Odkedy sme mi mami zostali doma na materskej náš život sa zúžil len na prácu okolo domácnosti, výchovu detí a manželov, varenie a podobne. A tak by ma zaujímalo či si ešte niektorá zvás spomenie na svoju prvu lásku. A či na ňu spomínate v dobrom. Ja áno.
Bolo to naozaj nádherné obdobie. Aj napriek tomu, že on ma nemiloval. Boly z nás veľmi dobrý kamaráti. Zatial čo ja som bola len obyčajné malé, drobunké dievčatko, on bol vysoký, vyšportovaný, nádherný chalan, po ktorom všetky baby z tábora šalely. Každá znás sa ho snažila nejako na seba upozorniť. Aj ja, ale viac menej som sa držala stranou, nechcela som, aby si o mne myslel že som pošahané, pubertálne dievča. A on si ma veru nevšímal. Len tak zbežne. Aspoň som si to myslela. Ale teraz ked nad tým rozmýšlam bol pri mne skoro zakaždým ked som mala dáky problém. Bol to on kto ma naučil plávať, veslovať čln a podobne. A bol to samozrejme on kto si zomňa neustále uťahoval, podpychoval ma. A práve to sa mi na ňom páčilo. Jeho zmysel pre humor, zhovorčivoť, láskavosť.... 
V jeden nádherný večer, myslým, že to bolo už posledný večer v tábore, nám vedúci spravili malú diskotéku. Po hodine dlhého tanca pustili sladák, on prišiel ku mne, zobral ma za ruku, a šli sme spolu tancovať. Od toho okamihu sme spolu tancovali skoro až do konca discoteky. Veď to bol zase on kto ma naučil tancovať na slaďak. Na záver, sa ku mne sklonil a dal mi bozk na dobrú noc. V tej chvíli som myslela, že sa od samého šťastia roztopím. Na druhý deň, to už bol deň D, deň lúčenia, prišiel ku mne a pítal si moju adresu, so slovami, že mi určite napíše. Čo sa aj stalo ani nie do týždňa. Bola to síce pubertálna láska ale ja na ňu veľmi rada spomínam. Aj ked už niesom s ním v kontakte. Už dávno nie.
A čo vy. Aké sú vaše spomienky na prvú lásku.
no podľa toho ako myslíš prvú lásku!? pred 18-kou alebo po? lebo mala som ako mladšia "prvú" lásku, ešte v škole a potom ešte jednu, o pár rokov neskôr, hm!? (brokenheart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Môžeš napísať o láske na ktorú najradšej spomínaš. Ktorá bola pre teba tá naj. Možno to bol pre teba práve tvoj manžel. Nemusí to byť úplne prva láska.
Ja napríklad rada spomínam na všetky svoje lásky, a práve preto som si vybrala úplne tú prvú.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.nanicmama.sk/node/368
takto sme to preberali pred dvoma rokmi..zaspomíname
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Lienocka 
Bzzz bzzzz, kridelka funguju dobre? Bodky posluchaju?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ano, ide to sa vytešujem za slniečka som rada, že ťa tu vídavam, pozdravujem Kuschel a Helu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Odovzdam. Zavislost na tejto stranke sa lieci dost tazko 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Prvá? Asi sused Gabo. Ja cca 10, on možno aj 22, chichi! Chodil s čajočkou z vedľajšej dediny. Prosto: oni dospeláci a ja dieťa. Oči som mala len pre neho. A v hlave mám dodnes jediný zážitok s ním: pýtal si odo mňa čerešne. Mala som na sebe károvanú plisovanú sukňu. Tú svoju kočku (dnes už dlhokánske roky aj manželku - majú veľké deti) držal za ruku. Zliezla som zo stromu a podávala som mu nazbierané čerešne priamo zo sukne....
Potom chvíľu môj terajší sused - Vilo. Bol to štramák. Teda - asi. Nie veľmi si pamätám. Tiež som mala asi 11. Hrozne sa mi páčil a šla som si oči vyočiť, keď stál vzadu v kostole. Až potom som zistila, že to žieňa, čo stojí vedľa neho a nádhernými blonďavými vlasmi - pripadala mi ako víla z rozprávky - je jeho nastávajúca. Moja dnešná susedka a menovkyňa, chichichi!
Ultra krátke zaľúbenie bol jeden chalan - asi 6 minút, čo nám všetkým babám, stále keď si pripil, prideľoval na oblohe hviezdy. A rozprával, že ide k vojsku, má premyslenú kariéru a v 40-tke chce mať už neviem akú šaržu. Vtedy ma pozve do svojho bytu na neformálnu večeru - vrámci kamarátstva. Ak to dosiahne.
No neviem, neviem čo na to jeho mladomanželka povie, keď sa k nej dovalím o cca 6 rokov na večeru chichichi!
Jááááj a samostatná dlhoročná kapitola - to už bolo dávno! Ale také milé! Chvíľu mi bol aj susedom.
A spolužiak na strednej... Bozky na záchode, neskorý príchod na elektroniku a neospravedlnená hodina...Potom sme sa 2 roky nezhovárali a obchádzali sme sa v triede ako vrahovia...
No vážne som začala a zároveň aj hádam skončila pri manželovi. Vyprával mi na buse vtipy z ktorých som sa rehotala jak divá. A obsadzoval mi v ňom miesto - on nastupoval skôr, ja až na druhej zastávke. A po jednej autonehode, keď som zostala v nemocnici, mi telefonoval každý večer. A zase tie vtipy. Potom sa to akosi samo prihodilo. Tak pomaličky pomaly až sme sa vzali. Po 8 rokoch chodenia. Boli turbulencie, veľmi silné aj po svadbe, aj som si povedala, že som mala skúsiť naozajstné vzťahy s chodením a tak aj s inými, lebo asi nevieme obaja, kde je sever, nakoľko ani on nemal predo mnou žiadne vzťahy - keď takto blbneme a ubližujeme si, no v poslednej dobe - ťuk-ťuk-ťuk na drevo - akosi sme sa zosynchronizovali či čo...V septembri bude 5 rokov po svadbe a celkovo 13 rokov, čo sme spolu. Už teraz v auguste.
Jéminečku,ľudkovia! On sa smeje, že vraj najvyšší čas vymeniť za novší model!
No len aby som nevymieňala ja, že?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
prvou laskou, takou naozajstnou, bol moj manzel a tak to aj ostalo.
ale spominam si na jednu, taku este napoly detsku, hoci sme mali asi 17. hlavne preto, ako dopadla. stretli sme sa, ked som bola na prazdninach u rodiny a on bol dobry kamos mojho bratranca. cim som ho uputala, neviem, on mna spociatku velmi (taky ten typ dobre vyzerajuceho drzeho frajera s neznymi nuansami. a tie tmave oci, OMG!). Ku koncu dvojtyzdnoveho pobytu som si vsimla, ze sa nejak mota stale v mojej blizkosti, hoci samozrejme s dokladne prestieranou nahodou a nevsimavostou. dost ma to tesilo. sama som sa pokladala za nezaujimavu mysku. Po tyzdni, co som odisla, mi prisiel list a fotka. Ani ma nenapadlo, zeby tie naznaky mohli mat nejake pokracovanie. Zacali sme si pisat, a kedze ja som taky pisanie milujuci a vynaliezavy typ, pisala som dlhokanske listy, napriklad na arch baliaceho papiera, kazdy odstavec na ine miesto (viete si predstavit tu klasicku obalku, aka bola napratana, ked som ho tam poskladala a naladovala?)... a to bola zrejme chyba. (brokenheart) Nejak si to vysvetlil ako moju pocinajucu zavislost na nom, a tak stratil zaujem. 
Spociatku ma to rozosmutnilo, ale potom som stratila zaujem aj ja. Asi po polroku sme sa stretli zas. Pozval ma na prechadzku a povedal mi, ze si nasiel inu. Opisal mi ju ako uplne coolovu babenku, ktorej nie je na svete paru. Doslo mi, ze z nejakeho dovodu zije v domnieke, ze som odvtedy za nim preplakala kazdu noc a som stale rovnako poblaznena ako pred pol rokom. Cele mi to zacalo byt trapne a smiesne. Tak som mu ju priala a utesovala ho, ze mne to naozaj ani trochu nevadi, ze sme sa "rozisli". Uplne ho to zobralo. Porovnaval ju so mnou, samozrejme som sa jej nemohla rovnat, a ja nic. Ani slza, ani hnev, len som sa na tom cim dalej tym viac bavila. Nakoniec ho ten fakt, ze ma jeho kopacky vonkoncom nezaujimaju, tak polozil, ze este v ten vecer do mna tolko hudol, aby som s nimi (chalanmi) isla na disku, ze som sla, hoci som mala rozcitanu dobru knihu. Chcel so mnou tancovat na diskoteke vsetky sladaky, snazil sa ma odtiahnut do ustrania, aby sme boli iba sami, chuda dievca prestalo existovat, ... dodnes nevie pochopit, ze pre mna uz pol roka vtedy vela ako laska nic neznamenal. Ani mi to neveri. Len hovori, ze skvelejsie este nikoho rozchod zvladnut nevidel. Ze keby som vtedy bola chcela, tak sme dnes mohli byt spolu... ale zrejme som sa v minulom zivote neprehresila tak velmi, aby som si zasluzila az taky trest 
.