PMSkove myslienky...

Joj, diouka moja, z duše mi hovoríš nastal čas švitorenia...už nech je jar kukám, kukám...aj tie moje lýtiská sú akési chlupatejšie než zvyčajne...idem ja

Mňa žere celý svet okolo. V jednom blogu mi tu rozhasia moje ideály, priania a túžby pomaly mám pocit,že žijem nanič, lebo všetci naokolo sa tvária, že pri mojich štandardoch som asi z Marsu - ne odtiaľ sú chlapi - tak z Pluta.
Decko soplavé, cesty zasnežené a na večer nemám s kým ísť do divadla.
Eifi, poď so mnou - ani nohy nemusíš mať oholené -. mne to nevadí . Ja ich mám neoholené tiež .
Lístky mám, aj na čašu vínka po tom nás pozvali a včul neni s kým ísť.
Ja sa na to vykašlem. Zaleziem pod periny, vytrčím len pätu z nej a majte ma radi. Ja si dnes strážim depku!

Joj ja tak neviem opísať svoje pocity, ale písala si o mojom terajšom stave.

pred par tyzdnami som nadavala (s laskou a vdacnostou ) na pracu. teraz nenadavam a teda ani nepocitujem vdacnost - pracu nemam.

a nohu mam oholenu len jednu musim pomaly, kazdy den jednu, lebo sa mi zle stoji (bolavy clenok) a holit musim, bo ma caka cochvila kontrola .

drz sa a objavuj sa tu obcas

Milá eifelovka,ja síce nemám také PMSkové myšlienky,pretože pre mňa je to už dávno hudba minulosti,ale chápem ťa veľmi dobre.Ako prežívaš tieto dni je tvoje vlastné právo.Chcem ti len dohodiť myšlienočku na zamyslenie,či tento PSMkový čas nemá byť ako "oddychový čas" v zabehnutom spôsobe tvojho života ,aby si sa naozaj viac zaoberala sama sebou ,svojimi potrebami.Nie je to dlhá doba,ktorá je len tvoja,tak kľudne poslúchni svoje telo, dopraj mu spánok a čakaj na svojho princa,že ťa príde zobudiť.Potom svieža zas dokážeš divy. K tým mrzutým náladám v práci len toľko,že opakovane koncom zimy a v neskorú jeseň sa objavuje napätie medzi ľuďmi.Mám to odpozorované z čias,ked som robila v obchode. Mne je teraz fajn,lebo sa nadchýnam padajúcim snehom.Ešte poznámočku: dnes si tie nohy nehol,aby si si neublížila. Ja dnes hladám slnko v očiach svojich detí.

eifelovka, presne, aj mne sa dnes rano dostavila potvora cervena cely clovek ma boli, a tie myslienky, no radsej ani nebudem pisat
to pradlo, tak to je detto, uz sa tam susi od, no radsej ani nenapisem od kedy Samo a Sato su moji najvernejsi priatelia
total syndrom vyhorenia
bigmama

V sobotu som bola v ťažkom štádiu PMS, Mladý bol na párty, tak som mu šla naproti, lebo šak už bola tma...naša krstná krásne vychystaná na ples....uhmm....a ja len tak, od plotny...cestou domov sme to s Mladým rozoberali, že aká bola, ako princezná...a môj synátor zahlásil: "škoda, mami, že aj my nemáme toľko peniažkov, aby si aj Ty bola taká krásna".... do smiechu je mi z toho až dnes, v sobotu to bol zlatý klinček programu, ktorý spustil nezastaviteľné slzavé údolie

...aj ja som pred "červenou navštevou" mám PMS, jak sviňa..a vola mi "kamaratka", že ahojky, čo sa neozveš? Tak dlho sme sa nevideli, boli sme teraz mesiac preč, mohla by si dojsť na kávu!
A ja, že kde ste boli? A ona, že v Azii
Tak som si potom poplakala, že hovno máme, na dovolenku šetríme v prasiatku po 50-centoch, potrebovali by sme vymalovať, trošku byt prerobiť, tak z mora zasa nič nebude...furt iba robota, kolotoč dokola...
A potom, ked som sa ukludnila, zahrala si v kuchyni za stolom s miláčikom a kučierkami kocky...usmiala sa, že kašlať na to! Hlavne, že je nám spolu fajn