Už 9 rokov žijem s mužom pre ktorého je na prvom mieste PRÁCA, Ona a on

Mišelin, nerada by som sa ťa dotkla, ale prvé čo mi napadlo po prečítaní bolo - každý (väčšina) chce to čo nemá. Možno sa ti zdá, že oddanosť tvojho manžela práci je extrém, ale predstav si druhý extrém (nie vôbec vymyslený, je to tvrdá realita), manžela, ktorý celé dni sedí doma nič nerobí, nechodí do práce. Čo je lepšie? Viem, ty nechceš ani jedno, ani druhé, ale máš doma ako píšeš, milého dobrého muža, ktorý ťa má rád a ktorému robota nesmrdí. Skús sa na to pozrieť z tejto strany a zobrať si z toho to dobré.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Áno viem,toto som si aj ja celé tie roky hovorila,ale keby aspon občas prišiel aspon o 1-2 hodinky skor,veď nie len ja ale aj deti ho potrebujú.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

S Polarkou sme raz mali super debatu o tom, ze nas nedefinuju nase vztahy k muzovi, k detom, k rodicom, ze nas zivot je nas zivot a keby tu ti ludia na ktorych visime jedneho dna neboli, my musime zit dalej a potom co...
Skratka aj v takomto manzelstve sa da nezavisiet iba na muzovom volnom case a zit si svoj zivot najlepsie ako sa da. A to, ze muz ma cas brat ako super vec, popri tom vsetkom, ze ma snahu aby ste nezili v podnajme ale vo vlastnom dome. On ma svoj zivot, svoje plany a ciele, ktore chce dosiahnut a tebe tiez nic nebrani v tom aby si snivala a planovala si co bude dalej...trebars si malovala novy dom, nove zariadenie, peknu dovolenku atd(malovala ci v duchu, ci na papier, na platno, to je jedno).
Ja viem, ze ho potrebujes, ze ho potrebuju deti, ale ako pise carly vyssie, moze nastat aj druhy extrem a ten by sa ti asi pacil este menej ako tento momentalny stav.
Mas tridsat, to je super vek, vsetko mate pred sebou....poznam babu co nasla pravu lasku v 38, potm prisla svadba, prve dieta v 40 a pozri co vsetko stihli za par rokov. Nie je sa kam ponahlat, z kazdej situacie sa da nieco dobre vytazit....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

dik, pomohla si aj mne. Vosla som sem, ze idem napisat svoj blog, ale lala ho, uz to tu je. I ked ten moj by sa volal - co on musi alebo nemusi? Pretoze u nas nemam narok na volny cas, nedokazem si predstavit, ze by mi on strazil NASE deti, kym by som ja isla napr. na brusne tance alebo zacvicit si... da sa k tomuto dopracovat nutenim? zakonmi? cim? mam pocit, ze NEDA SA. ricitam aj s chlapmi.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Amaly, ide presne o tu vetu co si napisala: NEDOKAZEM si predstavit. Kebyze si to DOKAZES predstavit, polovica uspechu je za tebou.
Tiger by odmietol postarat sa o deti, ci by to nevedel alebo ako?
Amaly, co situacia, ze si napriklad v nemocnici. Kto by bol s detmi?
Pretoze jeden nikdy nevie.
A pokial by to slo v krizovej situacii, islo by to aj za "normalnych" okolnosti.
My sme sestru tiez vedeli presvedcit, ze nikto nesklbe a nepitva kurence tak krasne a tak dobre ako ona, ked sa nam to nechcelo robit.
Vela zien si mysli, ze su v domacnosti nenahraditelne. Ze same vsetko vedia najlepsie. Ze muz je bez nej strateny. A preco by to ten muz nevyuzil? Nemusi nic. Ma zenu. No aj na "vyrobe" deti sa podielali spolu. Cize aj ich vychova , krmenie, prebalovanie a td je spolocne. Len treba oznamit: milacik idem zajtra na zumbu, budes prosim ta s detmi? Dakujem.
Na druhy den oznamis: Milacik, idem na zumbu, nezabudnite na rozpravku pred spanim.Dakujem, papa.
A ides.
Pokial by sa ofukoval, nedaj sa zastrasit. To mnohi vedia- pustat hrozu, ked nieco zrazu nejde ako su nauceni. No ako sa urazi, tak sa aj odrazi, nebude drzat bobrika mlcanlivosti cely zivot.
Len sa netreba bat povedat si svoje a stat si za tym.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No Lydush, obávam sa tuto, že síce súhlasím s tým úvodom - že netreba hovoriť "nedokážem si predstaviť" (lebo teda predstaviť si napríklad ja, ale stavila by som sa že aj Amálka, dokážem prakticky čokoľvek), ale .....
... ale v praxi je to o niečom inom. Stalo sa mi, zažila som na vlastnej koži (a myslím že práve pre nejakú podobnú skúsenosť aj amálka napísala "nedokážem"), že nie že by sa nedokázal, ale odmietol. Spôsobom, ktorý ma nenechával ani v najmenšom na pochybách, že to myslí smrteľne vážne. Boli sme na chate, krpec nemal ani celý rok, časť našich hostí mala v pláne ísť na túru, chcela som ísť s nimi a že tata nech sa postará. Odmietol. Uznávam, mohla som napriek tomu odísť. Možno by to dokonca mladý bol prežil bez ujmy na tele či na duši. Lenže zodpovednosť voči tomu tvorečkovi prevážila a nešla som nikde - ani vtedy, ani neskôr - teda nie tak, že by som opateru detí nechávala na ich tatkovi. Moja chyba? Možno, ja som ale tak trocha zástanca riešení cestou menšieho odporu. Radšej riskovať, že budem opäť odmietnutá, riešila som stráženie detí inak. Čo by som robila, nemať tú možnosť. Neviem, našťastie som v takej situácii nebola.
Inak - nebolo to tým, že by sa postarať nevedel. Prakticky od začiatku čo som nastúpila po poslednej materskej do práce som chodila 2-3krát do roka na služobky do zahraničia - to zvládal starostlivosť o deti bez komentárov a pripomienok na výbornú.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Uvazujem, co by ti tatkovia urobili, keby ste im tie deti jednoducho nechali. myslim, ze otcovsky pud by im zabranil "nepostarat sa" .... vsetko je len v nasej hlave. Nedovera, strach, spomienky pod pokriekvkou? Co nam brani jednoducho nechat dieta vlastnemu otcovi, aby sa postaral?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

zodpovednosť? neviem, často som aj ja nad tým rozmýšľala, ale vieš, nosíš to 9 mesiacov pod srdcom, máš ranné nevoľnosti, opuchnuté nohy a čo ja viem čo ešte, odtrpíš si pôrod, prebdené noci,... a potom máš riskovať, že výsledok tohto všetkého zveríš "na náhodu"??????
No ani omylom!!!!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Neviem, takto som to nikdy nebrala, ked mala Lucia tri roky a sla som do prace a on s nou musel ostat chcel nechcel, tak som to brala normalne, ze s nou ostava ked chcem ist na tae-bo.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

lydusha, ja som sla do práce, ked mal maly pol roka, manžel to zvladal na 100 %, lebo chcel,a to robime 12 ky, aj nočne...Ale prvy manžel proste neprišiel domov, ked som chcela ist do fitka, a to sa nedalo nijak riešit, proste "mali" prácu .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Aha. No to ano, ked skratka nepride, je to horsie.
Na tuto variantu som mala kamosku studentku, ktora sa u nas v klude ucila, kym si Lucia skladala Lego

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja mam takuto skusenost, ked som nechala 2rocne dcery dvojicky doma s ocinom. 2krat v tyzdni chodi z prace o 10 vecer, inak o 7, ked raz prisiel o 6, cela natesena, som povedala, ze si potrebujem oddychnut po narocnom tyzdni, ze idem susede na pokec, mobil mam, keby nieco nech vola. Vecera na sporaku... U susedky som sa zakecala, po 2 hodinach telefonat: Pocujem len revucu dceru, ako place: Maminka pod uz domov, pytam sa , co sa stalo, co je s druhou dvojickou, ona zase place, maminka pod domov, nech mi da ocina, nic, zlozil. Doma som bola snad do 15 sekund, a muz, ze ci mi nedoslo, ze deti mozu byt aj hladne. Ci neviem, kolko je hodin. Naberajuc im polievku sa ho pytam, ci si ju na sporaku nevsimol, a co to mal byt za telefonat. On : to aby si pochopila, ze je cas uz prist domov. ....Uz preslo pol roka, a dnes ma prist o 6, aby som mohla si ist zacvicit. Az teraz sa odvazujem , skusit to znovu. Uz ale vie, co sa bude vecerat, ma palacinky na linke, a holky to zjedia aj bez jeho pomoci.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

lydusha,vyjadrila si moj nazor. ja to takto praktizujem od zaciatku a funguje to. este ked sa k tomu prida muzova tuzba niekam si vyrazit bezomna, tak lepsieho muza si neviete predstavit. uprace,navari, s detmi sa dokaze prehrat aj cely den,a ja to nalezite vyuzivam. no a ked je vsetko hotove a deti su v posteliach (kde ich ulozil on) tak vyrazi s kamosmi von a ja mam cely vecer pre seba,no nie je to nadhera?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

je to nadhera, vaz si to. Zo srdca to prajem kazdej zene.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

lydush, nuz takto - dohodnes sa, on suhlasi, odchadzas prec, on sa ti zasmeje do xichtu, otoci chrbat a jednoducho ODIDE a necha ta tam stat s dietatom na rukach cumiacu ako tela na nove vrata. A pod. Pokial neskapinas (a obcas ani to nie je dost dobry dovod, dokonca aj ked ide o chore dieta), tak nemas narok na nic.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

prepáč Amalka , že Ti takto z mosta do prosta poviem svoj nazor: s takým mužom by som nežila a nechcela žiť, a preskočila by som aj psychologicke a manželske poradne a ine rady

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

nemusis sa ospravedlnovat, viem, ze to by bolo najjednoduchsie riesenie. Mne vsak pride aj najsebeckejsie a zaroven mam pocit, ze je lahke niekoho odpisat. Prisahala som vydrzat v dobrom aj zlom, kym sa bude dat, vydrzim. Na rozvod je vzdy casu dost. Co ma hneva je fakt, ze neexistuje zakon na podporu rodiny. Vsade len bud sa rozvedies alebo trp. Necudo potom tolkej rozvodovosti.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Amalka, aky zakon by to musel byť, aby donutil dvoch ludi aby ostali spolu? Ved práve, že niekedy su spolu a pritom nie su. A myslim že rozvod nie je najjednoduchšie riešenie. A najsebeckejšie? Voči komu? Manželovi? Ďeťom ? Alebo sama voči sebe. A z tvojich prispevkov citim, že neodpisuješ ale dávaš šancu.Stále. A neber tieto slova ako radu k rozvodu, to je len moj nazor.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja by som len rada dodala, si na materskej, si viac menej viazaná na deti, celé dni si len s nimi a zrejme sa cítiš osamelá, ale to všetko je len dočasné, deti podrastú a ty si budeš môcť plánovať svoj čas úplne inak ako teraz. Nebuď závislá na manželovi, on má úžasného koníčka - svoju prácu, zober si z neho príklad a zamestnaj sa niečím, čo by ťa bavilo, uvidíš aký iný rozmer dostane tvoj život, ukľudníš sa, nebudeš sa na manžela hnevať a vyčítať mu a možno tým dosiahneš to, čo chceš.
To, že sú manželia spolu, že trávia spolu všetok voľný čas, neznamená, že majú spokojné a dobré manželstvo. Ver mi, úžasné manželstvo môže byť aj to, kde sa tí dvaja vidia len večer po práci a len jeden celý deň v týždni trávia spolu, ide o to, aby boli spokojní sami zo sebou, tvoj manžel spokojný je, teraz je rad na tebe, aby si urobila niečo so svojou spokojnosťou.
Ako to tak čítam po sebe, tuším ti píšem to isté čo Lydush.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

suhlasim s lydushou a s carly.
Aj moj muz vela pracuje. Bolo to tak, odkedy sme sa spoznali. Vedela som, ze sice ma lubi, ale ma aj svoj pracovny svet a svet svojich konickov. Cize ked sme si zakladali rodinu, vedela som, do coho idem. A respektujem to. Ak by som mojmu muzovi, unavenemu z prace, este robila doma scenky, ze sme spolu malo, urcite by sme nemali doma pohodu, ale dusno. Jeho praca nas zivi, ak chceme mat komfort, pyta si to svoju dan.
Aj ja mam aj svoj pracovny svet, mam svoje zaluby, ktorym sa mozem venovat - aj v manzelstve citim osobnu slobodu. Jasne, som velmi rada, ked sme rodina spolu, ked ma moj muz volno, vselikam chodime, uzivame si zivot, ale pracovne povinnosti maju prednost.
Ked som bola na materskej, vela casu som travila sama s dietatkom. Chodili sme plavat, stretavali sme sa s rodinou, s inymi maminami a detmi, lietali sme kade - tade.
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ahoj, velmi ti rozumiem. Moj pripad je malinko iny v tom, ze nie som na materskej, ale chodim do prace, cize sa dostanem "medzi ludi". Moj manzel zacal minuly rok pracovat mimo bydliska, prichadzal iba na vikend aj to niekedy nemohol. A moj zivot sa zrazu stal otupnym, osamotenym, kym som si zvykla, ze vecer zaspavam sama, tak to trvalo. Resp. asi som si doteraz nezvykla. Vecer mi je smutno, aj ked pridem z prace o siestej, alebo idem vecer na kurz, aj tak mi je smutno. Tiez nechcem takto zit, tiez si mnohokrat hovorim, ze radsej tych peniazkov menej, len budme spolu...ale na druhej strane, si vzdy spomeniem na tie z nas, ktorych manzelia pracuju v zahranici a dostanu sa domov raz za pol roka. Teraz sa uz z prace domov neponahlam, ved za kym ...zacala som sa intenzivnejsie venovat sebe, studovat jazyk, po praci chodim na kurz, zacala som castejsie navstevovat rodinu, stretavat sa s priatelmi, zacala som citat knizky a takisto som zacala byt aktivnejsia na internete, na facebooku, zacala som studovat recepty, a ked je manzel doma tak navarit vzdy specialitu...snazim sa tie prazdne chvile vyplnit ako sa da, a naozaj som si pomaly zvykla A hlavne som si zacala vazit ked je doma a snazime sa spolu travit kazdu volnu chvilu, aj ked je to niekedy len jeden den v tyzdni....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ved o to ide, ked nie su male deti a manžel je pracovne vyťaženy viac, žena sa može realizovať aj inde ako v domacnosti..tak ako pišeš o sebe, ale s malym babom to ide ťažšie.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

aj moj ma podvadza s vlastnou pracou. Nemusi byt ani v zamestnani. Proste je to vlk - samotar a vzdy si najde dovod ako sa "pracovne zasit". Clovek by nemal byt zavisly na inom cloveku. Pokial ti necha osobnu slobodu tes sa, poniektore nemame ani chlapa a jeho volny cas a dokonca sa najdu aj pripady ako ten moj - robi vsetko mozne, aby mi zabranil zit svoj zivot.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Mišelin ja mám rovnako pracovitého manžela. Málokedy príde pred ôsmou, dnes prišiel o pol piatej, aby sme stihli ísť so psom k veterinárovi, bola som z toho úplne namäkko, lebo to sa nestalo... no dávno Lenže ja si ho za to nesmierne vážim, že drie ako kôň, aby zarobil, aby sme sa mali dobre a nemuseli trieť biedu, aby zabezpečil svoju rodinu. Že sa obracia ako vie. A aj tak sme zadĺžení až po uši, lebo sme postavili domček. Oveľa radšej s ním strávim tak dve hodiny denne, ako keby mal byť doma, škrabať sa na .... vieš kde a nadávať na to, aký je ten svet nanič. Tvoj muž robí čo môže, nie pre seba, ale pre vás, aj Ty rob, tak ako Ti poradili ostatné, vyplň si čas nejak. Nuž ja viem, si na materskej, takže sa Ti to zdá šialené, tráviť celé dni sama, ale veď nemusíš... stačí sa na to pozrieť z iného uhla

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

aj môj manžel pracuje od rána do večera. Ja som na predĺženom rod. príspevku pretože malý ma zd. problémy. Bol čas keď bol dva a pol roku v nemecku a ja som bola doma s trojročným a novorodencom. Rozumiem, že je problém sa od detí dostať, ale rozumiem aj tomu, že manžel robí všetko pre to aby sme mali z čoho žiť a ja som sa mohla starať o malého a teda zatiaľ nemusela do práce. Všetko má svoju daň. Raz za čas si deti vezme babka s dedkom. Keď treba poviem manželovi že potrebujem, aby prišiel napr. do pol piatej lebo ma syn rodičovské. Snaží sa zariadiť si to. A hlavne snažíme sa zvládať si to sami dvaja. Keď naozaj nemôže nič sa nedá robiť hľadáme iné riešenie. Teraz už keď sú chlapci odrastený a on vie, že som dlho nikde nebola povie mi zajtra prídem čo najskôr dohodni sa s kamoškou a vybehni na kávu ja deti na poriadok dám...Ale tiež to takto nebolo vždy museli sme sa naučiť, že raz sa musí prispôsobiť jeden a inokedy zase druhý. Mám koníčky v rámci možností, tak aby som si to zvládla. Deti rastú každým dňom a teraz sú moje možnosti iné ako boli keď boli chlapci malý. Teším sa ako rastú a vždy si poviem "raz sa to podarí". Nesmútim nad tým čo nemôžem teraz mať, ale teším sa z toho že raz ten čas príde :) Veľa vecí je o dohode aj keď nie vždy to ide....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

nie je dobré keď muž veľa pracuje a nie je dobré ,ak nemá prácu vobec.....lenže ,keď si mám vybrať,tak by som prijala to prvé,,,,,stále je lepšie,keď prichádza domov neskoro z práce,ako keby chodil domov neskoro od nejakej baby....určite vás má veľmi rád,lebo chce zabezpečiť svoju rodinku,aby nežila v cudzom,ale vo vlastnom domčeku.....váž si svojho manžela a ty si nájdi tiež niečo,čo ťa bude naplňať a potom ani nestihneš zareagovať,jak ten deň rýchlo ubehol a potom o to vzácnejšie budú vaše spoločne strávené chvíle......poznám vo svojom okolí veľa chlapov,čo už roky sedia doma ,denne sú naliatí,lebo ,že vraj ťažky je život,nikto im nedá prácu,ale sami preto nič neurobia,jesť.piť,fajčiť chcú,ale manželka nech sa postará o ich blaho....to by si chcela?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

...veľmi podobné to bolo aj u nás... sama som si toto riešila svojimi koníčkami,vyštudovala som vysokú školu, našla som si perfektnú prácu podľa svojich snov...určite som nevisela na svojom manželovi...no spoločne strávený čas v manželstve jednoducho na fungovanie manželstva potrebný je-to bez akejkoľvek obšírnej debaty...aby sa vzťah mohol niekam posúvať, aby sa dvaja ľudia mohli vzájomne obohacovať, zdieľať to čo majú spoločné ten čas na seba mať potrebujú...

ono to časom môže všetko ísť do poriadneho extrému, ktorý sa stane už neriaditeľným...u nás to začalo tak nevinne: spravme si čas a poďme niekam spolu na dovolenku...nemáme peniaze...keď boli peniaze zas bol argument: ale ja nemám čas niekam chodiť, musím byť vo firme a na telefóne...neskôr prišiel manžel s "úžasným" nápadom: zaplatím vám / mne a našim chlapcom/ zimnú dovolenku niekde v teple-som sa pýtala: a načo? Veď ja som s našimi synmi stále, ty však s nimi nie si, a nie sme ani my dvaja spolu, načo mi je dovolenka s mojimi synmi??? Nešlo predsa o dovolenku samotnú, išlo o to urobiť si na seba navzájom čas...

Pointa? Sme rozvedení...návrh na rozvod podával manžel, ako dôvody uviedol: jeho pracovná zaneprázdnenosť, strata spoločných záujmov...

kedykoľvek som začala debatu o tom,že potrebujeme aj čas na vzťah bola to z jeho pohľadu blbosť, ktorú netreba riešiť...

Ja som len veľmi rada, že to už môj ex pochopil kde bol problém...teraz mu ostáva jeho vzťah s deťmi, ktorý si buduje, snaží sa a učí sa urobiť si na chlapcov čas...pretože to aký budú mať aj v budúcnosti vzťah závisí aj na tom koľko energie ex do toho vzťah otec- syn/synovia vloží...

A ešte jeden taký malý súkromný postreh: to učenie sa vo vzťahoch je naozaj niekedy aj o tom,že pre chlapa môže byť ozajstným obohatením zistenie toho, že je chlapom nielen v práci a keď dokáže rodinu zabezpečiť, ale je chlapom aj vtedy keď dokáže svoju manželku počúvať keď mu ona hovorí o tom, že jej chýba spoločne strávený čas...len tak obyčajne ľudsky počúvať...

ja som strašne dlho počúvala z okolia argumenty typu: veď sa snaží sa o vás postarať, mala by si byť vďačná a prijímala som takéto argumenty do svojho vnútra ako pravdy ktoré vystihujú náš vzťah...ale to bol obrovský omyl...náš vzťah nebol charakterizovaný vďakou za to, že nás manžel hmotne zabezpečuje...náš vzťah bol charakterizovaný vzájomnou úctou, rešpektom, vnímaním jedinečnosti toho druhého...myslím, že sme to pochovali pod množstvom bludov ktoré sa šíria o vzťahoch, ktoré sa šíria o tom ako treba veľmi, veľmi, veľmi rodinu zabezpečiť hmotne aby sa rodina mala dobre...

ešte, že sa nám ten rešpekt a vzájomnú úctu podarilo vyhrabať z toho bahna pri rozvode a náš vzťah je fakt aj napriek rozvodu dobrý

k starostlivosti o vzťah patrí aj jeho pestovanie, aj spoločne strávený čas, spoločné zážitky, tak ako k nemu patrí istá miera nezávislosti dvoch ľudí...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

klodik,
mas uzasny pohlad na vec a vela zazite, vzdy mi tvoje prispevky vela daju

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Áno,tvojmu pohľadu na spolužitie Klódik.Posledný odsek v krátkosti vystihuje to,čím som chcela k tejto téme prispieť aj ja.
Rozhovory bez "zbytočných" emócií,vám pomôžu napĺňať predstavu o vašom spoločnom žití.Ste Originály, buďte v pestovaní vášho spolužitia originálny.Miselin pekný deň .....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj Klodik,jedine u teba som našla pochopenie.Pre mňa je to veľmi ťažké,nemyslím si že som závislá len na manželovi.Snažím sa deťom vymýšľať aktivity,venujem sa im,chodíme na dlhé prechádzky,mám zopár dobrých kamarátiek ktoré majú detičky.Mám tiež svoj obchodík s obuvou na ktorý treba občas dohliadnuť,prinies tovar a pod.každý deň mi ubehne veľmi rýchlo.
ALE chýba mi manžel a nie len mne ale aj deťom.Starší syn každý večer čaká ocka,a nejde spať pokiaľ nejdeme aj mi.Najhoršie je keď sa ma pýta-maminka a kedy bude nedeľa?
Chudáčik už vie že ocko sa mu venuje len v nedeľu,ostatné dni chodí s práce unavený,každý deň prichádza večer o osmej,malokedy príde skor a keď príde tak o pol hodinku-hodinku.Niekedy aj celý mesiac nepríde skor ako o osmej večer.Mladší syn má 14 mesiacov ešte tomu nerozumie.Veľakrát som manželovi vravela že aspon kým deti sú malé nech sa im venuje,že všetko ostatné počká.Stačilo by predsa keby aspon 2-3 týždňa prišiel skor.
Bolo by to na dlhé písanie,a ja už nemám chuť to rozoberať.Ostáva mi len dúfať že raz sa to zmení.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Miselin, ak sme vyjadrili iny nazor, ako mas ty, nemusi to znamenat, ze ta nechapeme. Viacere dievcata - aj ja, sme ti ponukli iny pohlad na rovnaku alebo podobnu situaciu aku zazivas ty.
Rozumiem tomu, ze ti manzel chyba, ked je v praci, aj ja som najradsej, ked sme spolu cela rodina, ale ked to tak nie je, tak nezufam a nepovazujem svoje deti za chudatka, ze nie su s otcom. Deti tvoj postoj vnimaju, citia a mozno podvedome preberaju.
Mozes dufat, ze sa to zmeni - mozno sa zmeni, mozno nie a ty sa budes utapat v smutku. Alebo prijmes situaciu, aka je a zariadis sa podla toho.
Drzim ti palce. Z tvojich slov ide na mna vela pesimizmu a sebalutosti.
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

evi

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

evka mňa tak napadlo k tomuto tvojmu komentáru, že ten tatino môže chlapcom naozaj chýbať.A matka to vníma tiež intenzívne, má snahu s tým niečo robiť...

to vplývanie na seba navzájom v rodine má širšie prepojenia ako len smutná, pesimistická mamina a dieťa podvedome preberá vzor...Chlapci naozaj potrebujú mužský vzor, je to niečo čo ani tá naj matka synom neposkytne, ani matka s neviem akým optimistickým postojom k životu nepreberie dokonale tú rolu otca a v rodine, ktorá sa navonok javí ako úplná, harmonická, no otec v tej rodine v podstate netrávi čas, čiže žije v nej a nežije v nej zároveň.

Náš Filip je introvert po tatinovi, nedáva emócie najavo po tatinovi, veľmi, veľmi potreboval práve jeho aby sa dokázal nájsť...ja som mu mohla akokoľvek pomáhať, byť optimisticky naladená, proste čeliť a zvládať skúšky v živote no Filipovi sa veľmi uľavilo keď sa liečil vtedy keď sa s tatinom spolu rozprávali a spolu si aj poplakali nad tým všetkým čo sa stalo- odchod tatina a následne jeho ochorenie...

Keď bol Filip v škole šikanovaný tak sa s tým krásne dokázal popasovať po tom ako som dlho naliehala vtedy ešte na manžela, že ho jeho syn veľmi potrebuje aby sa mu viac venoval.Potom začali chodiť spolu do prírody, začali spolu strieľať z luku, naučil ho liezť po stromoch a z Filipa vyrástol chalan ku ktorému si spolužiaci prestali dovoľovať.A nerobila som z našich detí chudáčikov, no vnímala som, že tatino im chýbal...Bolo aj také obdobie kedy som s našim Matuškom chodila hrávať pred panelák hokej a futbal, ale proste chlap je chlap, mužský vzor, keď dieťa vidí tatka prejaviť city, emôcie, smiech, plač toto všetko deťom treba a hlavne ak sú to chlapci potrebujú to vnímať aj od otca...

Toto naozaj nie je zanedbateľný problém ktorého riešenie leží len na pleciach nás žien.Nie že by sme sa mali ľutovať ak to proste nejde, no uvedomovať si, že rodina je pre niečo rodinou, má svoje funkcie ktoré by mala plniť a v dnešnej dobe napriek tomu, že mnoho rodín navonok funguje ako úplných v tom jadre možno tak celkom úplné nie sú.

Tak ma to napadlo napísať, možno by toto bolo fajn aj na širšiu debatu...myslím si, že problém ktorý tu napísala Miselin má naozaj hlbšie pozadie, hlbšie dopady na jednotlivých členov rodiny, na ich citový život, emócie...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Klodik,
ale Miselin pise, ze manzel sa detom venuje cez vikend a je s nimi nejaky, hoci kratky cas aj vecer. Takze podla mna je tu velmi dolezity postoj mamy. Ja som vyrastala podobne, moj otec (skvely otec!) mal pracu, kvoli ktorej chodil na tyzdnovky, neskor vela cestoval, doma bol podstatne menej, ako niektori ini otcovia. Moja mama - hoci jej urcite chybal, z toho nerobila vedu, brala to tak, ako to zivot priniesol, dovody na to boli. Zabezpecovala starostlivost o nas na 100% a cez vikend, ked bol otec doma, tak sa nam aj venoval, aj oddychoval. A ziadnu ujmu sme necitili, mame krasny vztah a spomienky na detstvo v ramci rodiny. Ak by moja mama bedakala, ze ako je na to sama, ako nam otec chyba, vnimali by sme to tak asi aj my so sestrou. Pre mna je tento model prijatelny. Viem, ze niektore povolania su take a ked ich clovek vykonava, je proste s rodinou menej. A netreba z toho robit dramu.
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Chápem evička že ti to vyhovuje...mne zas vyhovuje to ako je to teraz u nás, nakoľko môj ex urobil obrovský krok vpred čo sa vzťahu s deťmi týka a užíva si to plnými dúškami...

len si nie som istá tým, či môj alebo tvoj model vyhovuje Miselin

Spätne som si prečítala čo napísala Mišelin a sranda ako si človek tie ktoré slová vysvetlí, alebo pochopí, alebo spojí s tým čo prežil...kým tebe jej slová navodili akési vedomie toho, že otec sa synom venuje každý deň aspoň večer minimálne, a cez víkendy a ja som si zas za jej slovami predstavila tie náročné dni, týždne, mesiace ktoré boli u nás...neskoré večerné príchody domov- niekoľko rokov to bolo celkom v pohode, stíhala som sama dve maličké deti, domácnosť, skrátka pohodička, no neskôr sa manžel dostal do stavu akéhosi pracovného fanatizmu, totálneho vyšerpania organizmu, nekomunikoval nielen so mnou, ale aj s celou svojou rodinou, psychicky sa zrútil, do toho sa prevalila jeho nevera, keď bol psychicky úplne mimo chlapci doma okolo neho chodili po špičkách, hladkali ho po čele, dávali mu pusinky na čelo, po tichúčky sa hrali aby ho nezobudili...

vo mne jej slová vyvolali zas spojenie práve s tým, že extrém vo vnímaní dôležitosti práce, dôležitosti hmotného zabezpečenia rodiny až za hranice vlastných možností môže mať vážne dôsledky na psychiku, na rodinu, deti- proste oveľa širší súvis...

Mišelin sa musí sama zorientovať v tom ako je to u nich a je to o tej jedinečnosti každého z nás, každého jedného vzťahu...

inak evička veľmi príjemná diskusia, ďakujem

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

extremy su povacsine skodlive, nech su akekolvek, v tom s tebou suhlaim.
A pokial sa do vztahu dostane nevera, to je uz o inom a tu je, pravdaze, aj moj postoj iny. Pokial ide o pracu, ktora rodinu zabezpecuje, tu som maxi tolerantna.
Aj ja dakujem za diskusiu
A ak nieco z nej pomoze v zorientovani sa aj Miseline, tym lepsie
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

myslím, že niečo určite pomôže

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No u nás to tak starší syn prosto skonštatoval: tatinka mám stále rád, keď odišiel od nás bolo to také a plakal/náš syn po tatinovom odchode aj vážne ochorel/, no keď od nás odišiel konečne sa nám /synom/ začal venovať aspoň cez víkendy a mne sa to tak páči.Som s ním málo, ale intenzívne.Páči sa mi keď sa ľudia intenzívne vnímajú...

aj deťom isto chýba otec, no len to si musí ten otec uvedomiť...niekedy sú takéto obyčajné, prosté uvedomovania v živote veľmi, veľmi bolestivé...to čo ma však hreje pri srdci je to, že synovia na otca nezanevreli, on nezanevrel na nich, venuje sa im, a oni radi s ním trávia svoj voľný čas...sú vo veku-14 a 13 rokov kedy už deti až tak moc neinklinujú k tomu aby trávili svoj voľný čas s tatinom, no oni áno a tatinovi dokonca dajú prednosť aj pred kamarátmi...takže ten vzťah je naozaj dosť intenzívny...

Držím palce Mišelin

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

na margo všetkého uvedeného ...
mám v živej pamäti, keď som ťahala dvojitú materskú piaty rok za sebou, ako dychtivo som vyzerala, kedy MM KONEČNE dôjde domov.
Keďže pracoval "za rohom" doma býval už 14.30. Napriek tomu boli dni, keď sme mu s chalanmi v rámci vychádzky chodievali NEDOČKAVO oproti.

5 rokov a dve hyperaktívne deťuchy mi dávali zabrať , hoc neporadím, mišeline rozpoloženie takmer hmatateľne chápem