Na výchovu detí má vplyv aj vek matky. Aký je ideálny?

Foto: Pixabay.com

Vek prvorodičiek sa aj na Slovensku postupne zvyšuje a nezriedka sa stáva, že ženy majú svoje prvé bábätko až po prekročení tridsiatky.

V súčasnosti teda nejde už o nič výnimočné, no odborníci tvrdia, že v súvislosti s výchovou je rozdiel v tom, či matka dieťa porodila napríklad v 18-tich alebo až neskôr 35-tich rokoch.

Vyšší vek matky je síce rizikový zo zdravotného hľadiska ako pre rodičku, tak aj pre plod, z hľadiska prístupu k výchove sú však podľa viacerých štúdií deti starších matiek emocionálne a sociálne vyspelejšie, a to najmä vo veku pred vstupom do puberty.

Takisto sa vyšší vek matky pri výchove odráža aj v ich kognitívnych schopnostiach, ktoré sú významným faktorom pri vzdelávaní a zdravom vývoji detí.

V tom, ako matka pristupuje k výchove dieťaťa, zohráva zásadnú úlohu najmä fakt, či ho plánovala a aké boli okolnosti jeho počatia.

„Rozhodnutie mať dieťa je zrejme najdôležitejším rozhodnutím v živote každej ženy. Pokiaľ žena otehotnie viac-menej náhodne, má iný prístup aj postoj k výchove svojho dieťaťa ako žena, ktorej sa podarí otehotnieť po rokoch snaženia sa o bábätko,“ vysvetľuje psychologička Andrea Čanigová.

Zároveň dodáva, že spôsob, akým vychovávame dieťa, ovplyvňuje viacero faktorov vrátane našej osobnosti, modelu výchovy z našej pôvodnej rodiny, životné okolnosti, či podpora partnera. Rolu však určite hrá aj vek matky, respektíve jej životné skúsenosti.

„Vekom sa osobnosť matky mení. Je to prirodzené, lebo každý sa vyvíja. Dôležité je uvedomiť si, že mladá matka na prahu dospelosti rieši popri výchove dieťaťa aj zabezpečenie svojej budúcnosti a to po každej stránke. Jej život sa práve rozbieha, a pod vplyvom týchto okolností jej zostáva prirodzene menej kapacity mentálnej aj časovej na dieťa. Na druhej strane to neznamená, že je menej zodpovedná,“ hovorí Čanigová.

Výskumy a skúsenosti odborníkov podľa nej dokazujú, že aj mladé mamy si postupom času uvedomia plnú zodpovednosť za malého človiečika a často platí, že „deti mladých matiek sú v ďalšom živote viac samostatné a lepšie pripravené zvládať rôzne prekážky a nástrahy života.“

Dieťa vek nerieši

Netreba zabúdať na to, že každý vek má pri výchove svoje výhody aj nevýhody.

„Nedá sa určiť, ako sa dieťa cíti pri matke mladej alebo staršej, pretože to nerieši, nevie to porovnať. Pre neho je jeho mama 'bez veku'. Nikto nemá ideálnu matku, ale každé dieťa potrebuje milovať svoju mamu a byť milované ňou. K výchove patria chyby, ale treba vedieť s nimi narábať a spracovať ich,“ hovorí Čanigová.

Foto: Pixabay.com

S istým odstupom a nadhľadom sa však na rodičky vieme pozrieť už z pohľadu dospelého človeka. Psychologička konštatuje, že matka, ktorá porodí svoje dieťa vo vyššom veku, teda približne po tridsaťpäťke, je už pravdepodobne ekonomicky zabezpečená, má vyriešené bývanie a všetky ostatné predpoklady na vznik rodičovstva vrátane zrelého správania.

S tým všetkým prichádza aj pocit silnej zodpovednosti, ktorá sa môže pretaviť do úzkostnejších reakcií vo vzťahu k dieťaťu.

„Väčšinou sú to práve matky prvorodičky staršieho veku, ktoré sa obávajú viac o svoje dieťa a tým pádom ho aj viac kontrolujú, ochraňujú, strážia. Prejavujú viac svoju úzkostnosť v správaní a majú tendenciu aj k väčšej benevolentnosti v jeho správaní,“ približuje Andrea Čanigová.

Demokracia verzus autoritatívnosť

Ako najlepší štart do života považuje psychologička výchovu postavenú na láskavom prístupe, rovnocennosti, dôslednosti a budovaní hraníc a to bez ohľadu na vek ženy.

„Dalo by sa povedať že máme vytvárať hranice nie pre deti, ale s deťmi,“ hovorí.

Základ tvoria dva hlavné výchovné štýly a to demokratický alebo autoritatívny. „Rozdiel medzi nimi nespočíva v tom, že pri tom prvom je všetko dovolené a v druhom prevládajú predovšetkým obmedzenia, ale v tom, akými spôsobmi sa stanovujú pravidlá a hranice správania dieťaťa.“

Demokratický a partnerský prístup je založený na rovnocennosti a rešpektovaní dôstojnosti dieťaťa. V autoritatívnej výchove prevláda nerovnosť, vzťah nadradenosti a podradenosti a používajú sa aj mocenské prostriedky. Existuje medzi nimi nejaký súvis aj s vekom rodičiek?

"Otázka benevolentnosti vo výchove nezávisí natoľko od veku matky, ako od jej vlastnej emočnej zrelosti a postoja k sebe samej. Matky ktoré dávajú svojim deťom dôveru, že zvládnu a poradia si s rôznymi záležitosťami im zároveň dodávajú sebavedomie a budujú ich sebaúctu," objasňuje psychologička.

Autor: Michaela Žureková

Článok vyšiel v online magazíne zena.sme.sk

 

Blogy Naničmama.sk: 

Komentáre

No, pre mňa vysoko zaujímavá téma. Prvé dieťa som mala v 24 rokoch posledné v 36 a medzitá do 30-tky ešte dve. Na prvé som zďaleka nebola zrelá, ale asi som mala ešte najviac energie... Pri štvrtom som si napriek trom deťom pripadala ako prvorodička, snáď vo všetkých ohľadoch. Možno mám kus viac trpezlivosti, ale som aj oveľa viac unavená. na rovinu v 47 siedmich začínam vďaka najmladšej deve robiť veci, ktoré som doteraz statočne ignorovala. Hrám scrabel, skladám puzzle, veľa puzzle, čítame spolu knihy, už deva mne, keď sa da spolu tvoríme ..., pozeráme rozprávky po anglicky. Mám pocit, že náš vzťah má už bližšie k vzťahu babky a vnučky. Hambím sa Ja viem znie to divne, ale uvedomila som si to aj pri našej mamke, asi v mojom veku už mala dve vnúčatá  a knim pristupovala trochu inak, ako k nám, už to bolo o inom, je to prirodzené ... Keď som bola mladá, mala som stále pocit, že mi niečo uniká, treaz už nie ....

Pre mna je to tema, na ktoru ani nechcem mysliet, lebo som deti odkladala a uz sa na to pomaly ani necitim...

V lete budem mat 40 rokov, vydavala som sa ako 37 rocna, manzel ma teraz 38 rokov. Cakam prve dietatko - ma sa narodit v oktobri. Zatial tehotenstvo zvladame v pohode, okolie nam fandi a ani rodina neriesi moj vyssi vek. Vsetci verime, ze to dobre dopadne. Na babatko sa velmi tesime - po 17 rokoch v praci sa na matersku naozaj tesim. :-) a dokonca moja stara mama 89,5 rocna mi povedala: moja, nevadi ze mas viac rokov, ked sa citis dobre, vsetko zvladnete :-)

Skvelá správa,  Úsmev držím palce.

super, blahoželám

Ja som mala 36, len k tomu zdravotné problémy. Vlastne som celé tehotenstvo užívala lieky. Ale to by bolo skončilo rovnako aj v 20-tke

Inak, minimálne dvaja synovi spolužiaci a kamoši majú mamy staršie odomňa v niekoľko rokov.

Takže 40 nie je neskoro. To je tak akurát. A ani na stretnutí zo školy som nemala najmladšie dieťa, ešte sa našli u dievčat minimálne dve deti mladšie o 8 rokov, t.j. mamy mali hodne po 40-tke. A svorne si pochvaľovali. Lebo kvôli deťom museli začať korčuľovať, držať sa s technikou, hrať..... Proste robiť spústu vecí, ku ktorým by sa inak nedostali

na druhú stranu, niekto je starý už v 25.... Veľa záleží od povahy. Ale človek je tvor húževnatý. A keď musí, tak musí

 

svetluska, gratulujem:) to je pekná správa! 

Pred 30 rokmi som rodila ako 25-ročná. Medzi samými 20-tkami som bola stará korčuľa na prvorodičku. Ja som sa však cítila super, len predsudkami okolia (česť výnimkám) som sa vtedy nechala "znervózniť" a mala som menší mindrák. Vtedy to bolo akože 25-ročná provorodička - až???? Dnes 25-ročná prvorodička -len???  

Pokiaľ sa dospelá žena cíti na dieťa v akomkoľvek veku, je to super Kvietok

Však toto, ako sa doba zmenila, či priority žien abo aj aj

Takže vek má vplyv na výchovu dieťaťa, ale ten ideálny sa určiť nedá. Ja som rada, že som prvé mala v 24och, prišlo mi to ako ideálny vek, napriek tomu, že sme nič nemali a bývali sme u svokrovcov... Rovnako som rada, že som druhé a tretie stihla do 30tky. Ešte aj pred 40tkou nás lákalo mať ešte jedno, ale dnes som rada, že sme nevymýšľali,  všetko má svoj čas. Mrkám


Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.