V poslednom čase sa mi dosť často stáva,že sa mi na chvílku "zastaví" čas a ja len sa pozerám na ľudí okolo mňa...pozorujem ich,čo robia,ako sa správajú a vlastne akí sú...na cudzích ľudí...
Brigádujem v jednom supermarkete,každý deň som v kontakte s desiatkami ľudí-a každý jeden človek je iný...
Minule ako som tak stála pri pulte pri kabínkach a dávala ľuďom čísielka tak som pozorovala ostatných ľudí,ako si vyberajú,ako komunikujú,ako sa správajú...Bola som v šoku a sama seba som sa pýtala,že prečo sú niektorý ľudia taký.
Napr.:1.)jedna pani si vyberala šaty-dosť drahé šaty,keď si ich vyskúšala hodila mi ich do rúk,tak ako ich vyzliekla,dokrčené,naruby,povedala mi že ich mám odniesť,fajn zobrala som šaty upravila ich a išla ich zavesiť,tá pani zase si vyberala z tých istých šiat,vybrala si ďalšie-väčšie číslo.Keď si ich vyskúšala išla mi ich podať,zrazu sa mykla a povedala mi,že som neochotná a lenivá,že ona ich tam ide zavesiť sama-->dosť ma to nahnevalo,pretože som jej nič nepovedala,ak by to urobila jednej z kolegýň,tie by jej tam ešte vynadali,že či nevie zložiť a dať na vešiak šaty,ale ja som si kusla do jazyka a ešte som dostala aj vynadané...
2.)tento raz som bola vykladať tovar v uličke so žiarovkami-to čo som tam zažila som mňou dosť otriaslo.Prišiel tam pán viac širší než vyšší,trošku tmavšej pokožky(nie som rasistka),mohol mať asi tak 50-60 rokov.Opýtal sa ma či sa ma múže niečo spýtať,odpovedala som mu,že ak budem vedieť pomôcť tak rada pomôžem.Vytiahol z vrecka nejakú malú,úzku žiarovku,ukázal mi ju a opýtal sa ma:"Viete mi povedať,či je táto žiarovka z chladničky?A ukázali by ste mi kde ju tu nájdem vyloženú?"...Odpovedal som mu,že neviem či je to z chladničky,pretože nemám to ani odkial vedieť a ani neštudujem žiarovky v chladničke,pokúšala som sa nájsť ju v tej hŕbe vyložených žiaroviek ale nenašla som ju,tak som mu povedala,že vo vedlajšej uličke je pán priamo z tejto uličky,že mu skôr poradí ako ja násť-ročná,ktorá v tej uličke vykladala balík žiaroviek,ktoré som videla prvý krát v živote...Zrazu po mne zvreskol:"A ako je možné,že ty to nevieš?"...Odpovedala som mu,že som tam len krátko a som tam len na brigáde,takže nemám žiadnu uličku určenú a vykladám iba tovar,ktorý mi v sklade dajú.Odpovedal mi hlasným hlasom:"Mňa nezaujíma akú ku*vu tu robíš ja potrebujem vedieť aká je to žiarovka!"...no po tejto vete som ja mala dosť,pozerala som na§ ho a rozmýšlala som kde vlastne som,či sa mi to nesníva...Zaz raz som si musela kusnúť do jazyka,aby som neurazila zákazníka.Ako dopovedal chvílku na mňa pozeral otočil sa pozeral na regál plný žiaroviek,ja som si zatial robila svoju prácu,rozmýšlajúc nad tým čo mi povedal...Po minúte sa zobral a išiel preč a ako tak okolo mňa išiel zamrmlal si popod nos:"Ale sú tu je*nuté predavačky,to svet nevidel."...Ja som bola v šoku.Predsa som mu vysvetlila,že som tu na brigáde,bola som príjemná a ešte som sa pokúsila aj tú žiarovku nájsť.No zas som dostala ja za nič vynadané a ešte k tomu od cudzieho človeka...
3.)vykladala som tovar v oddelení drogérie,keď tam prišla staršia pani,dlllhoo pozerala na ragále so sprchovými gélmi.Po polhodine prišla a opýtala sa ma kde nájde sprchový gél,ukázala som jej kde máme sprcháče,že tam músi pohľadať.Znovu stála asi pol hodinu predtým regálom,ani jedného sprcháča sa nedotkla iba na ne pozerala.Ja som si robila svoju prácu keď znovu za mňou prišla a povedala mi,že zavádzam zákazníkov,pretože ona tam nemôže nájsť ten sprchový gél.No mňa išlo trafiť...Asi 50 druhov šampónov,rôznych značiek,rôoznych vôní,rôznych baleniach a ale ona tam nevidí sprchový gél.Tak som bola ticho a išla som s ňou k tomu regálu.Opýtala som sa či nevie akú značku hľadá,nevedela ale povedala mi,že je fialový.No fajn moja práca-vykladanie plnej palety muselo ísť bokom,začali sme od začiatku regála,postupne som jej ukazovala všetky fialové sprcháče,na každý jeden povedal,že to neni ten čo hľadá.Keď už sme pozreli všetky fialové sprcháče povedala som jej,že iný fialový už nemáme a ona mi začala hovoriť,že by som mala objednať taký pretože je veľmi dobrý.Ďalej pokračovala,že ona si ho kupuje kvôli tomu,že keď si napustí vaňu a dá si tam ten fialový sprchový gél a soľ do kúpela tak iba keď je tam ten sprcháč sa jej tá soľ rozpustí.Rozmýšlala som nad tým,že to nemôže byť pravda,veď sa kúpem so soľou a vždy sa mi rozpustí bez sprcháču...no nevadí,nechala som ju v tom...Vzala do ruky sprchový gél nemenovanej značky,fialovej farby s výťažkom z aloe vera,podala mi ho a mala som jej prečítať zloženie,keď som jej ho prečítala povedala,že je moc husťý...No mňa už išlo trafiť,už som videla ako mi vedúca nadáva,že si nerobím svoju prácu,tej panej som to vysvetlila,že ja tu musím pracovať a nie hodinu rozlišovať a hľadať nejaký sprcháč.Zvreskla po mne,že je aj toto v mojej náplni práce,že mám pomáhať zákazníkom,faj aná je aj to moja práca.Informujem ľudí,ktorí nemôžu niečo nájsť tak im poviem v ktorej uličke to nájdu,alebo keď nevedia cenu alebo hocijaké iné maličkosti,ktoré mi zaberú max 5 minút času,ale nie hodinu vyberať sprcháč,o ktorom neviem nič,neviem aký hľadá,pretože to ani ona sama nevedela.Po chvíli povedala,že ona si myslela,že som slušná predavačka ale,že sa mýlila,pretože som dosť drzá...zase som si raz kusla do jazyka a musela som byť ticho...zase som rozmýšlala veď som bola príjemná,neodvrkovala som a bola som aj slušná....a ešte k tomu moja vedúca nevie či ja sa tam s tou paňou flákam alebo jej naozaj pomáham,ona ma videla na kamerách ako hodinu sa prechádzam s tou paňou popri regáli a vyberáme sprcháč,bolo jej to podozrivé,že tak dlho,takže mi vynadala,že ak sa to bude opakovať tak zrušia so mnou zmluvu,pretože som sa flákala v práci....No takže zase raz som dostala za nič vynadané a ešte som riskovala svoju brigádu kvôli cudzím ľuďom,ktorým chcem pomôcť ale sa mi to aj tak nevyplatí.
O takýchto zážitkoch by som mohla písať dlhé hodiny...Ale nad jedným tak premýšlam keď tak pozerám na tých ľudí...prečo sú taký nepríjemný na cudzích ľudí?Prečo aj keď im chcem pomôcť ale neviem ako,mi vynadajú?Najhoršie je to,že ak by som tam nebola zamestnaná môžem im aj ja povedať svoj názor na nich,lenže ja som tam zamestnanec a to je náš zákazník a ja musím byť ticho...
Ach,niektoré povahy sú zvláštne,aj ja mám svoju povahu,problémy,hnev alebo stres,ale nikdy si nič nevybíjam na cudzích ľuďoch a to tým,že ich urazím za nič....
S pozdravom LadyTT 
LadyTT, možno by si mala tým zákazníkom hneď na začiatku slušne povedať, že Ty tu len vykladáš tovar a ak potrebujú radu, odkázať ich na toho, kto im bude vedieť poradiť
Zákazníci si myslia že si zodpovedná za všetko.Ale našťastie tých slušných a príjemných je viac.
ahoj podobne brigadujem v jednom nemenovanom supermarkete a s týmto mám tiež bohaté skúsenosti až strach. je mi kolko ráz aj do plaču ale moja blbá mierna povaha nepustí a tak už vedia že na mne sa možu odbavovať takže už neriešim svet je taký. ale niektorý mili vedia prebiť tých zlých. aj k nam chodi jeden pán večne je nespokojný a nevrlý až zlý, ale raz bol zo ženou a vtedy som sa aj zasmiala nadavala mu a ani necekol tak taký sú to hrdinovia
držím palce a hlavne neriešiť lebo nám prepne 
lady tt chapem ta a ospravedlnujem sa, mozno si si to zlizla aj za tie predavacky ktore sa spravaju k zakaznikovi jak k obtazujucej muche. smskuju rehocu s kolegynou az sa ich bojis prerusit. niektori zakaznici by zas potrebovali asistenta ktory by s nimi chodil a beru to tak zevy sa musite snazit predat a skakat kolo nich. nuz len vela trpezlivosti
LadyTT,
urcite to nie je prijemne. Ale ak tym zakaznikom odpovedas tak, ako si to opisala, tak to na nich tiez moze posobit nie prave vludne. Urcite je to aj o tom, ako to povies, ako sa tvaris, ale tvoje slova na mna posobia dost arogantne.
Ako brigadnicka by som po zazitku, ked mi zakaznik vulgarne nada, urcite oslovila niekoho kompetentneho v obchode a upozornila by som na to.
Mne sa v praci tiez stava, ze su ludia vselijaki. Ale je to na mne, ako si debatu ustrazim. Ci sa necham strhnut k neprijemnemu spravaniu, alebo ja svojim pristupom toho cloveka zvladnem a dostanem na prijemnejsiu vlnu. Ver tomu, ze to nie je vzdy lahke. Ale vedie to k uzitocnejsiemu vysledku, ako meranie si jazykov.
Eva
Čítala ssom príspevok ešte raz, ale neviem, eva m, ktoré slová su arogantné?
desina40,
"Odpovedal som mu,že neviem či je to z chladničky,pretože nemám to ani odkial vedieť a ani neštudujem žiarovky v chladničke"
"tej panej som to vysvetlila,že ja tu musím pracovať a nie hodinu rozlišovať a hľadať nejaký sprcháč."
- toto sa mi vidi nevhodne a arogantne. A celkovo sposob, akym LadyTT opisuje svoju pracu a postoj k ludom, na mna posobi arogantne.
Eva
eva m, ja tiež vidím niekedy neochotu vo velkých obchodoch (aj v malých), najviac ma vytočí,ked mi povie predavačka(ak sa vlastne ešte tak volaju, lebo podľa mňa už nepredávaju, skor dokladaju tovar , ale to je už o inom...) že ano, máme, ale tovar sa vykladá u nás v noci, takže skuste zajtra...no ,ale zase poznám ich prácu aj z druhej strany, pretože sestra robí v jednom hypermarkete T...o...Naozaj celý den musia kontrolovat, dokladať a prekladať tovar,každá ma svoj usek, takže o tovare z ineho useku nemá ani šajnu.Napriklad má na starosti sáčkové polievky a ked jej náhodou najdu jednu s prešlou zárukou,má po chlebe..No, každý má iný názor,mne opis Lady TT prišiel normálny, a skor ma pohoršilo ako jej ten pán nadal...ale každý inak vníma ľudí a ich chovanie,o tom to je...
Evi viem možno to posobi ako arogantné chovanie,ale to čo sa tam dialo som už opísala aj s mojim názorom...Ku zákazníkom som vždy milá,úsmev od ucha k uchu,niekedy ak niekto sa ma ani neopýta opýtam sa ja jeho či nechce pomôcť,aj v takýchto situáciach som vždy ticho a snažím sa odtial čo najmiernejšie vymotať...Je väčšina zákazníkov,ktorý so mnou potom ešte srandujú,alebo ma pochvália...ja som len opísala,čo v poslednom čase si vsímam na ľuďoch.
Lady TT, skús si prečítať po sebe, čo si napísala. Ak sa bavíš s tými ľuďmi tak, ako o nich rozmýšľaš, ani sa nečudujem, že reagujú tak ako si to popísala. Myslím, že si si nastavila veľmi trefné zrkadlo. Začať treba od seba až potom hľadať vinu všade naokolo.
Ja som si to po sebe prečítala,len jeden problém je,že som to zažila ja a nie Vy-to znamená,že neviete ako som sa zachovala,viete to iba z prečítania textu.Ja som v tomto texte hore už pridala aj svoj názor,svoje emócie.Ku zákazníkom som z pravidla vždy slušná aj keď mi tak ostro do ksichtu vynadajú.Nemôžem si dovoliť im odvrkovať,takže vždy milo.To už len ja som to tak možno blbo napísala,že to tak vyznelo..
Z tvojho pohľadu to môže vyzerať, že sa k nim slušne správaš, z ich pohľadu to vyzerá ako presný opak, pretože nemajú okamžite požadovaný tovar v ruke. Napadajú mi 2 spôsoby, prvý: budeš robiť pre nich prvé-posledné, ale aj tak sa im možno nezavďačíš a prídeš o nervy. Druhý spôsob: skús sa tváriť pri práci nepríjemne/neprístupne/naštvane/zamyslene, skrátka tak aby ich pri pohľade na teba prešla chuť osloviť ťa. A nemusíš sa pri ich nadávkach ovládať a kúsať si do jazyka. Nie si platená od úsmevov, či?
Osobne, čím som staršia, tým menej riešim, ako ma zákazníci vnímajú, čo ne/vysielam, či sa dostatočne usmievam. Mám papiere pred sebou, vedľa seba, za sebou, k tomu PC, keď mi tam vlezie niekto - fakt hocikto - a ja v papieroch, zdvihnem hlavu, odzdravím, zvraštím obočie a čelo a poviem PROSÍM?, odpovedám: áno/nie/neviem. Nie som ani vrátnik, ani informátor.
A blbé reči? Kedysi ma to trápilo, teraz už nemá nikto pripomienky, aspoň face to face. Kedysi sa sťažovali zamestnávateľovi, ten im povedal: zrejme jej reakcia bola adekvátna na vaše správanie ku nej.
Ku všetkým sa správam rovnako, slušne, k slušným ľuďom aj k nervákom, bez úsmevu, to usmievanie sa mi prišlo po rokoch zbytočné, ani dobrý pocit a ani zvýšenie platu sa nekonalo. A to som sa 10rokov usmievala nadlimit, čoho dôsledkom bolo že sa zákazníci (muži) zamestnávateľa vypytovali, kto som, prečo sa na nich tak pekne usmievam. Ja blbá, mladá... Po čase mi došlo, že netreba sa usmievať, byť veľmi slušná, viac docielim, keď som vážna s prísnym hlasom.
tak len toľko, ako vidím, opäť som sa rozpísala.
Extremistka, ak pracuješ s ľuďmi, čudujem sa Tvojmu zamestnávateľovi, že Ťa tam ešte s takýmto prístupom zamestnáva.
ja ani nie, normalne rozmyslam, extremistka,nerobis ty u nas na urade? statny zamestnanec a sef ako zazite.
ups...
"Po čase mi došlo, že netreba sa usmievať, byť veľmi slušná, viac docielim, keď som vážna s prísnym hlasom."
"a ja v papieroch, zdvihnem hlavu, odzdravím, zvraštím obočie a čelo a poviem PROSÍM?, odpovedám: áno/nie/neviem. "
- extremistka, to myslis vazne?
Eva
Ked si to tak v hlave premietam, tak ano v praci som sama s papiermi, ticho, po osloveni som pri odpovedi vazna.
Takze ano, myslim to tak ako som to napisala, je mi jasne, ze ty to vnimas inak, tvrdsie. Chapem
Pracujem v sukr. sektore,s ludmi nie, iba s papiermi, obcas sa stane ze mi tam niekto vojde. Tak ho usmernim kam ma ist, slusne, avsak bez usmevu a vazne. Nie som tam od toho aby som sa usmievala.
U vas na urade nerobim.
Myslím si, že toto ti niečo dá. Viacero pohľadov, nielen z toho, čo si zažila, čo pociťuješ, ale ako to vnímajú ostatní, napríklad ľudia, na ktorých si sa tu obrátila.
Som toho názoru, že vulgárne a agresívne správanie nemusíš strpieť. Treba odísť, obrátiť sa na najbližšieho spolupracovníka. Takéto správanie je neprípustné.
A to ostatné? Najlepšia škola akú môžeš mať. Čo sa týka komunikácie, prijímania - vysielania, možno asertivity. Beriem, že o toto ti nejde, čo píšem, ale to, čo s ľuďmi zažívaš, ťa posunie niekde ďalej.
Držím palce.
Každý si je strojcom svojho šťastia/osudu a života, aký žije ... svet vonku je len odrazom toho, čo má človek vo vnútri. Ak je vo vnútri obeť, bude zraňovaný okolitým svetom. Je to ako nálepka "KOPNITE SI DO MŇA". Ak sa niekto stará o svoje zdravie, no vo vnútri ho zožierajú pocity viny, krivdy, či hnev, alebo zlosť, nakoniec ho to pohltí. Áno salámpárky prístup k životu, resp. rieš čo riešiť môžeš, ostatné nechaj tak, rieš veci, ktoré sa ťa týkajú a nehas čo ťa nepáli (nezasahuj do vecí, do ktorých ťa nič nie je, nie si predsa spasiteľ všetkých ľudí okolo seba), stačí ak "spasíš" svoju dušu, a neobzeraj sa po druhých (človek vidí triesku v oku druhého, no brvno vo svojom už nie).... Ostatne čítala som v Notabene, parafrázujem : nie sme prvoky, aby sme sa vyhovárali na osud ! ... neviem, či je Polárka ešte na naničmame, toto mám od nej, a myslím, že je to pravda ...je zaujímavé vidieť ako na každého tento príbeh posobí inak, jeden vidí tvoju snahu a ako ti krivdia zákazníci, druhý tvoj negatívny prístup k nerozhodným zákazníkom, ja zas vidíme oboje (i seba) "slúžku", ktorá má v hlave to aby s úsmevom vyhovela všetkým, a ak druhý neocenia tvoj prvotný prístup, postupne sa tvoj postoj mení k pravému opaku, až k zlosti(síce nekričíš, nenadávaš, ale potom meníš skladbu vety, ktorú druhý vnímajú ako nechuť), ale verím, že ak ťa niekto ocení za tvoju snahu si milá a ochotná - a možno sa mýlím, a všetci čo ti píšeme komentár, píšeme len o sebe-svojom postoje k ľuďom