reklama

Som uz nemilovana manzelka...

Pridal/a lucka dňa 27. 09. 2007 - 17:20

reklama

Ahojte nanicmamy. Po roku pasivity na tejto stranke ma okolnosti opat prinutili k tomu by som sa vam vyzalovala. Mozno by som to mala vyrozpravat niektorej z priateliek, ale uz pri pomysleni na moj problem sa mi tisnu slzy do oci a preto rozpravanie nepripada do uvahy, lebo pre plac by som nebola toho schopna. Takze to sem napisem.
Som to ja Lucka, co ma muza motorkara, pisala som sem clanok "mam muza motorkara".
Dnes mam iny ovela vaznejsi problem. Zijem uz siedmy rok v manzelstve s muzom, o ktorom som si myslela, ze ma nadovsetko miluje a vela krat som bola za to vdacna, ze som takeho muza stretla. No dnes vyzera vsetko inak a ja som sa prebudila zo sladkeho sna. Uz asi rok som na nom pozorovala, ze nie je nieco v poriadku, neznosti, ktore mi zvykol prejavovat z nasho zivota vymyzli, na pusu caso zabudal, nevyzeral stastny, akokeby stale nad niecim premyslal. Stale som do neho rypala, nech mi povie o co ide. Pred par dnami z neho vyslo, ze nevie ako mi to ma povedat, lebo mi nechce ublizit. Nakoniec som to z neho vytiahla a to bol pre mna naozaj sok, co mi povedal. Ma ma stale rad, zalezi mu na mne, ale NEMILUJE MA!!! Vraj nevie povedat preco, len vie, ze niekde sa stala chyba a citi, ze sa coraz viac od seba vzdalujeme. Uvedomuje si vraj, ze toto preziva vela muzov a mnohi sa s tym zmieria a ziju dalej so stabilne fungujucou rodinou a popri tom si mozno najdu frajerku, ale on chce byt ku mne ferovy, tak mi to teda musi povedat a chce to aj riesit. Zial nevie ako, navrhol dokonca zeby sa odstahoval na nejaky cas a mal by prilezitost uvedomit si v com je problem a pomoze mu to prist na to, ze si nevazi co vlastne ma. Ja to vidim tak, ze ma Krizu stredneho veku, i ked ma este len 32.
Neviem, stale som bola v tom, ze som prenho najkrajsia a najlepsia...kedysi mi to vravel. Snazim sa nezanedbavat seba ani manzela, ani domacnost a nase dieta. Takze nic konkretne mi vlastne vycitat nemoze. Snazila som sa mu tolerovat vsetky jeho zaluby a vyjazdy s kamaratmi. Ale vidite, i napriek vsetkej mojej snahe, sa nieco stalo. On mal vraj pri mne stale pocit, ze sa nestotoznujem s jeho zalubami a tym som mu sposobovala vycitky. Vraj v tom nie je ziadna zena, lebo on nie je z tych co takto riesia problemy.
Povedal mi, ze ja sa nemam za nic obvinovat, lebo ten problem je v nom a za to ja nemozem.
Vela sa o tom kazdy vecer rozpravame a ja to prezivam vzdy v slzach. Neviem inak. Povedal mi, ze keby sme nemali syna, tak by bolo najlepsie nase vzajomne odlucenie.
Je to strasne zit s tym vedomim, ze moj muz ma uz nemiluje a dokonca keby niet nasho syna, tak ma opusti. Neviem si to vobec predstavit, ako budeme takto zit, a ak sa ten problem nevyriesi, tak co bude s nasim synom.
Ja nemozem zit s vedomim, ze moj muz je so mnou len kvoli nasmu dietatu...
Baby, poradte mi, co mam robit. Alebo mi pomozte pochopit mojho muza.
Som z toho strasne nestastna......
Lucka


reklama

reklama

Mišena, Ut, 08. 01. 2008 - 08:34

Ahojte kočky tento článok som čítala ešte ked bol čerstvý a povedala som si dufam že sa mi to nestane a aha stalo. Síce mi muž nepovedal že ma nemá rád alebo také niečo ale že je osoa s ktorou si rozumie lepšie. Nerozumiem tomu a možno ani nechcem rozumieť. Bola som doma 6 rokov s dvoma malými deťmi každý den ho čakala s večerou a pivkom a on si našiel ešte dovod prečo mu nevyhovujem. Celá afera sa začala pred vianocami a skončila novým rokom ale nazaj skončila. Dali sme si druhú šancu ale ako zabudnúť nato že v jeho blízkosti je žena s ktorou si rozumie lepšie než somnou? Povedal že s nou nespal ani jej nikdy nepovedal že ju lubi ale tomu už neverím a možno ani dlho trvať nevbude kým jej to povie. Viete v jednej s posledných hádok mi povedal že lutuje toho že sa dotyčnej zriekol. Tak a to bola veta ktorou mi priklincoval posledný klinček do rakvy. Milujem ho, dýchala by som zanho ale nedokážem zabudnuť. Teraz tu revem jak debil lebo si začínam uvedomovať že bud sa rozídeme a ja sa budem musieť spamatať sama bez neho a žiť nový život alebo jednoducho fakt pozbierať všetky sily a začať odznova s ním. Len ono sa to všetko lahko hovorí ale ťachšie realizuje.A to som si myslela že tu najväčšiu krízu máme za sebou a neni to tak. Ja už naozaj neviem čo mám robiť moje srdce hovorí iné a hlava iné nemožem to dať dohromady, stále sa trápim či je s nou alebo nie.Na deti som podráždená neviem sa od toho odputať. A možno je fakt chyba vo mne že si všetko moc pripúšťam a beriem k srdcu. Len hovorím všetko toto teoreticky ovládam len sa mi to horšie realizuje. Asi to nedokážem a budem sa len trápiť. Niekedy by som bola najradšej na druhom svete nič ma neteší absolutne nič. Ako ste to dokázali odpustiť a nevyčítať alebo nemyslieť nato a dokázať doverovať človeku ktorý vám tak ublížil ja viem že to neni na 100 percent dovera ale je a tu by som chcela znova nájsť len možno je to čerstvé. Idem lebo píšem piate cez deviate ale takéto myšlienky mám v hlave a je to chaos jak svina.

klodik, Ut, 08. 01. 2008 - 09:24

Mišenka ja som tiež bola s deťmi dlho doma-7 rokov, a tiež som sa okolo Vianoc a Silvestra dozvedela podobné správy ako ty. Ale to bolo tuším pred piatimi, alebo štyrmi rokmi- už to ani presne neviem. Bolo to strašné- aj keď nešlo o fyzické podvádzanie aj tak to bolelo jak hovado.Zrútil sa mi celý dovtedajší život, mala som pocit, že aj tie roky dovtedy boli len akási fraška, že to krásne bol len klam- no hrozné. Aj som revala, nadávala, snažila som sa pochopiť, ale to som si pripadala ako ešte väčší idiot. Pochopiť niekoho kto ma okašľal, komu je ukradnuté to čo som všetko robila pre nás, pre deti. No proste bolesť, bolesť, bolesť.Ale potom som sa riadne nasrala- pardón za výraz a povedala som dosť. Našla som si robotu- ktorá ma baví, dostala som sa do dobrého kolektívu a začala som proste žiť. Začala som robiť veci ktoré sú pre mňa dôležité. Je toho strašne veľa to sem popísať. Stalo sa to manželovi- má vlastnú firmu a zamiloval sa do kelegyne ktorú zamestnáva.Tá kofa tam je doteraz, manžel býva samostatne- nie s nami, ale vzťahy máme oveľa lepšie ako keď sme sa to snažili riešiť a on ostával doma. Ja som taká veľmi senzitívna osôbka a cítim a vnímam mnohé veci veľmi intenzívne a už to niekoľkokrát vyzeralo v pohode ale potom som zas na muža vyskočila, lebo som vnímala že tá koza mu proste nedá pokoj, a on to už nezvládal.Je toho moc čo by som tu popísala,ale ak Ti môžem poradiť tak sa sústreď hlavne na seba- aj keď to je teraz isto to najťažšie. Ale nepomôžu prosby, výčitky, ani snaha o pochopenie. Pokús sa žiť svoj život, rob veci na ktoré si doteraz nemala čas, rozmaznávaj sa.Mne manžel navyprával, že ju ľúbi, že mne to už ani nedokáže povedať, že mám také a onaké nedostatky, že čo všetko dokážu iné ženy a že on sa jej nevzdá. Strašne to bolelo, ale potom so začala hrať jeho hru-dobre teda keď je tak, sú to fakty a treba to nejako riešiť. Tak som mu teda nadhodila, že to beriem, a že teda čo ďalej keď som už taká nemožná, neschopná a napriek tomu ja jeho tak nevnímam a ľúbim ho. Tak som nadhodila rozvod, že tak by sa jeho problém vyriešil a ja sa nejako cez to dostanem, veď rozvod je už len formalita- keďže mi ani len nedokáže povedať že ma ĺubi- aj keď to bola zaujímava formulácia z jeho strany- nikdy za celý ten čas nevyslovil že ma neľúbi, ostalo to pri tom, že mi to už nevie povedať.No a tak zrazu nastal obrat- ON sa rozvádzať nechce. To bolo teda zaujímavé, ale ja som mu povedala, že ja zas nechcem žiť vo vzťahu kde sa o jeho lásku budem deliť s niekým iným, to neprichádza do úvahy. Ja som to nevedela riešiť pochopením, lebo som dovtedy mala straaaašne veľa pochopenia pre jeho podnikanie, pre to lebo nikdy nebol doma, preto lebo jeho rodina mi dosť naubližovala a celkovo som nemala pocit, že toto musím pochopiť. Práveže v tom reťazci toho všetkého bola toto posledná kvapka.Sme vo fáze kedy to nie je doriešené, ale už ma to tak netrápi.Sú to predsa aj jeho rozhodnutia, aj jeho zodpovednosť.Chlapi toho navyprávajú veľa- keď to na nich príde, a pritom sú to také kraviny. Niekedy mi to pripadalo, ako keby smútil za tým, že už to nie je taká tá zaľúbenosť a potreboval ma vytrestať za to- ako keby som ja za to mohla- veď taký je život.Keď som bojovala jeho zbraňami tak viackrát to vypálilo tak že on to tak nemyslel, to tak nebolo, ja to nesprávne chápem.

eifelovka, Ut, 08. 01. 2008 - 09:26

Vzdy je krasne to co je nove.. ale aj z novej kolegyne sa stane len "uz spoznana" osoba... chlapi si toto nevedia uvedomit a nevedia si to vazit.. B-]

mika, Ut, 08. 01. 2008 - 09:32

Viem presne o čom hovoríš, ako mnoho iných tu na nanicmame. Na toto celé nepomáha nič - len čas. U mňa je to celé staré asi pol roka, a poviem ti pravdu že nejaké tie prvé tri mesiace čo som to zistila si ani nepamätám, nechápem ako som fungovala, starala sa o deti, chodila do roboty..akoby som žila v hmle ..preplakala som kopec sĺz. Aj môj manžel mi tvrdil že s ňou nič nemal a ani jej nepovedal že ju má rád a ani k nej nič necítil.
Pomohlo mi len to že bol ku mne pozorný, stále mi opakoval ako veľmi ma ľúbi a že by v živote nechcel žiť s nikým iným. Ja som ešte začala chodiť cvičiť aerobic - keď som sa vyskákala na dobrú hudbu bola to pre mňa forma odreagovania sa. Určite nie je chyba v tebe, že sa cez to nevieš preniesť. Podľa mňa sa to nedá. Chce to fakt len čas. Pretým som bola nešťastná a zúfalá skoro stále, do toho sa mi sem tam vložili chvílky podhody, a teraz prevláda pohody ale sú aj chvíle ked som stále nešťastná a zúfalá. Snažím sa mu veriť - ale od teraz sa držím hesla dôveruj ale preveruj. Darilo sa mi to celé prežiť s tým že som si hovorila, že ak by chcel byť s ňou tak mohol, že s ňou možno naozaj nič nemal, a prečo by som si mala zničiť to čo sme roky budovali /našu rodinu/ kvôli nejakej .....
Ale hlavne je to o ňom - či on naozaj chce byť s tebou. Ak cítiš že chce - daj mu šancu ale máš plné právo občas vybuchnúť a dostať to zo seba všetko von. A potom bude zase chvíľu kľud. Aspoň u nás to tak teraz funguje. Drž sa a píš hlavne keď ti bude nanič.

tanka, Ut, 08. 01. 2008 - 09:43

Ja mám z týchto posledných príspevkov úplne scrvrknutý žalúdok. Tie choré vzťahy medzi partnermi, ako si jeden dovolí povedať tomu druhému len tak , že mám niekoho iného, ty ma už nezaujímaš. Pritom sa ten druhý staral o blaho toho prvého a ešte vychovával ich spoločné deti, vytváral podmienky a domov.
Situácia so syrom, čo popísala molekula, a aj nezávideniahodný stav mišeny, je mi z toho zle.
Prečo chlapi rozmýšľajú len tým, čo sa im hompála v gatiach? Prečo sú ženy mrchy, ktoré odvádzajú druhým ženám ich partnerov?
Sa mi až rozum zastavuje nad tým, čoho sú niektorí jedinci schopní.

lydusha (bez overenia), Ut, 08. 01. 2008 - 09:50

Tanka ktovie cim to je....lenze tie zeny nemusia byt vzdy mrchy....chlapi by im skratka nemali dat sancu na nejaky utok...kazdy sa hrabe za svojim stastim a ked nejaka taka "mrcha" zavetri sancu tak ju jednoducho len vyuzije. neviem, mam pocit, ze muzi si v urcitom veku zacnu dokazovat ze na to este maju, ze nie su stari, ze su stale ziadani....asi to chce len cas...a kopu porozumenia a trpezlivosti....aj moji rodicia mali krizy....prezili si kopec zleho, placu a hadok....a teraz, ked tatino umrel, mamina zistila ze co vcil...ze jej strasne chyba to jeho hundranie ako on zasadne neje kupovane rezance / a jedaval ich dobrych par rokov ani o tom nevedel/, ako jej behal po dome v zablatenych papucach....ako si vysiel na jedno pivo a kamosi polovnici ho museli doniest/!/ domov....ako isiel na chvilu do chotara a prisiel rano....su to somariny, o ktorych viem ja, ale viem, ze boli vazne veci, o ktorych len tusim...a prezili to...vyriesili....ako to vedeli? Cim to je ze to nevzdali, ze sa nerozviedli? nechapem....Ja by som pravdepodobne zdrhla po niekolkych problemoch....

tanka, Ut, 08. 01. 2008 - 10:05

To neviem, ja asi tiež, ve´d som to aj spravila. Ale tiež viem, že som spravila to najlepšie, čo som urobiť mohla, tým že som ho poslala het.
Naši to tiež nemali ružové, občas sa čudujem, ako môže mama s mojim otcom vydržať, a o pár dní sa zas čudujem ako to otec vôbec vydrží s mamkou. Možno je v tom zvyk, za tie roky teda určite. veľa robí aj spoločný majetok, vek, strach čo bude ďalej, kebyže sa rozídu, neviem.

Mňa len zaráža blízka osoba, jak ju nazvala a partner Molekuly, ja neviem ako by som reagovala, ale asi by schytali riadne kopance a škrabance. Živo si predstavujem, ako jeho kopem do gulí a do brucha, jak ho fackám, a jej kmášam vlasy a robím nechtami na tvári poriadne škrabance, tak aby jej zostali riadne jazvy.
A pri pomyslení na Mišeninho partnera, tak to mi až žlč kypí.

molekula, Ut, 08. 01. 2008 - 09:54

presne tak Tanka strasna doba aj mne je zo vseteho nanic....na jednej strane som stastna za poslednu dobu som vela zmenila dokazala som sa oslobodit od vztahu kde som sa citila ako vezen...nasla som si druhy kde sa citim vyborne..ale???????? naozaj mam strach viem,ze by som mala doverovat priatel je naozaj super ale urcite detaily mi nahanaju hrozu... povedzte mi ako spravne zit???????????????????????????????????????????????????????????????????

lydusha (bez overenia), Ut, 08. 01. 2008 - 10:01

molekulka, spravne zit? to chce vediet asi kazda z nas ale navod neexistuje....teda taky univerzalny....zi tak aby si si nerobila nijake nasilie....mysli na to ze co rozdavas, to dostavas naspat a vzdy sa ti vsetko vrati....a zozen si knihu preco muzi miluju potvory...tam je odpoved na mnohe otazky..vraj...este som ju necitala, kolegyna ju ma a odpadava z nej....

molekula, Ut, 08. 01. 2008 - 10:46

lyduska poznam tu knihu necitala som ju sice ale pozrela som si par stran
je to pravda,ze muzi miluju potvory ale bud potvora proti svojej vôli!!!!!

lydusha (bez overenia), Ut, 08. 01. 2008 - 11:01

moly tam nejde o to aby si bola potvora doslova a do pismena...tam ide o to pochopit niektore veci, preco sa deju a tak podobne....i ked moj nazor je ten, ze kazdy sme iny a na kazdeho plati nieco ine...niekto poucitelny je a niekto nie je...ani po stykrat sa nepouci....

molekula, St, 09. 01. 2008 - 08:29

ja to chapem..ale v podstate nechapem...preco to nieje tak,ze chlap miluje zenu preto lebo mu da pocit domova ,lasku ,starostlivost???? Co vlastne od nas chcu??podla mna to je tym,ze sami nevedia co od zivota ocakavaju.Medzi kamosmi sa nehovori!joj ta tvoja zena je ale sikovna ako dobre vari..alebo ako mate cistucko.."ale ty kokso ta tvoja zena to je ale KUS!!!!!!!!"...a taky chlap ked pride domov tak tomu svojmu "KUSU"vsetko prepaci....o tomto to je... Darmo mi citame a radime sa tu...to vsetko by mali nase polovicky aby pochopili,ze krasa nieje ta co vidno,ale ta ktoru citime..Ja sama si tisic krat vravim,ze budem svojim sposobom mrcha...ale?????::::::::::::::::::::::::::::::

molekula, Ut, 08. 01. 2008 - 10:44

ved prave chcem zit tak aby som nemusela robit ziadne nasilie..t.j. zit tak ako citim..o mne je zname ze som optimistka vzdy pozitivne naladena...viem sa ovladat radsej riesim problem z usmevom nieje umenie niekomu slovne ublizit ale umenie je najst to spravne riesenie..a ja ho hladam..ale neviem kde????V podstate som stastna..ale bojim sa do kedy?????
A co sa tyka priatela a tej mojej blizkej osoby bolo to v ramci zabavy mohla som sa nad tym povzniest ale obom som povedala,ze si to neprajem aby sa to opakovalo v podstate to bola jej iniciativa on sa len do toho dostal..ale neospravedlnujem ho!!!len rozmyslam co asi mal urobit???trvalo to len par sekund ale pre mna to bola vecnost..bolo to na zaciatku nasho vztahu a o to ma to viac bolelo..ta moja blizka osoba to komentovala a ty od kedy nepoznas srandu..ja som jej len nato ze to nepovazujem za srandu a ze len vtedy to pochopi ked sa to bude tykat jej.dalsej blizkej osobe sa to tiez zdalo zabavne az kym som sa jej neopytala ako by sa na tom bavila keby to bol jej muz...no a to uz sa jej nezadalo az tak zabavne....a k tomu ma napada len tolko nerobme druhym to co nechceme aby robili nam....a riadi sa tym vobec niekto???

eifelovka, Ut, 08. 01. 2008 - 10:53

Kazdy si sam pre seba ospravedlnujeme ciny niekoho ineho.. je to len na tebe.. ja by som sa na tuto temu s dotycnou a ani s dotycnym ani nebavila, lebo pre mna je to nepochopitelny druh zabavy a tym padom si myslim, ze nie su pre mna vhodna partia pre moju buducnost.. Je naozaj pravda, ze kazdy mame co si vyberieme, toto by som si teda nevybrala, mam svoju hrdost.. ale to som ja!

lydusha (bez overenia), Ut, 08. 01. 2008 - 11:07

asi by som sa jej to spytala tiez....co sa tyka uz jej osoby asi nie je vtipne ani zabavne...no zvazila by som asi priatelstva a kamaratstva ktore mi prospievaju a ktore skodia....ja som z tych co si raz za cas dopraju upratovanie v zivote a urcite typy kamaratov v uvodzovkach odstranujem...zijem si zivot aky chcem zit a nikto mi nebude do neho kafrat a vypytovat sa a to ta vazne bavi a co z toho mas...ani nikam nechodis...ale ja nepotrebujem nikam chodit, je mi dobre tak ako mi je a to niektori skratka nevedia pochopit.
napriklad jedna mne blizka osoba, ktora vedela, ako strasne chceme s drahym babo, oznamila: jezis som tehotna, ts, a co, dam to prec, dalsie decko nechcem.
padla mi sanka na zem...NACO mi to hovori???? NACO??? Mna to zabolelo ako keby ma prave bodla nejakym tym hakom, ako sa prave chystala zabit babatko, to babatko po ktorom ja tak tuzim a nemozem ho mat...Povedala som jej nech si na nete pozrie potrat, aby videla co ide spravit.
Odvtedy sme nenasli cestu jedna k druhej a ja ju ani nehladam....jedoducho to neviem....ale zasa som sa rozpisala o inom....

eifelovka, Ut, 08. 01. 2008 - 11:10

Chapem.. a presne o tom som pisala ja.. nepotrebujem okolo seba ludi, ktorych druh zabavy a sposob zivota nepochopim.. mozem ich vedla seba tolerovat, ale urcite ich nevyhladavam..

lydusha (bez overenia), Ut, 08. 01. 2008 - 11:31

kokso som sa dostala kam som nechcela...snazim sa na to nemysliet;-(

eifelovka, Ut, 08. 01. 2008 - 11:58

Nemysli na to Lydush.. existuju ludia bez chrbtovej kosti, ktori maju len pudy a city a emocie nepoznaju.. ved vravim, ze je to o egoizme.. a ze mi je z takych ludi na grc.. som dnes tiez nabrusena, lebo sa nam zas vratila porno herecka a uz nemam sil to riesit a este sa doma dohadovat aby to bolo riesene.. som brana aka hysterka, tak na buduce ked zaspim rano o 4 a o 6:30 mi bude zvonit budik sa budem usmievat od ucha k uchu, ze mi boli dopriane 2 a pol hodiny spanku B-]

lydusha (bez overenia), Ut, 08. 01. 2008 - 12:03

no pekne...a uz si si kupila hukacku? To je krasne bezohladne, ale ver ze sa jej to vsetko raz pekne krasne vrati, aj s urokami..mozno ked bue mat dieta a ocitne sa v blizkosti takej istej pornohvezdy ako bola ona....

eifelovka, Ut, 08. 01. 2008 - 12:11

Vies, o nej si myslim uz svoje ale stve ma skor na tom asi postoj mojej polovicky.. ale to uz je zas o inom.. neporozpravame sa radsej o nejakej inej teme ako su problemy? (giggle)

lydusha (bez overenia), Ut, 08. 01. 2008 - 12:15

xixi, ja ti v chate rieim odstranovanie historie s kamoskou ale ty tam tusim nechodis, ze?

nerozhodna, Ut, 08. 01. 2008 - 15:15

:-D(y)
ahojte precitala som si vsetky vase pribehy a je to hrozne....... neviem si to (a ani nechcem) predstavit. molekula...... neviem ci by som to zvladla, ale v mojej predstave by som si zobrala dalsi kusok syra a isla za najkrajsim slobodnym chlapov v miestnosti a urobila to iste, ale tak aby si moj partner vlasy trhal na hlave!!!

lucia uz nenapisala, ako pokracuje v rieseni vztahu, ze?? no snad si vzala k srdcu vase rady a nieco sa jej podari zachranit.

chlapi su neskutocni sebci!! och

lydusha (bez overenia), Ut, 08. 01. 2008 - 15:34

heheh a ze nerozhodna, no aha ju (giggle)
len nezbudaj, ze cokolvek spravis, stokrat sa ti to vrati....takze je to dokolecka dokola...a to neni dobreeee

molekula, St, 09. 01. 2008 - 08:17

ja som tiez poucena a dokonca som vytriedila zo svojho zivota ludi,ktori mi zbytocne cerpali energiu..ale viete ako sa hovori priatelov si vyberame a rodina nam je dana....ale od vtedy rodina-nerodina obmedzujem s nou stretnutia.Neviem preco to urobila ale mam pocit ako by si chcela nieco dokazovat.Obe sme velmi odlisne ona si zvolila zvlastny styl zivota a vidim,ze sa jej nedari a ze nieje spokojna..Cely zivot si vybera nespravnych partnerov a potom narieka ako ju nik nechce..ale to je zas o inom.....moja intuicia mi vravi,ze na mna ziarli..neviem sice preco ale citim to tak.....

tanka, St, 09. 01. 2008 - 08:28

Či žiarli na teba, tvoj život, či nie, nemala právo niečo také urobiť. Nielen kamarátom, ani cudzím a už vôbec nie niekomu so svojej rodiny!

molekula, St, 09. 01. 2008 - 08:38

no nemala..ale urobila..ci banuje alebo lutuje to neskumam ale isto pocitila ze obmedzujem nase stretnutia..Nedavno som spomenula,ze ideme na ples a ona ze by sa pridala,ze este na plese nebola..tak som sa pytala a mas partnera??No ze nema,ale zeby sla s nami..tak som jej nasurovo povedala to tam chces ist iba sediet???lebo ja mojmu priatelovi nedovolim aby isiel s tebou tancovat lebo ja za stolom sama sediet nebudem..pretoze na ples sa chodi v pare...Ostala sa na mna divne pozerat ci to myslim vazne..a ja som to myslela a smrtelne vazne!!!!!A to sa opakovalo viac krat aj ked sme isli na hory ze ci by sme ju nezobrali...NIE!!!!My sme malo spolu potrebujeme byt sami!!!!!Je to sice krute ale sama si to vybrala.....

tanka, St, 09. 01. 2008 - 08:49

pekne jej to dávaš pocítiť (clap)

eifelovka, St, 09. 01. 2008 - 08:53

Nie je pravda, ze na ples sa chodi v paroch.. ja som chodila s partiou, ked som bola doma a talos so mnou nebol a nikomu to nevadilo B-] takze dotycna musi byt asi veeeelmi neprijemna osoba, ked ju so sebou nikto nechce.. no ale co, ved staci aby zas niekomu strcila jazyk do pusy a partner tu bude cobydup (giggle)

lydusha (bez overenia), St, 09. 01. 2008 - 09:33

barbi je ine ked idete na ples partia a ked sa niekomu niekto nuka do trojky....ja by som ju poslala do ri...do pekla tiezB-]

eifelovka, St, 09. 01. 2008 - 09:38

Ja som bola aj v trojke :-D na plese samozrejme :-D ja si nemyslim, ze je to o pocte ludi ale o povahach.. na plese predsa nie su len traja ludia (giggle) mna teda nakoniec ti dvaja, co so mnou dorazili videli naozaj malo :-D a to ma este nakoniec ten chalan hladal, ze ved sme ani raz spolu netancovali... no toz nebol cas B-]

klodik, St, 09. 01. 2008 - 08:59

Molekula toto je úplne najlepší spôsob jednania s takýmito ľuďmi v takýchto situáciach.Tiež som sa vycibrila v tom, že sú proste v živote situáci a sú ľudia /aj keď sú to niekedy naši najbližší/, s ktorými proste treba jednať vrcholne na rovinu, pretože keď sa človek v určitej pre neho ťažkej situácii pasuje do úlohy toho koho to zabolelo, ale dokáže to pochopiť automaticky sa stáva terčom ďalších takýchto "útokov", pretože tá druhá strana nevníme prežitú bolesť, ale len to že sme to pochopili. Treba jednať nekompromisne, jasno- zároveň slušne. Je to o vymedzení hraníc.

molekula, St, 09. 01. 2008 - 09:02

to mas pravdu ma zvlastnu povahu zatial jej usiel kazdy chlap je strasne neprisposobiva akosi nechape ze zivot sa nezaklada pre malickosti myslim si ze nevie zit vo dvojici je strasne narocna a zasadova proste slape na paty kazdemu vsetko musi byt podla nej....velmi zvlastna povaha..ma len jednu kamosku mladu babu ma asi 25 rokov a na mna posobi ako stara senilna baba raz sme sedeli na kave a bola tam partia asi v jej veku a hlucne sa zabavali..ja som ich registrovala ale nevnimala..ale co robili oni dve to bola sila...vraj ona zato nemoze ale lezu jej na nervy...jej na nervy lezie asi vsetko dokonca ma zarzilo ked povedala,ze neznesie male deti a psov....ale rozumeju si tak neviem.....

molekula, St, 09. 01. 2008 - 09:08

za svoj zivot som sa velmi poucila,V istom obdobi som sa citila strasne opustena a sama..bez istoty a sebavedomia ublizovalo mi kazde negativne slovo a nedokazala som sa branit...len som po veceroch plakala do vankusa..ale potom sa to vsetko zmenilo...a citim,ze aj ludia ma vnimaju ako silnu osobnost viem si povedat svoje a pri tom nemusim dvihat hlas ci pouzivat sproste slova. Je to vsetko o nas ako sa bereme tak nas vnima aj okolie...dokonca som zistila ze aj tie tipy,ktori mi slovne ublizovali su obycajny chudaci tak ich teraz vidim ja----

lydusha (bez overenia), St, 09. 01. 2008 - 09:47

(clap) (clap) (clap)
presne som na tom bola ako ty...a som z toho von....takisto ako ty(y)

molekula, St, 09. 01. 2008 - 13:30

lydus tak to je fajn..asi mame vela spolocneho...tak si drzme navzajom palce...

lydusha (bez overenia), St, 09. 01. 2008 - 13:34

ja som si to vsimla, moly....aj nazorovo (clap) tak si drzme palce...som zvedava ak sa dostaneme na to stretko, ci si aj live sadneme:-*

molekula, Št, 10. 01. 2008 - 09:54

Lydus aj ja sa tesim uz teraz viem ze ano(rofl)

lydusha (bez overenia), Št, 10. 01. 2008 - 09:58

(clap) (clap) (clap)
verim ze nam to vyjde, veeeeelmi sa tesiiiim(heart)

Suzi, St, 13. 02. 2008 - 22:16

Lucka, keď som čítala tvoj príbeh, akoby to bolo o mojom manželstve - ale obrátene. V mojom prípade som tá zlá, ktorá prestala ľúbiť, ja a manžel je tan, ktorý (vraj) stále ľúbi. Nenašla som si nikoho iného, do koho by som sa zamilovala, len vo mne akoby vyhasla láska k manželovi. Mali sme veľa problémov a prerástlo to do takého stavu, že som nevedela, či s ním chcem ešte žiť alebo nie. Takže aj to sa stáva. Že by to bola len kríza po 15 rokoch manželstva? Možno, uvidíme, ako to všetko dopadne.

ja_hodka (bez overenia), Po, 11. 08. 2008 - 15:24

Najtazsi moment je ten, v ktorom clovek pochopi, ze sa MUSI zmierit s tym, ze ten druhy ho nemiluje. Niekedy je ale vsetko o to tazsie, ze si jednoducho nevieme uvedomit, ze mozno netvorime taky dobry par, ze sa mozno postavilo vsetko na chabych zakladoch, ze neexistuje afinita. Ludia su niekedy tak presvedceni o svojej zamilovanosti a laske, ze samotne presvedcenie je vacsie nez ten ozajstny cit. Nehovorim, ze to je konkretne Luckin alebo nieci pripad. Hadzem to do plena, len ako namet na zamyslenie sa.

klodik, Po, 11. 08. 2008 - 22:12

Niekedy to ja_hodka môže byť aj tak ako píšeš, že človek si nechce a nechce pripustiť, že ten druhý ho neľúbi a nevie sa s tým zmieriť...Keď som kedysi chodila s pár chlapcami raz sa stalo,že som ranila ja, potom zas ranil niekto mńa- bolo to tvrdé, ale zobrala som všetky veci a darčeky od neho, zabalila som ich do krabice a poslala som mu ich po jeho kamarátovi so slovami aby si nabudúce dobre premyslel kedy a komu vravieť: ľúbim ťa...Prebolelo, potom sme sa spolu stretli na zábave, usmiali sme sa na seba a bavili sme sa spolu ako najlepší kamaráti...Keď sa teraz spolu stretneme v meste vždy sa na seba usmejeme- ostalo tam niečo pekné- kamarátstvo? Občas učím aj jeho dcérku keď sa pošťastí...A potom som mala ešte vzťah kedy sme sa akosi zraňovali navzájom, bol to divný vzťah, ale aj krásny...Minule som ho stretla u nás v práci a skoro som spadla z nôh a mala som pocit že hádam zamdliem- po 14 rokoch manželstva...a nikdy sme spolu vlastne ani riadne nechodili, alebo chodili? Doteraz to neviem, aj ke´d som s ním prežila svoje prvé milovanie...a nikdy sme sa ani nerozišli, proste som spoznala svojho budúceho manžela a nikdy viac som dotyčného neriešila...A teraz? Žijem v manželstve, som v ňom šťastná aj nešťastná zároveň...Manžel má pocit, źe sa chce rozviesť, snažím sa ho pochopiť ale necítim to tak a neviem sa s tým stotožniť...A hádam tisíc krát som si položila otázku, ći to nie je náhodou preto lebo by som sa nevedela, či nedokázala od neho odpútať...A na prvý pohľad sa to tak môźe javiť, ale nie je to tak...Nie je to o schopnosti pochopiť že je koniec...Viem že manžel chce zo vzťahu uniknúť...ale rieśenie nie je v úniku, ale riešenie je vo vzájomnom pochopení a v ochote chápať...Niekedy je život taký pomotaný, že jediným východiskom sa javí rozchod, rozvod, ale nie vždy je to správne riešenie...a nie vždy treba rešpektovať to čo cíti a povie partner, ale treba sa riadiť hlavne tým, čo cítime sami v sebe...Veď nie raz sa stalo, že sa manželia aj rozviedli a potom sa opäť vzali, alebo si ľudia povedia že sa neĺúbia a rozídu sa a potom sa opäť dajú dokopy a práve rozchod im pomôže pochopiť, źe chcú byť spolu...Je to pestré,raz je život priamočiary a inokedy sú v ńom zákutia o ktorých sme ani len netušili a to čo sa nám kedysi javilo ako jasné, zrejmé tak inokedy, s iným partnerom už také jednoznačné nie je....

ja_hodka (bez overenia), Ut, 12. 08. 2008 - 08:53

Klodik, o vztahoch, ktore funguju on and off viem svoje. Nechcem to tu nejak extra rozoberat, ale som chodiacim dokazom toho, ze navratov a rozchodov moze byt vela a vsetko do seba aj tak pozapada ako ma. Takze ja nie som v tomto smere skeptik. Chcem len podotknut, ze to moze byt aj inac.Ludia su stavani pre viac eventuelnych partnerov. Po planete beha kopec jedincov, ktori sa k tebe hodia a mozno aj ovela viac, nez ten aktualny. Su to komplikovane veci...Riesit to je takmer nemozne. Je velke stastie, ked to riesit nemusis, lebo proste pochybnosti nemas.Ocitla som sa uz v situacii aj takej, aj opacnej.Dilema na ranajky, obed, veceru nie je prave dobra zivna poda pre uspokojivu simbiozu.Ale nakoniec...Ide snad len o to, co si kto urci ako prioritu. Niekto hlada v tom vztahu ozajstne naplnenie, niekomu staci, ze funguje. Su pary,pre ktore je starostlivost o dieta dostatocnou hybnou pakou a su taki, ktori potrebuju viac.
Jednoducho povedane, niekto sa uspokoji s malom a iny chce vsetko. A niekedy sme ochotni sa uspokojit s hocicim len pre zachovanie toho, co este zo vztahu zostalo. Ludia casto konaju dezorientovane.Toho som tiez chodiacim dokazom(giggle) Aj mna to postretlo, vymotala som sa a dnes uz sa na veci pozeram inak. Som si vedoma toho, ze aj ja (tak ako mnohi ini) som sa raz pred rokmi snazila samu seba presvedcit o niecom, comu som neverila ani sama.
U mna to funguje uz teraz naozaj inac. Viem si odpovedat uprimne. Tym samozrejme nechcem naznacit, ze ty snad nie. Je to len konstatovanie.

klodik, Ut, 12. 08. 2008 - 21:50

No mi hovor ja_hodka niečo o presviedčaní samej seba o niečom čomu ani sama neverím... No našťastie môžem dôverovať vlastnému úsudku a vlastným pocitom...A my s manželom sme práve z toho súdka ĺudí ktorí chcú vo vzťahu všetko...a aj preto sa takto dlho motáme- lebo dať to dokopy po tom všetkom čo sme za posledné roky prežili to chce kus "tvrdej poctivej práce"...

lujzik, Ut, 21. 10. 2014 - 15:27

Dobrý den Lucy, viem že tato debata bola ešte z roku 2007 a neviem či ešte stale mate tuto adresu, ale keď som ten vaš blog dneska našla, myslela som si, že som ho napísala ja sama v nejakom sne. To čo ste si prežili ja prežívam teraz a presne do bodky je to rovnaké, tiež je motorkardva roky a tiež mi z ničoho nič povedal po 21 rokov manželstva, že už proste nič necíti. Chcela som sa opýtať, ako to všetko dopadlo. Bola by som rada, ak sa bude dať, key ste mi odpovedali. Dakujem ;-(

administrátor, Ut, 21. 10. 2014 - 16:01

Dobry den lujzik,

tento blog je uz ozaj pristary s malou pravdepodobnostou, ze sa Vam niekto ozve. Odporucam Vam zalozit si svoj vlastny blog..,

lujzik, Ut, 21. 10. 2014 - 20:03

Ja viem a ďakujem za info, len som tajne dufala ;-)

lilu_lilu, Št, 07. 03. 2019 - 22:54
ahojte. sú tu aj 10 rokov staré komentáre avšak stále aktuálne ... a mám pocit že musím sa podeliť o moje skúsenosti lebo aj mne pomohli tie vaše. skúsim stručne... podobný scenár dlhodobo 10+rokov sme spolu malé dieťa do 2r. manžel povie že má už nemiluje. síce už pred pol rokom sme mali ťažkosti vo vzťahu ale sme spravili kroky a ja som si myslela že je všetko fajn a zrazu toto. zlomené srdce dobehla má realita ... som si myslela že to neprezijem. najväčší problém bol že komunikácia s ním bola veľmi ťažká takže veľmi ťažko som vôbec zistovala ze čo mu je(stále hovoril niečo iné ). zúfalá som bola žiadne bozky dotyky nežnosti čo k láske patri. hľadala som teda pomoc. ale zistila som že zena v rovnakom veku s rovnakými problémami nie je dobrý zdroj pomoci.ale.je fajn ako opora. čo nám teda pomohlo? vyhľadala som pomoc u staršieho manželského páru a kto nás aj dobre pozná (rodičia) ... a mala som to stastie že mi poradili , otvorili oči ... dodali sebaúctu a silu postaviť sa situácii. aby som sa neopustila a nevinila z celej situácie len seba ... zmena rétoriky doma a že sa mi vrátil elán pohli ladmi. začali sme komunikovať. a išli sme teda riadne hlboko ale trvalo to aj tak týždne. a keď som mala pocit že sme našli jadro frustrácie (jeho ale aj moje) sme sa odrazili od dna. ale našťastie bola vôla aj z jeho aj z mojej strany aby sme to vyriešili. takže sme zmenili čo sa dalo zmeniť .... niekedy stačí málo .. byť milá on zase pozorný pomáhať si navzájom pozerať sa na potreby vzťahu .. trošku odložiť na pár hodín dieťa a venovať sa jeden druhému spraviť niečo spoločné vo dvojici ... a nám to pomohlo ... našli sme si cestu späť. aj kvôli dieťaťu a keď sme spokojní my tak aj dieťa. ale neexistuje univerzalny recept ... čo pár to ine riešenie preto je dobré ak sa na to pozrie niekto z vonka... idú mesiace a ja mám pocit že sa to rapídne zlepšuje ale je to makacka. manželstvo je ťažká drina. toto ma to naučilo a snažím sa nesediet na vavrínoch a bojovať ďalej o našu rodinu :) tak sa nevzdávajte!!! ak same to nezvládate tak vyhľadajte pomoc či u starších manzelskych párov (voľačo už spolu preskákali) alebo na terapii ... ale sú veci o ktoré sa oplatí bojovať a je to práve rodina láska váš partner vaše deti a v neposlednom rade vy samy! ;) a ešte myšlienka na koniec aj keby mal aj inú to je len tiež ďalší problém čo treba vyriešiť ale nemusí to znamenať koniec. nebojte sa bojujte nevzdávajte to ! kým zdravie slúži toto ani nie sú problémy :)! držím každému prsty:)
Kamila, Pi, 08. 03. 2019 - 00:06
Je skvele, ze sa vam podarilo prekonat bariery a prinavratit zmysel vasmu vztahu. Prajem vam vela krasnych spolocnych chvil. Veru vztah dvoch ludi je aj o neprestajnej "praci..."
dasa_, Pi, 08. 03. 2019 - 07:57

Povedala si veľkú pravdu, manželstvo je v podstate drina. je to o veľkom úsilí, ideálne z oboch strán. O vzájomných ústupkoch. O tolerancii. Všetko pekne vo dvojici.

Zrejme často podliehame tomu, že sme svoji a už to ďalej všetko je OK, ideálne.... Ale tak jednoduché to nie je

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama