Koľko telefónov nám treba?

Mladší synak je na lyžiarskom. Rozhodol sa sám od seba, dokonca bez vyhrážacích a vydieracích techník na ňom použitých, že sa každý večer zahlási. Okrem toho, že jeho telefonáty prichádzajú v čase, kedy ja upadám do spánku, tep mi vie vyhnať aj spôsob jeho komunikácia. Taký klasický, chlapský.

" Čau mami, všetko je fajn, nič mi neni, všetko mám, lyžujeme. Končím!"

Zaspomínala som si, ako to bolo na našom lyžiarskom v minulom storočí.

Aké to bolo odtrhnúť sa tak "naozaj a celkom vážne" od rodičov. Telefón bol akurát pevná linka a tým pevný myslím skutočne pevná. ´Bakelitový aparát na stole chatárky, či prevádzkarky ubytovne. Ošúchané, často aj zalepené slúchatko, súkromie žiadne a ešte ste pritom pozerali do očí skeptickej pani, ktorá čakala že dokvákate to svoje "všetko v poriadku, neboj sa mami" a bude môcť od chladnúcej večere zavolať ďalšie decko, ktorému napriek vyslovenému neodporúčaniu volajú rodičia.

Jasné, že máme všetci doma telefón - mobil. Lebo práca, lebo rodičia, lebo priatelia, lebo keby čosi.

Stal sa už nejak neoddeliteľnou súčasťou kabelky, či vrecka. Už sa aj cítime nejak nekompletní, keď ho zabudneme doma. Čo keby niekto volala! A čo ak budem potrebovať niečo ja? - napríklad pomoc? Ešte aj na beh riešim, kam si ten telefón mám dať. Však čo keby náhodou! No dobre, behám večer, zima je, sem tam ľad - niekde sa vytrieť po tme, naši ani netušia kadiaľ mám trasu (to netuším ani ja, proste idem tam, kde sa mi páči pouličné svetlo lámp).

Ale vrátim sa k tej potrebe byť online. A zastihnuteľný.

Je to sranda akú nervozitu človek chytí, keď sa nevie dovolať niekomu. To je jedno, či je to strach o rodiča, decko, či je to v práci. Neberie? Hmmm. Čo sa mohlo stať?

A pritom - nie je tomu ani tak dávno, mobili neboli a volalo sa tak romanticky - z telefónnej búdky.

Za 2 Sk ste si pokvákali haba dej. Úsmev

Keď už sme pri peniazoch - ono to aj docela slušne lezie do výdavkov.

Ja viem, sú všelijaké férové a super paušály, ale tak - mobilný aparát tie niečo stojí, tu obal, tam  sklíčko, mesačný poplatok (či dobiť kredit). Ani sa človek nenazdá a zrazu je sluhom slúchadla.

A to Mach so Šebestovou - tí prví influenceri pred 44 rokmi, keď vytiahli utrhnuté slúchadlo ani netušili, akú lavínu spúšťajú.

Komentáre

My sme práve včera mali debatu s juniorom o telefónoch. Vraj by aj potreboval nový, ale nevie prísť na to, čo by to malo byť. Vraj sú všetky veľmi drahé. Teda, ja to nepozerám, ale keď mi povedal, že tie lacnejšie sú okolo 600 a bežne aj nad 1000, tak som skoro odpadla.

A ešte - čo sa týka výletov a komunikácie mimo domu - už dávnejšie sme prešli na messenger. Denne jednu fotku si prosim :)

Kým je človek upísaný paušálom a kupuje telefón v rámci nejakých tých jeho výhod, ani si to neuvedomuje. Ja som kupovala pred vyše rokom za hotovosť jedno totálne DELO. Milión iných funkcií okrem telefonovania. Však OK, využívam, spokojná som. Ale ako mi spadla sánka, keď som si chcela po Vianociach kúpiť druhý obal a nemali, LEBO JE TO UŽ STARÁ VEC. Ročná! Ročná = Stará.

Na MSG frčíme aj my. Akurát dátovky nemá a aj na horách signál je slabý, aby nechával frčať telefón len tak, že kým niekde do pásma príde, aby to odišlo. V civilizácií Veľký úsmev fungujeme podobne.

Balalajka s obalom som si aj ja užlia svoje. Syn mi pred Vianocami oznámil, že by mu Ježiško aj nový obal na mobil mohol priniesť, bo má ten starý už taký dotrhaný. Telefón má starý tak 2 roky. Nepotrpí si na nejaké super duper hračičky. Ale vraj by aspoň ten obal mohol byťj nejaký onakvejší dizajnový. A hoc aj od číňancov. No kdeže 12.12. objednávať od číňancov obal, veď by až teraz v januári prišiel. Horko ťažko som zohnala čierny a to sa na mňa niekoľko predávajúcich uškŕňalo, že na takú "vykopávku" už obal sotva dostanem. Kam sme to teda dospeli? Prekvapenie

mám tip na mobilové obaly - čínsky obchod v španielskom letovisku Váľam sa od smiechu po podlahetam mali všetko, toľko tovaru pokope som v živote nevidela, dcéra sa vytešovala, že zohnala puzdro na "starý" asi dvojročný mobil v rôznych prevedeniach, mimochodom, keby som si chcela zariadiť dom, v tom obchode by som nakúpila všetko Váľam sa od smiechu po podlahe

Zlaté oči - číňani - čul sa bojím aj na webstránku kuknúť, aby som koronavírus nechytila, nieto objednávať. Chichocem sa Inak - balíky odtiaľ objednané 4.12 došli po 15tom januári Mrkám.

U nás minuloročný lyžiarsky, aj škola v prírode, zákaz brať mobily, ako dobre. Hambím saNiekedy v polovičke som zavolala učiteľka či sa má dieťa ok ... Ale ako nebolo mi to jedno, dieťa histaminička, aj keď som jej vrámci dovozu lyží pre celú triedu doniesla nejaky dietny proviant. Doteraz reagovala na zimu vyrážkami, pohyb neskutočnou únavou, nevhodná strava bolesti hlavy ..., lyžiarak dala ľavou zadnou. Hambím sa Nie že mama hysteručka, ale prvý stupeň škola v prírode, tábor ..., po návrate domov sa položila, rovno marod, ale zas ešte sme nevedeli o histaminovej. A (ne) stres robí svoje.

Stredoškoláka mám doma, zajtra očakávam zákadkára. Ale udržujem v permanentnom strese - už som sľúbila v sobotu plavecký Veľký úsmev. Aby z cviku nevyšli.

V čase hlbokého socializmu, mala som čosi cez 16 rokov, sme sa štyri kamošky vybrali na brigádu do NDR, nuž maminka o mne tri týždne nevedela, aj list prišiel neskôr, ako sme sa vrátili domov, a prežili sme...

Ja sa momentálne trápim s novým mobilom, pretože starý už nemal podporované žiadne aplikácie a bankový systém ma donútil prejsť na iný operačný systém, tak sa za pochodu učím a zúrim, lebo ten telefón sa ma furt voľačo vypytuje Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe

V ´94tom som išla čoby 16tka na týždeň vlakom do Rakúska. Nevedela som nemčinu, môj sprievod bola čerstvá maturantka, ktorá vedela z nemčiny asi o 5 fráz viac ako ja Veľký úsmev. Bez mobilu, GPS navigácií, prestupových aplikácií ... dokonca aj vlaky sme mali len nejako chabo vypísané, ubytovanie sme nevedeli, že na stanici nás NIEKTO bude čakať. Na stanici po 2 prestupoch Váľam sa od smiechu po podlahe. Volala som až z automatu na hoteli, ale tak prežili sme Mrkám.

Cesta na späť bola obdobná. Ale to sme sa už vracali domov, tak to bolo jednoduchšie.

Jooj, cesta domov, dodnes si pamätám, ako sme stáli v chodbičke pri okne od Drážďan až po Brno, taký bol vlak natrieskaný Veľký úsmev

ja som pravidelne chodievala do táborov na 21 dní. Písala som odtiaľ síce, ale iba na začiatku. Viac o mne rodičia nevedeli. Prvá dovolenka v 18-tich - k moru. Síce cez cestovku ale tiež , až kým som neprišla domov, nevedeli o mne rodičia vôbec nič.

My tiež fungujeme cez mesenger, lebo SMS mám spoplatnené. Tento rok sa moja 19 ročná dcéra chystá s kamoškami niekde k moru na pár dní. No to budú stresy, neviem či nebude muesiť byť online prenos stále Chichocem sa

Ale zase kedysi to nebolo také divoké ako dnes.

ja som sa tak minulý týždeň zamýšlala, že oproti minulosti koľko toho potrebujeme a keby sme to nemuseli mať, tak by sme sa nemuseli toľlko hnať za peniazmi.

1. Notebook. Máme 2, lebo jeden už bol nespoľahlivý. Síce funguje ale čo keby, tak sme kúpili druhý. Lebo dcéra - projekty do školy a pod.

.2 Mobily - každé 2 roky pomaly nový mobil, lebo starý už poriadne nefunguje + paušál každý mesiac.

3. Tv máme len 1. Druhý som odmietla.

4. Auto  - nevyhnutnosť dnešnej doby. Hlavne keď sú deti malé, aby sa všetko stíhalo, príp. ak má niekto zdr. problémy a potrebujete s ním chodiť niekoľkokrát do roka  k lekárovi niekedy aj 90 km od mesta.

5. Dcéra sa ma pýta, prečo nekúpime umývačku - no nemám ju kam dať. Ak ju kúpim - jednorázová investícia na pár rokov + rôzne prípravky do umývačky. Vodou šetrím, takže pochybujem že by som minula menej vody.

6. A to nehovorím o rôznych konzolách, hrách, X-boxe. Našťasite týmto sme prešli a vydržali bez toho.

 

 

JááJ,  to by sme mohli pokračovať. Taká kuchyňa. Koľko všelijakých vychytávok tam máme. Jednorazových. Mnohé raz, dva, či tri razy použité. Ale mám. Pekáčov pomaly na každý koláč iné. Rôzne formy, podnosy. Mixéry, šľahače.

Alebo faké čistiace prostriedky. Kedysi jar, torro - pasta, okena a diava. Dnes na každý povrch niečo extra. A také pracie prášky. Namo a Tix alebo Merkúr a škrob(už si ani nespomínam, jak sa volali). Dnes ísť prať je hotové umenie. Kým vyberieš ten správny prostriedok. Nielen na pranie, ale aj po praní. Takisto telo a starostlivosť oň

 

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok