Ja žena

Dva či tri roky naspäť som sa stretla v Trenčíne s Ribišškou. Medzi iným mi položila otázku, či som ok, ako žena. Ja na ňu kukám, ty nemáš všetkých 10 pohromade. Veľký úsmev

Na tento pocit a rozhovor - teda len jeho zlomok som si spomenula v lete, keď som začala čítať Davida Deidu a jeho knihy. Začala som audioknihou Cesta nespútanej ženy. Dosť odvážna kniha. Hlavne jej otvorenosťou ohľadom postoja k sexualite. A začala som čítať viac od tohto autora.

Podľa Davida Deidu totiž v každom človeku existuje mužská a ženská podstata.

Tá mužská je o plánovaní, rozhodovaní, dodržiavaní plánu, o úletoch do neznáma, koncoch a smrti.

Na druhej strane podstatou ženskou je všetko to pekné, voňavé, hrejivé, príjemné, telesné, živočíšne  a celkovo so životom a hlavne láskou späté. Všetky tie vzťahy a okolo toho emócie.

V každom z nás sú obe stránky. V každých podmienkach môže vyniknúť len určitá ich časť. Môžete sa prejavovať viac mužskejšie pri plnení úloh a byť výborná manažérka. A môžete byť skvelá obchodníčka, lebo viete predať veci na základe vzťahov so zákazníkmi. Môžete sa túlať  po svete a spoznávať nové miesta ako dobrodruh ale môžete aj sedieť doma pod stromom a nechať sa kolísať vetrom ako víla.

A zrazu som si uvedomila, áno - ja som síce žena, ale stále aj kus bojovníka, ktorý chce veľa vecí rozhodovať a riadiť. Napriek všetkej ten starostlivosti o seba, o to ako sa obliekam, maľujem ... mala by som sa do toho vložiť nie preto, aby som bola k svetu Mrkám ale preto aby som ukázala svetu to svetlo v sebe.

Ťažko sa mi hľadajú vhodné slová, lebo o duši sa rozpráva zložito.

Čo mi dali knihy Davida Deidu?

Viem že som vo vzťahoch absolútne žena. Viem, prečo ma niektoré veci trápia a už aj viem, že ak chlap pozerá zaujato TV, nemám ho rušiť. Nie preto lebo je zvedavý na výsledok. Preto, lebo POZERÁ. Viem aj to, že ja ako žena mám ponúkať stále niečo svetu. S otvoreným srdcom. Napriek odmietnutiam, nepochopeniu. Že uzavrieť sa do seba je najväčšie zlo, ktoré môžem napáchať na sebe a svojom okolí.

A preto si vravím, že som rada žena. Vyhádzala som 3/4 svojho šatníka. Radšej nič ako to, čo ma tlačí pozerať sa na svet ako muž. Nakúpila si 5 rúžov Úsmev a zmierila sa s niektorými mojimi "nedostatkami". S úľavou som zistila, že to nie je nedostatok (aj tak ma to furt škrie, že nemám väčšie prsia Chichocem sa) a prijala to ako vec, ktorá ma od ostatných odlíši. Fascinujúc som zistila, že keď mi bolo blbo, zaliezla som si pod deku a ľutovala sa, že chlapi ma potichu obchádzali a nechali s tým emocionálnym drakom bojovať svoj boj. A z bezpečnej vzdialenosti to sledovali. Vyplazený jazyk A ja ich nechávam v ich bojoch s úlohami. V zápale práce a neriešim vtedy, že sa chcem rozprávať. A analyzovať ich ponurú náladu.

Je sranda, že vnímať sa a chápať sa ako ženu, ma naučil práve muž. Skvelý David Deida.

Ak riešite čo čítať, odporúčam jeho knihy. Možno vám sadne jeho pohľad na svet ako mne.

Komentáre

Veru nie jednoduchá téma, prejať samu seba ako ženu, alebo "len" samú seba so všetkým tým mužským a ženským v sebe. Blahoželám k pokrokom takým i onakým. Áno U teba to ide ako z rýchlika, či to len ja spomalená nestíham sledovať, čo si už všetko stihla .... Šikovná si ty žena. Srdce Bože však ty beháš, popri fitku, bicyklovaní, lyžovaní?,pečení, varení, výmene šatníka, nie jednoduchej práci .... ? Minule som vytiahla háčkovanú šatku od teba a rozmýšľala som, že by som takú možno za dva roky (ne) dala ...., čo ty za dva týždne?. Úsmev

Veľký úsmev To som nepísala, aby si moje superlatíva vytiahla Váľam sa od smiechu po podlahe ... ale ďakujem.

 

Jááj, ťažká téma. Už dlhšie o tom rozmýšľam (preberali sme aj súkromne ÚsmevÚsmev)

Neviem nejak zaujať stanovisko. Jediné, čo mi napadá je, že moje celoživotné postoje sa časom menia. Dnes som úplne iná, ako pred 30 rokmi. A dokonca iná, ako pred 20,15,10, 5 rokmi. Ani neviem, či je to vekom, či skúsenosťou.

Nejak ten bojovník vo mne začína byť lenivejší. Niekam zaliezol. Už nepotrebujem mať pravdu vo všetkom a všetkých obracať na svoj obraz. Pod svoje predstavy. A všetko sa stáva nejak jednoduchšie. Ako poviem si svoje. Ale necítim sa do krvi urazená, keď to nejde podľa mňa. Nič sa nedeje. Svet ide ďalej

David Deida hovorí, že 80% žien má ženskú podstatu. 80% je dosť.

Ono je to trochu komplikovanejšie. Kedže máme každý aj časť mužskej, tá sa občas prejaví - to sú tí bojovníci. No a ako človek kráča životom, ako ho vychovávajú, naberá skúsenosti, formuje spoločnosť, tak sa stane, že aj najväčšia romantička a žena jak lusk sa obrní a zostane zatrpknutá. Stačí jeden rozvod a koľké dopadnú tak, že nedôverujú viac mužom? Obrnia sa emocionálne.

Ale rovnako dobre to platí aj naopak. Našťastie. Úsmev

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok