Jeden deň modelkou

Na tému ja a fotenie som tu už  „nadšenú“ úvahu písala. Tie, ktoré ma poznáte zo stretnutí, viete, ako intenzívne sa vyhýbam objektívom, mobilom, o kamere ani nehovorím.  Asi si dokážete predstaviť moje nadšenie, keď ma kámoška pred dvoma mesiacmi ukecávala na menšiu zmenáreň a fotenie ...  Už ani neviem aký dôvod zabral, snáď voľajaká naivná viera, že výsledkom bude konečne pekné foto ? Termín som si vybrala nevyvrátiteľný, narodeninový.  Nik nemohol namietať, že sa trepem cez pol Slovenska na dobrodružnú babskú jazdu.

Len ja sama som mala chuť celú akciu odvolať, a nie raz. Vizážistka chcela pred mojou perestrojkou  vidieť moje foto, aby mala predstavu, čo ju čaká a neminie.  Ja nenalíčená, v obtiahnutom tričku ... Keď som sa zbadala na fotkách, všetky som zaradom s hrôzou mazala. Akurát jednu smiešnu som poslala v nádeji, že si to aj druhá strana rozmyslí. Ale nie, vizážistku Katku neodradili ani moje miery. Ako všetky mám krásne, nemám boky, nemám pás, ale dobrá správa mám prsia a k tomu krásne bruško.  Nakoniec som už dosť zúfala zadala podmienky, minimálne líčenie a nič elegantné .. Ani to nikoho neodradilo.

V deň D som skoro vlak zmeškala, keď sa naše najmladšie dieťa nevedelo odomknúť na toalete, lebo sa pokazil zámok. Našťastie ju aj mňa zachránil drahý, aby som po relaxačnej ceste vlakom vystúpila na stanici v Žiline.  Na počudovanie obavy sa nekonali, ani žiadne očakávania, jednoducho som šla na výlet, na babskú jazdu.

  Po bleskovom zoznámení sa so šarmantnou Katkou, ktorá mala zo mňa spraviť krásavicu a fotografkou Zuzkou, ktorej úlohou bolo tento jedinečný moment zvečniť, sme sa nakrátko presunuli do útulnej kvetinovej kaviarničky.  Akciu Z sme začali najsamlepšie ako sa len dalo,  výbornou smotanovou tortičkou, bezlepkovou. Fakt bola božská.  A potom to už nabralo  spád. Po rýchlom a šmykľavom presune,  som si zrazu skúšala milé čižmičky, na môj vkus na dosť vysokej platforme. O kúsok ďalej, stále v centre Žiliny, uprostred riadnej čľapkavice a vianočnej hudby, sme pristáli v nie veľkom butiku. Ten bol priam rozprávkový. Bodaj by nie, tak optimistické číslovanie tam mali. Však som na seba nadela blúzky vo velkosti 42, doteraz nemysliteľné... A skúšala som jeden skvelý kúsok za druhým. Malo to svoje kúzlo, nemusela som riešiť ceny, mala som dve nadšené asistentky ....

 V závere dorazila fotograka Zuzka, aby zachytila zopár svetlých okamihov, z veľkolepého skúšania. Len pohľad na hodinky naše nadšenie rýchlo schladil, dennému svetlu sa krátil čas ... Opäť nasledoval rýchly poklus s požičanými kúskami odevov a ešte rýchlejšie líčenie. Nemala to Katka so mnou jednoduché, moje oči málo znesú .... mal to odčiniť výrazný rúž.  No ten výraz sa mu ozaj nedal uprieť.  Keď som už bola za krásnu, Vrátili sme sa na miesto počiatku či fotenia, do kaviarničky s čarovnou atmosférou.

V tejto fáze som si už ozaj pripadala ako modelka. Rýchle prezliekanie, občas aj s náhodným obecenstvom,  úsmevy, skladanie tela  do póz skoro ako pri jóge. V každom prípade to bolo veľké zábavisko.

Pri charizmatickej Zuzke vôbec nebol problém usmievať sa,  či sušiť zuby,  ako hovorieval môj dedko.  Po pár záberoch a outfitoch, som s úľavou vystriedala výrazný červený rúž  za menej  dominantný odtieň, trochu rozcuchala vlasy  ...

Len svetla ubúdalo, návštevníkov v kaviarničke naopak, bolo stále viac a viac. Dozrel čas na improvizáciu. Za hustého sneženia a krásnej čľapkavice Zuzka narýchlo hľadala vhodné zátišia vonku. Aj našla, také unikátne ako ja.

Dievčatá, niet nič lepšie ako keď vás fotí, žena. A Zuzka to vie, ako sa natočiť, aby nebolo vidieť „svaly“ na rukách, faldy na bruchu, nie najelegantnejšie línie brady a pritom  sa tváriť, že takto chodíme nakupovať každý deň „šunku“. Ďakujem aj Katke za božskú trpezlivosť a krásnu premenu.  Verím, že raz jej nádhernú tvár a milú povahu prežiari aj vnútorná radosť, ktorú si veľmi zaslúži.

A záver. Neviem či ste videli film s Barbarou Streisand Dve tváre lásky, v originále niečo v štýle Zrkadlo má dve tváre. Zmenila sa v ňom zo škaredého káčatka, už v zrelšom veku,  na krásnu labuť ..., aby to bola stále ona. Vo filme bol jeden zaujímavý moment, keď jej mama ukázala fotku z detstva a „Barbara“ na ňu s úžasom hľadela „Ja som bola krásna. Ja som bola krásna ....“ Zažila som niečo podobné, keď som našla svoje foto z pred cca 15 rokov. Teraz som vďaka Zuzke a Katke konečne na svojich fotkách znovuobjavila „krásnu“ ženu, ktorú vidím v zrkadle.  Aj keď stále s plnými krivkami, často unavenú, nie raz sa cítiacu  na viac ako 47 rokov, ale s vnútorným úsmevom a láskou, ktoré sa napriek veku, alebo práve vďaka nemu predierajú nesmelo na povrch.

Moje veľké ďakujem patrí:

vizážistke Katke Čaneckej, tel: 09485 459 99

fotografke Zuzke Jedinákovej https://www.facebook.com/ZuzkaJedinakovaFotografia

Kvetiarni - útulnej kvetinovej kaviarni v Žiline, za poskytnutie priestoru na fotenie

butiku KennyS v Žiline - za zapožičanie oblečenia

a hlavne kámoške Lívii za to, že to všetko pre mňa spískala