Dnes ráno som v rádiu postrehla tému dňa ohľadom spánku.
Docela ma to zaujalo, lebo priznávam, nie vždy spím toľko koľko chcem. Niekto niekedy povedal, že deti by mali spať 10 hodín, dospelí už len tuším 8. Keď si večer zapínam budík, tak málokedy mi ukáže nad 7 hodín.
Naši prarodičia ( len toť pred 100 rokmi) vraj spali o hodinu viac ako súčasní dospelí.
Aj som dumala, že prečo, ale v nedeľu mi to bolo názorne ukázané.
19,20 som práve povedala, že už na ten deň stačí žehlenia. Ešte ma čakalo tie kôpočky vyexpedovať, pomôcť deťom pobaliť sa k starej mame na prázdniny na deň, umyť riad od neviem ako nazvať ten chod asi najlepšie - "furtktosičosije", prelakovať si nechty, nahodiť ešte do PC niečo z roboty, upliesť aspoň 6 riadkov niečoho zeleného čo je chvíľu štóla, chvíľu svetrík a prečítať ešte kúsoček knižky.
Deti sa vadili (vypla som ich od PC), keď tu zrazu puk a tma tmúca.
Vyplo všetky svetlá, žehličku, TV, chladničku a aj teplomer rybičkám. 
"Mamiiiiii" panika na chodbe, dve valiace sa torpéda a ja v panike tú žehličku ( ešte som žehlila posledný kus) som nad hlavu dvíhala.
Našťastie sme ešte nespratali vianočné sviečky v pohárikoch ( rozhodla som sa, že adventný svietnik nevyzerá adventne, keď k nemu do vázy posadím pivonky miesto vianočnej vetvičky a že to bude celoročná dekorácia, lebo netuším, kam ho spratať) 
. Takže som zapálila tie sviečočky, dve umiestnila do kúpeľne, kde sa deti v tichosti a rýchlo umyli a podľa mojich prísnych rád šupli pod paplón a ako pôvodcovia toho výpadku prúdu ( lebo do predlžovačky sa NEKOPE!!!! 
) tak mali ísť spať .
Ja som s jednou sviečkou nádejne chodila okolo tej skrine s elektrikou, šťukala všetkými páčkami, mačkala všetky gombíky a volala manželovi, že sme po tme.
Po 30 minutách som to vzdala a povedala si, že keďže hrnce po tme umývať nejde, čítať tiež netreba a vlastne nič z toho, čo som chcela robiť bez elektriky nejde, tak môžem aj ja o 8mej ísť raz spať 
.
Na moje prekvapenie, hlavný istič je mimo bytu a vyrazilo ten a tato bol zas hrdina.
Priznávam bez nátlaku, trochu mi to aj ľúto bolo, že ten večer pri sviečkach nevyšiel.
Lebo ono to má svoje čaro - ísť spať so sliepkami .
No, teda ten záver... 
Ono to má svoje čaro - ... a? Tak som sa potešila, že to vygraduješ, však som postrehla, že tato a hrdina je doma...a tam, že ísť spať.
Päťdesiat odtieňov? 
A dovolenku k tomu, alebo opačne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
hehehe .... jaj moja, ty roztatárená si z iného blogu tuším
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj to, ale od predvčera som to začala čítať znovu, byľku exprexne, ale predsa, Fantilka ma navnadila.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj my sme tak raz boli, pred rokmi. V takom zimnom období nám vyhodilo elektrinu, a bol to hlavný istič - teraz sa nevyjadrím technicky - čo sa mu stalo, asi skapal...
Bolo asi 18 hod. Že ráno to prídu opraviť... Tak pri sviečkach sme sa umyli, vycikali a išli spať, všetci do jednej postele... Hadám nenechám synátora samého.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak a čul vieme, prečo len jedna posteľ v domoch pred 200 rokmi bývala .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kedysi veľmi dávno, už dobre vyše päťdesiat rokov to bolo, keď som ja začala do školy chodiť a vtedy sme doma ešte len "petrolejkou" svietili. Bývali sme v tom období trochu "mimo" dediny, v lese a tam ešte elektrický prúd napojený nebol. Nuž, malo to svoje čaro... A keď sa z dediny k nám do lesa začali kopať jamy na elektrické stĺpy, keď potom tie sĺpy osadili, elektrické drôty na ne napojili a u nás doma sme prvýkrát elektrické svetlo rozsvietili - to bolo radostííííííííííííí. Dokomca som potom po večeroch už aj rozprávky mohla čítať...Dovtedy nie, lebo pri petrolejke by som si vraj oči pokazila. Tak som to vyriešila tak, že som si potajomky pod perinu knihu aj baterku vzala a takto tajne som objavovala zázračný svet kníh... Oči mám dnes na svoj vek v poriadku. Pri čítaní 2 dioptrie do blízka.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Naposledy keď nám na dlhšie vypadol prúd to bolo večer pred narodením najmladšej dcérky... na druhý deň mi už v perinke žiarilo iné svetielko 
... ale pamätám si situáciu, keď v celom paneláku vypadol prúd a ja som po byte ako "biela pani" v nočnej košeli mátožila.Chlapci už v posteli uložený, manžel na nočnej a ja so sviečkou som ešte kontrolovala, či sme premknutý, keď som sa trochu naklonila, dlhé vlasy nad plameň a už len žiara a škvrčanie a smrad 
... našťastie v takýchto situáciách nepanikárim a dosť rýchlo som sa uhasila , ani vlasy nebolo treba na ježka strihať, takže happy end . A po niekoľkých nehodách s vyhodením poistiek som sa priučila ich nielen v byte nahadzovať, ale už aj na chodbe, takže manžel sa stane hrdinom len v prípadoch, keď nestačí "nahadzovať", ale treba inak riešiť .
Ale so sliepkami som iniciatívne chodila spávať po narodení maličkej... rodina nachovaná, umytá, sedeli pri telke a ja po okúpaní a nakŕmení bábätka som zaľahla tiež... super koľko energie hneď na druhý deň som mala, žiaľ sebadisciplína pominula a ja chodím akurát tak so sovami spávať a potom som ako mechom udretá
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som škovránok, takže mne dobre padne skoro do perín zaliesť, ale zas boli časy. Rána nabíjajú energiou .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pri sviečkach má čaro všeličo - my sme raz mali takto minimálne celo-uličný ak nie celo-sídliskový výpadok prúdu a strávli sme večer so sviečkami a Monopolmi vo veľmi dobrej nálade, dodnes na to všetci radi spomíname.
Inak - ten iný režim našich prarodičov - bez elektriky bolo nielen viacej spánku, ale aj viacej detí ..
Náš profák zo strednej, čo nás učil účtovníctvo mal takú "prúpovídku" - ... zamilovali sa, vzali sa, za prvé tri roky manželstva mali 3 deti a potom si kúpili televízor ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pekné , najprv deti až potom televízor, počítať
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nech žije celoročná výzdoba.
Aj vyspaté doružova by sme boli. 
Veru toto, ako sme my závislí od elektriny. Iné veci by sme po večerovh vystrájali, keby sme do počítačov, na telku nečumeli...
Naše deti, by tiež viac času vonku trávili.
Akurát som minule čítala článok, že máme toľko výdobitkov techniky, ktoré nám uľahčujú život a napriek tomu či práve preto sme viac prepracovaní ako naši predkovia.