Bolo to dávno, ozaj dávno. S MM sme dnes objavili takýto poklad, fotku ako z ruského vojnového filmu. Ale nie, až taká stará nie je, má len zo nejakých cca 26 rokov a bojiskom bola zemiaková brigáda na výške, dokonca po revolúcii a to sme aj voľačo zarobili, asi.
Ak si dobre spomínam, tak na zemiaky sme chodili už na základnej škole. Ráno nás naložil autobus, vypľul pri poli, nadelili nám úseky, vedrá, vrecia či také väčšie čudá a zabávali sme sa. Niekto viac a niekto menej. Za odmenu sme polievku v misečkách dostali. Keď sme mali zaujímavých susedov, aj sme možno podebatiť stihli abo ani nie ... Občas sme boli radi, že sme stihli pozbierať bandurky, grule, krumple .... kým traktor ďalší rad vyoral..., raz bolo horúco, občas zima ... Do baťohu sme si sem tam aj zopár zemiakov pribalili.
Scénar sa pravidelne opakoval aj počas strednej školy. Rozmýšľam, či sme sa viac tešili zemiakovým brigádam, namiesto učenia, abo keď sa dozbieralo. Na výške sme stihli asi ešte dva zbery za socializmu. To už bol iný level, bývali sme v celkom pekných hotelíkoch na Domaši, ta aj výlet sme si stihli užiť, prvé priateľstvá v novej škole vytvoriť ... Spomínam, ako nás spolužiačka učila po maďarsky spievať. Bolo to tak dávno. Ani našim deťom by takáto skúsenosť neuškodila, hlavne takým sídliskovým.
Dievčatá, a čo vy, optimizmus či pesimizmus dominuje vo vašich spomienkach, na jesene dávno minulé, keď sme boli ešte mladé .... ?
PS: Inak keď tak rozmýšľame, tak to bolo asi selfi s takým smiešnym ruským foťáčikom. Ta sme aj dobu predbehli.
jaaj, my sme pred dvoma týždňami stihli zopakovanie takejto rodinnej brigády aj so všetkými puberťákmi a ich frajermi a frajerkami.
Dokonca sa nám urodil aj takýto väčší zemiak :)
Za pol dňa sa vyorú a pozberajú zemiaky celej rodine. Máme to ako také menšie pracovné rodinné stretnutie. Naposledy nás bolo skoro 20
Moje spomienky na zemiakové brigády sa delia na tie príjemné a nepríjemné. Chodili sme na zemiaky od 5. triedy. Medzi príjmené patrilo to, že sa nešlo do školy, dostali sme na desiatu chlebík so salámou a sladký čaj. Taká desiata u nás bola vtedy celkom vzácnosť. Zarobili sme 5 Kčs na deň. Teda, to nebol zárobok, ale tuším nejaká náhrada za oblečenie. Nič moc, ale tešila som sa na to, lebo to bola jediná možnosť, ako mať peniaze na vianočné darčeky.
Za pozitívnu spomienku považujem aj zemiakovú brigádu pod Tatrami na výške. okrem iného mám stále pocit, že tak úžasné jogurty a syry som nikdy viac nejedla. Aj keď to bola stále rovnaká značka
Mám ale aj negatívne spomienky. Teda, mňa vždy hodne rozhodilo, keď bolo také počasie, že som nevedela, či sa ide na zemiaky alebo do školy. A to, že som sa nikdy nevedela obliesť. Ráno skoro mráz, na obed horúco.
Za veľké pozitívum pokladám to, že v podstate všetky deti privoňali k manuálnej práci. To podľa mňa nie je na škodu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Parádny zemiačisko a ešte krajšia tradícia.
Však toto, tiež som rozmýšľala presne nad takýmito situáciami, keď nevieš či do školy abo na zemiaky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som také nezažila, ale musím okomentovať aspoň fotku: vyzeráte tam nenormálne dobre! Je úplne filmová, síce mi nepripomína ruský film, ale nejaký film áno:)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a prekvapivo som dostala súhlas na zverejnenie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ta to musel byt zážitok
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Super fotecka
Ja som sa na zemiakovej brigade spoznala so svojim prvym manzelom.
Bolo to v prvom rocniku na gympli
No spomienky su uzasne...v jeden z prvych vecerov, ked sme sa do nasej chaticky /boli to take malinke "psie budky"/ nacpali ani neviem kolki, hrali sme na gitaru a blbli a jemu sa podarilo nam rozbit okienko na dverach.
Velky pruser! Ze sudruzka profesorka to bol prievan...a hlavne ,ze on musel ist na pohotovost, kde mu ruku zosivali
Potom uz kazdy pruser aj za, ktory sme fakt nemohli a ani netusili, ze sa vobec nieco stalo, sme mohli my- Lenka a Monika, lebo sme v tej chaticke byvali a vsetkym profakom, to bolo jasne, ze to nebol prievan
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ta ty máš tiež dobrodružné zážitky. Muselo byt "radostné", byť za všetko zodpovedná.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
waw, ta ty si aká kočica
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pamätám, bolo ta aj u mňa tak