Ked oboje je pravdou podlozenou skusenostou...

Super, že sa rôzne informácie dostávajú už až k nám. Minimálne to dáva človeku možnosť zastaviť sa na chvíľku a zvážiť.... vďaka za zaujímave linky

Polarka, nestihla som prejst celu besedu, mozno neskor. Prosim napis mi par viet, vdaka comu sa tomuto panovi dari fungovat bez jedla. Dakujem velmi pekne. Mam len matne predstavy o univerzalnm zdroji energie, na ktory sa staci napojit uz len kvoli normalnemu fungovaniu,(bez unavy)... ake jednoduche a tazke zaroven, ja som akosi odpojena, ale ciastocnu teoriu ako to zmenit ovladam (harmonizacia cakier, predovsetkym siedmej , tzv os ... jednoznacne som velky laik), uz len zaviest do praxe. Lebo ja fungujem asi tak ze "potrebujem" jest kazdu hodinu.

ja len poznámku....čistá duša sa rodí skôr do karmicky zaťaženej rodiny, aby pomohla preťať karmu....Len toľko. Úplne čistá karmicky nezaťažená rodina neexistuje....

Zaujímavé. Ja osobne si však život bez jedla neviem dosť dobre predstaviť, ale zrejme sa to dá, keď sa to tomuto pánovi podarilo . Osobne by som však radšej išla cestou zdravej, vyváženej stravy. Ale je pravda, že ani to sa mi nie vždy celkom darí, hlavne cez sviatky . Čo sa týka toho spánku - keď spím menej ako 7 hodín, necítim sa dobre.

Polarka, ja ked som to o tom pánovi čítala, tak aj mňa to nadchlo, ale priznávam úprimne jedlo ako také by ,i chýbalo. Ja nie som veľký jedák, ale som skôr gurman. Ja zjem málo, ale potrebujem to precítiť a viem čo on o tom pocite píše, no napriek tomu som človekom a patrím do potravinového reťazca a tak to aj beriem.

Polárka,
vlastne je to všetko o rešpekte k názorom iných. O schopnosti pripustiť, že niečo môže byť aj inak ako to vidíme/poznáme my.
Keď som prvýkrát čítala pred rokmi o ľuďoch, čo nepotrebujú jesť, nadchlo ma to a zaujalo ma aj slovenské slovo, ktorým to prekladateľ preložil : dýchavec. Úplne ma to slovo fascinovalo! V tom čase som bola na jedle dosť závislá - kam som šla, plánovala som, či je tam čo jesť, či je tam nejaká reštika a ak nie, musela som si vziať dostatok jedla so sebou
Postupne som sa prácou na sebe z toho dostala a teraz vydržím hladná dosť dlho, hlavne keď nemám čas sa najesť Na druhej strasne som veľký maškrtník a labužník (rodinné dedičstvo :) Dokonca mám názor: radšej čistú vodu ako zlú čokoládu!
Nakoľko sa nič z toho nikdy neprejavilo na mojej hmotnosti, preplávala som týmito fázami celkom nebadane. Ale bolo by krásne získať všetok ten čas!

tak dumam, o com je tato debata.
O respektovani odlisnych nazorov, ci o nejedeni.
Nie som velmi na filozofovanie a dlhe, teoreticke reci, som skor praktik.
A myslim si, ze respektovat odlisny nazor je vec osobnej vyspelosti, bez ohladu na karmy, cistoty a podobne.
Pises o tom, ze sa rodime ako cisty list papiera. Tuto teoriu v ramci empirizmu hlasal John Locke. Su vsak aj ine smery, ktore vyzdvihuju ulohu dedicnosti na prvom mieste a smery, ktore preferuju ich kombinaciu. Kde je pravda, sa urcit neda. Nad tym filozofuju mudrci uz od nepamati .
V kazdom pripade si myslim, ze uloha rodica, jeho vplyv pri vytvarani osobnosti dietata, pri formovani nazorov, je mimoriadne dolezita. Ludia si odjakziva odovzdavali skusenosti, ucili sa navzajom a to cele ludstvo posuva dalej.
Ak niekto pochybuje, nemusi byt sarlatan, slepy atd, ako pises. Obdobie tmarstva je snad uz za nami... Prave naopak, ludia, ktori dokazu vnimat svet aj inym, ako bezne zauzivanym pohladom, byvaju casto ti, ktori hybu svetom. A to, ze to dokazu, je casto aj vdaka tomu, ze ich to naucili rodicia, ze dostali vychovu, ktora im dovolila vybocit z priemeru. Nielen recami, ale hlavne skutkami.
Nejest? Ok, ale ja v tom nevidim vyznam. Naco je to dobre? Mame od prirody dane zmysly, jednym z nich je aj schopnost citit chut. Preco ju nepouzivat? Mame zazivaci trakt - naco nam ho priroda nadelila, ak dokazeme zit bez jeho pouzivania?
Mozno je to vec nejakeho sebazapierania, sebadiscipliny, ale ta sa da pestovat aj inymi sposobmi.
Nuz, pre mna, co jem rada, toto nie je. Ak to ale niekomu vyhovuje, nech nepapa. Ze sa tomu moze okolie cudovat? No a? Aj ti cudujuci sa maju narok na svoj nazor.
Eva

Mala som tu jeden ironický koment, radšej ho mažem, búrok v šerbli tu bolo v poslednom čase dosť Neviem Polárka, či ozaj ten pán neje tak dlho, ak áno, tak klobúk dolu, názorom sa pripájam k eve - načo si ukracovať pôžitok v živote v tomto smere? Ja jedlo milujem a dobré jedlo... hmmmm Asketizmus jednoducho nie je mojou túžbou.

....nejesť a nepotrebovať jedlo k životu sú dve odlišné veci.
Nejesť je anorexia,
nepotrebovať jedlo k životu je úplne iný level.
To vyžaduje obrovskú vyspelosť na všetkých troch úrovniach našej existencie: fyzickej, psychickej a mentálnej, ktorú si ťažko vieme predstaviť a dosiahnúť. Taký človek má vibrácie svojho tela oveľa oveľa vyššie ako dosahuje väčšina. Dokázané je niekoľko stoviek Hz. Napr. na porovnanie jasnovidec má 800 Hz, dalajláma 1000 Hz. Kristus mal vraj 1500 Hz. To je merateľná veličina a nedá sa odignorovať.
Bežný smrteľník má tak max. 500 Hz.
Je to vysoké vývojové štádium osoby, osobnosti a duše.
Nedovolím si z toho uťahovať a porovnávať s anorektičkami.
Tiež sa rada a dobre najem....

čo ja viem, keby som nejedla a nespala, ja by som sa taaaaaaaaaaaaaak nudila :)

Polárka tu sooom. Presne mňa si hľadala - zástancu klasických "rodinných" princípov. Áno - tí, ktorí nezdieľajú moju pravdu majú vlastnú a ak je to niečo pre mňa zásadné sú blázni, šarlatáni a čo ešte?
Ja neviem prečo stále chceme odžubať prírodu. Búrime sa proti tomu mať deti mladí - chceme kariéru, zabezpečenie a zrazu nás tá príroda dobehne a deti už "nejde mať", búrime sa vôli rodičov a odcudzujeme sa rodine, naším koreňom a zrazu na starobu zisťujeme, že nám nemá kto pomôcť "dožiť", že nikam nepatríme, búrime sa k súžitiu s partnermi, lebo však chlapi sú len na oštaru a zrazu zisťujeme, že nám niekto poriadne chýba v živote a ani deti nám to miesto nezaplátajú.
Áno - to som ja ten klasik uctievajúci tradície rodiny a jej princípy. To som ja kto sa musí najesť, lebo príroda i Boh mu dali nielen žalúdok a tráviaci systém, a ktorý potrebuje nielen energiu, ale aj minerály a stopové prvky k životu.
My sa chceme tak veľmi priečiť tomu, čo už je, tak bombasticky prijať niečo nové, až na to staré, overené zabúdame. A potom príde niekto so storočným receptom, na ktorý sme pre buhaha modernej a fantastickej doby zabudli, že sa ideme z neho pototo a žasneme nad úžasnou silou prírody, ktorú sme predtým hodinu popreli tým, že sme si dali paralen od bolesti hlavy.
Hip hip hura, nech žijú nové poznatky a pravdy. Pomôžu nám časom objaviť to, čo sme na začiatku vedeli.
A čo bude ďalej? Prestane niekto dýchať a bude pritom žiť?

PS - Pravda je subjektívna. Ak pán Henri Monfort 9 rokov neje a je tak šťastný, nech si svoju pravdu má. Neviem nič o princípe jeho jestvovania bez príjmu potravy. Dôležité je pre mňa to, ako jeho pravda pomôže miliónom iných ľudí. Pre mňa je rarita, bulvárna senzácia. Ale možno naučí žiť bez jedla ľudí v Afrike. To by bol fakt skvelý výsledok dokázania jeho "pravdy", že žiť sa dá "z luftu".

priroda-nepriroda, ja si myslim, ze clanok bol presne o tom, ze napr. subjekt A - mamamata zije podla rodinnych hodnot a je spokojna a subjekt B - pan zijuci z prány si povie: Teeeda ta mamamata je obdivuhodna zena, tisic krat vstane k tym detickam ked hnackuju, pofuka boliestky, pracuje, stara sa o celu rodinku, to je uzasne, mne by sa to nechcelo, obdivujem ju.
Subjekt A - mamamata si pomysli: fiha, zit z luftu, to je sila, ktovie kolko prace na sebe to stalo, mne by sa to teda nechcelo, ja som spokojna ako som.

Principom je, ze obidva subjekty mozu/nemusia citit obdiv/respekt/lahostajnost k cinnosti ineho, ALE ho nijakym sposobom nezhadzuju, nespochybnuju, nevysmievaju, neoznacuju za divneho.
Vola sa to RESPEKT :)

Pokial viem, blogy mozu byt aj o uplne subjektivnych pocitoch, Polarka sem proste napisala svoje zazitky, pozorovania, nie vseobecne pravdy nutne prezite kazdym.