Prosba

neporadim, len ti polozim otazku: preco s nim este stale ostavas?
Eva

mne je normálne do plaču, ach jaj.
choď na UPSVaR - oddelenie sociálno právnej ochrany, oni ti poradia ako máš postupovať.

Mur.ko Polarka ma pravdu, obrat sa na bezplatnu pravnu pomoc, Hlavne je ze sa to snazis riesit a urobit to najlepsie co v takejto situacii robit mozes-teda rozviest sa a zacat novy a lepsi zivot. Ja som ostala sama sice len s dvoma detmi ale ver da sa to zvladnut. V pripade, ze budes potrebovat s niecim pomoc pokojne napis na mail rada poradim, alebo pomozem. Drzim ti palce a prejem vela odvahy a odhodlania.

- komunikujete spolu? Pýtaš sa ho, kde je, keď nepríde domov? Žiadaš ho o pomoc, či radu? Vie vôbec, čo cítiš, aké máš problémy? Či sa sama pasuješ do pozície, že všetko si vieš urobiť a vybaviť aj bez neho? Potom sa nečuduj, že žije vo svojom vlastnom svete! Povedala si mu, že ti vadí, že sa neumyje, že ti smrdí? Lebo chlap to nevie a necíti, keď mu to nepovieš! Prečo mu "nepribalíš" aspoň tých menších chlapcov na hrátky na indiánov? Povieš mu, aby sa išiel s chlapcami zahrať futbal alebo bicyklovať? Je X mužov, ktorým to fakt nedochádza a ktorým to treba "len" povedať. Problémy treba začať najprv riešiť. Ak tak robíš, prepáč. A ak to nejde, až potom sú na rade riešenia typu - odchody, rozchody a pod. Veď on zrejme vôbec netuší o tvojich myšlienkových pochodoch...

Yka,presne na to som myslela,či mu ona niečo povie alebo radšej všetko spraví sama.Ano muži sú takí,treba im všetko,po lopate vysvetliť,nakázať,čo a ako majú spraviť a tak...Povedala si mu niekedy,že od neho odídeš,že už nechceš s ním žiť?Vie vobec,ako sa ty cítiš?

YKA, Marik

mur.ko - skús to s ou bezplatnou pomocou. Nespomínaš v článku nič o tom, že by si sa nejako pokúsila manžela primäť k debate o tom ako sa cítiš ty a vaši synovia...Myslím si, že by sa mali aj oni /pýtala si sa ich?/ vyjadriť k situácii a svoj postoj k otcovi pred ním. Píšeš o 4och rokoch spávania s deťmi, sama priznávaš, že e to "tvoja výhovorka" - niečo sa uialo, čo ste predpokladám obaja zanedbali - k o m u n i k á c i u. Neviem, nechcem byť sudca,ale pochybujem, že manžel sa ti zhnusil "zo dňa na deň" a je "vina" len na jeho strane /tak to z článku na mňa pôsobí/.
Trošku ma "zarazila" zmienka o kamarátoch, ktorí sa hrajú na indiánov - poznám niekoľko ľudí "takéhoto razenia" a viem, že deti a rodina sú im
"sväté". Skôr si myslím, že manžel medzi nich "unikol z domácnosti", aby mal "?pokoj?"
Čo sa však alkoholu týka, to je zlé - rovno mu povedz, že svojím požívaním alkoholu zneisťuje a ohrozuje všetko, čo má - rodinu, deti, domov.
Držím palčeky, skúste si sadnúť a porozprávať sa - možno i celá rodina, ak sa dá - deti niekedy povedia viac, ako si dospeláci vieme predstaviť - len máme "DAR - byť vždy najmúdrejší".

Z vlastnej skúsenosti viem asi toľko, že keď som chcela aby mi môj manžel s niečím pomohol musela som to povedať priamo, na rovinu, bez možnosti výberu, či šance aby odmietol...Preňho jestvovala jeho firma a hotovo, aj keď inak bol veľmi milý a láskavý manžel aj otec, len kôli firme mal tak málo času ním vlastne byť, že to proste po čase začalo byť všetko naprd.Ale pomohlo asi toto- keď bolo treba ísť k lekárke s deťmi povedala som mu, že ja z práce odísť nemôžem a že musí ísť on- no a išiel, nemal žalúdok na to aby nechal dieťa samé doma v teplotách. Aj keď pravda bola taká, že keby som veľmi chcela tak z tej práce môžem odbehnúť aj ja, ale ja som chcela práve to aby išiel on. Postupne takto začal chodiť nielen s deťmi ku lekárke, ale aj na rodičovské zruženia, berie chlapcov na výlety, do hôr...Môj manžel to vo svojej rodine nevidel aby jeho otec chodil ku lekárke s nimi, aby chodil na rodičovské, jeho otec len makal a zabezpečoval rodinu a tak sa to aj ten môj musel učiť

Ahoj,aj ja mám 4 synov.mám vynikajúceho manžela,ale ak mu nepoviem čo treba doma spraviť tak to nespraví,ani si to nevšimne.už pracujem asi 2 mesiace,takže aj behanie po doktoroch zostalo na neho,ked je doma(s detmi).A bez komunikácie to nejde ani v tej najlepšej domácnosti.vždy si večer povieme,čo treba na druhý den porobiť,čo vybaviť,čo nakúpiť...Skús sa s mužom rozprávať.držímti palce.

Ahoj mur.ko. Viem, že je ľahšie radiť druhému. Ja našťastie nemám tento problém ale moja svokra mala celý život pobabraný a k rozvodu sa dostala až pred 5 rokmi. Nesmierne to lutuje a vie, že si tak pokazila celý život. A to, čo si myslela že robila pre svojich synov je vec, ktorú jej dodnes vyčítajú. Deti velmi dobre vnímajú ak niečo nieje v poriadku. Často sa rozprávame a ona sa niekedy zasníva a predstavuje si, ako by to mohlo byť dnes, keby svoj život zmenila ešte na začiatku. Ale to sa už nedá. Ich manželstvo bolo založené na alkohole, násilí, odchádzaní a udobrovaní a sľuboch. A po dvoch týždňoch to isté. A hoci mala obrovskú oporu v rodičoch, dom kam mohla odísť, predsa to nedokázala.Ja si skôr myslím, že ty teoreticky celkom ovládaš čo by bolo treba urobiť, ale pre niečo to teraz nemôžeš, nedokážeš. Možno čakáš na nejakú zázračnú radu ako toho chlapa zmeniť, ako s ním žiť alebo sa len zdôveriť ženám, ktoré majú možno úplne rovnaký osud. Ja ti moc držím palce, aby si nabrala silu a dokázala si zariadiť život tak, aby si bola konečne šťastná. Určite si to zaslúžite