Ja, mama a počítač

Pár vecí fakt nemám rada. Dve z nich úplne neznášam.

1. Nečakané telefonáty z domu

2. Nečakané telefonáty z domu ohľadne počítača

Nečakaný telefonát je zlý, lebo ma stresuje. Máme s rodičmi rokmi zaužívané časy volania a keď z nejakého dôvodu zvoní mama alebo tato v iný čas, tak som hneď nastavená na nejakú katastrofickú správu. V skutočnosti mi kvôli niečomu strašnému volali mimo "našich časov" asi dvakrát v živote, ale čert nespí. 

Nečakaný telefonát ohľadne počítača stresuje hneď dvakrát. Najskôr, že ho nečakám a potom je to veľmi tristná komunikácia... Riešiť technické problémy s PC po telefóne, to dokáže jedine oddelenie technickej podpory v Indii, ja nie.

Dnes mi volala mama o tretej. Úplne mimo "nášho času". Tentokrát som si povedala, že sa nevydesím, ale dlho mi to nevydržalo, lebo keď som počula mamin zlomený hlas, bolo mi fakt zle a hneď som vybafla: "Preboha, čo sa stalo!".

Našťastie nič strašné, len mama nevedela upratať počítač, ktorý z ničoho nič zobrazoval obrovské ikony. Odľahlo mi, ale aj tak som sa vnútorne nasrdila, že ma stresuje kvôli takej hlúposti. Som otrasná... viem...

Tak som telefonicky zdiagnostikovala problém, navrhla riešenie. Medzitým, mama už na pokraji nervového zrútenia upadala do monológu a ingorovala moje dobre mienené rady, z čoho som už bola pred nervovým zrútením ja. Tak som zvýšila hlas, mama sa skoro rozplakala... Kolegovia v kancelárii sa váľali po stoloch, lebo "je to presne ako keď oni riešia počítač ich rodičov".

Upokojila som sa, nariadila reštarovať počítač, šla som sa vyvetrať a potom som mame zavolala, že ma mrzí, že som kričala, a že kolegom sa to zdalo strašne vtipné (som myslela, že sa poteší!) Ale nie, mama sa urazila, lebo ma zas nenechala dohovoriť, takže nepočula, že sa nesmiali na tom, že si nevie rady s počítačom, ale na tom telefonáte ako takom, lebo tieto telefonáty poznajú na vlastnej koži.

Do toho začal hučať do mamy aj tatko, tak preventívne nakričala naňho nech je ticho, potom sa spamätala a dodala rýchlo "prosím"...

1. Nič sme nevyriešili

2. Každý na každého nakričal

3. Každý každému sa ospravedlnil

A ja mam PMS, na stole bordel ako v tanku, v počítači asi 30 nevybavených mailov a namiesto toho sa žalujem na NM.

Viem si predstaviť tú bezmocnosť, keď mojich rodičov ovláda technika, ktorú nemajú pod kontrolou. Cítia, že nestíhajú a stále by stíhať chceli. Ešte stále to necítia tak, že by to mali vzdať.

A to je dobre:) Radšej takto, ako keby rezignovali na to, že sa majú učiť až do posledného výdychu. Nech mi volajú aj o polnoci kvôli tomu, že nevedia pridať súbor do mailu, že nevedia ako sa dostanú na tú stránku, kde minule našli také super koláče, že sa boja platiť cez internet... Kým to bude takto, tak to bude dobre.