Nie je to dávno (iba toť pred Vianocami), čo jedného dňa prišiel drahý domov a zahlásil, že on sa už nemôže na mňa pozerať, ako sa ťahám s tými igelitkami a ošúchanou starou taškou z obchodu. A tak vraj poď, ideme ti kúpiť na Vianoce poriadnu nákupnú tašku. Sadli sme do auta a vyrazili. Za prvé, bolo mi podozrivé, že ideme na nákup tašky autom, keď obchody sú od nás vzdialené 15 minút chôdze. Za druhé, nechápala som, kam to preboha ideme, keď obchody sú opačným smerom.
Asi po desiatich minútach ma vysadil pred budovou v priemyselnej zóne nášho mesta. Kurníkšopa, kde TU budeme zháňať nákupnú tašku?! Čo tu majú nový čínsky veľkosklad, či čo?
Záhada sa objasnila sama, keď sme vošli dovnútra. Pod vianočným stromčekom ma potom čakala skutočná nákupná taška, lenže musela byť na dvore, lebo do domu by nevošla.
A odvtedy na nej jazdím.
O mojich šoférskych schopnostiach som už písala. Úroveň nevalná, kvalita mizerná. Ale zlepšuje sa to. Pomaly, ale isto. Napriek tomu sa nemôžem zbaviť pocitu, že dostanem hysterický záchvat, len čo si sadnem za volant. V noci nespím, vopred riešim križovatky, prednosť v jazde, rozbiehanie na križovatke, parkovanie pozdĺžne i šikmé, cúvaním či predkom, reakcie pri náhlom brzdení, či pridávaní... Potom v noci zase nespím, lebo sa snažím zastaviť tú rezonanciu vo vyklepaných nervoch.
Prečo stále?
Každú moju jazdu totiž sprevádzajú hororové príbehy. Už dvakrát som len-len že neskončila v base, keď si chodec povedal, že 8 metrov vzdialené auto idúce 45-tkou predsa nemôže pri prechode byť tak rýchlo. A vida, bolo, koťuha. Ešteže má brzdy.
Do cesty sa mi vrútil z vedľajšej cesty traktor s vlečkou plnou hnoja. Čo už, keď cesta z miestneho JRD je umiestnená rozumne za zákrutou zarastenou stromami a kríkami. A navyše je do kopca, takže chudák traktor sa musí rozbehnúť, aby ten kopček na hlavnú vyšiel.
Stretla som autoškolu, ktorá sa vliekla asi 30-tkou. Nevadí, aj ja som tak donedávna chodila. Poctivo som spomalila a vliekla sa za nimi. Ale keď sa objavila rovinka – reku, predbehnem ich. Vyhodím smerovku, pridám, zaradím si trojku, predpisovo sa vyrútim vpred a... oni vo chvíli, keď som im takmer po boku, pridajú tiež, aby neblokovali plynulosť premávky! A v tej chvíli sa už v protismere ženie iné auto. Tak brzdím, že sa radšej rýchlo zaradím spať. Ale to už brzdia aj oni, aby mi dali prednosť, nech ich teda predbehnem! Patová situácia. Ani neviem, ako som sa schovala späť do svojho jazdného pruhu. A neostalo mi iné ako sa potom za vydesenou autoškolou vliecť 30-tkou až k prvej križovatke, kde odbočili do menej frekventovanej štvrti mesta (vydesená som bola nemenej).
O vodičoch obiehajúcich zľava i sprava, ktorých znervózňuje Z na kufri auta, ani nehovorím. Ja len poslušne pribrzďujem, aby sa stihli predomňa zaradiť, keďže v protismere už ide iné auto, poprípade autobus. Trúbenie typu: Co sem lezeš, když na tom rychlejc neumíš?! si radšej nevšímam. Len hundrem, že sme v meste a ja kvôli nim k pokute teda neprídem a pomaly ďalej zájdeš a vôbec, keby si vedel, ako sa bojím ja, tak by sa ma bál ešte viac.
Cyklisti, ktorí majú pocit, že rýchlosť 20 km/h je dostatočne vysoká nato, aby šli stredom svojho pruhom a neuhnú a neuhnú k tej krajnici, tak tí sú pre moje úbohé šoférske schopnosti hotová lahôdka.
Nedávno zase náklaďák, ktorý si povie, že to ešte stihne predbehnúť. Ale čo ja, keď v danej chvíli spolu s obiehaným autom zaberajú trištvrtiny aj z mojho jazdného pruhu? No brzdím aj očami a potom uvažujem, že si niekde zastavím, pekne to rozchodím, predýcham a zavolám drahému, že nech si ma radšej príde odtiahnuť, lebo... ja sa BOJÍM!
Ach, kde sú časy kočov a bričiek? Ja sa asi odsťahujem do Honkongu. Tam je vraj toľko taxíkov, že sa vám osobné auto ani neoplatí. Máte ho len pre image doma v garáži, že si ho môžete dovoliť. A potom vám odtiaľ pošlem pohľadnicu.
Jéééj spomenula som si na hororovky, keď som mala prvé auto a čerstvý vodičák. Nie že by som teraz občas nechaosila, ale rokmi človek získa na istote. Prajem silné nervy a málo blbcov na cestách
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mojaaaaaaaa, v prvom rade si daj to Z z kufra dole!!!!!! Daj si radsej nalepku slniecko na palube alebo babatko v aute alebo hocico ine len nie Z. A jazdi normalne, predpisovo. V klude a v pohode. Vobec si nevsimaj ak za tebou nejaky trulo trubi. Tvar sa sebavedome. Mas na to, vies to, dokazes vsetko co budes chciet.
Mne este pred jazdou pomaha, ze si pripravim cestu 
Nestretnem nijakeho vola, na krizovatke pustam chodcov, pustam auta, ktore beznadejne cakaju a nevedia sa zaradit do kolony, poziadam mojich okridlenych pomocnikov , aby som mala prevazne zelenu na semaforoch, aby tych kolon bolo rano co najmenej, pustim si hudbu, podakujem za pomoc a ficim A este...urobim okolo seba bublinu z bieleho svetla, na ochranu
Magic, nesmies nikomu ani len ukazat, ze si zaciatocnik, musis sa usmievat a budit respekt!
No a autoskola Vzdy si poviem, ze ja som bola taka ista a dava si strasny pozor na ich nepredvidatelne reakcie
Ja viem, ze tych pomocnikov mas aj ty, len im doveruj, poziadaj ich o cokolvek, budu ti pomahat s velkou chutou a radostou...keby si ich nemala, uz tien blog nepises....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
TO S tým Z na kufri je pravda 
. Co najskôr s ním preč. Tiež som ho chvílku mala a po týždni som mala pocit, že som na ceste na odstrel. Aspoň tak sa ku mne chovali ostatní. Ked som ho strhla, spravilo sa to. Nikto na mňa nevytruboval, neobiehal kde nemal a podobne. Asi Z neznamená začiatočník ale zabi ma čo najskôr 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak neviem či by nebolo dobré vyškoliť sa v jazdení autom v tom Honkongu a potom prísť domov a povedať si aký je tu kľud(relatívny) na cestách.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...krásne a usmevne si rozpísala svoje začiatky
Mne Cibko kúpil najprv škodovicu 105-ku, že nech sa naučím
Mala som ju chvílu a oprela som ju o všetko...Potom zahlásil, že už je čas na AUTO!!!!A kúpil mi tú najkrajšiu nákupnú tašku na svete
Moja Fiatka 165!!! Červená...juj, ako som plakala, ked sa predávala...
A s ňou som mala nádherný zážitok
...Ak niekto pozná Kolibu, v Bratislave...tak som išla dolu Kolibou, ked mi tu v ceste stojí trolebus...mrcha jedna
a ja macher ...hop a obehla ho, ked tu oproti mne auto...moja reakcia- Zavrela som oči
....Ten oproti mne to uvidel, zabrzdil a uhol sa mi
Držím palčeky, a vela štastných kilomatrov
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Magic, super napísané
,toľko som sa nasmiala , držím Ti palce a máš môj obdiv, ja som so šoférovaním minule radšej prestala, chcem ešte žiť, obdivujem každú ženu, ktorá jazdí.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ono to lepsie uz je. ved aj moj drahy sa uz prestal krcovito drzat klucky na dverach, aby v pripade potreby bol schopny hned opustit auto a dokonca mi zlozil poklonu, ked zahlasil, ze uz je to so mnou dobre, kedze sa pri mne odvazil aj v aute telefonovat a nemusel ocami jastrit na cestu, ze co zase prehlaidnem a privediem tak seba i auto da nestastia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Magic, neondej ma
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
perfiš napísané
ináč presne aj ja pre ten strach nemám vodičák, a ani ho asi nikdy mať nebudem. Starý veľakrát aj do mňa hustí, aby som si ho spravila, lebo niekedy je celé dni preč a auto je odparkované pred blokom, ale neverím si. A pokiaľ si neverím, tak sú to zbytočne vyhodené prachy. Veď ja v aute brzdím očami, na milimetre vymeriavam, či sa stihneme zaradiť, keď starý predbieha. A ak nejaký pako zrazu vybehne, že len len uhneme na krajnicu, tak vtedy by sa mi do riti nevošiel ani zastrúhaný vlas. Kedysi sme mali starú škodovku a tá už bola prepichová (nie prepychová, ale to značí, že pichneš do plechu a prepichneš ho ) a keď som brzdila, tak starý len tŕpol, aby som neprerazila podbehy, aby sme neboli ako flinstonovci A to auto bolo ekologické (ako minule dcéra povedala ) v predu na kapote v dierach rástol mach, vzadu v kufri nám rašila paradajka, na streche zase tráva ...
ináč, ja na tvojom mieste by som si na okno vycapila - NETRUBCE, ŠAK ROBIM CO MOŽEM (
kedysi dáááávno tu v KE s takým plagátom na zadnom skle jazdil trabant)
prajem pevné nervy a veľa km bez nehody
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mne sa najviac páčil nápis na istom aute ....NO A ČO? ANI VARIŤ NEVIEM! To ma fakt dostalo
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
milenas
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
presne toto si tam este nalepim. aspon budu mat dobru naladu a prestanu trubit.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja dcéra má na svojej malej Fiatočke 500:
"Ak sa ti nepáči ako šoférujem, tak zmizni z toho chodníka"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
na starej lade som čítala:
keď vyrastiem, bude zo mňa BMW.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nech ti tá nákupná taška dlho slúži.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Super napísané
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keď som mala osemnásť, vodičák som si urobila s prehľadom bez najmenších ťažkostí. Doma sme však auto nemali, takže moje jazdecké schopnosti úplne zapadli prachom. A teraz, po tridsiatke, keď som ich chcela "oprášiť", naivne si mysliac, že mi to pôjde ako v osemnástke, som zistila, že mám strach. Aj keď som absolvovala pár cvičných jázd v autoškole, aj tak to neviem prekonať. Pred pár rokmi som prežila čelnú zrážku (všetci sme vyviazli len s ľahkými zraneniani),no doteraz počujem ten zvuk škrípajúceho plechu a strašný treskot airbagov... Mám fóbiu, že protiidúce auto dostane šmyk a prejde do môjho pruhu, desím sa "pretekárskych" kamiónov, ktoré ma predbiehajú, no najviac sa desím svojej nepozornosti a roztržitosti, že si nevšimnem dopravnú značku, že neubrzdím na prechode, že.. že.. že.. je toho veľa. A absolutne si neviem predstaviť, že si posadím do auta svoje dieťa a vydám sa s ním do ulíc! Som na seba zlostná, že som taká nemožná, taký bojko. A fakt obdivujem vás - šoférky. Dúfam, že aj ja raz prekonám samu seba a zaradím sa medzi vás..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som začala jazdiť po tom, čo som zistila, že som tretíkrát tehotná a došlo mi, že peši s deťmi a príp. nákupmi nemám šancu zvládať. Mala som vtedy pekný, za 13rokov takmer nepoužitý vodičák. Som sa klepala, ked som sa pokúšala trafiť kľúčom do zámku. Deti vzadu sršali nadšením, že "hurá, mama, ideme!" a ja som si hovorila, že ked z tohto nepotratím, tak som dobrá... teraz ich vozím všetkých troch a je nám fajn - v našej nákupnej taške
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kedysi som nechápala, ako môžem naraz v zákrute vyhodiť blinker, preradiť rýchlosť a ešte aj krútiť volantom. Dnes si pridám ešte aj hlas v rádiu. Neboj to príde, tie reflexi.
Ale zas keď ideme cez mesto, tak u nás v aute znie:
" Máš tu päťdesiatku."
" Počuješ? Päťdesiatku!!!!!"
" Preboha pridaj, lebo ti to auto skape."
a ja len zdvihnem obočie a s kľudom odpovedám: " Ponáhľaš sa niekde? Pozri koľkí za nami majú trpezlivosť."
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
super, také pekné ráno ako dnes som nemala už dávno, chce to jazdiť a veriť si, jazdiť a veriť si a ešte raz jazdiť a veriť si, aj ja chcem novú nákupnú tašku 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Chcieť nestačí drahá, skús si pekne poprosiť, ako ťa mamička učila. Skús to niečim menším na začiatok a potom aj snáď tá "taška" bude. Ale zašpecifikuj si ju presne, nieže dostaneš igelitku .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
keď pekne poprosím tak mi ju kúpiš? Tak pekne prosím o takú nákupnú tašku, čo štyri kolesá má, autom sa nazýva, stačí take menšie, parkovať sa bude lepšie
Stačí takto? A kedy bude?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
OK - menšie? Jak je libo, tak sa stať ..... a teraz sa tras, nech nedostaneš tatru do pieskoviska .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vyckaj do vianoc
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a do ktorých?
takého odpovede ja poznám ... napr. tati kedy budem mocť šoférovať auto? peťka na jar, príde jar , chcem si požičať auta a otac mi povedal, ale šak som nepovedal, že túto.
tak presnú odpoveď by som chcela, lebo to môžu byť aj vianoce roku 2514
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
neprovokuj nas smrtelnikov. my budeme radi, ked sa dozijeme aspon 2100.
a na tie vianoce sa ti pojdem pozriet do krystalovej gule. ked zistim, kam mi ju deti zapotrosili.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Źienky moje, to čo mi robíte?!
Ja , že si idem vyvetrať hlavu pred zajtrajškom a vy mi pripravíte takéto " prekvapko" . Zajtra mám totiž tretiu hodinu teórie v autoškole a zároveň tretiu jazdu, takže tie motoristické myšlienky mi neustále víria hlavou . Ja, antimotoristka telom i dušou , som sa v roku,kedy mám naposledy na začiatku veku číslo 3 nechala do toho šoférovania namočiť.Maminka mojej kolegyne poslala za mnou inštruktora priamo do školy , dotyčný pán učil kedysi jazdiť aj manžela. Predavačka v našej Jednote sa prihlásila, tak teta usúdila, že dvom nám bude veselšie. Keď som ho zbadala vo dverách triedy s prihláškou v ruke, myslela som, že snívam . Nakoniec som si povedala, že možno je to ten správny impulz a keď nie teraz, tak už asi nikdy. Mám za sebou dve jazdy v predvíkendovej plnej mestskej premávke, kolóny na svetelnej križovatke, rýchlokurz parkovania cez spiatočku/aj pozdĺžneho/, rozbiehanie do kopca a neviem, čo ešte . Aká je funkcia spojky mi našťastie povedal doma manžel. Ja ako učiteľka potrebujem totiž nejaké metodicky podložené postupy, tiež učíme deti najskôr čítať, než píšu diktát . Takže, uvidíme, čo bude zajtra. "Vytešujem" sa z toho, že pán inštruktor ma o zmene smeru informuje takmer v križovatke, aby posilnil moje reflexy . Stále mám v ušiach: tak zmágnite tú spojku, pustiť po záber a poďme s tým plynom, preboha poďme s tým plynom." Cítim sa horšie , ako tí moji školáci pred zajtrajšou písomkou z matiky. Načo sa sa to ja len dala nahovoriť!?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neboj, keď už si sa na to dala, tak bojuj. Už si vyštartovala, tak ti prajem úspešný a plynulý dojazd do cieľa s vodičákom v ruke.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ďakujem chobotnica , budem rada, ak to tak dopadne. Naozaj som asi prekonala samú seba.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a este pockaj, ako sa prekonas, ked na dialnici obehnes kamion a nie on teba
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
magic , už aby to bolo
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...Magic...mňa na starej seneckej...letela!!! som svojou červenou fiatkou obehol TRAKTOR!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak mne začína kurz o 2 týždne,normálne som ešte z toho sama v šoku,že som sa na staré kolená do toho pustila,už teraz sa mi trasú ruky a kolená ked si zmyslím,že budem sedieť za volantom,lebo to som ešte nikdy za ním nesedela, ale môj skonštatoval,že na to mám,opýtal sa ma či viem kde je motor v aute a ked som odpovedala správne ,tak zahlásil:chod juro nevedel ani kde je motor a šoferák urobil,aj ked na druhý pokus ale má ho! tak idem ale ako to dopadne ...hmhmhm
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
monča, ja budem v tom šoku asi až dokonca, ale myslím, že som už všeličo v živote dokázala, tak ma snáď nejaký šoferák nezloží na kolená. Držím palce, a ...pohoda, klídek a tabáček...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Magic, super blog ako vždy Odkedy som na naničke (bude to rok a pol) dušujem sa, že začnem pravidelne šoférovať. A furt nič. A z mojej fiatečky si spravil náš BÝVALÝ spolubývajúci externé skladovacie priestory. Takže teraz sa ešte chystám požiadať ho o vyprázdnenie autíčka... Ja však neviem žiadať ľudí - jednoducho to nejde, radšej si spravím sama alebo sa zariadim inak...
A keď raz dostanem fiatečku späť, tak na tejto bláznivej Fučíkovie ulici (hlavný ťah NZ-NR) sa jakživ neodvážim vyjsť - možno v noci... Ach jaj.
Magic, píš ako pokračuješ. Mňa a mne podobné to určite povzbudí
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
magic...prepaac ale musiim
kraasne napiisaneee..ale neboj bude to casom lepsie...zvyknes si...