reklama
Fakt normálne uvažujem po tom, ako sem Daška hodila ten link a aj Kamilka spomínala s nostalgiou na obchod jej zavretý na SK, že kam budeme chodiť nakupovať o 30 rokov? Kam vlastne chodia nakupovať staršie ročníky? Nie my. Ani nie naše mamy. Ešte staršie.Nepamätám si, žeby moja babka chodila do obchodu na nákupy outfitu. Jasné, vtedy sa to outfit nevolalo, ale proste ísť si kúpiť niečo nové? Načo? Ona nič nepotrebuje.Veď hej, kupovalo sa spodné prádlo, kupovali sa spodničky pod šaty, na slávnostné príležitosti si kúpila nový kostýmok. Ale na bežné nosenie nie.Neviem, či to bola z núdze cnosť, ale popravde ani dnes nepoznám značky či obchody, kde by sa bežne a pekne mohli obliecť ročníky 80+. Sú samozrejme v niektorých značkách casual línie, kde by sa teeeeeoreticky dalo zohnať pár kúskov a nejak to skombinovať. Ale žeby to bola nejaká fešn móda a išiel tam človek dychtivý po nových kúskoch asi veľmi ani nie. Akoby celá tá módna mašinéria produkujúca rýchlo obrátkový biznis pri tvorení módnych kúskov sa zastavili niekde na 30tničkach, potom lehce sa obtrela nejakými kúskami pre vekovú skupinu 40-50 (však hej, aj mamy pubertiačok musia niečo nosiť) a potom .... potom po nás potopa alebo choď na nákup ... kam?Dnešné 40tky sa samozrejme radi vtrepú do šiat pre mladšie ročníky. Taká tá francúzska štýlovosť chýba občas aj im, nieto ešte mladším ročníkom. Však dobre dobre - aj ja behám občas v triku s nadpisom a môj šatník vraj obsahuje chaos. Desím sa však predstavy, že bude mať 60 a nevedieť kam na nákup. Vážne.Človek za ten svoj život prechádza rôznymi obdobiami svojej existencie. Ku každému patrí ten ktorý šat. Milujem 60te roky, hoci sama som ich nezažila. Páčia sa mi aj 50, 40, 30 ... hoci nosiť ich neviem. 80te s čelenkou a poskakovaním v rytme aerobik, načechranými hlavami môžeme kľudne pre mňa zabudnúť. Ale zas - ktovie, či na dôchodku nebudem hľadať mrkváče. Ono dosť ťažko sa prispôsobuje stárnuce telo blkotavým tričkám s nadpisom "f*cking monday" a v slimkách s bedrovým pásom hľadá dôstojnosť.A to máme fakt len skupinu cca 60.Čo potom?Kam pôjdeme potom? Hlavne ... v čom tam pôjdeme?A teraz sa dostávam k bodu, že docela tuším to škrečkovanie má zmysel. Odložiť si dnešné šaty na starobu akoby si našiel 
... či čo? 
Či nie?
PS - snáď nejak depresívne tento blog nevyznie - má byť lehce inšpiratívny do začínajúce týždňa.
... či čo? Či nie? PS - snáď nejak depresívne tento blog nevyznie - má byť lehce inšpiratívny do začínajúce týždňa.reklama
reklama
Nedávno som čítala knihu Babičky: Smrť vo Večernom háji. Velice dobrá kniha. O babkách ktoré majú lehce po 90tke a triviálnych problémoch ich každodenného života. Síce to nejak hĺbkovo nerozoberali, ale tiež jeden z nách, ktorého sa len tam letmo dotkli bolo nákup šiat. Bude to asi problém celosvetový
... ale je fakt, že nechápem, lebo ja tu vidím "dieru v trhu", prečo sa toho nikto zatiaľ nejak nechytil? Veď šiť lacno a rýchlo je namáhavé - to necháme kľudne východným krajinám. Ale ak nie je konkurencia, je problém ušiť dobré a kvalitné nohavice, sukne, šaty pre vekovú skupinu 60+? ˇOno určite treba iné strihy (vyšší pás, gumu v páse pre pohodlie?), iné materiály (napríklad v lete - zväčša oblečenie z trhov obsahuje hodne umelých vlákien a teda asi nič moc keď je teplo), rovnako inú farebnú škálu (a však okrem čiernej a bielej hádam ešte nejaká iná aj existuje). Pozerala som inšpirovaná tým blogom, že ako by som si vedela moju babku predstaviť v takých handričkách behať. No nevedela 
.
Aj teraz keď pozerám na reklamy, čo mi tu naskakujú ( ja viem cookies, tak je to skreslené), tak zväčša je to oblečenie ... sukne do pása a vyšírené, dĺžka do pol stehien. A tak ja by som si prezerala aj dlhšie, ale obrázok skresľuje a hľadať dlho sa mi nechce
.
No, jedna babka si nechávala šiť. A vlastne druhá tiež - len tá celý život nosila niečo, čo by sme veľmi z diaľky mohli označiť za kroj - modrotlač, barchet. Oblečenei s presne predpísanými tvarmi a postupmi, ako sa to šije. Kasanica s čipkou, kabátik musel byť veľmi presne strihaný. Vedela to ušiť tak 1-2 krajčírky v dedine. Žiaľ, už nie sú.
V kostole stretávame jeden starý manželský pár. Blízko 80, ak nie aj cez. A vždy ma prekvapuje, aké ona nosí šaty. Teda material, škoda reči, krimplen, možno diolen. Niektoré pamätáte. Ale tie strihy, precízne vypracovanie. Lebo podľa vypracovania sa pozná skúsensoť. Zjavne čerpá zo starých zásob. A veru viaceré okolo nej.
Pri troche dobrej vôle sa občas dá niečo dobré nájsť aj v reťazcoch. Pravidelne zásobujeme mamu takými vecami. Treba ale dlhšie chodiť. Väčší problém sú kabáty, bundy. A podľa postavy aj nohavice.
Tak a sme tu - krimplen, diolen
... presne to sú tie materiály.
Lebo ako strihy boli dobré. Ja by som kľudne v tých strihoch behala aj teraz, len ten materiál - až sa mi kože červenie pri predstave ako to hryzie. Nemám asi veľmi dobrý prehľad v látkach, ale v podstate teraz nič také ani nie je. Všetko je to "bavlna" mám taký pocit. A pri tom materiály potom ten strih zanikne a je to len handra.
Napríklad svetríky čo nosila babka k sukniam. Aj teraz také pulovríky by sa možno našli, móda sa vracia - niečo na to obnovia, pridajú gombíček, mašličku .... a je z toho top kúsok. Len ten materiál je nový, príjemnejší na nosenie. Lenže ako píšeš - treba chodiť a hľadať.
Ono ten kroj asi o niečom bol
.
nedaj sa pomýliť tým, že materiál vyzerá ako bavlna - mnohokrát je to horšie zloženie ako krimplen a diolén dohromady :)
Je to hodne o precíznosti - lebo hlavne keď kupuješ niečo vzorované s opakujúcim sa vzorom - mnohé "babky" boli naučené, že to proste musí štimovať, pásik na pásik, záševok na rovnakom mieste vzoru. Aby to bolo symetrické. Museli sedieť hlavice rukávov. Záševky. Dnes je pomaly umenie nájsť kus, kde sú záševky, ktoré odev tvarujú. A najredšej by v záujem rýchlosti šili priam rovné kusy, bez rukávov, prípadne rukávy len ako obdlžniky, bez formy. A prispôsobuje sa tomu celá móda.
Niet nad nadčasové kúsky, ktoré sú síce riadne drahé, ale pri dobrom výbere aj materiálu, aj strihu ich môžeš nosiť roky.
A vlastne som hneď zase prešla ku kvalite - veľmi veľa materiálov je dnes takých, že dve prania a sú žmolky.... katastrofa.
Samozrejme, sú aj dobré materiály, ale to aby šlovek najskôr študoval, čo chce. A potom nešiel do obchodu s tým, že kúpim, čo ma zaujme na prvý pohľad. Ale stanoviť si kritéria a podľa tých hľadať....
Alebo potom jednoducho oblečenie neriešiť.
No tak krimplen ma trochu omínal, ale nie zas tak že by som nebola vydržala v šatach celý deň, diolen bol úžasný na nosenie, dokonca lepší ako dnešna lykra. Ja vôbec nemôžem tie lacné trička ktoré sa tvária že sú bavlnené, ja sa v nich začnem neskutočne smradľavo potiť a je to jedno či by boli kúpené u číňana alebo v inom obchode, podľa mňa to ma veľmi daleko od bavlny, skôr je to plast čo sa tvári inak.
jááj, jasne, že sme krimplen radi nosili. Keď si predstavím svoje nádherne tyrkysové šaty s plasticky vystupujúcimi ružami ušité tak, že v páse prestrihnuté a štvrťkruhová sukňa. Kto by toto nenosil v mladosti rád
Večná škoda, že sa nedochovala fotodokumentácia.
A čo sa týka dnešných tričiek, veru aj ja mám minimálne jedno také, v ktorom po 2 hodinách smrdím sama sebe. Bez ohľadu na to, že som sa tesne pred oblečením sprchovala. Veru, toto je najbližší adept na vyhodenie.
Na druhej strane, už som viac krát čítala o tričkách z mohéru. Bežne vlnu na tele neznesiem, ale toto ma dosť láka. Len teda cena je niekde inde.
Mala som jedno zo sekača, ale moje telo neznesie už ani také prírodné. Nosila som ho jedno leto po operácií štítnej žľazy, nakoľko malo taký polorolak, ono totž na to hrdlo mi bolo dlho zima.
ja mám pocit, že u nás sa toto deví v rodine
Ja neznesiem v podstate nič pletené, z akejkoľvek vlny v akejkoľvek úprave. Všetko ma hryzie. Aj s reakciou na koži. Podobne synovec. Nič, absolútne nič. A keď sa narodil náš junior, chvíľu som sa nádejala, že by som mu mohla štrikovať. Ale fakt len chvíľu. Rovnaká reakcia. Naprik tomu to stále skúšam a raz dúfam, že narazím na niečo, čo budem môcť. Ako napríklad tieto mohérové tričká. Len práve preto mi je ľúto peňazí, lebo sa obávam, že to nebudem môcť nosiť.
našťastie, moja sestra môže čokoľvek takéto a tak všetky moje pokusy zvyčajne skončia u nej.
K tomu hryzeniu - na Vianoce som si kúpila dresy na bicykel. Však umelina jak sa patrí - taká úprava, hentaká úprava, také špeci pridušné, hentaké špeci technologicky upravené. No kozmonauti majú tuším jednoduchšiu úpravu skafandra.
V piatok 30 stupňov, tak načase vytiahnuť také mega vzdušné, nie? Baby - tak ma to kúsalo! Som myslela, že ja to tiež pohryziem
... v nedeľu už som bola na to psychicky pripravená, tak mi to tak veľmi nevadilo, nejak som na to aj pozabudla. Ale kukám - môj mladší sa tiež nadel do cyklodresu a len jak poťahuje, tak poťahuje, škrábe sa 
... možno to fakt je dedičné. 
Ja nosím pletené veci ale nesmie tam byť vlna, ale naposledy som kúpila baby merino, síce drahé ale to ako sveter v pohode nosím. Tiež môžem acryl ten mi vôbec nevadí. Svetre mám aj s prímesou vlny ale tie nosím iba na dlhé rukavy a nesmiem mať hole ani pri krku, takže polorolák či rolák a sveter super. ked som na objednávku robila sveter z ovčej vlny mala som celé ruky posiate drobnou červenou výražkou a soplila som celý čas, takže dakujem ale toto nie.
stačilo mi z akrylu štrikovať a ľavá ruka, ktorá bola v styku s pleteninou skončila až krvavá. Chvíľu trvalo, kým som to pripustila, aj som sa snažila robiť s obviazanou rukou, ale nepomáhalo.
Tak to je potom iné, aj ked ja predtým tie socialistické acryly som tiež nemohla, ale do krvava nie - u mňa je to lepidlo a teda také úplne detské lepenie nemôžem, lebo končeky prstov mi krvacáju.
Ja neviem ... nevadí vám lanolin? Aj v mydle... a tak ...
po pravde, ja to nejak ani neriešim. Proste to beriem ako fakt. Z času na čas vyskúšam. Lanolín to zrejme nebude, lebo v acryle ho moc nebude....
ja už teraz mám problém kúpiť si niečo na seba. Mám 40+ a dcéra mi niekedy povie - čo máš 16? Alebo to je pre staré. Tak kde si mám kúpiť oblečko ja?
Čo sa týka materiálu - škoda reči. Vyskúšam - pomrvím medzi prstami a keď mi je sympatický materiál zoberiem. Nemusím tie umeliny ale našťastie, nevadí mi väčšina materiálu, nie som alergická, tak keď na niečo natrafím, väčšinou si to hneď zoberiem, lebo potom dlho niečo normálne hľadám.
Ja mám to šťastie že sme mali sekač a tam ako 50 som sa konečne cítila v oblečení úžasne.
Takže neriešim, lebo ešte stále mám nadčasové kúsky doma, je pravda že tak 5x do roka zavítam do sekáča a niečo si kúpim, nakoľko ja neskúšam tak nie vždy správne, ale to je moja chyba. No kúpila som si teraz zopár tričiek a sveter a športové nohavice tak som to včera oprala a mám čo nosiť. Moja dcéra nedovolí aby som nosila veci ako staré ženy, jednoducho povie - mami celý život si sa inak obliekala ako iné ženy tak prečo by si to mala meniť, ja si neviem predstaviť akoby si chcela chodiť v takom niečom. Mali by ste vidieť aké bláznivé veci mi kúpila do nemocnice, doslova bláznivé no a to už ma tiež 40 za sebou / Bože, prečo tie naše deti tak hrozne starnú/
Takže ja nejako neriešim oblečenie, nakoniec bždy niečo nájdem. Oblečenie ani z jedného reťazca mi nesadlo, nenašla som ani materiál ani strih, ja mám štíhle nohy a malý zadok a to je problém nájsť nohavice pre mňa, takže mne sedia skôr také šumienkovské ale zas vek už nepusti. Mne nevadí ani znížený pas, lebo tak nejak panbožko zabudol na môj dlhý driek a tak mi to trochu predlží a nohy tie mám dlhé dosť.
Takže hurá aj do starnutia, nestratí sa nikto anemusí pritom nosiť krimplen. Ozaj ak nájdem tak vám raz odfotím moje dlhé diolenové šaty mnou ušité na prvý stavbarský ples, stále su celkom modné.
No. Ono je to podla mna dost aj o predsudkoch. Toto mozes, toto nemozes, uz si stara! Houby! Kto ma nezivi, nech mi do toho nekeca. U nas vseobecne je neskutocna nuda v obliekani. A nielen pri starsich. Furt nejake nohavice, prakticke strihy, pohodlne hnusoboty, sportova obuv ako standard, farebne mrtve. Kde je napad, zabava, zivot?
Ja osobne planujem napriklad zostarnut takto https://www.instagram.com/advancedstyle/?utm_source=ig_embed&action=profilevisit .
Nádhera, už teraz by som si z nich mala vziať príklad.
Farby, mali by sme si dat spolu rande, ciernu som sice prestala nosit, ale nahradila ju tmavomodrou 
Tak to aby si prišla 1.6. do BA skôr a popozeráme niečo v jasných farbách pre Teba
Už mám naplnánované pracovné stretnutia, pred divadlom, ale keď tak rozmýšľam mám celkom dosť farebných kúskov, blúzky, tričká k tým tmavomodrým nohaviciam
a otázka za milión, z ktorého obchodu? 
Presne z toho čo mi zrušili. 
Ale našla som na nete, celkom pekný záber. len sa musím trafiť do ich veľkostí, u mňa nie sranda, nohavice 42, vrch 46, občas mi je veľký tak 44? ...., bo moje miery nikam nezapadajú .... Šaty ...., to skúšanie bolo šikovnejšie ako naslepo objednávať z netu.
Ja mám skôr pocit, že nepoznám ženu, ktorá by mala rovnaké číslo hore aj dole
Dve - tri čísla rozdiel mi skôr príde ako štandard :)
Poznáááááš
... mňa!
Aha, tak to na teba šijú všetky veci v obchode
Bolo to aj pred tým, ako si začala intenzívne cvičiť? Alebo si sa k tomu dopracovala cez pot a slzy :D ?
Sklamem ťa - nešijú, lebo ja som zas vysoká a pás mám jak empírový strih a rukávy a gate väčšinou krátke. A ešte lýtka mám hrubé - nie tučné, proste hrubé od podkolenia po členok. A stehná mám širšie ako rátajú pri konfekčnej veľkosti k pomeru k zadku a pásu.
Samozrejme, že pred cvičením do úmoru to bolo rovnako ako všetci ostatní . Lebo konfekčný priemysel VIE, že všetci sme absolútne symetrickí!!!
Fakt je to na hlavu. Tak ale jak urobili v antike nejaký ideálny pomer medzi jednotlivými mierami, tak sa toho držíme zubami nechtami storočia
.
Si dobrá
neviem čo sa usmievam ked farby u mňa musia byť a bláznivé veci tiež tak nie som veľmi daleko a tiež mi každý môže vôjsť na hrb aj tak ma neživí a neoblieka.
Môj najnovší výtvor na krásne leto
, je to oveľa žiarivejšie a svetlejšie ako na foto.
no prosim. Hned je cloveku pri pohlade do zrkadla veselsie, nie ? Parada
Pupavienka, takéto niečo mám od Teba, tiež farebné, podklad do žlta. Tie farby sú krásne.
margesimpson
... a s týmto do bodky súhlasím: Ono je to podla mna dost aj o predsudkoch. Toto mozes, toto nemozes, uz si stara! Houby! Kto ma nezivi, nech mi do toho nekeca.
Moja mama a svokra kedysi, tesne po 50-tke hovorievali: "V mojom veku už také nosiť nemôžem." A pritom riešili len vek, ani nie postavu, len čoby na to povedali ľudia. Neznášala som tento ich postoj. Teraz po 60-tke majú v "kasniach" viac módnych a uletených vecí ako pred 10-timi rokmi a som rada, že si už nakupujú to, v čom sa cítia fajn a ľudí majú silno v paži.
Ja som skoro padla do podobného vzorca správania... v mojom veku by som nemala nosiť tričká s nápisom, tesné džíny, výstrih, mini? A čo by som mala mať oblečené? Nudné a fádne kúsky alebo rovno vrece od zemiakov? Odmietam, aby mi "niekto alebo niečo" diktovalo, čo je alebo nie je vhodné, to viem aj sama. Nechodím vulgárne oblečená, ale na 40-dsať sa ešte necítim a nepozerám na šaty optikou, do akej vekovej kategórie je limitované /a ak by som si aj vek pripustila, tak inšpiráciou mi budú vždy ženy, ktoré sa neobliekajú podľa vekovej kategórie, ale podľa vlastnej vôle a chuti./
Anjeli, ja mám naopak pocit, že obtiahnuté rifle (samozrejme ak je na to vhodná postava) a tričká s nápisom dokážu ženu 40+ omladiť. Vo voľnom čase tiež nemám problém takto vybehnúť
Presne tak...
.
Presne! Predsudky sú najväčší nepriateľ. A z tých outfitov by som si veru vedela vybrať viac modelov
a ani by som nečakala kým budem mať 60+.
PS: Uz mi taha na 40 a prva reakcia kolegyne bola. Jeeeezis, vsak moja dcera ma take iste! Tak som jej len zablahozelala k dcere s vynikajucim vkusom
Toto je moja parketa, toto milujem, hned mi je ľahšie na duši a si ma dnes pobavila.
Margesimpson, prepáč, ale vyzerajú fakt príšerne
. Mne osobne sa ružová farba páči max. na malých deťoch. Balerínam, tak ako aj elasťákom som na chuť tiež ešte neprišla 
.
A vobec sa nemusis ospravedlnovat. Vsak o to je ten zivot veselsi, ze sme rozdielni!
Kde je láska, tam nie je čo riešiť
Veľmi sa mi páči tento koment, neuráža a predsa povie pravda. Ja som mala zopár ružových blúzok a minule v piatok som si skoro kúpila ružovú ale do staroružovej farby kabelku v sekači ale potom som si povedala asi to nie je najlepšie riešenie.
Inak poviem vam dobru story o ruzovej. Mam kamosku a ta ruzovu miluje. Ruzova, trblietky vsade, neskutocne gyce. Ale akosi sa jej aj napriek tejto manii na moje pocudovanie dari vyzerat pricetne, dokonca velmi pekne, sama nechapem. No ale k pointe. Manzel jej kupil auto. Kedze nesoferuje a potrebuje max 2km do vedlajsej dediny dieta do skoly odviezt, kupil jej staru feliciu za par eur, ze to jej musi stacit. A ona si povedala, ze ked uz mam hentake auto, aspon sa na nom vyriadim a nikomu to vadit nebude. A tak ma v tej felde ruzove zamatove potahy, chlpatu riadiacu paku a volant obaleny ruzovou kozou so swarovskeho kamenmi. Este aj na klucenke ma ruzovu gulu. No neskutocna hroza, ale ona je tak stastna, az je to uzasne. Jej sa to nepaci, len ma z toho jednoducho zabavu. Najvacsia sranda vsak nastava v momente, ked sa jej zakonitemu pokazi auto a on sa do roboty dovlecie v tomto jej zazraku a na stol polozi kluce s ruzovou gulou. To sa vieme urehotaaaat!!!!
To je dobre
Tak to musí byť super, vidieť takto muža. Ale aspoň to zdvihne človeku náladu.
Mne sa teraz začali páčiť ružové veci. Kúpila som si ružovo čierne botasky, ružovo čiernu bundu. rožové tričká dcéra ich volá tíkomácke. A teraz som si kúpila ružové balerínky. Dcéra je čo máš 16? a ja že nie ale cítim sa tak. Čo koho do toho čo si dám na seba. Samozrejme nenosím vyslovene tínedžerské veci ale dám si aj krátke sukne aj šaty. Každé ráno ked idem do práce, vidím jednu pani - 50+. Vždy má krátke šaty alebo sukňu. Farebné pestré. Je chudá a vidno že má 50+ ale jej to pristane. Vôbec mi to nepríde že čo to má na sebe. Minule si kamarátka kupovala šaty. Máme 40+ a zdali sa jej krátke. Tak som ju na ne ukecala. Je chudá, má pekné nohy, tak prečo nie? Nemá si ich kúpiť len kvôli veku keď v nich vyzerala dobre?
Očuj, čo je to "krátke sukne, krátke šaty"? Dlaň nad kolená? Po zosilený pásik na pančuškách? Čo je to krátke pre 40+?
Ja mám 40-
(čítaj 39), tak reku ako chápete vlastne krátke a dlhé "moja veková kategória".
Tak cca do pol stehien alebo 2-3 cm pod polku. Ale ona je vyššia, stehná dlhšie, takto nepríde že má krátke sukne. Ja nosím dlžku cca dlaň a 3 cm nad kolenom. Tam mám ešte celkom úzke stehno a dobre to vyzerá. Vyššie ani nižšie už nie. Nenosíme zase dĺžky tesne pod zadok. To sa mi zdá do práce nevhodné aj pre mladšie kategorie. Aby pri zohnutí bolo vidno až .... Mám doma jednu takú sukňu, ale tú si dávam keď ideme na záhradu a je už veľmi teplé leto. Alebo na kupko. Cestou do auta a na záhrade , kde som v plavkách je to jedno.
Ale keď mi povie niekto dlhá sukňa, tak si predstavím po členky. A krátku tak dlaň nad koleno a veľmi krátku tesne pod zadok.
Pančušky nosím málo a normálne si teraz neviem predstaviť, kde začína ten zosilnený pásik.
Pre mňa bola sukňa nad koleno čipod koleno veľkým nešťastím, cítila som sa neskutočne zle v takej dlžke, musela už byť bud vôbec kratšia alebo pod kolena ale už široka rozkrútená. Takže ja som sa cítila v klasickom kostymčeku otrasne, elbo mi dlžka sukne vždy vadila. Tak som chápala sukne ako lastovička, dlhá - jasne že dlhá a krátka - jasne že mini a potom ešte ultra mini, jaj ked som mala 40 tie krátke sukne boli tým v čom som sa cítila úžasne, dlhé som pridala v 45, okrem takých bláznivých letných šiat na voľný čas - dlhé a tie som rada nosila vždy aj na doma som mala také pošité.
Jedno obdobie v robote som mala nosiť kostýmček... Katastrofa! Vtedy bola móda úzka sukňa pod kolená a pri mojich 160 cm som vyzerala pomaly ako matrioška. S mini sukňou 10 cm nad kolená to išlo. Ale aj tak mi najlepšie sedia široké sukne hocijakej dĺžky.
Treba vybrať správnu šírku k správnej dĺžke sukne. Tie obtiahnuté minisukničky, čo baby nosia, často o číslo menšie, kde sa cez látku rysuje aj lem nohavičie alebo švík na pančuškách, vyzerajú otrasne!
Ono pri tých farbách je tohodne o odtieňoch. Napríklad rovno táto ružová - sú odtiene až agresívne a sú také mäkké odtiene, ktoré napríklad fantasticky ladia s bielymi vlasmi. A potom je to trochu aj o farbe pokožky. Nie každý yzerá v každej farbe dobre.
Ja som voľakedy veľmi, veľmi dávno dostala žltý pulover. Pekný bol. Lenže doslova ma vyciciaval. Ten som mohla obliect fakt iba v momente, keď som bola mimoriadne dobre naladená. Bola to taká studená žltá. Dlho som to nechápala. Dnes si viem predstaviť aj žltú farbu na sebe. Ale špeciálny odtieň. Rovnako napríklad červená farba, treba hľadať ten správny odtieň.
Ja som v 36 došla na to, že ružová mi nepristane a ako píšeš - priam ma ubíja.
ALE ... napríklad na lyže mám aj takú tenkú vrchnú bundu a takú svetroidnú bundu v "ružovej". Lenže to nie je ružová, ale CYKLAMÉNOVÁ!!! Výrazne som na to upozornila okolie, lebo ja ružovú už nenosím! A najlepšie ako ma nas*ať sú vety typu "áno, tá pani v ružovej bunde", "podám ti ten ružový sveter?" "ružová bunda, oranžové gate, tyrkysové lyžiarky ... však si jak papagáj" .... tu už lne dodám NIE! Som jak indická princezná.
To máš pravdu ja tu studenú žltú som ako po smrti, moja tvár ma presne ten istý odtieň v tom čase preberie tu farbu a ja som ako zbitá ale mám kuriatkové žlté trička a tie milujem, sú to doslova nabijače enrgie. Lenže ja nemôžem k tvári ani bežovú, ani svetlo špinavú zelenú a pod. špinavé odtiene, musel by tam byť jasný a silný predel k tvári, škoda že toto nevnímajú všetci ľudia, niekedy to až tak kriči.
Ano je to o tom, že k tonu pleti zďaleka nie všetky farby, hlavne pasujú, ta farebná typológia ma ozaj čo do seba. ...
ja mám rada pastelové farby a výrazné. Výrazná žltá, výrazná oranžová, zelená , modrá. V lete som ako papagáj - zelené nohavice, žlté alebo biele tričko, nejaký bledší sveter alebo sako, modrá alebo červená kabelka. Mne sa to tak páči a zistila som, že nejak nevytŕčam z davu. Keďže som dosť nízka, niekedy ma aj ťažko nájdu v dave ľudí.
Moja mamka má 70+, vyriešila zdravotné problémy a začala "žiť" - venuje sa koníčkom, chodí na 3-4 hodky do práce, aby bola medzi ľuďmi. Robí v butiku s oblečením, sortiment je dosť extravagantný
Mamka je tiež zaťažená predsudkami - tmavé farby, rovné strihy, žiadny výstrih a pod. Ale tým, že je v tom butiku, sa pomaly osmeľuje - už dala aj obtiahnuté nohavice. V lete nosí široké dlhšie sukne, najlepšie kvetinkové vo farbách "ako indická princezná" 
(ona ich volá cigánske). občas ju vytiahnem do obchodov a niečo si kúpime: naposledy som ja prišla s červenými bodkovanými šatami a ona s bielym bodkovaným tričkom - super, lebo bielu staré ženy vraj nenosia. Pre staršie dámy je dôležitá aj cena. Lebo z tých dôchodkov u nás sa veľmi vyskakovať nedá. No, a potom je čarovné zaklínadlo "Načo mi to bude, aj tak umriem." - a zabiješ tú babku/tetku za také reči?
Okrem indickej princeznej som na seba počula aj, že "jak plameniak" .... mne sa ale viac páči indická princezná. A bodka!
Však plameniak je ružový či lososový alebo biely... Či si zle pamätám zoológiu?
A tak ten gýčový obrázok - plameniaky, zapadajúce zore ... no všetky farby indickej rozprávky. Nič - indická princezná a bodka. Aspoň raz za princeznú
Ešte k ružovej... Tiež mi nepristane, ani ako malá som ružové veci nenosila, ale občas ma pochytí nejaký ošiaľ a kúpim si dačo ružové. Väčšinou až na dennom svetle zistím, že v tom vyzerám ako prasiatko, aj s faldíkmi - len zakľať
Ale jedno tričko s trblietavými motýľmi mám, cyklámenová s nádychom do fialova 
pri slabšom osvetlení v ňom vyzerám celkom dobre. Aj plavky som mala cyklámenové, drahý z nich šalel - ale to bolo skôr o dobrom strihu, že som v nich mala dlhšie nohy 
Presne tak!
Cyklaménová nie je ružová. Howgh.
Išla som to písať inde, al etu mi to pasuje. Ešte k tým veľkostiam, a farbám. Potrebovala som šaty na svadbu, tento rok mám iba dve ... Našla som celkom šikovné, také maskujúce, čo netreba vidieť..., len akú veľkosť ... ako prsia 46, pás radšej neuvádzam, boky 42 ... To som vzala 46 už len, kto ich bude v spodnej časti zužovať.
A teraz farby, najprv soms i kúila čierne, až na to zužovanie čo ma ešte čaká sú celkom fajn, cena relatívne symbolicka, na spoločenské šaty (nie je to večerná róba) ta som s anechela ukecať na tie isté aj v tmavej cyklamenovej verzii .. Čo myslíte, v ktorých pôjdem na prvú svadbu? 
Na svadbu sa čierne šaty nenosia, leda by si mala smútok... Tak šup do cyklámenových"
veru, cierne na svatbu nieeee. to by museli mat hooodne farebnych doplnkov, aby sa to dalo povazovat za ok :)
No tak, ci tak na jednu svadbu idem v ciernych na druhu v purpurovych, su to male cierne, oni su celkom pozitivne, s dlzkou nad kolena, ale asi nejake doplnky by to chcelo. Chvilu tu necham odkaz, https://www.bonprixshop.eu/style/tkane-saty-359507344/?catalogueNumber=979325&fs=44%2c46&return=ref , lens i ich pozrite na postave, taka krasna ako modelka zdaleka nie som,
prijimam rady, ako doplnit farbu, zimny typ. ;) kratsie hnede vlasy ... Najdete tam aj tie purpurove ci ake. ;) Inak ciernu, okrem sportu a velmi vynimocnych prilezitosti 9 rokov nenosim.
Ja ti neviem... ani opasok, ani šatka farebná sa mi k tomu strihu šiat nehodia, náhrdelník by musel byť veľmi, ale ozaj veľmi výrazný. Jedine, že by si si dala nejaké šialene farebné pančušky. Ale tie purpurové sú perfektné, nič k nim netreba, iba rúž rovnakej farby
Tiez som podobne rozmyslala, neviem ako volaco dlhsie strieborne na krk. Pancusky klasika, aj s tymi budem mat problem sa zrovnat. ;) Purpurove pockaju do jesene, nie je to uplne moj odtien, ten by bol trosku vinovejsi, ale su farebne, hlavne musim zohnat nitky a zuzit ich, dve vrstvy, tesim sa ...
No a mne by sa páčili krikľave topanky možno spolu zladiť s kravatou
Ako dievcata, ja a kriklave topanky, pancusky, nezlucitelne, pred par rokmi, ked sme mali v rodine 4 svadby za rok, som velmi zazracne nasla pohodlne sandalky na dost nizkom opatku, (ani nepisem plnom
) cierne a tmavomodre k satam, som za ne tak vdacna, lebo ja a lodicky a opatky a podobne ... nehrozi ... Nemam cas a energiu nahanat cokolvek ine ... este treba doladit zvysok rodiny a zuzit saty, jojj nechce sa mi do toho.
Nie, nie pančušky iba telové ale topánky tak aspoň modré ak nie tyrkysové či červené, či cyklamenové.
cierne
Je to o tom, ze nas ide 8 ludi, nasa mala rodinka, plus partneri starsich deti, presuvame sa cez pol Slovenska, ja som rada, ze mam saty, v ktorych sa citim dobre, budes este stastnejsia, ked sa mi podari ich upravit a ani nevies, ak asom rada, ze mam sandalky, v ktorych vydrzim do rana a idem si to uzit, ludi, ktori tam budu, rodinu, hudbu ... Toto som ja. Cierna nie je moja farba, odkedy zomrela mamka , 9 rokov ju nenosim, ale ked sa nastavim, ze budem krasna a budem sa citit dobre, budem taka aj v milych ciernych satach, ja sa z nich tesim ako male dieta, lebo saty su pre mna vzacnost.
zatial experimentujem hlavne pri kolacikoch, n aoblecenie este musim dozriet, vsetko ma svoj cas. 
Veď nič v zlom, len sme Ti asi viaceré dávali námety na doplnky...písala si, že ich prijímaš
ale rozhodnutá si už bola predtým 
. Krásny víkend u nás na Liptove 
Tak a konečne vidím šatečky aj ja - sú krásne, sutašové náušničky, k tomu možno náramok a kabelka "psaníčko" .... kuknem moje sutaše, čo nenosím a pribalím ti i tie - mám fialovo čierne aj tuším tyrkysové.
Práve čítam blog o výstave Viktoriánska svadba. Výstava je v Prahe a ako som sa dozvedela "Za najelegantnejšiu farbu pre svadobných hostí bola považovaná čierna. Nielen svadobné matky ale i iné vydaté ženy volili pompézne róby v čiernej farbe. "
Hneď som si spomenula na túto diskusiu
A mne sa páčia, sú krásne elegantné, s vhodnými doplnkami /nejaký výraznejší náhrdelník, náramok, náušničky/ budeš kočka. Malé čierne z módy nevyjdu a majú pekný strih, takže na svadbu môžu byť
.
No ja som si až teraz uvedomila že naozaj čierne šaty na svadbu nikto nemá okrem tých čo sú v smútku, ale bola som raz na takej poloromskej a tam mali skoro všetky ženy čierne šaty a ja som to nechápala.
Uz som bola v podobnych na svadbe a vobec som s tym nemala problem a nemyslim, ze niekto okolo mna ...., u mna je uspech , ze idem v satach, uz som na dvoch svadbach bola v nohaviciach, bez debaty som divna.
Co som sa docitala, tak nepisanym pravidlom, je, ze okrem nevesty by nemal mat nik biele saty. Inak jasne, su doporucene svetle farby, ale v mojom veku, ak sa v tych satach budem ja citit pozitivne, ozaj nejdem riesit, budem tam nepodstatna ...
Len výnimočne ide na svadbe o iné šaty ako o šaty nevesty. Ja osobne si zo svadieb, ktoré som absolvovala pamätám maximálne tak svoje šaty. Aj to len asi tak dvoje.
Podstatné je dobre sa zabaviť. A tým podporiť aj mladých v ich štarte.
Je úplne jedno, aké šaty si oblečieš. Hlavne sa dobre cíť a uži si to.
Ale no taaaaaak! Kúščok vyššie píšete, že si oblečiete hocijakú farbu a kašlete na to, čo si kto myslí a hups - stačí jedna svadba a vyťahuje sa etiketa? Marge - aj ty?
Ja som čierne šaty mala na svadbe. Aj bez smútku. A bola som o hodne mladšia ako teraz
. A keď pozerali sme potom fotky, tak hodne nás bolo dočierna ladených.
Jasné, že si ich môžeš dať. Pekne si ich obleč. Netuším ako vyzerajú, bo stránka obchodu prestala fungovať. Ale vieš čo mi Kamilka napadlo? Pozriem nejaké šaty som mala - spoločenské (jedny som mala raz a jedny sú ešte tuším s vysačkou, neoblečené). Pošlem ti ich. Skúsiť. Uvidíš. Boli tuším 44-46 veľkosť. A jedny sú z tvojho obľúbeného obchodu , keď ešte u nás bol
. Čierno - zlaté. Dúfam, že ich ešte nájdem. Tak.
A ak by niekto potreboval prudko spoločenské mega dlhé šaty, dajte vedieť. Ešte mám tuším dvoje, čo už nevynosím. Darujem.
Tak a ja pridávam fotku mojich plesových šiat mnou ušitých a je to v roku 1975. Len som sa učila šiť tak veľmi nekritizujte , nemala som ešte ani 21 rokov. Látka kúpená v Poľsku v klasickom obchode a je to diolen - jeden z prvých lastovičiek, potom už boli kvalitnejšie ako táto látka.
Moja psica nechcela od tých šiat odísť a tak je tu aj ona a musím ju ostrihať.
Prečo by sme kritizovali... pekné sú. A ak dobre vidím, na boku sa pásiky stretávajú, že
No však to bola fuška, na prsiach záševky a dokazať aby sa pásiky stretavali.