Spomienkový optimizmus

Bolo to dávno, ozaj dávno. S MM sme dnes objavili takýto poklad, fotku ako z ruského vojnového filmu. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe Ale nie, až taká stará nie je, má len zo nejakých cca 26 rokovHambím sa a bojiskom bola zemiaková brigáda na výške, dokonca po revolúcii a to sme aj voľačo zarobili, asi.Úsmev

Ak si dobre spomínam, tak na zemiaky sme chodili už na základnej škole. Ráno nás naložil autobus, vypľul pri poli, nadelili nám úseky, vedrá, vrecia či také väčšie čudá a zabávali sme sa. Niekto viac a niekto menej. Za odmenu sme polievku v misečkách dostali. ÚsmevKeď sme mali zaujímavých susedov, aj sme možno podebatiť stihli abo ani nie ... Občas sme boli radi, že sme stihli pozbierať bandurky, grule, krumple .... kým traktor  ďalší rad vyoral..., raz bolo horúco, občas zima ... Do baťohu sme si sem tam aj zopár zemiakov pribalili. Hambím sa

Scénar sa pravidelne opakoval aj počas strednej školy. Rozmýšľam, či sme sa viac tešili zemiakovým brigádam, namiesto učenia, abo keď sa dozbieralo. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe Na výške sme stihli asi ešte dva zbery  za socializmu. To už bol iný level, bývali sme v celkom pekných hotelíkoch na Domaši, ta aj výlet sme si stihli užiť, prvé priateľstvá v novej škole vytvoriť ... Spomínam, ako nás spolužiačka učila po maďarsky spievať. Váľam sa od smiechu po podlahe Bolo to tak dávno. Ani našim deťom by takáto skúsenosť neuškodila, hlavne takým sídliskovým.Úsmev

Dievčatá, a čo vy, optimizmus či pesimizmus dominuje vo vašich spomienkach, na jesene dávno minulé, keď sme boli ešte mladé .... ?

PS: Inak keď tak rozmýšľame, tak to bolo asi selfi s takým smiešnym ruským foťáčikom. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe Ta sme aj dobu predbehli.Hambím sa

Komentáre

ÁnoÁno pamätám, bolo ta aj u mňa tak

jaaj, my sme pred dvoma týždňami stihli zopakovanie takejto rodinnej brigády aj so všetkými puberťákmi a ich frajermi a frajerkami.

Dokonca sa nám urodil aj takýto väčší zemiak :)

Za pol dňa sa vyorú a pozberajú zemiaky celej rodine. Máme to ako také  menšie pracovné rodinné stretnutie. Naposledy nás bolo skoro 20 

 

Moje spomienky na zemiakové brigády sa delia na tie príjemné a nepríjemné. Chodili sme na zemiaky od 5. triedy. Medzi príjmené patrilo to, že sa nešlo do školy, dostali sme na desiatu chlebík so salámou a sladký čaj. Taká desiata u nás bola vtedy celkom vzácnosť. Zarobili sme 5 Kčs na deň. Teda, to nebol zárobok, ale tuším nejaká náhrada za oblečenie. Nič moc, ale tešila som sa na to, lebo to bola jediná možnosť, ako mať peniaze na vianočné darčeky.

Za pozitívnu spomienku považujem aj zemiakovú brigádu pod Tatrami na výške. okrem iného mám stále pocit, že tak úžasné jogurty a syry som nikdy viac nejedla. Aj keď to bola stále rovnaká značka

Mám ale aj negatívne spomienky. Teda, mňa vždy hodne rozhodilo, keď bolo také počasie, že som nevedela, či sa ide na zemiaky alebo do školy. A to, že som sa nikdy nevedela obliesť. Ráno skoro mráz, na obed horúco.

Za veľké pozitívum pokladám to, že v podstate všetky deti privoňali k manuálnej práci. To podľa mňa nie je na škodu.

Parádny zemiačisko a ešte krajšia tradícia.Áno

Však toto, tiež som rozmýšľala presne nad takýmito situáciami, keď nevieš či do školy abo na zemiaky. Úsmev

Ja som také nezažila, ale musím okomentovať aspoň fotku: vyzeráte tam nenormálne dobre! Je úplne filmová, síce mi nepripomína ruský film, ale nejaký film áno:) 

a prekvapivo som dostala súhlas na zverejnenie Pohoda

No ja som rada chodila na tieto brigády, doma som bola poriadne vycvičená, všetci sme robili. No raz ma pridelili ku traktoru ktorý balikoval slamu, veľmi ťažká práva aj pre mňa, vidlami sme nahadzovali do toho lisu slamu, boli sme dvaja a určite to nebola práca ani pre 15 ročné deti. Nakoniev sa mi osteň zapichol do oka a ja som domov prišla s napuchnutým červeným okom. Bol piatok a tak mama povedala pôjdeme k chromej. Tak ju volali bola veľmi postihnuá ale viedla zdravotnú osvetu a také veci okolo. Prišla som k nej a ona sa pozrela a vraví - neviem či to dokážem, potom išla k umyvadlo a z nejakej fľašky niečo dala do úst a kloktala a to urobila niekoľkokrát. Potom ku mne prišla a povedala nesmieš oko zatvoriť a odrazu som videla jazyk a bolo po všetkom. Nikdy som nepochopila ako to dokázala, ale mne sa konečne uľavilo a nešla som už na brigádu v ten rok, lebo učitelia videli ako som vyzerala.

Ta to musel byt zážitokPrekvapenie

Super fotecka Slnko

Ja som sa na zemiakovej brigade spoznala so svojim prvym manzelom.

Bolo to v prvom rocniku na gympli Veľký úsmev

No spomienky su uzasne...v jeden z prvych vecerov, ked sme sa do nasej chaticky /boli to take malinke "psie budky"/ nacpali ani neviem kolki, hrali sme na gitaru a blbli a jemu sa podarilo nam rozbit okienko na dverach.

Velky pruser! Ze sudruzka profesorka to bol prievan...a hlavne ,ze on musel ist na pohotovost, kde mu ruku zosivali Váľam sa od smiechu po podlahe

Potom uz kazdy pruser aj za, ktory sme fakt nemohli a ani netusili, ze sa vobec nieco stalo, sme mohli my- Lenka a Monika, lebo sme v tej chaticke byvali  a vsetkym profakom, to bolo jasne, ze to nebol prievanVáľam sa od smiechu po podlahe

Ta ty máš tiež dobrodružné zážitky. Úsmev Muselo byt "radostné", byť za všetko zodpovedná. Pohoda

Jedna fotecka z toho obdobia...

waw, ta ty si aká kočica Áno

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.