Uvažovala som and tým, čo sa vlastne stalo, že to leto sa stalo také "normálne" obdobie. Pamätám si ako prázdniny čoby dieťa školou povinné som ich milovala a bolo to aj pre mojich rodičov "iné". Nielen preto, lebo riešili čo a ako s nami - deťmi, ale aj oni boli vždy tak prázdninovo naladení.
Pamätám si na mamu, ktorá nám nosila udenáča a keďže ona pach ryby fakt nemusí, tak sme ho jedli hneď ako prišla s ním z práce vonku na terase s chlebom len tak prstami.
Pamätám si na melóny, ktoré sa chladili v pivnici a potom také studené sme ich hltali až nám tiekla šťava po brade, jadierka len tak poletovali pomedzi osy, ktoré sa na nás vyrútili.
Pamätám si marhule, ktoré som zbierala pod stromom, sfúkla z nich mravcov - to vtedy, keď boli pre marhuli skôr ako ja, rozpolila, vyhodila kôstku aj s ďalšími mravcami a zjedla ju takú horúcu od slnka, trochu otlčenú a voňavú.
Pamätám si na vôňu vody v ktorej sa vonku umývali uhorky pred zavarením.
Pamätám si na chuť eskyma a ťažkú tašku plnú minerálok, ktoré sme mali za úlohu kúpiť.
Pamätám si na šalátovú omáčku - na obed sme ju jedli studenú, lebo mama ju stihla uvariť ešte ráno predtým ako išla do práce.
Pamätám si na vôňu benzínu, lebo otec opravoval či kontroloval(?) auto pred dovolenkou.
Pamätám si na babku, ako krájala a topila slaninku, lebo oškvarky a masť museli byť, aj vonku bolo 30 stupňov. Mne doniesla parizér a rožok "od mäsiarky" ( my sme nemali mäsiara, ale ženu, mäsiarku 
) - tie rožky boli úplne iné ako rožky vedľa z obchodu.
Pamätám si, ako sme navečer išli autom do mesta pre zmrzlinu "do papierového pohára". Bol to taký ten litrový a miešali nám všetky druhy - citrónovú, jahodovú, orieškovú a kakaovú. Iné vtedy neboli. A keď sa začala v tom pohári topiť, vznikali neopakovateľné vône a zmes. Keď prišli iné príchute, už to nebolo ono.
Pamätám si na vôňu potu, na spálený chrbát, na behanie po areály školy, kde nikoho nebolo a bolo to také ... zvláštne iné.
Pamätám si na tešenie sa na prvý tábor a vôňu nechtíkového mydla, ktoré som si tam balila. Mala som ho nachystané asi od apríla.
Pamätám si na pocit "NUDÍM SA".
Asi si uvarím šalátovú omáčku. Asi ju aj budem jesť sama. 
Ale chcem si trochu pripomenúť niektorý z tých pocitov. 
Achhhh ... tuším ešte urobím blog o prázdninách u starkých
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jáj veru, ešte raz prežiť tie krásne časy. Pionierske tábory, nové kamarátky, priateľstvá, zážitky. Leto u babky na dedine. Zbožňovala som ten pocit, keď som domov niesla vysvedčko, bolo len niečo okolo 9.00-9,30 hod. a tá predstava, že celý deň mám pred sebou a žiadne učenie, knihy. Celé dva mesiace. Slnko krásne svietilo a vo vzduchu bolo cítiť vôňu leta a prázdnin. Stále sme boli vonku, hrali hry, chytali chrústov, bicyklovali sa.
Krásne časy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nádherné spomienky. Aj sa mi slzy tisnú do očí. V Pernibabke cirkusant povedal " Mládí, chtěl bych to zase prožít." Bolo to síce v trochu inom konetxte, ale aj k tomuto sa mi to hodí.
K tým tvojim spomienkam pridám ešte jednu maličkú: vôňa varenej kukurice, čo dedko priniesol z chotára. Ešte horúcu sme ju vyťahovali z hrnca a jedli trochu posolenú...