Zacalo to milym blogom od Evky M o typickom chlapovi.. a pokracovalo to tym, co mam doma..
Aby som to zhrnula, ja uz mam toho typickeho chlapa az nad hlavu a akosi som sa dostala na hranicu limitu, kedy jednoducho citim, ze mam vsetkeho plne zuby, som permanentne unavena a nevladzem.. a za tento moj stav moze jeden jediny chlap 
Nebudem tu rozoberat "preco naco zaco", ale to, ze presne tak ako moj otec, moj drahy brat a teraz aj moj partner maju jednu "chlapsku" vlastnost, ktora sa vola "JA.. JA.. a JA" Momentalne v tom zmysle, ze sa robi, to co "stvoritel ludstva" uzna za vhodne, KEDY to uzna za vhodne a AKO to uzna za vhodne.. normalka, ked je clovek v klude a ma pohodu, dokaze to jedna zenska "kontrolovat" a "riadit" aj tak, aby si to dotycny "JA-ckovy" chlap vsimol.. ale ked mate vsetkeho plne zuby, tak sa do akosi neda..
Zacalo to pred nejakym mesiacom, ked som pred jednou svadbou odisla ku kadernikovi a drahemu povedala, aby sa oholil, vypol umyvacku riadu a nachystal si veci, ze ked dorazim, len sa oblecieme a vyrazime.. po hodine a pol som ho doma nasla v pyzame, neoholeneho, veci nenachystane.. ako montuje nieco k televizoru.. jediny dovod preco som ho "nepriklincovala" uz len pohladom bol ten, ze svadba bola mojej kamaratky a ja som sa na nu chcela dostavit na cas.. pobehujuci chlap v boxerkach, ktory roztrzito zistuje, ze mu nesedi oblek, ze kosela nema gombik a ze kravata sa neda zaviazat, ked si nervozny je fakt na prizabitie.. pripadala som si ako by som mala doma namiesto 30 rocneho mladeho muza, 5 rocne nesikovne a rozmaznane dieta.. v to rano som nepovedala ani slovo.. ale ked sme dorazili na miesto a vystupili z auta..
Moja polovicka ma taky sprosty zvyk, zacat nieco robit 5 minut pred tym ako musime niekam ist, ako ideme spat ci ked podavam na stol obed..lebo vsak "to je minutka".. presne tak ako dnes.. nechapem to, pripada mi to ako nerespektovanie mojej osoby a nedokazem nad tym mavnut rukou.. clovek stoji 2 hodiny v kuchyni asi zo srandy a preto mam byt zjavne nadsena, ked obedujem sama, lebo "este minutku a pridem" a este vidiet, ako to studene jedlo potom necha na stole.. a hadka je na svete.. a je to stale o tom istom: "TAK NEVAR!" 
Ake jednoduche riesenie, namiesto toho, aby sa niekto zamyslel nad tym, ze sa chova ako dieta, ktore ma chut trucovat, staci navrhnut riesenie "TAK NEVAR"
Baby, ak ho dnes nepriklicnujem pohladom alebo nepretlacim silou vole cez to palickove zabradlie na balkone na piatom poschodi, tak uz asi nikdy.. nechcem tu rozoberat jeho, je aky je, ja len od vas v tej momentalne depkovej unave mam potrebu pocut, ci som normalna, alebo "ziadam" tak moc? Ak mate pocit, ze som normalna, tak som happy, ak mate pocit, ze mi sibe, tak sa na vasu osobnu ziadost pojdem dat liecit A ak mate doma taky podobny chlapsky DNA JA-ckovy exemplar ako je ten moj, tak mi to sem napiste, nech viem, ze v tom "zivotnom boji" s "typickymi chlapmi" nie som sama
daraha Effi,
Cez vikend som sa zamyslela nad temou manzelstva/vztahu , pretoze aj ja som minuly rok oslavovala okruhle vyrocie(30 tku) a rada by som svoje manzelstvo posunut do vyssieho stupna vyvoja.A aj ja mam vela myslienok a snazim sa urobit bilanciu, ale v danom momente aj ja stagnujem.Ale vlastne sa danej situacii tesim, lebo vidim, ze aj moj partner je otvoreny novym myslienkam a redefinicii nasho vztahu.
Co sa tyka vztahu, najviac sa mi paci koncept
"mutually beneficial relationship " (obojstranne prospesny vztah ), podla ktoreho by obidve strany mali mat vo vztahu prospech a tu je par mojich myslienok:
1. chcem byt vo vztahu dobrovolne a dovtedy, kym mi to umoznuje byt tym, kym chcem byt ja
2. som uprimna k sama sebe a aj svojmu partnerovi ohladom svojich zivotnych koncepcii a priorit
3. verim sama sebe, ze moje rozhodnutia su spravne a dobre pre mna a moj vztah a som ochotna znasat nasledky
4. verim svojmu partnerovi, ze ma uznava ako samostatnu bytost, ktora ma pravo na vlastne zmyslanie a rozhodnutia (ktore nemusia byt v sulade s jeho)
5. obidvaja si uvedomujeme, ze sme vo vztahu, pretoze v nom chceme byt a nie z povinnosti
6. poskytujeme si navzajom dostatocny osobny priestor a respekujeme osobnu slobodu druheho
Velmi sa tesim na Vase nazory a postrehy!
Zuzana1978,
tak toto je akoby recept na správne fungujúce manželstvo
Tak by to malo byť v každom vzťahu - rešpektovanie, dôvera, sloboda, úcta a samozrejme nesmieme zabudnúť, že toto všetko by nebolo bez poriadnej dávky LÁSKY 
takže baby .... (trošku poézie a romantiky)
MILUJME A MNOŽME SA! 
M-ka
Dakujem M-ka,
zatial nie vsetky moje myslienky nasli uplatnenie v praxi ( a moje manzelstvo ani zdaleka nie je idealne), ale pracujem na tom.Aspon som si premyslela teoriu a postupne menim svoj vztah , aby zodpovedal mojmu osobnostnemu vyvoju. Musi byt povedane, ze v tomto procese musi byt zapojeny aj partner ( aspon oboznameny s teoriou) a aj ked ho zo zaciatku nechape (vsak naco robit zmeny, ked nam to funguje aj takto) a nemusi suhlasit, ked vidi, ze dany kurz je stabilny a prinasa casom pozitivnejsie vysledky , zvykne si a zacne reagovat na zmeny.Celkove to ide lepsie, ked je inspirovany vyssimi hodnotami (budes lepsim clovekom ) a osobnym prospechom (pokojnejsia a vyrovnanejsia manzelka ). Vyzaduje to vela energie, prekonat stereotyp v zabehanom vztahu a rozhodnut sa prebudovat sam seba a svoj vztah, ale je to jediny sposob, ako zmenit to, s cim nie sme spokojni.Tak neviem ,kde ma tato cesta zavedie...a piste svoje nazory
Ja som vydata 34 rokov a este som nepochopila preco moje "Je nabrate...obed je na stole"! si moj muz a aj moj syn prelozia ako : "COSKORO - asi- bude obed - dovtedy este stihneme dokoncit....xyz ! Akoze casu dost !!!
Po 5minutach este zakricim : " Dobru chuut !"
Po pol hodine pridu celi zacudovani,ze maju jedlo studene...ach...
Mila Eifi, su super baba a to co prezivas si myslim, ze je normalne. Ja mam 36 a ked som mala 30, mala som depku ako prasa. Rozvod, pocit nenaplnenia zivota, lebo sme namali s manzelom dieta, vsetko bolo cierne. Teraz viem, ze som si len tisko mala niekde hacat nechat vysumiet z hlavy zmatok. Prave som hovorila terajsiemu manzelovi, ze keby mi vtedy niekto povedal, ze o dva roky sa mi narodia tie najuzasnejsie dvojcata o rok na to stretnem jeho, mojho uzasneho manzela,ktory nam doplnil rodinku, ze o dalsie dva roky budem opat vydata a rekonstruovat nas domcek .... NEVERILA BY SOM.
Stala som tak ako ty na krizovatke a nevedela co dalej. Riesila som to horucou hlavou, rozvod, zmena prace.. Bolo to narocne, prilis impulzivne. Vdaka mojim anjelom straznym to nakoniec stalo zato ale mohla som to riesit az s cistou hlavou anie s myslienkami Boze mam 30 a nic som nedosiahla.
Teraz viem, ze nie ja jedina som to tak prezivala, moje kamartky, vsetky do jednej tuto depku tridsiatniciek mali, dokonca i kamarat, ktory na zaklade pocitu nicotnosti odisiel do manzelky s dvomi detmi. Do troch mesiacov pochopil, ze rodina je zaklad a vratil sa spat.
Moja, myslim na teba a posileam vela pozitivnej energie a jedno big big