Načo mi je láska

...nepozerala som to, možno preto, že na to nemám čas, možno preto, že ja na lásku neverím...už nie...prepáčte....

ach yaya, práve mám smokliaci deň a keď som si toto prečítala ešte viac som sa rozrevala. Teba musel niekto naozaj riadne zraniť.

Nie som ziadny romantik, neverim na sladke ruze, chlapa na kolenach, dlhe reci. Ale ked pride moj muz domov, tesim sa. Ked sme s detmi doma sami, v noci zle spim. Ked navarim a chuti mu, mam radost. Ked ho vidim, ako sa hra s nasimi detmi, citim pychu. Staci mi, ze sme spolu, naozaj a ked mi povie - raz za cas, ze ma lubi, tak viem, ze je to naozaj. Samej mi je smutno, citim oporu, citim, ze sme dvojka.
Aj ked ma teda vie pekne vytocit, to hej!
Eva

Veľká láska sa rodí z poznania osoby alebo veci. Ak ju nepoznáš, nemôžeš ju milovať. Iba ak skromne. (Leonardo Da Vinci)Láska je Zadarmo tak si ju zoberme len jedno potrebuje aby sme ju „ polievali a hnojili ... čím no predsa znovu láskou .... Lebo Láska plodí Lásku a Láska plodí Lásku a to BOLO, JE a BUDE .Čokoľvek robíme okolo seba a dáme do toho Lásku transformujeme ju do diela tak Výsledkom je Unikát, Skvost Veľkolepé dielo.
Laska mi je teda na to aby som tvorila lasku

pre mňa veľmi citlivá a aktuálna téma.
Presne pred mesiacom sme sa rozišli. Ten mesiac bol neskutočný, boľavý, depresívny, uplakaný, smutný, osamelý.... Prešla som si rôznymi fázami, od smútku, cez depresie, hnev, neuveriteľný strach, mala som dni, kedy som pocítila veľkú silu začať odznova, alebo som mala pocit, že to sa spraví, že mi dvaja k sebe patríme, že my sme pre seba tí praví /taká intuícia, ale bála som jej veriť úplne/, potom opäť pád do depresií, apatia voči všetkému a všetkým.
nespoznávala som samú seba, svoje pocity, nedokázala som ovládať svoje emócie. Dnes po mesiaci si uvedomujem, že ho ľúbim ešte viac, ako kedykoľvek predtým. Nie je to len o chémií. To čo k nemu cítim je o inom. Ja to asi neviem vyjadriť slovami, tak to radšej ani neurobím. tento týždeň sa udialo veľa vecí, a viem, že on ma ľúbi tiež, že mu chýbam, že ja som jeho spriaznená duša. Ale problém je inde a ja neviem, či ho prekonáme. A som opäť tam, kde som bola pred mesiacom. Strach, neistota, smútok, ale zároveň aj svetielko nádeje, že by ... Môj život bez neho po svojom boku, bez našej vzájomnej lásky, nemá význam. Takže načo mi je láska? na to, aby som mohla žiť, aby to, čo robím, malo význam, aby som to mala pre koho robiť, aby som ho mohla robiť šťastným, dať mu rodinu, domov, objať ho, pritúliť sa k nemu, byť tu pre neho. Nie je nič krajšie, ako prežiť život s milovaným človekom. Predtým som bola 3 roky sama len s deťmi a teraz viem, že by som tak už nemohla žiť. Sama a bez lásky. Nevedela by som dýchať. Život bez lásky nemá pre mňa žiadny zmysel.

Filipkaaaaaaaaaa... keby nebolo lasky, tak nemas ziadnu potrebu ju hladat ci uz v chlapovi, ci uz v rodicoch, detoch, ci v kamaratoch.. a ja tomu neveriiiim.. ja ti posielam taaaakto strasne moc pri tvojom hladani sama seba a lasky, lebo ja prave v tomto obdobi citim, ze chcem LUBIT, ze chcem MILOVAT, tak velmi, strasne moc, ale akosi to "neviem"... som emotivna a na moju polovicku az moc, tak ventilujem len po kuskoch a to ja obcas nezvladam.. takze momentalne mam pocit, ze tou chutou tak velmi milovat explodujem.. tak vies co? Aby som sa ja nezbombardovala (nie som ziadny kamikadze) a ty bola happy, tak ti taaaaakto na dialku posielam
To vies, to ti musim vratit to pozitvne +..

Ja len v krátkosti ... načo mi je láska??? aby som mala silu ísť ďalej, aj keď nevládzem.

Filipka,ty tak zúfalo túžiš po lááááááááááááááske.Prajem Ti,aby si ju zažila,silnú,veľkú,krásnu a potom mi napíšeš,prečo túžiš po láske.Asi by som to nemala písať,ale Ty si nešťastná v tomto vzťahu a sama seba presviedčaš,že vlastne nechceš to,čo chceš.Si dobrá,naozaj,ale............Bolí ma to,keď sa muž niekedy na mňa hnevá a hádame sa,som smutná.Ale keď sa udobríme,keď myslí na mňa v práci a donesie mi celozrnný chcleba,lebo vie,že ho ľúbim,zakryje ma,keď mi je zima,pohladí,keď som unavená,spraví kávu,kúpi časopis,ktorý čítam........ .Vtedy ma hreje pri srdci to, na čo sa pýtaš,na čo ti to je.

filipka suhlasim stebou

filipka, keď som bola ešte dievka vééééľmi som už túžila po láske(po takej ozajstnej,na celý život)počúvali sme raz majsterku ako rozpráva o svoje láske,ako sa zoznámili atd..,tak som si vzdychla-tak dobre nahlas-že kedy ja nájdem toho pravého ----a majsterka sa na mňa pozrela a spýtala sa: prečo ho hľadáš??nechaj nech ta tá láska nájde. Poslúchla som,zaoberala som sa s inými vecami, s kamarátkami..no skrátka prestala som sa ľutovať.----Až jedného dňa sa pri mne zastavil môj princ,spýtal sa ma niečo.....a sme spolu vyše 20r.--a miľujem ho viac ako predtým

Filipka, mala som veľakrát také pocity ako ty. Bolo to dávno, bola som s predchádzajúcim partnerom 7. rok, bolo to o ničom, schyľovalo sa k rozchodu a mala som z toho aj radosť, nijak ma to už nebavilo, necítila som sa naplnená, šťastná. Našťastie, vtedy som sa konečne donútila skončiť to, bolo to ťažké, ako sa hovorí, zvyk je železná košeľa a tá sa ťažko vyzlieka. Ale nič sa v mojom živote nezmenilo, ani nezlepšilo, ani nezhoršilo. Naďalej som vstávala ráno do práce, večer chodila z práce, urobila som čo treba a išla spať. Najhoršie boli pre mňa tie večery, totálna prázdnota a nezmyselnosť. Neverila som ničomu. Neverila som chlapom, neverila som v lásku. Vždy, keď som čítala nejaký "vedecký" článok v časopise o tom, že láska je len chemický proces v nás, nastavený hormónmi aby sme sa párili, hltala som to so zvláštnou škodoradosťou...
Akoby sa mi chcel osud popri tej mojej škodoradosti, nešťastnej nálade vysmiať do očí.

Prišiel iný. Lákal ma, opantával, cítila som sa ako malé dieťa. Rozosmieval ma, stále, tak dobre sa s ním smialo !!! Za posledných sedem rokov som sa toľko nenasmiala ako pri ňom. Jeho pohľad bol horúci, ba pálil, rozpaľoval ma celú. Neviem ako to napísať, ale cítila som sa zas ako ŽENA. Zrazu malo zmysel všetko. VŠETKO. Bavilo ma ísť nakupovať, lebo som išla s ním, varili sme spolu, a to jedlo malo zrazu chuť. Po rokoch malo pre mňa jedlo chuť. Už som nezaspávala s depkami, ale unavená od milovania a zamotaná do neho. Moje bytie zrazu malo zmysel..... neviem ako to lepšie popísať.

Už som s týmto chlapom dlho, vzali sme sa, a som šťastná, že som vtedy zabojovala - sama za seba. Keď pozerám svoje fotky pred rokmi som tam síce mladšia, ale taká akási vyhasnutá, mám pocit, že teraz som staršia ale krajšia . Neboj Filipka, správni chlapi ešte nevymreli, on príde, aby si nebola prekvapená .

...nie sú to moje slová, ale hneď ako som ich prečítala, tak ma napadol tento blog...je to Matkin: Láska je chyba v programe a dočítala som to včera neskoro v noci..."Dnes je svet zložitejší, než za našich čias. Vtedy bolo všetko čierne alebo biele. Ľudia boli na tej strane, kde my , alebo na tej druhej. A teraz? Podľa čoho sa majú v tom chaose orientovať? Preto je pre nich taká dôležitá LÁSKA. A nielen tá k Bohu. Aj tá k človeku. A kto nevie milovať človeka, nemôže vedieť milovať ani Boha. Všetko sa strašne rýchlo mení, v ničom nemáme istotu, a preto túžime, aby aspoň milovaní ľudia po našom boku s nami zostávali navždy. "

LASKU POTREBUEME PRETO,ABY SME NEBOLI SEBECKY.