reklama

Nákupná horúčka


reklama

Kika a MartinkaPredstavme si tri súťažiace: Tridsaťšesťročná mama na plný úväzok, dvanásťročná študentka a trojmesačná nezbednica. Všetky tri perfektne oblečené a jedna krajšia ako tretia. Úloha dňa: Zvládnúť presun z Košického Hornbachu do Baumaxu (vzdialenosť cca 200m) a nakúpiť dvanásť obrubníkov v časovom limite desať minúť.

Tri, dva, jeden, štart! Dámy sa rozbiehajú. Určenú vzdialenosť zvládajú v rekordnom čase. Veľká drží najmenšiu a stredná hľadá nakupný vozík, ale tých nikde nieto. "Aha tam sú" zvolá najstaršia, vyberú jeden a už sa ponáhľajú za obrubníkmi. Ale čo to, študentka, nemá ešte vodičák a nie a nie nasmerovať vozík tam kam chce. Pozor: Prebieha výmena štafetových kolíkov. Malá čochvíľa šesťkilová putuje do rúk strednej skoro tridsaťkilovej a stará sa ujíma vozíka. Ďalší náročný presun a už sú pri obrubníkoch.

Mladšie dve sa naťahujú čo im sily stačia. Najkrajšia sa chytí prvého obrubníka: "No zbohom, ten je ťažký", bodaj by nie, veď má dvadsatri kilogramov. No čo vzpiera ďalej, veď je nejaká baba. A posledný obrubník je už na vozíku. Ešte stihli zrátať výslednú váhu vozíka "smiešnych" 276kg. Malé dve sa z posledných síl mocujú a veľká sa smelo zaprie do vozíka. A darí sa jej, pokladne sú už nadohľad, len vybrať tu správnu. Najmenšia putuje do rúk najväčšej a stredná úplne vysílená ide hľadať rozhodcu. Stará má v jednej ruke ružovú platobnú kartu v druhej zmätené dieťa a v poslednej chvíli vyplatí nákup. Ešte sa musia dopraviť k východu, kde ich pozorne sleduje rozhodca (ten dokončoval nákup v Hornbachu). Preberá vozík a namiesto pochvaly sucho skonštatuje "To mi nevieš najprv otvoriť dvere?".

Pozrime sa opäť na garderóbu našich dám. Matka má zaprášené jediné schopné nohavice, študentka má "rozcuchanú" frizúru a dojča je celé oslintané. Výsledok nic-moc.
Záver: Čo tam nakupovať oblečnie, malina, skúste si také metrové obrubníky.


reklama


reklama

Kamila, Ut, 09. 05. 2006 - 20:54

Strašné, nikto nepochváli našu rýchlu rotu. Upratovať síce nevieme, ale v nakupovaní sme jedničky.

neprihlásený (bez overenia), Ut, 09. 05. 2006 - 21:07

Je to článok dna...super...no aj ja musím niečo také vymysliet ked pôjdem do obchodu ale hlavne do obchodu s potravinami, aby som nenakúpila samé hlúpsoti...super...islo Vám to ..... Úsmev))Už aj malinká má zácvik ako správna žena...Úsmev))

Kamila, Ut, 09. 05. 2006 - 21:30

Ja som sa už naučila, že keď chcem pochvalu, tak si ju musím vypýtať, alebo sa pochváliť sama. Lepšie ako nič.

majas, Ut, 09. 05. 2006 - 21:15

Mne sa tento boj ohromne páčil, viem si to živo predstaviť, pripomína mi to mňa počas piatkových nákupov, keď tlačím plný vozík s celotýždňovým nákupom jedným dieťaťom sediacim vo vozíku, dvoma o dosť ťažšími striedavo naskakujúcimi na boky vozíka. Nuž vyzerám ako opitá, alebo akéhokoľvek pojmu o smere zbavená ženská. Ja čo som na pionierskom semafóre získala vodičák na bicykel (vážne)to znášam len veľmi ťažko a z tohto poníženia sa spamätávam až do najbližšieho piatku.

majas, Ut, 09. 05. 2006 - 21:21

Pripájam sa, tiež to hodnotím ako článok týždňa.
Ja na rozdiel od rozhodcu oceňujem aj silový výkon a vytrvalosť súťažiacich v tomto nerovnom boji.

Kamila, Ut, 09. 05. 2006 - 21:28

Máš to naozaj veselé a myslím si, že tlačenie vozíka je asi najmenší problém. Mám staršie deti, ale nakupovať s nimi je radosť, hlavne so starším desaťročným synom, ktorý stále niečo chce, či ide o potraviny alebo hračky. Ale zvládla som aj nakupovanie topánok s malou dvojmesačnou na rukách a troma okolo seba. Najmenšia baba je tak žhavá do nakupovania, že kvoli prehľadu musí byť na rukách, žiadna sedačka, ani kočiar nemajú šancu. S plnými rukami sa ťažko nakupuje, keď môžem radšej ju nechám v manželovej opatere.

majas, Ut, 09. 05. 2006 - 21:40

Nuž tieto "drobnosti", čo nám spestrujú nákup som pre istotu ani nespomenula, tu si pripadám zakaždým ako vyjednávač alebo opakovací somár. Začnem už cestou zo škôlky, školy v aute:"Nejdeme kupovať žiadnu hračku", presne tak ako to radia psychológovia. Pre istotu to zopakujem ešte pár krát počas nakupovania potravín. Počas čakania na rozhodcu a sponzora, kým sa k nám pripojí, sa idú deti pozrieť na hračky, a tu sa ta sranda začne znova. Nepovolím a ešte odvediem ich pozornosť tým, že si môžu vybrať niečo do 11,-Sk, tak väčšinou je to sladkosť a sú spokojní, že si mohli niečo vybrať. Niekedy sa ale stane, že nás počuje celé tesco, ale my nemôžme povoliť.
Už len na záver aj naša najmladšia už nechce do vozíka, ale inak sa nedá má totiž úžasnú schopnosť v zlomku sekundy zmiznúť. Ja potom behám ako zmyslov zbavená, zatiaľ čo ju potom nájdem vesolo sa tmoliacu pomedzi regále s pocitom slobody, ktorý jej srší z očí.

Zuzana, Ut, 09. 05. 2006 - 22:08

Zuzana

Ten Tvoj herioický výkon, tada Váš-3 členný team-bol naozaj super. Ja si totiž všetko predstavujem a musím uznať, že to bol hrdinskejší výkon, ako vybojovať boj s mojím synom na kurte, keď sa mu vôbec nedarilo, prestal si veriť a chcel vyhrať zápas...Ale o tom napíšem pár riadkov v origináli, lebo to stojí za to...
Takže 100-čo 100-1000 bodov za Tvoj článok-neviem či nebol aj článkom týždňa.

Kamila, Ut, 09. 05. 2006 - 22:24

Ďakujem vám dievčatá, hneď sa mi bude lepšie spať.

Neprihlásený (bez overenia), Ut, 09. 05. 2006 - 23:40

Edit .
Kedze aj moja predstavivost ma este stale (snad navzdy)sprevadza zivotom,tak som si vasu trojku zivo predstavila, a nemala som ani problem s rozhodcom vo dverach,to bolo asi najlahsie.:):)Mozem len skonstatovat 'aka matka take katky'.No v kazdom pripade ste idealny team na nakupovanie.Zeby ste si otvorili vlastnu firmu?Nieco ako:Zivot je kratky ,nechajte nakupy na tri Katky.
PS.uprimne,mne staci na nakupy moj boyfriend.Este kedysi to nebolo tak zle,no teraz, ak ma nevytoci hned na parkovisku tak v prvom obchode urcite.Tiez ma tendencie sa stratit,najdem ho len vdaka mobilu,cervenemu tricku a jeho vyske.A ked ideme do tesca s odhodlanim ze neminieme tolko ako pred tyzdnom,tak sa nam vzdy podari viac,a to aj bez hraciek.Vzdy potom premyslam ci este rastie ,alebo preco vzdy mame plnejsi vozik ako susediaca sestclenna rodina.Pripominam sme stale dvaja.Predstava dietata ktore bude akoby tatkovi z oka vypadol ma uprimne hrozi.A ak by to boli hned dve,radsej nepokusam svoju predstavivost.Tak vidite mamicky,ani to nemam o moc lahsie:):):)

majas, St, 10. 05. 2006 - 09:13

Veru, veru, ako som nedávno v rozhlasovej reklame počula "Nakupovanie je šport, nakupovanie je Interšport", tak nakupovanie sa stáva novou športovou disciplínou s patričnými požiadavkami na zúčastnených borcov, teda nielen nárokov na fyzickú kondíciu, ale aj kvalitnú psychickú prípravu.
Športu zdar a nakupovaniu zvlášť.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama