No jasne, blížia sa Vianoce a ja zas s napätím očakávam blogy od Balalajky o upratovaní.
Niežeby som nemohla začať aj sama. Sem tam aj začínam. Občas mám upratovací záchvat. A priznám sa, milujem ten čas, keď si poviem, je upratané, nemusím pár dni myslieť, ani nemusím držať v podvedomí prach....
Len teda nechápem sama seba. Prečo dokážem upratať ale nedokážem ten poriadok udržiavať. Teda deň dva, to áno, to ešte zvládam. Ale zrazu sa niečo stane a mňa to opäť premôže.
Minule som čítalo o tom, že na sociálnych sieťach majú veľký úspech upratovacie videá. Že proste niekto natáča, ako celý deň upratuje. Vraj to študovali aj psychológovia a prišli na to, že pozeranei na takéto videa prináša isté uspokojenie. Skúšala som to, ale teda zatial som na sebe úspech nepozorovala.
Poznám však pár ľudí, ktorých to upratovanie fakt teší. A ukľudňuje. Suseda napríklad vždy, keď sa pohádala s manželom, tak upratovala skrine. Ďalšie v momente, keď bol manžel v kritickom stave v nemocnici, leštila kúpeľňu- Bolo jej jedno, že sú dve hodiny v noci. Chápem, že jej to prinieslo iné myšlienky.
Jedno som ale vďaka sledovaniu upratovacích videí predsa len pochopila. Môj problém je príliš veľa vecí. Nemyslím len oblečenie. Ale príliš veľa všetkého. Kníh, riadu, pohárov, zaváranín, zásob, vecí na tvorenie.... Ako keby nemali všetky tie veci miesto. Respektíve niektore sa nepoužívajú už dhé roky. Prípadne sa použili len raz. A ja sa neviem odhodlať k radikálnemu riešeniu.
U nás je s vianočnými ozdobami veľký problém - sú v dvoch krabiciach v pivnici. Na najvyššej polici, kam nedočiahnem ani omylom. A nikdy sa mi nedarí presvedčiť, že chcem ozdoby skôr. Maximalne su ochotní mi dať dole krabicu s adventným vencom. Takže neviem, čo tam je, respektíve nepamatam si všetko. No ale pre istotu som si kupila už dvoje malé svetielka :) Len také baterkové. Ešte netuším, čo s nimi, ale isto sa na niečo hodia 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som včera potešila chlapov, že idem pozrieť či majú už ozdoby vytiahnuté v jednom obchode. Manžel len utrúsil, že to neni dobrý nápad.
Viem prečo. 
Napodiv som domov došla s novým čajníkom a tanierikom.
Som sa zamyslela, že musím najprv prehodnotiť domáce zásoby a potom nakupovať.
No ale tak ... naprázdno sa nepatrilo vrátiť domov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no s tým minimalizovaním si to vystihla. Aj ja mám pocit, že všetko na mna padá. Že všade je všetkého príliš. A stále nemám dosť odvahy pustiť sa do toho fakt radikálne. Od podlahy. Vždy len tak trochu vyčistím. A samozrejme - okamžite sa do uvolneného priestoru niečo nasťahuje
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neznášam keď dostanem upratovací záchvat a som doma...ba minulý týždeň som dostala záchvat cestou domov!To som sa stavila kúpiť farbu že idem vymaľovať kuchyňu...len som sa ku tomu dostala až na druhý deň večer...lebo najprv z chladničky magnetky a celú chladničku vygabať, oknu som sa venovala vyše dvoch hodín (a to bez jedinej cigaretky medzi tým!
) lebo neviem kto vymyslel žalúzie rozdelené šnúrkami na 4 diely...potom som si povedala že linku vydrhnem úplne aleže úplne - tu sme si so synátorom pripomenuli že nemáme krémovú hornú časť linky ale bielu...no ako vravím - až na druhý deň večer som sa dostala ku farbe...
Lebo som taká.Všetko robím na sto percent.Teda ak robímAle ak už teda niečo, musí to byť na sto percent.
Nejdem sa vôbec s poriadkom pototok, jediné miesto kde udržiavam poriadok je obývačka, aj to som musela zrušiť v obývačke stôl aby tam ten poriadok bol udržateľný...vážne, my nemáme v obývačke stôl
No ale kuchyňu som dala do zdárneho konca - lebo záchvat...
Lenže mne sa stáva aj také, že záchvat dostanem a po pár minútach prejde...onehdá som vyhádzala skriňu na celú stenu...máme v nej všetko...teda moje veci, paplony, vankuše, obliečky na ne, deky, utierky, uteráky, šály, šatky,...proste úplne všetko...no tak som ju ja vyhádzala že idem preorganizovať, vážne som bola úplne nabudená na tento akt...všetko vonku, začala som utierať police, zrazu záchvat prešiel!Len tak, sám od seba prešiel!A tak už asi tretí mesiac spávam v obývačke...
Blbé že?No nemôžem za to.Proste sa nemôžem do tej skrine donútiť...a nechcem sa do nej donútiťbudem musieť počkať na záchvat
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keď človek dostane záchvat, tak by si mal vždy najskôr sadnúť a počkať, či neprejde
Ja som dnes začala vypratovať korálky. Teda, niečo som hľadala. Našťastie, po vyložení zhruba 10 kelímov som to našla (bolo to inde, ako som čakala). A tak som to všetko zase popratala naspäť, že inokedy..... Čiže upratovací ošiaľ ma prešiel skôr, ako som stihla vyložiť úplne všetko
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
asi je to ozaj pravda!ale keď záchvat je záchvat...dostaneš a musíš
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja a upratovanie.... nechcem o upratovaní ani počuť!!! Resp. o vypratávaní starých vecí. Ale veď to je to isté, ak nie ešte horšie Tento celý rok sa mi nesie v znamení upratovania, vypratávania a zbavovania sa starých vecí...ale že fakt celý a fest starých.
Začalo to doma. Začiatok roka, ale u nás konečne koniec s rekonštrukciou starorodičovského sídla (z celoročnej chalupy na celoročné bývanie). Darmo si robíte nádej, že do Vianoc stavbári skončia....veď sľúbili. Nič také. Ale dala som Vianoce aj tak Upratané bolo to najnutnejšie.
Len čo povolila zima, pustila som sa do vypratávania dreveného záhradného domčeka, ktorý skrýval koooopec záhadných vecí, ktoré sa roky odkladali, že sa zídu. Samé rárohy, sem tam niečo normálne. Hlavne môj otec bol na to špecialista. Čo už nevpratal do svojho, to mi nosil sem Vždy tu bol doma, tak prečo nie Keďže už nič z toho nikdy nebude potrebovať ani u seba 
, tak som šopu vypratala. Týždeň som zásobovala zberný dvor. Potom som sa presunula k našim. Tam mi to trvalo s malými prestávkami (aj do práce treba chodiť) dva mesiace a ešte som neskončila Veď čo oko nevidí, to srdce nebolí. Hrozné, čo dokázal naškrečkovať.....keby aspoň normálne veci. Všetko blbosti, pokazené somariny, ktoré sa chystal niekedy RAZ (možno!!!) opraviť, spojazdniť, sfunkčniť v hesle "Všetko sa RAZ zíde a ty ničomu nerozumieš". Nikto ho nedokázal zastaviť a teraz sa nám to vymstilo Jasné, musím sa smiať aj keď cez slzy. Chýba mi
Letné mesiace sa niesli v znamení vypratávania pracoviska. Vedenie sa rozhodlo reorganizovať všetko od podlahy, vrátane zbavenia sa "neperspektívnych" ľudí až po celú zastaralú výbavu budovy. Vynášali sme a likvidovali veci od pivnice po povalu ešte z čias ....no na jednej drevenej bedni bolo azbukou napísané Moskva a uvedený rok 1973. Kolegyňa si ju vzala domov a vyrobila si celkom pekný štýlový stolček na balkón.
Bez oddychu som pokračovala s vypratávaním zase u našich. Mama objavila v špajzy mole. Všetko von, každú vec prezrieť....na otca nadávala čo všetko škrečkuje, ale ona moc nezaostávala. Našla som mimo iného 7, slovom sedem, hliníkových pískacích hrncov (pamätá niekto?) na varenie mlieka! Tvárila sa, že ich vidí prvý raz ...a kopec iných blbostí, o ktorých sa nejdem rozpisovať. Tri dni som sa morila so špajzou, moľami a s mamou, lebo všetko 2x kontrolovala, čo chcem vyhodiť. Nakoniec sme sa dohodli a dnes je obsah špajze polovičný. Huráááá! Plynulo sme u nej prešli do dvojtýždňovej rekonštrukcie kúpeľne a včera som ju konečne dopratala.
Môžem sa nadýchnúť a začať doma s predvianočným upratovaním. Ako fajn, veď ani neviem, čo je upratovanie Srandujem dievčatá. Tento rok som si vyberala dovolenku iba na upratovanie, lebo by som inak nestíhala. Budem celkom rada, ak tento rok skončí a ja sa nezbláznim.
Upratovanie nie nie nie nie nie nieeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
hmm, a máš z toho lepší pocit? Lebo ja ked sa z času na čas odhodlám takto vyhadzovať, tak mám potom z toho dobrý pocit. Tak nejak ľahko mi je. Len teda, prázdny priestor ma jednu nemilú vlastnosť - furt má tendenciu sa zapĺňať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Držím palce s radikálnym riešením. Ono je vraj ženskou podstatou nazhromažďovať veci, lebo my v podstate chceme byť naplnené - všetko teda má byť zaplnené, nielen my, naša duša ...
Keď som sa s týmto zmierila odpustila som si nový kabát, čo mi visí v predsieni momentálne.
Tiež nepoznám ten pocit - upratané, teraz na to môžem nemyslieť. Ja na upratovanie teda myslím minimálne. Najintenzívnejšie vtedy, ak sa nám nahlási nečakaná návšteva, že je na konci ulice
.
S upratovaním som začala nejak nebadane. Najprv som si upratala šuplíček s vecami na pečenie, lebo v L*dli bola nejaká akcia a ja som potrebovala zistiť čo všetko potrebujem. Trstinový cukor aj tak nemali, zvyšok som ale prekvapivo mala dosť aj na novoročné kuchtenie.
Druhý šuplík sa mi podaril upratať neplánovane včera. Vyliala sa mi doň totiž sójová omáčka. Takmer celá fľaštička. Jako - najprv ma aj prepadla myšlienka, že to odignorujem
, ale tak nedalo mi.
Ešte sa chystám skontrolovať vianočné výzdoby - ale ... fakt by som možno mohla začať upratovací manuál.
Však do Vianoc máme presne 42 dní!
PS - ja zas upratujem kúpelne keď som nasratá. A hučím mi pritom Bob Dylan najnovšie. Tak pekne rytmicky sa pri ňom vlní bokmi