reklama

Máme svoje sny?

Pridal/a dasa_ dňa 04. 09. 2018 - 07:48

reklama

Zažila som cen dovolenku menší šok. Pravidelne chodíme na sever Talianska. Tento rok sme si naplánovali aj jeden trochu väčší výlet. Pred časom Iwa spomínala, že boli v múzeu Ferrari. Okrajovo som sledovala, že manžel má rád veci okolo tejto značky. Z každej dovolenky si so synom priniesli model, s ktorým sa nehráva, len je vystavený. A reklamné tričko si opatruje jak oko v hlave. Tak sa naplánoval výlet.

Tie múzea sú vlastne dve, jedno v Modene, v meste, kde Enzo Ferrari žil a kde začal tieto stroje vyrábať. Dnes už fabrika stojí v neďalekom Maranelle. O tom ale napíšem samostatne.

Šokovalo ma však, to, čo sa dialo po našom príjazde do druhého múzea. Manžel ostal ako vo vytŕžení, to vraj nie je možné. Jeho dávny sen, o ktorom ani nepredpokladal, že by sa niekedy mohol stať je skutočnosť. On je fakt tu.

Normálne som ostala v šoku. Jednak som netušila, že sa tak dokáže tešiť. A hlavne, ani som nevedela, že má takýto sen.

 

A tak som začala rozmýšľať, či mám ja nejaký takýto sen. Nejakú predstavu o ktorej si myslím/nemyslím, že sa splní. Spomenula som si na dve veci. Kedysi dávno, pradávno, viac ako 40 rokov dozadu som snívala o fixkách. Takých farebných. Vtedy to ešte nebolo a ku nám chodila každý rok na návštevu teta zo zahraničia. Neviem, ako sa to stalo, lebo ja som o tom iste nerozprávala. Ale ona mi tie fixy doniesla. A hned celkom velkú sadu. Nie iba červenú, zelenú, modrú a čiernu. S ktorými keď sa nakreslili obrázky, tak boli vždy smutné. Och, bola som veľmi šťastná.

Druhý môj sen alebo predstava bol z iného súdka. Keď som chodila do školy v Bratislave, tak som sa často pozerala na autá na moste SNP. A naozaj som si nevedela predstaviť, že by som raz tade išla na aute aj ja sama. Bolo to také zmiešané - aj som si to nevedela predstaviť, aj som zrejme po tom túžila. V časoch, keď v celej našej dedine boli 4 osobné autá to bolo dosť nereálna predstava. Ale stalo sa. Prešlo pár rokov a ja som si fakt kúpila auto. Vlastné. A po prvom týždni skúšobných jázd po okolí som sa vybrala rovno do Bratislavy :) Na prvý krát som to dala iba po kino Hviezda na námestí 1. mája :) Ale časom prišiel aj ten most SNP...

 

Dnes keď sa zamýšľam, tak vlastne nemám nejaké sny. Naozaj neviem povedať, či je neičo, po čom fakt túžim, na čo sa teším. Skôr mám pocit, že sa udržujem v takej nejakej hladine. Nemôžem povedať, že v hladine stálej radosti, to nie. Len v stave, kedy keď po niečom túžim, tak si to zariadim. A keď to nejde, lebo to je nereálne, tak na to zabudnem.

Mám pocit, že mi chýba nejaký veľký cieľ. Alebo túžba. Že som príliš realistická a držím sa moc pri zemi.


reklama

reklama

púpavienka, Ut, 04. 09. 2018 - 08:00

Môj najneskorší sen? - idem transsibirskou magistrálou a vystúpim niekde na Sibíri kde ma posadia do sani a zababušia do kožušín a odvezu do dreveničky kde budem čakať burlivý príchod jari.

Myslím že také malé sny mám stále - ísť predávať svoje výrobky možno do Srbska medzi krajanov alebo niečo podobné. Vlastne nakoľko nemám kde chodiť predávať tak aj jedno pozvanie za rok je mojím snom.

Inak, veľmi pekné to s tvojím mužom. Také niečo som zažila u Miroslava pri vláčikoch a rušňoch a pod. Videla som takú obrovskú radosť takú detskú a ešte aj ked o tom hovoril a ja som bola šťastná že tam bol.

balalajka, Ut, 04. 09. 2018 - 08:42

Mala som sen mať dvoch psov. Napoly som si ho už splnila. Mám jednu psiu slečnu. Snívam, že budeme ráno sedieť na terase, ja piť kávu či čaj a vychutnávať si taký ten východ slnka a ticho naokolo.

(realita tohto leta: Sedela som na terase (na zemi na poduške), v ruke som mala kávu a druhou držala šteňa, ktoré sa mi dobíjalo do tej šálky. Potom mi vyliezlo labami na chrbát, ocuclalo mi vlasy, zas strčila nos do šálky - medzitým som to rýchlo vypila, takže oblízala akurát ten spodok po káve a už ma aj ťahala sa hrať. Žiadne ticho a kľud a rozjímanie. Napriek všetkému som bola šťastná.)

 

No a ešte snívam o dovolenke na Mallorce na bicykli. Zbaliť sa a ísť tam a prepedálovať to kade tade. Nie v sezóne, keď slnko pečie. Mimo - v máji? Vidieť to, čo turisti nevidia bežne. Počuť more ako búši, vychutnať si ten slaný vzduch.

 

Jaj a ešte jeden sen mám. Spraviť stojku. Veľký úsmev

Alena7, Ut, 04. 09. 2018 - 13:50

K tej bicyklovej Malorke - kolega bol s partiou zaciatkom aprila a velmi si pochvaloval. Mali tam zajednane bicykle,  zabezpeceny servis ...takze splnitelne Pohoda

balalajka, Ut, 04. 09. 2018 - 14:12

Alenka ja viem. Ja som to už prešmejdila, keď som videla minulý rok fotky na IG. A spomenula som to a už niektorí plnia moje sny Veľký úsmev. Teda sa chystajú.

Amalka, St, 05. 09. 2018 - 05:49

Leni, môj najlepší kamoš jazdí kamiónom a sem tam zvezie dvojicu aj s bicyklami do Talianska, Slovinska... bike hodia na náves a on ich vysadí v inej krajine. A keď sa vracia späť, tak ich zas naloží a dovezie domov. Takže aj iné cesty k splneniu tvojho sna existujú, držím palce! ♥

balalajka, St, 05. 09. 2018 - 06:00

Jeeej toto je krásne.

Kamila, Ut, 04. 09. 2018 - 09:09

Švajčiarsko, jazerá uprostred vysokých Alpských vrchov. Nórske fjordy. A raz mať k dispozícii na týždeň more, búrlivé, vonku cca 20 stupňov, bývať len kúsok od neho a nemusieť vôbec, ale vôbec nič. Len sa prechádzať, alebo len tak sedieť a kochať ...

lienka, Ut, 04. 09. 2018 - 09:40

baby ja som asi čudná aj v tomto smere

Mňa na tom túžení po splnení sna vlastne baví samotné to SNÍVANIE :-)

Pravdupovediac stojím nohami pevne na zemi a som realistka odjakživa

Ak si niečo vysnívam a potom splním, zostáva vo mne taký horkosladký pocit...to je ONO??? po TOMTO si tak túžila, nejaké rozčarovanie zo splnenia...

 

Čo sa týka chlapov, teda pozorujúc len na jedinej vzorke toho môjho vidím že on sa vie z tých malých vecí tak srdečnejšie radovať, tak od srdca, aj z oblečenia, aj z náradia, ktoré si kúpi ...

dasa_, Ut, 04. 09. 2018 - 09:46

joj, tak to snívanie baví aj mňa. Len to sú také veci, čo sú zrejme neuskutočniteľné. Teraz napríklad zvažujem, ako by sa dalo riešiť bývanie dôchodcov.... Už mám v hlave postavený celý komplex :) Aj miesto mám vybraté .... PohodaPohodaLebo som zistila, že to je problém naprieč európou. Nejak sa totiž z našej kultúry vytratilo to viacgeneračné bývanie s prirodzeným postaraním sa o starkých... Ale to by bolo asi na inú tému.

lienka, Ut, 04. 09. 2018 - 10:21

ÁnoÁnopresne tak

ja mam v hlave taky domček s dvoma krídlami(rozumej obytne krídlo, postavene do U)

lebo mam na "starosti" dve samostatne bývajúce dochodkyne, zatial chvalabohu ako-tak samostatne :-)) jaj a takých snov by bolo

Ale tebe držím palce...možno motyka vystrelí 

balalajka, Ut, 04. 09. 2018 - 11:14

Končievam tak gratulácie písomné:

" Nech sa ti splnia všetky sny, aby si mohla snívať ďalšie." Mrkám

Čo ti budem ....

Amalka, St, 05. 09. 2018 - 05:45

Lienočka, presne toto sa aj mne stalo, že som sa dívala zoči voči úbohosti svojich snov Chichocem sa, ale sny sú zrejme nevyhnutnosťou na tomto svete. Radosť z maličkostí je TOP, to ho pochváľ :-)

Alena7, Ut, 04. 09. 2018 - 13:59

Ako dieta som velmi tuzila mat raz macku. Na panelaku mi to ale nepreslo.  Teraz mame psa, ktoreho macky vrchoolne rozculuju Veľký úsmev  Nuz , realizacia sna trochu pozmenena, ale nelutujem. Tiez obcas pijeme kavu/caj na terase a snazim sa vypit skor ako on. O zmrzke (najma vanilkovej) ani  nehovorim.

Mam este jeden velky sen  - kupanie a potapanie na Bora Bora. Tie domceky nad vodou, ked z izby skocis sipku rovno do mora....Hambím sa Sak ked tam mohol relaxovat Agend 007 alebo Vin Diesel ( z filmu XXX), tak preco nie aj ja?! Veľký úsmev Len neviem, ci to stihnem este v tomto zivote. 

 

Amalka, St, 05. 09. 2018 - 05:42

treba vykročiť moja! A sen sa stane skutočnosťou.

Pepka, Ut, 04. 09. 2018 - 16:30
Ešte ako mala som bola fascinovana veľkými autami, keď som začala po skole pracovať tak vždy to bolo akosi vždy okolo aut, dopravné oddelenie aj keď v office. Môj sen bol aj je šoférovať veľké auto.Teraz znova tu pracujem v company kde sa všetko krúti okolo big trucks . Na šoférovanie takého auta tu v US musíš ísť do školy na 7 týždni a za školu treba zaplatiť okolo 7 tisíc $. Teraz keď moja dcéra odišla na Colllege tak ma ona aj MM ktorý je sám truck driver tlačia aby som zrealizovala svoj sen, keďže teraz môžem byť poza dom aj mesiac. Keďže, nechcem vydavat peniaze na školu, tak som sa rozhodla, že teóriu sa môžem naučiť aj sama na online, však som múdra a a hlavne šetrna slovenka , je lepšie zaplatiť len 90$ za permit ako celú skolu.Takze som sadla ku computru a začala som sa ucit, zo začiatku sa to zdalo nepohopitelne, ale postupne aj odborné výrazy sa dali akosi vtlct do hlavy. Vždy som si myslela, že robiť testy je easy, lebo máš tri možnosti a pri rozmyslani sa my podari vybrat správnu odpoveď. Študovala som, až sa my z hlavy parilo. Po nejakom čase som sa odhodlala ist na dopravný inšpektorát. Zobrala som lístok pri dverách a čakala s kludom angličana až ma zavolajú. Asi po 15 minútach ma volali do okienka, dala som môj vodičák, zaplatila a posadili ma do radu asi 15 tich computertov, mala som number 7 (začala sa dobre moje šťastné číslo). Testy sa skladali zo troch časti, všeobecná znalosť trucks, dopravy, potom ďalší test zo vzdušných bŕzd a tretí z kombinácií trucks a trailer. Spolu 100 otazok. Bolo mozne ich robit tak,ze kazdy test inokedy nie všetky na raz, čo sa mne zdalo strata času. Povedala som si, že to skúsim na raz, ak neurobím na 80% tak next time možno opakovať ešte 2 krát. Teraz môžem povedať, že testy neboli až také zabijacke ale boli otázky tak chytacky postavené, že trebalo dobre rozmýšľať ktorú spravnu odpoveď vybrat lebo sa všetky zdali rovnaké. Najprv som bola veľmi nervózna ale po čase som znova začala rozmýšľať, niektoré otázky som musela čítať viac krát aby som pochopila ich význam. V duchu som si hovorila, nevzdávaj sa. Po ukončení som sa vrátila do okienka, kde my inšpektor povedal, že som urobila na 95%. Bol veľmi prekvapený, že som to urobila na prvý krát, čo veľa mužov neurobi. Ja som bola tiež veľmi prekvapený, myslela som, že urobím to na druhý alebo tretí krát. Takže mám permit a teraz ma caka šoférovanie od 2 do 6 mesiacoch s MM a potom znova skúšky zo šoférovanie, bude to asi hrozne, soferujnem z automatic a teraz bude manual 13 rychlosi, velke mesta, blaznivy rozhadzany zivot.Chystám sa dať výpoveď z mojej práce a začať realizovať môj sen, len stále mám výčitky svedomia či to nie je neskoro v mojom veku začínať čosi nové a blaznive, keď doteraz bolo ako tak secured.
Kamila, Ut, 04. 09. 2018 - 16:45

Waw, waw, waw ... ta ty si aká šikovnica, ozaj parádny sen, aj testy zvládnuté. Prajem, aby tak dopadli aj tvoje jazdy Úsmev

dasa_, Ut, 04. 09. 2018 - 20:18

tak toto je paráda, blahoželám. Super, že si takto plníš svoj sen. Obdivujem kamionistov. Neľahký život

Amalka, St, 05. 09. 2018 - 05:41

mega! držím Ti veľmi palce a svedomie nepočúvaj! 

Pepka, Ut, 04. 09. 2018 - 17:09
Dakujem.Vlastne som na teba myslela, to by asi pre Kamilu nebolo, soferovat okolo 4500 km za niekoľko dní, od New York State do California, alebo od Chicago do Texasu.a stale do okola. Podotýkam, že cesty sú tu trocha iné ako u Vas,ak sa naozaj na to dam tak tiež to bude všetko iné ako doteraz . Stále sa neviem rozhodnúť. Čím je človek starší tak sa bojí zmeny .
Kamila, Ut, 04. 09. 2018 - 17:43
Odvážne si ty žieňa, máš pravdu, ja som rada, ked dam s relativne plnou pozornosťou 60 km ;)
Iwa, Ut, 04. 09. 2018 - 22:22

Si ma dostala! fakt sú dve múzeá Ferrari? Prekvapenie My sme boli v Maranelle podľa fotiek, a ja som si celý čas myslela, že v Modene...

sny? Keď som bola malá, čítala som knihu Strieborné korčule. To som prvýkrát chcela ísť do Holandska. Na strednej ďalšia kniha Smäd po živote o Vincentovi van Goghovi. To som už začala vážne uvažovať, ako sa do Amsterdamu dostať. ale za socíku takmer nemožné... ale za 9 dní tam budem Slnko Manželovi sme k 50-tke vymysleli s jeho súrodencami predĺžený víkend v Amsterdame. Idem poštudovať Kamiline zážitky, objednať vstupenky do múzeí cez net a tak.

A ešte snívam o svojej dielni, kde by som mala všetky serepetičky na tvorenie, šijacie stroje, látky, možno aj 3D tlačareň Veľký úsmev  ale zatiaľ ani náhodou sa k niečomu takému nepribližujem.

Kamila, Ut, 04. 09. 2018 - 22:33

Paráda, tak si to užite, my sme dali Amsterdam ozaj len z rýchlika. Úsmev

dasa_, St, 05. 09. 2018 - 06:54

tak ten Amsterdam, to je sranda. Ja som tam tiež bola na moju 50-tku. Len teda, spojili sme to s návštevou výstavy tulipánov v Keukenhofe.

Vstupenky cez net dobre popozeraj, lebo niekde sa čaká aj dosť dlho, mať ju z domu je výhoda.

 

Mmch, my sme dali aj červenú uličku. Ale cez deň. A jediné, čo sme videli, bola krádež v priamom prenose. Priam pred nami vytrhli žene kabelku a zvalili ju pri tom tak, že potrebovala ošetrenie.

Plavba loďou je nutnosť a nezabudnite pozrieť plávajúci kvetinový trh.

Amalka, St, 05. 09. 2018 - 05:18

Môj veľký sen je mať denodenne upratané :-D inak snívam vo veľkom a aj sa mi tie sny plnia, za posledný rok sa mi splnili skoro všetky, tak teraz pracujem na nových. Jednoznačne som vždy chcela mať vlastnú firmu, dávať prácu iným ľuďom aspoň na privyrobenie si, snívala som o turistike po horách a to aj v noci, let lietadlom, paraglaiding a vlastne všetko o čom som si hovorila - raz to spravím, tak sa udialo, napríklad aj maľovať na tvár na Bojnickom zámku :) Moja najbližšia méta v tomto smere je dostať sa na Karlov most, ale to ešte popracujeme s partiou na výkone. A potom chcem zažiť maľovaciu akcošku niekde v uliciach starého Ríma alebo v nejakom historickom meste. Snívala som o Sarajeve a aj som sa tam dostala, no len sme tadiaľ prešli (tiger mi nedovolil zastaviť a vystúpiť sa poprechádzať), tak som rozhodnutá sa tam vrátiť. Najťažší sen je byť namakaným sebadisciplinovaným človekom, ktorý vždy robí to čo treba, vtedy keď to treba, bez ohľadu na to ako sa cíti :-D Sen najvyšší - stanica NEBO. O tom snívam deň čo deň. A tak sa snažím stiahnuť ho aspoň kúsok na túto zem ♥

dasa_, St, 05. 09. 2018 - 06:59

no vidíš, o tom uprataní, teda aby bolo upratané, aby na nezavaľovali kopce vecí snívam aj ja. A pritom u mňa je to sen, ktorý by som si mohla zariadiť aj sama. A tu sa mi stále nedarí.

 

A stanica NEBO - veľký súhlas.

Amalka, St, 05. 09. 2018 - 07:41

Daška veď ono je to presne o tom, že sama sa to nedá, na poriadku musia všetci spolupracovať, spratávať po sebe atď. a chce to čas a ten ja nemám. Viac tu nie som ako som a nemám povahu na vykonávanie dozorcu a tlačenie ľudí do niečoho... takže dennodenný poriadok je pre mňa sen, ktorého sa nevzdám. Aktuálne prechádzam na minimalizmus, čo netreba ide von. Mládeži sa vyhrážam, že budú žiť ako v kláštore - posteľ, skriňa, polička a kríž na stene a nič viac Chichocem sa

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama