reklama

VAHA SLOVA - pre Polarku a Lydushu :-)

Pridal/a mirka6 dňa 06. 02. 2010 - 11:13

reklama

Mila Polarka a Lydusha, nechcem vam zobrať temu na blog, len ma napadlo ci ste čítali knihu od Rhonda Byrne - TAJOMSTVO. Ja som ju čítala minulý víkend. Začiatok je OK ale ku koncu sa už so všetkým nestotožnujem. Pravdu povediac ja sa tým /z časti/ riadim celý život. Ja som šťastný človek a mám šťastie že mi všetko vychádza. Všetko o čom som snívala sa mi doteraz splnilo. Ja myslím stále len a len pozitívne /čo môjho manžela vytáčaChichocem sa Chichocem saon je realista až pesimista - to zase niekedy vytáča mňa Veľký úsmev Veľký úsmev / Pre mňa nie je NIČ nemožné. Všetko sa dá ak sa chce. No a ja stále chcem. /Think pin!/ Život si užívam a usmievam sa od rána do večera. Niekedy možno vyzerám ako postihnutá, Hambím sa ale nevadí hlavne že sme všetci zdraví. Veľký úsmev
Pekný víkend prajem a úsmev dámy. život nie je len o vážnych veciach. Treba si ho vychutnať, veď žijeme len raz.

Kvietok Kvietok Kvietok Kvietok
Slnko Slnko Slnko Slnko Slnko
Torta Torta Torta Torta Torta Torta
pivo pivo pivo pivo pivo pivo


reklama

reklama

Mira-Mária, So, 06. 02. 2010 - 11:19

Veľký úsmev Veľký úsmev Áno Mirka, to akoby som pisala ja... sedi aj to o postihnuti, aj to o manzeloviPohoda

lydusha (bez overenia), So, 06. 02. 2010 - 11:42

Secret som videla- ako film. Kazdy si z videneho, precitaneho, pocuteho vybera len to, co je mu najblizsie- jeho chapaniu. Ked sa mi iste informacie- momentalne trebars nestravitelne- dostavaju casto "na tanier" , tak viem, ze je cas sa nimi zaoberat "hlbsie". Mne sa moj zivot paci, som spokojna. Postupne sa moje sny menia na skutocnost a to je superÁno Okrem toho stretavam za posledne roky ludi, ktorych presne "potrebujem" , moju krvnu skupinu a s jednou takou skupinou sa dnes stretnem- a neskutocne sa na baby tesim, este keby tam bola Geo, Polarka, a dalsie moje srdcovky, bolo by to dokonaleÚsmev
Takze tolko odo mna. Vaha slova je vsak o uplne niecom inomMrkám

mirka6, So, 06. 02. 2010 - 21:39

ok. tak ako ste to teda mysleli. Co je teda VAHA SLOVA???Smútok

mikve, So, 06. 02. 2010 - 12:04

Tajomstvo som citala a paci sa mi rovnako ako ine motivacne knihy....
No ako pise Lydushka vaha slova je naozaj o nieco inom.Slnko

Betula, So, 06. 02. 2010 - 12:54

Ahojte,
nestotoznujem sa s vyrokom zijeme len raz, pretoze tzmto sa ospravedlnuju hlavne nase preslapy, ale suhlasim s usmevom, to je dobra cesta.
Kazdy z nas vlaci isty kriz, niekedy ho ani necitime, niekedy sa nam kolena podlamuju pod nim, ale kto tvrdi, ze mu vsetko len vychadza, bud malo zil, alebo ho to este caka. Niekedy ten usmev nestaci, ale optimizmus ano, to nas pozenie vpred, vlastne by mal pretoze vela z nas maju tendenciu sa poddat problemom. V kazdom veku sa da urobit nieco ine, netradicne, aby sme nevklzli do stereotypu, nato treba mat aj povahu aj odvahu. Napriklad ja mam 50, co pre 20ky znie hrozne, ale pracujem v mladom kolektive, mam rodinu a zdravie, ale nebojte sa aj ,,,kriz,,,ale kopu dobrych napadov, napriklad chodim na brusne tance, malujem tricka, kabelky a topanky, zmenila som uces a chodimdo jazykovej skoly, kde sa vyzivam v tom, ze sedim v skolskej lavici s 23 rocnou spuloziackou, ktora mi opat nastupilo ine obdobie, ked sa chodilo s detmi na ihriska a zvladali sme prvacikov. Nikdy nas nema opustit humor, ani v tej najelementarnejsej situacii, lebo uvedomme si, ze este moze byt 100 krat horsie.
PeknyZlomené srdce den prajem.

georgina, So, 06. 02. 2010 - 12:57

...kto tvrdi, ze mu vsetko len vychadza, bud malo zil, alebo ho to este caka..

Betula - ako to vieš? Úsmev Slnko Slnko Slnko

Betula, So, 06. 02. 2010 - 14:17

no nechcem tvrdit. ze to viem, ale nieco som uz odzila a poznam ludi, cely zivot pracujem vo velkom kolektive, precitala som tonu knih zaujimam sa o psychiku cloveka a myslim si, ze ak mlady clovek tvrdi ze mu vsetko vychadza tak este toho ma vela ored sebou. Spytajme sa ho o stvrtstorocie a da mi zapravdu. Tak ako nie je total nestastie, nie je ani total stastie.

georgina, So, 06. 02. 2010 - 14:30

Tiež som si už všeličo odžila, poznám veľa ľudí, celý život pracujem vo veľkom kolektíve, prečítala som tonu kníh a zaujímam sa o psychológiu človeka a ak mi niekto povie, že mu všetko vychádza, odpoviem mu: "Super!" Slnko Slnko Slnko

O komentár vyššie píšeš, že sa nestotožňuješ s výrokom, že žijeme len raz. Ak vezmeme do úvahy koncept reinkarnácií, nie je možné, že nejaká "stará" duša (ktorá si už odžila dajme tomu tisícky životov), sa do tohto života narodila ako do svojho posledného, po ktorom už bude nasledovať len nirvána (alebo čokoľvek iné, je vlastne jedno, ako si to kto nazve) - a teda už takmer všetko vie, sú mu jasné zákony života a riadi sa nimi a tak mu všetko vychádza presne tak, ako chce?
Mne to nepripadá nemožné Úsmev Mrkám.

A ešte - pozerala som si minule videá na youtube s tibetskými mníchmi. Zaujímavé je, že sa prakticky stále usmievajú. A aj keď sa náhodou neusmievajú, tak majú úsmev aspoň v očiach. Ide z nich taká pohoda a pokoj, že človeka nevdojak napadne, že ich nič a nikto netrápi.
Čím to asi tak bude? Úsmev Mrkám

Betula, So, 06. 02. 2010 - 15:04

Nikto nevie kam sa podejeme, ale ja som presvedcena, ze niekde konci telo a inde dusa, je vela neprebadaneho medzi nebom a zemou, neratajme kolko zivotom sme prezili a este kolko prezijeme, v tomto mojom tele s mojim umom a pohladom na svet iste som len raz, mozno budem niekde uplne inde ale aj tak si to nebudem pamatat, len pri deja vu sa strasiem, ze ako keby som to uz kedysi zazila.......
Mnisi maju svoju vieru, ktora ich uci, oddavaju sa jej telom i dusou, su spokojni aj ked ziju v skromnosti, ale nato musia sa citit vyvoleni, mna by tam asi urvalo. Mam svagra v rade kartuzianov, ako mlady muz tam odisiel dobrovolne, citil sa byt povolany a zije v uzavretom sidle v slovinskych horach a je spokojny. Nie to je nemozne, ze nikto nemoze zit v uplnej pohode. Aj to sa stava, ale tym krizom som myslela, ze nepoznam ja osobne taky pripad, kde by ziadne mracna neprehnali sa nad zivotom niekoho, ked sa dari, tak sa dari. Nie pochybnost hovori zo mna, ale vedomie toho, ze opytajme sa 50niciek co nato povedia. Daj boh , aby ich bolo vela.

Objímam Objímam Objímam

georgina, So, 06. 02. 2010 - 15:21

Betula, mnoho ľudí si svoje minulé životy pamätá (príklad - kniha od Jenny Cockell "Deti včerajška").

Na to, aby mal človek svoju vieru a oddával sa jej dušou aj telom, nemusí byť ani mních, ani sa nemusí cítiť povolaný - a aj tak môže byť so svojim životom spokojný.

Myslím si, že niesť svoj kríž (alebo naň čakať) nie je nutné. Možné je predsa aj to, že človek je jednoducho spokojný s tým, čo má, teší sa z toho a je za to vďačný. Veď všetko, čo nám život prinesie (vrátane tých "krížov" a "mračien"), nám niečo dáva a niečo nás učí Úsmev Slnko Slnko Slnko.

ivusa, So, 06. 02. 2010 - 22:27

Georgina pripajam s dovolenim dalsiu dobru knizku, tykajucu sa minulych zivotov, autor Brian L. Weiss - Mnoho zivotu, mnoho mistru. Na nu navazuju dalsie jeho dva tituly - Poselstvi Mistru, Jedna duse, mnoho tel. Slnko

lýdia k (bez overenia), So, 06. 02. 2010 - 13:11

betula ja mám 45 a tiež sa v kolektíve 20 ročných "žabiek"dobre cítim priam omladnemÚsmev ...veľmi sa mi páči ako si napísala ,že každý z nás vláči istý kríž,ja som tu už raz napísala ako som povzdychla pred synom o "mojom kríži" a prečo ja???a prečo sa všetko serie len mne ...neskoršie mi prišla od neho sms,ktorú mám stále uloženú: "Nezávid nikomu,lebo nevieš,či neskrýva niečo,čo by si s ním za žiadnu cenu nemenila."..aj tebe pekný deňSlnko

Betula, So, 06. 02. 2010 - 14:19

Presne to je ta spravna odpoved, malokedy si to uvedomujeme. Su slova , pismenka ktore navzdy ostanu v pamati. Moj syn mi na vianoce podaroval maly obrazok s napisom......ak nevies co so sebou a mas pocit, ze na teba vsetko pada, spomen si na mna........Mal 9 rokov a vzdy ma to nuti sa zamysliet, ked mi na ten obraz pohlad padne.Kvietok

klodik, So, 06. 02. 2010 - 14:25

Ja si viem tak povedať, že keby sme mali mať dokonalý život tak by sme tu nežili, ale boli by sme anjelmi a ľudˇom pomáhali...Každý má niečo ťažké buď za sebou, buď to práve žije, alebo to má pred sebou...inak by sme sa tu "nemotali"...rozdiel je asi len v tom kto ako tie ťažké chvíle v živote zvláda...Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

Betula, So, 06. 02. 2010 - 15:15

Ano som presvedcena ze to tak aj je, o sebe si takmer vzdy myslime, ze sme spravodlivi a relativne dobri, sme aj taki sebakriticki, aby sme to uprimne prezentovali? urcite nie a tak v rodine, v kolektive ci vobec medzi ludmi sa vzdy najde niekto, kto nam nepovie aki sme, alebo radsej drzi zobak a my ten klud prezentujeme ako ,,,,mracna nie su,a vsetko je OK,,,,,Ak zvladame bez ujmy riesit a doriesit, tak vlastne je vsetko ok.

Kvietok Kvietok Kvietok

mirka6, So, 06. 02. 2010 - 22:00

Možno som málo žila, kedže mám len 30, ale aj tak som fakt šťastná. No a čo som si zlé prežila, neprajem nikomu, lenže to nemám chuť hovoriť. Proste je to zamnou a beriem to, že to bolo a idem ďalej. Väčšina NM si tu vylieva srdce, že su nešťastné, či už kôli manželovi, deťom, rodičom alebo peniazom, chorobe a pod. Ja nemám sa prečo sťažovať, lebo je to za mnou a nechcem na to spomínať. Tieto NM to prežívajú teraz, tak sa chcú porozprávať a pomôcť, a to sa mi páči. Áno Áno
juj nejako sa zamotávam. Mám v hlave milión myšlienok ktoré by som chcela povedať /veľa ich mám najmä v posteli pred spaním/ a teraz nie a nie prísť tie správne slová. Smútok
takže ja som síce málo žila, ale stihlo ma už dosť žiaľu a bôľu na môj vek, tak teraz si sama sebe doprajem len úsmev a šťastie. Mne naozaj všetko vychádza. /som ale aj cieľavedomá a pedant/
možne sa na papieri neviem dobre vyjadriť ako to v skutočnosti myslím a iné je osobná debata, ale ja som inak fajn človek.Chichocem sa Chichocem sa Chichocem sa
/a nie som vôbec blbá ako to tu dnes vyznelo/Chichocem sa
radšej končím lebo sa nejako zahrabávam hlbšie do svojich blbosti.
/asi som dnes unavená a premamkovaná/Mlčím
dnes ma berte s rezervou. dakujem Vyplazený jazyk Hambím sa Vyplazený jazyk

klodik, So, 06. 02. 2010 - 22:12

Ale mirka veď o tom to predsa je...že keď prekonáme niečo ťažké v živote tak nás to posunie a môžme sa usmievať...a niekedy, u niekoho to vydrží dlhé roky ten úsmev...ale u niekoho zas prídu ďalšie skúšky prekážky a zas má to "blbé" obdobie kedy potrebuje riešiť...

Ja osobne som od svojich dvoch dvoch rokov prežívala nie pekné, nie moc dobré detstvo...ale po rokoch som pochopila, že to môžem brať ako dar, alebo ako zlo...a nikdy som preto nebola nejak extra nešťastná, brala som to ako dar, výzvu...potom prišlo krásne obdobie kedy som sa na svet vyškierala...no a potom zase také kedy som sa na svet dívala cez slzy...a bolo aj také- nedávno kedy som si myslela, že to sa musí človek už totálne zosypať z toľkej nakladačky, ale paradoxne som sa nezosypala, ale cítila som sa šťastná a viem, že to nikdy,nikomu nedokážem vysvetliť, že keď má matka choré dieťa- vážne choré dieťa môže zažívať toľko hlbokého porozumenia, že sa napriek všetkým okolnostiam cíti šťastná a nabitá energiou a chodí vyškerená a šťastná...a viem, že toto doka´že pochopiť len môj syn, s ktorým som tieto pocity zažívala, prežívala...

ale napríklad ja si nedokážem povedať, že to tak už bude do konca života...aj keď som sa dokázala smiať v tých najťažších chvíľach svojho života...neviem, nie som si istá ako to zvládnem keď príde ďalšia výzva, možno zase s úsmevom,a možno so slzami...ale to nie je podstatné sa stále škeriť od šťastia a spokojnosti

lydusha (bez overenia), So, 06. 02. 2010 - 22:16

A co Matus, ako sa ma?

mirka6, So, 06. 02. 2010 - 22:18

ako ste to prosim mysleli s tou vahou slova. zaujima ma to. dakujem.

mirka6, So, 06. 02. 2010 - 22:36

dakujem. precitala som si to, ale aj tak sa mi zda ze je to čo som pochopila aj predtým. Čiže: pozor na to čo poviem lebo späť to už nevrátim a môže sa mi to buď vypomstiť /či už mne alebo niekomu v mojom okolí/ alebo v dobrom splniť. - áno či nie. lebo už som z toho asi jeleň.
Vyplazený jazyk Smútok

mirka6, So, 06. 02. 2010 - 22:57

haloooo. sľubujem, že už dám pokoj, len chcem vedieť či som to už pochopila alebo je to so mnou márne a zbytočne to ďalej riešiť. ďakujem.
a sorry že som taká otrava.
Smútok

klodik, So, 06. 02. 2010 - 22:24

to je otázka pre mňa lydusha?

lydusha (bez overenia), So, 06. 02. 2010 - 22:25

Ano, pre teba.

klodik, So, 06. 02. 2010 - 22:32

No Matúško viac času trávi momentálne s tatinom, občas niečo humorne pokomentuje doma...

celé to okolo Filipka bolo preňho náročné, bol dosť takým tichým pozorovateľom, ale keď sme boli napríklad u toho skvelého pána psychológa hneď sa pýtal aj na to ako to zvláda Matúško.Vraj aj on musí byť dosť zaujímavé dieťa keď má takú trpezlivosť...

lýdia k (bez overenia), So, 06. 02. 2010 - 12:57

pre mirku 6......Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Bozkávam Bozkávam Bozkávam Bozkávam Bozkávam Bozkávam súhlasím s tebou...pekný deňSlnko

vločka, So, 06. 02. 2010 - 15:28

toto má byť o váhe slova, zatiaľ tu vidím samú polemiku o životných postojoch a presvedčeniach. myšlienka - slovo, ktoré už raz prejde cez ústa človeka ani párom volov nedostanem naspäť tak aby získalo prvotnú podobu. z toho mi vyplýva jediné - myslieť je dôležitéÚsmev a váha slova s mysľou sakramentsky súvisí...Áno Úsmev Objímam

Betula, So, 06. 02. 2010 - 15:53

Ano mas pravdu trochu sme usli......vaha slova je dolezita a suvisi s myslou, lenze v emociach clovek prejavi svoju clovecinu a mysel sa mu zapecie a prudia jeho ustami slova, ktore inak v inej situacii by nikdy nepovedal, ale to prave nas robi ludmi, kroti nie su dokonali, inak by sme boli anjeli. Napriek tomu kazdy z nas by si mal byt vedomi toho, ze prave tie v emociach vyslovene slova vedia velmi boliet, ale ked si kladieme ruku na srdce, velakrat by k tomu nedoslo, keby sme neprovokovali v tom prave nevhodnom case, inak by nevzniklo prislovie...mlcat je zlato....Kvietok Kvietok Kvietok

svetlana (bez overenia), So, 06. 02. 2010 - 19:10

Ahoj Mirka, ja ta chcem len pozdravit, diskusiu sa mi citat nechce.
Tesim sa tvojmu prispevku a rada si precitam tvoje dalsie skusenosti Tlieskam Slnko Kvietok

Polárka (bez overenia), So, 06. 02. 2010 - 19:33

Kniha a film Tajomstvo je spicka ladovca Úsmev Objímam Slnko

crystall, So, 06. 02. 2010 - 20:22

Mirka Tlieskam
...pojdem k tebe na skolenie, ja som "ťažký realista" Mrkám .

ivusa, So, 06. 02. 2010 - 22:39

kazda z nas ma svoju vlastnu jedinecnu cestu. kazda z nas sa v rovnakej minute nachadza na nej na inom mieste, s inymi skusenostami a vedomostami. prave tieto rozdiely nam davaju moznost akukolvek temu alebo slovne spojenie vidiet vzdy z trosku alebo uplne ineho uhlu pohladu. tak isto je to aj s vahou slova. pre niekoho je to vec dolezita, niekto sa este nedopracoval k tomu poznaniu. akou cestou, je jedno, ci cez napriklad spominany "the secret" alebo inym sposobom.
verim, ze kazdeho si to jeho poznanie, skusenost, skuska, ci cokolvek ine najde, skor ci neskor.
dolezite je vediet, co chceme zit, cim chceme byt.
Iva Slnko

lydusha (bez overenia), So, 06. 02. 2010 - 22:41

Preco su v the secret somariny?

ivusa, So, 06. 02. 2010 - 22:46

mam to precitane zbezne, film som nevidela. sama si vyssie pisala, ze si zo vsetkeho vyberas co potrebujes. tak to co su podla teba somariny obid Úsmev teraz zase je to o uhle pohladu.
Slnko

lydusha (bez overenia), So, 06. 02. 2010 - 22:47

Nie, ja sa pytam, co su podla teba somariny.

ivusa, So, 06. 02. 2010 - 22:49

kde som napisala slovo somariny? uz ozaj na oci nevidim??Chichocem sa

lydusha (bez overenia), So, 06. 02. 2010 - 22:50

ja nevidim Úsmev ospravedlnujem sa Úsmev taaaaaaaaaaaaaaak ma boli hlava ze vidim to co by som vidiet chcelaPohoda

ivusa, So, 06. 02. 2010 - 22:52

nic sa nedeje, predychat hlavicku. NM tu bude pre nas aj zajtra. dobru nocku Objímam Slnko

maciatko31, Ne, 07. 02. 2010 - 12:43

Je to zvláštne, väčšina ľudí by o mne asi povedala, že som tiež optimistka, lebo sa škerím na všetky strany (jeden šéf sa mi raz vyznal, že som super pracovník, lebo len vkročím do práce a už mám ústa okolo celej hlavy a hneď to všetkým zlepší náladu Úsmev. Popravde, kým mi to nepovedal, vôbec som si to neuvedomila.) Ale pritom keď sa chcem vyhodnotiť vnútorne, určite si nemyslím, že mi v živote všetko vychádza a všetko sa mi splní. Skôr by som povedala, že mi všetko v živote vychádza tak ako má (čo nie je výrok totožný s vetou "Tak ako chcem. " Úsmev) Napriek všetkému si myslím, že žijem dokonalý život. Existujem v dokonale prepojenom a uzavretom systéme s ostatnými tvormi. Ak niečo poviem alebo vykonám, má to odzvu. Nikto nevie povedať akú, ale má, to je na živote fascinujúce. V skutočnosti, na knihách typu, urob toto a budeš šťastná, je najzaujímavejšie nájsť prípady, kde to nefunguje Úsmev. Preto som prestala podbné knihy čítať a možno čítam radšej konkrétne témy a vyjadrenia konkrétnych ľudí, sledujem čo sa deje v mojom okolí. Niekto povie, usmievaj sa a uvidíš, ako sa ti ten úsmev bude vracať naspäť. No stalo sa mi, že sa malé dieťa rozplakalo, lebo si myslelo, že sa na ňom smejem. Stalo sa mi, že ma začala ohovárať kolegyňa, lebo prežívala ťažké obdobie a moja spokojnosť a úsmev ju jednoducho dráždili.
So slovami je to niečo podobné. Áno, majú svoju váhu. (Môžeme ich samozrejme rozdeliť na slová neutrálne, negatívne, pozitívne....) Ale aj tak im každý človek pripíše inú konkrétnu váhu. Jeden dá 5,20kg a druhý 1,20 Úsmev, pritom obaja budú tvrdiť, že to slovo je negatívne. Na jednej strane to bude vychádzať z ich povahy, na druhej zo situácie, v ktorej sú. Ak bude jeden po ťažkom zemetrasení, povie si: Ach, taká prkotina, fakt len za dve kilá Úsmev. Pritom, nebyť zemetrasenia, možno by sa u neho prkotinka vyšplhala na celkom peknú štvorku. Niekto má prirodzene vo svojom repertoári ťažšie váhové kategórie, niekto inklinuje skôr k neutrálnym.
Kam vlastne mierim. Áno, keď píšem text, mala by som počítať s tým, že to moje vysmiate slovo, niekoho ohreje ako slniečko a niekoho spáli. Ale ak je mojim zámerom ohrievať, budem sa snažiť vyberať ohrievacie prostriedky Úsmev. Napriek tomu, budem akceptovať, že sa niekto aj tak popáli a ak to mám v povahe, možno sa budem snažiť vysvetliť mu, že som to tak nemyslela. Snažíme sa tu presvedčiť niektoré skupiny ľudí, ako sa majú vyjadrovať a čo je primerané. Myslím si, že máme každá svoj štýl, niekto si ho ešte len formuje. Ale spoznávame sa, čo nám dáva možnosť akceptovať sa a vedieť, pre koho je čo typické, poprípade zamyslieť sa, či sa niečo s tým človekom nedeje, ak vybočil zo svojho normálu. (nie z toho normálu, čo si my myslíme, že by mal byť normálom) Toto je podľa mňa najúžasnejšia vec na celej naničmame. Ak niečo napríklad poviem a lydush, Nati alebo možno betana mi povie niečo v zmysle "tak to si strelila capa", budem vedieť, že sa v najbližších príspevkoch pravdepodobne budeme baviť o vhodných krmovinách pre rožný statok Úsmev. Na druhej strane, keby niečo takéto vyšlo z geo, asi by som už musela začať tuho uvažovať, či sa niečo nedeje so mnou alebo s ňou, lebo toto sa u nej tak bežne nevidí Úsmev. Ale bolo by odo mňa hlúpe, aby som od ktorejkoľvek z nich žiadala, aby nepoužívali danú frázu, lebo z oboch strán mi to prinesie nejakú informáciu.

georgina, Ne, 07. 02. 2010 - 13:16

Tušila som, že to niekto napíše takto krásne polopatisticky - aj za mňa Úsmev Áno Áno Áno Áno Áno

maciatko31, Ne, 07. 02. 2010 - 12:52

Ešte taká drobnosť k tomu pozitivizmu... Koľko hodnotných diel zvniklo na základe toho, že ľudia neboli schopní myslieť pozitívne. Pričom však netvrdím, že boli šťastní Úsmev. Ale zase pre koľkých ďalších ľudí sú tie diela prínosom?

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama