Moja babka bola špecialistka v hľadaní. Keď sme niečo zapatrošili, či sa to samé skrylo pred našimi zrakmi, nastupovala do prvých radov babka. Systematicky prehľadávala kúsok po kúsku, nazrela do každého fioku, do každého rožku, nadvihla každé noviny až ... až znervóznela celú rodinu nie tým, že danú vec nie a nie nájsť, ale že už všetko prekutrala a bola vlastne všade. 
Ale nakoniec - babka vždy danú vec našla.
Prehľadávanie ale začínalo tak, že babka prišla do izby a najprv zamierila na nejaké miesta, kam ju to ťahalo. Boli to absolútne nesystematické a nelogické. Akoby na babku tie veci kričali, že "Tu tu ma zabudli. Nájdi ma!" Až potom začalo to hľadanie s vytrvalosťou mlynčeka 
.
Niektoré veci sa podedia - a ako moje deti podedili to strácanie vecí po mne, na mňa sa nalepilo vekom to babkine snorenie za vecami stratenými.
Minulý týždeň mi volá zúfalý synak "mamííííí, ja nemám zošit zo slovenčiny a ja ho MUSIIIIIIM MAAAAAŤ!" to už poťahoval nosom a v rámci puberty vieme, že nosom sa nepoťahuje a že keď už sa sopeľ zaťahuje dnu, tak je to FAKT zlé. Matka spasiteľka vletela do auta a davaj cez celé mesto v časovej tiesni, kedy hrozilo, že ani deco do školy nedojde načas sa rozhodla zošit nájsť. S chladnou hlavou som rozdrapila dvere, čekla, že máme na to úžasných 7 minút, aby sme stihli aj presun do školy pred zvonením na hodinu a vysypala na syna záplavu otázok, akoby spáchal najväčší trestný čin . Potom s pozbieranou odvahou som sa vrhla do jeho izby. Ignorujúc bordel pubertálneho brlohu som začala prehľadávať tak, ako to robila babka. Najprv som odsunula posteľ, potom gauč a zrazu mi napadlo vliezť do skrine s tričkami. Medzi rozťahanými kúskami bola čerstvo uložená ešte nepoškvrnená krásne ožehlená (moja robota samozrejme) kopa. Mladý si ju tam nastajloval večer predtým. Iritovala ma a nejak mi nepasovala do toho okolitého neporiadku a tak som ju dvihla a ... slovenčinový zošit sa váľal po ňou.
Včera scenár hľadania MOJICH kľúčov. Kľúče som sa odnaučila hľadať. Mám ich na určitých 2 miestach. Ak tam nie sú - tak sú ešte v taške na cvičenie maximálne, ak deň predtým som bola cvičiť. Lenže ja som o kľúčoch nepočula od piatku. Celá nervózna - lebo JA kľúče NEHĽADÁM!!! som začala prehľadávať určité body, kde by kľúče mohli asi byť. Niektoré logicky, medzi žrádlo Zet už logika chýbala, ale našla som jej aspoň loptičku. Po 45 minutách ma začalo chytať zúfalstvo, lebo už od nesystematického hľadania som prešla k tomu "vec za vecou". Nikde nič. Nadýchla som sa a vkročila do puberťáckych "dúpet". Na gauči som zbadala kopu s ožehleným prádlom, ktorá absolútne svietila aká bola krásne naskladaná medzi tými sáčkami od pečiva, zošitmi a zmuchlanými trigovicami. Chytila som ju do ruky, že ju odnesiem do spálne a vydám až, keď zvyšok izby bude uprataný a zrazu cvrnk. Vypadli zo spodu nej kľúče.
A tak uvažujem, či tie moje čerstvo nažehlené kopy s prádlom nie sú nejaké začarované. Či sa tam tie veci neskrývajú samé. Uvidíme nabudúce, lebo nabudúce už ako prvé nájdem ožehlené prádlo a najprv skontrolujem to.
No a našťastie - našťastie som podedila tú babkinú črtu. Teda ešte okrem jej hnedých očí 
.
Áno , áno - túto radu som dostala tiež toť nedávno od Amálky 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
expertkou na hladanie (pravidelne stratenych) klucov je moja sefka - uz sme jej na narodeniny chceli kupit lokalizator klucov, ale nemal az take dobre hodnotenia, a tak nadalej musi hladat sama
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jaj takže svätý Anton. 
alebo koľko roboty by si si ušetrila, keby si nežehlila 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Som proste rebelka - tam, kde si iní šetria robotu, ja idem tvrdohlavo po vlastnom .
Ty počuj, keď sme u toho šehlenia a prádla - začala som čítať etikety a s hrôzou som zistila, že 80% toho čo dávam do sušičky, tam nemá čo robiť .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keď Ti robí radosť žehlenie nie je o čom. Užívaj si. 
Do sušičky nedávam zásadne žiadne športové oblečenie, ani moje podprsenky. Ostatné u nás dvaja pracujeme z domu, dcéra funguje na košeliach, ktoré zásadne odmietam žehliť,musí stačiť sušička. Takže nie je veľmi čo pokaziť.
Inak ja som máločo žehlila, aj keď som sušičku nemala. Teba babka naučial hľadať, mňa vešať prádlo tak aby som ho nemusela žehliť a to babka bola pedant. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som bola v šoku z niektorých nešportových tričiek. Ako jasné, že tie s aplikáciami, potlačou tam ísť nemôžu. Ale napr. aj niektoré košele, čo sa tvárili ako bavlnené a svetríky vonkoncom nie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Musia sa predsa výrobcovia poistiť. Občas som sušila chalanom tričká s potlačou, niektorá to prežila už zopár rokov, inej stačí aj pranie. Keď sa dá, suším vonku a do sušičky dávam len ponožky a spodné prádlo a čo by bolo eventuálne treba žehliť. A hlavne suším len do polosucha.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mna najviac dostali rifle, ze nesmu ist do susicky. To ma dost prekvapilo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No prádlo - neprádlo dievčence, ale na slovensku po slovensky prosím. Bielizeň.
Bie-li-zeň.
Nie je to zrovna logické = spravodlivé, lebo čo keď práve nie je všetko bieli(zeň), ale je aj farebni(zeň) Koniec jazykového okienka ....idem spárovávať práve zo šnúry obraté "fusakle"....a že ich je za vedro....aaaach jaj.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ozaj je prádlo český výraz? Nesranduj, stále vykladám prádlo z práčky, vešiam vonku ..., už to inak robiť nebudem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Babky sa zvykli pred hladaním pomodliť k sv. Antonkovi
Vraj im pomáhal