teraz má doma nebývalo upratané a vždy navarené a tiež nebývalo dobrý sex, no on tvrdí, že chce nový život, chce byť nejaký čas sám, že teraz na to nemá voľné zdroje, ale že keď sa ja finančne osamostatním, tak pôjde. Dali sme si na to rok, za rok sa toho veľa zmení a jedna z vecí môže byť aj spoločná práca na niečom dlhodobom...

Lenka R, Ut, 06. 08. 2013 - 10:58

Engelka , záleží od teba či o manžela stojíš a chceš manželstvo udržať .

Ak áno a ľúbiš ho, tak ako radia dievčatá predo mnou , buď normálna, milá / aj keď verím, že je to ťažké pri tom ako sa cítiš/ . On ti sľúbil, že sa s ňou prestane stretávať- to znamená, že mu na manželstve záleží, inak by sa zbalil a nebol by s tebou. Tak vymýšľaj aktivity, ty s manželom či sama , či s deťmi, nech má čo najmenej času stráviť s tou druhou. Vytváraj domov , kde bude rád ... máš navrch. Aj keď sa ti to nezdá, ale poznáte sa roky, vieš čo ho štve, čo ho teší, máte spoločný majetok, deti, známych , rodinu. Teraz je očarený, ale keď tá druhá, bude na neho tlačiť a nebude chcieť byť druhá, tak predpokladám, že tvoj manžel zaradí spiatočku a skončí ten vzťah. Od teba to chce hlavne dávku trpezlivosti a sebaovládania , nesmúť, nemaj depresie , snaž sa byť pekná a v pohode. Máš deti, predpokladám že aj kamarátky, tráv viac času s nimi, rob čokoľvek , len sa neutápaj v ľútosti Objímam
Pokiaľ by si ho zbalila a chcela vyhodiť, tak len nahráš tej druhej a to nechceš , však ?

Ak však manžela neľúbiš, si na neho naštvaná a nevieš mu odpustiť , tak preboha prestať si myslieť, že ťa už nič pekné nečaká. Teraz sa ti to tak javí, ale nie je to tak. Po prvé máš deti , takže sama nikdy nebudeš. A po druhé, nikdy nevieš koho ešte v živote stretneš , či skvelého priateľa, či úžasného milenca , nemôžeš vedieť čo sa v budúcnosti stane. A ľudia sa zamilovávajú a prežívajú krásny život aj v staršom veku. Ja som toho príkladom . Svojho druhého muža som stretla v 40ke a teraz chvíľu pred 50kou sme sa vzali. Nikdy nehovor nikdy. Nesmieš sa utápať v depresii, to si žiaden chlap nezaslúži! Nepodceňuj sa, určite si skvelá žienka a zvládneš to , nech sa rozhodńeš akokoľvek.
Držím ti palce . A hlavu hore Slnko

púpavienka, Ut, 06. 08. 2013 - 11:01

Uf, vidím dve roviny, na ktorých to prežívaš a chápem ťa, ale nič nie je také horúce ako sa zdá.
Nuž zamilovať sa môže každý a aj ty, príde to ako blesk - možno to chce preveriť náš charakter, alebo si s nami len tak city /hormony/ zahravajú.
Ja by sm vyčkala ako sa to celé vyvinie.
Nemáš pravdu že je už koniec tvojho života, vždy príde niečo nové čo nám pomáha preklenuť bolesť, ale 13 rokov už stojí za to, aby sme sa zastavili a prehodnotili stav nášho spolužitia.
SYLVUSH, skoro so všetkým súhlasím, len ten blbec - to ja vnímam inak.
Poznám babu, ktorá tvrdila že by nikdy nezniesla ak by jej muž povedal blbec alebo somár, lebo ani ona by ho nikdy tak netitulovala a nakoniec ju mlátil ako žito.
Ja so svojím partnerom sme v pohode vedeli povedať také slovo, neurážalo nás to, ale ak ma niečim vytočil tak bolo normálne že som povedala ty môj somárik alebo on, no čo ty moja somarica a začali sme sa rehotať.
Takže treba na veci a slová pozerať vždy min, z dvoch uhlov.
Enigelka prajem veľa síl na zvládnutie problému a hlavne v knečnom dôsledku aj tvojej spokojnosti. Objímam

engelka, Pi, 09. 08. 2013 - 11:27

ďakujem za reakcie, potešilo ma to, občas som nad vecou, ale potom stačí málo a som tam, kde nechcem byť. Ja svojho manžela ľúbim, chcem, aby napriek všetkému zostal so mnou, on si chce užiť a už je jednou nohou vonku, len našťastie nemá peniaze na nejaký prenájom a k milenke nechce ísť, veď to by postrádalo logiku. Ja sa musím v prvom rade postarať o svoj vnútorný kľud a v druhom o finančné zabezpečenie, aby som netrela biedu, keby predsa len odišiel. Myslím, že na tomto portáli existuje aj možnosť prezentácie nejakých prác, tak tam niečo hodím, ak budete mať chuť, mrknite.
Nikdy ma nenapadlo, že budem s týmto mužom riešiť takúto situáciu, myslela som, že spolu zostarneme. Zlomyseľne dúfam, že sa v tom vzťahu sklame a že keď zistí, aký je osamelý, pochopí, že "ve dvou se to lépe táhne" a vráti sa. Len aby mal kde Váľam sa od smiechu po podlahe

engelka, So, 26. 07. 2014 - 18:22

už je to pomaly rok, čo som sem dala tento príspevok. A bezmála rok, čo som sama. Bol to ťažký rok. Ale aj veľmi dôležitý pre môj súčasný a budúci život. Nie som ešte celkom vysporiadaná s tým, čo sa udialo, ale už mám jasno minimálne v tom, že všetko má svoj zmysel a čas naozaj ukáže, aký. Keď som zostala v tom veľkom dome sama, myslela som, že sa tam zbláznim. Utápala som sa v depresiách a bolesti, nevedela som si rady...nerada na to spomínam, bolo to najhoršie obdobie môjho života. Je to za mnou. Dnes nechápem, ako som mohla samú seba postaviť na tak mizerný post, ako veľmi nízko som sa hodnotila a prečo som si myslela, že môj život bez neho nemá zmysel. Opak je pravdou. Bol pre mňa brzdiaci element a teraz, keď som slobodná a voľná (po prvý krát v živote) môžem sa konečne venovať sebe, svojim snom, túžbam a cieľom. Nemyslím, že by mi momentálne čokoľvek chýbalo. Iste, mám veľké finančné problémy, dlhy až do neba a príjem pod psa, ale to nie je dôležité. Začínam byť zdravo sebavedomá a začínam konečne tvoriť. Ešte to chvíľu potrvá, kým sa moja duša uzdraví, ale uzdraví sa a to je to najhlavnejšie.
Na manžela som nezanevrela. Bude to znieť divne, ale napriek všetkému ho ľúbim. Navždy bude v mojom srdci. Vidím to tak, že náš vzťah sa v určitom momente naplnil a nastal čas ísť každý svojou cestou. To, že to urobil takto, vyplýva z toho, že to inak nevedel. Ale v konečnom dôsledku sa mi, paradoxne, nič lepšieho nemohlo prihodiť.

Fany1000, So, 26. 07. 2014 - 20:47

engelka, obdivujem ženy ako si ty Áno
každým dňom bude len lepšie a lepšie Mrkám
po mojej nedávnej prežitej skúsenosti si uvedomujem, že sú to len slová...človek v hlbokom smútku ich tak nevníma, ale asi je to tak...čas pomôže, ale človek už nikdy nie je tým, čím bol pred tým Objímam

engelka, So, 26. 07. 2014 - 21:09

Fany, ďakujem Bozkávam
dnes vidím svet úplne ináč, ako pred pár mesiacmi. Akoby sa mi otvorili oči, akoby som vyšla zo zatvorenej tmavej miestnosti na svetlo. V prvom momente som sa snažila dostať späť, do "bezpečia" ale dnes už mám všetky strachy za chrbtom. No...všetky nie, mám veľký problém dokončievať veci, ale to súvisí s nízkym sebavedomím a to sa určite zlepší.
Ja to sem píšem hlavne preto, že to možno niekomu dá nádej, že ak sa aj nachádza v takej situácii, ako ja pred časom, že sa to určite zlepší, len v tom človek nesmie zatvrdnúť.

engelka, Št, 07. 08. 2014 - 20:40

do roka a do dňa...dnes sme sa rozviedli, hmm...smutné. Nečakane ma to zobralo, neviem zastaviť plač. Nie od ľútosti nad sebou, jednoducho niečo dôverné a blízke je nenávratne preč. Sedím sama v prázdnom dome a snažím sa byť silná a hľadieť dopredu. No dnes ešte nie, dnes si doprajem trochu toho smútku, venujem spomienku nášmu peknému vzťahu, položím naň pomyselnú bukrétu a až zajtra osuším slzy a idem ďalej.

Lenka R, Pi, 08. 08. 2014 - 08:56

Objímam Objímam držím ti palce . A neboj sa, zvládneš to ... pocit straty a smútku je úplne prirodzený. A bude sa ešte vracať na etapy. Ale koniec jednej etapy je vždy začiatkom druhej. A prajem ti , aby si v tej druhej etape tvojho života našla svoje šťastie, aby si to finančne ustála a aby sa ti darilo, máš deti a kamarátky , rodinu, nie si sama Slnko

Kamila, Po, 11. 08. 2014 - 16:26

Objímam Objímam Objímam Prajem úspešné vykročenie do novej životnej etapy, určite nie jednoduchej, ale ktovie aké prekvapenia ťa v nej čakajú. Držím palce.

keisee, Po, 18. 08. 2014 - 19:19

Drzim palce pani engelka.. vela zdaru v novom zivote..
Zacinat odznova je krasne, aj ked udalosti, kt. tomu predchadzaju nie su stale najoptimalnajsie.. mne sa stalo cosi podobne a musim povedat, ze novoobjavovanie samej seba, svojich vlastnych zvykov, chuti, nalad, ucit sa samoovladat, byt lepsou osobou, by som popri spoluziti v predchadzajucom vztahu nemala sancu... proste by sa to neudialo..
takze mozem byt len vdacna, ze sa stalo co sa stalo.. a vy tiez!

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama