Keby ste si sadli ku mne do auta, pochopili by ste, že dýchanie nie je činnosť riadená primárnou nervovou sústavou, ktorú vedome nevieme naplno ovplyvniť. A že aj hladké svalstvo sa dá ovládať. Vo chvíli, keby som sa pohla, by ste sa totiž zhrozene nadýchli... a vydýchli by ste, až keď by som o dve hodiny niekde zastavila.
Ja som totiž Kráľ ciest. Jazdím ako sám pánboh a kto sa mi neuhne... má proste smolu. Nie, nie som tak sebavedomá alebo bezočivá... vlastne som – všetci idúci oproti sa určite pýtajú: kde má tá ženská oči?!!!!
Ja som jednoducho prírodný tvor a jazdím intuitívne. Nemám potuchy, kde sú hranice môjho auta. Keď sa mám k niečomu priblížiť, zacúvať, obísť, vyhnúť sa... je to o dúfaní, že medzera medzi mnou a druhým objektom je dostatočná. Vnímať chodcov, autá, značky, semafory, nezabudnúť vyhodiť blinker a popritom dávať pozor na rýchlosť, pri rozbiehaní sa na križovatkách trpím muky, kedy mi to chcípne, lebo súhra spojky a plynu... ále, čo vám budem hovoriť. A skúste mi do toho pustiť rádio! To by sa moja osobnosť v snahe sústrediť sa na to všetko rovno rozmultiplovala.
Myslím, že teraz už plne chápete, prečo je šoférovanie pre mňa traumou. A ako keby nestačilo, stalo sa mi ešte aj toto.
Jediné, čo mi v aute hádam ide, je schopnosť radiť rýchlosti. Dokonca bez pozerania na páku (he-he). Ibaže aj na tomto poli bolo moje mizerné sebavedomie šoféra pokorené. Vraj sa to nedá. Kolieska to nedovolia. Šanca je jedna ku tisíc a viac. Tak na koho by sa to šťastie neusmialo, ak nie na mňa?
Vychádzam si z kruháča. Mimoriadne som zvládla aj spomaliť tak, aby ma nevynieslo na chodník, aj vyhodiť blinker, aj nezramovať vnútorný obrubník. Pridám plyn, zaradím z dvojky trojku... ale čo to do čerta... prečo to nejde?! Vrazím páku poriadne dopredu a... bác! Motor zreve, auto prudko spomalí, ja skoro vyletím cez kapotu, manžel chytá infarkt. Dupla som na brzdu, ten za mnou ma ledva obehol. Zapla som výstražné blinkre a ani nepočujem, čo mi manžel hovorí. Nejak vnímam, že spomína všetky sociálne pracovníčky z celého sveta a potažmo mi je jasné, že hoci hovorí na ich adresu, momentálne ich všetky osobne zastupujem (dodatočne oceňujem, že mne priamo nevynadal, iný by ma asi vyhodil z auta a poslal pešky, ak by ma rovno nezabil). Potom sa mi pomaly rozjasňuje. Ja som to dokázala! Zaradila som v 45 kmh jednotku! A vraj je to nemožné! Ha!
Bolo mi jasné, že uprostred tej cesty hneď za kruháčom nemôžem stáť večne, takže som pozbierala všetky svoje rozsypané nervy a nejak to odšoférovala za manželovho soptenia (ale ovládal sa, koľko sa dalo a vcelku sa krotil, hoci ho išlo rozhodiť) domov.
Ešte teraz, po týždni, sa klepem a viete čo? Dnes musím ísť autom na moje milované brušné tance. Manžel rozhodol, že klin s klinom vybíja a vraj je štatisticky dokázané, že po havárii treba čo najskôr začať šoférovať, aby to človeka nedemoralizovalo. On však nepochopil, že ja a moje šoférske schopnosti do žiadnej štatistiky nepasujeme!
Takže, odporúčam začať trénovať lozenie na kandelábre a nindžovsky hbité úskoky z chodníka. Vyrážam na cesty!
Stavte sa, že toto nedokážete!
reklama
reklama
reklama
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
Teda,ty si hrdinka.Ja mám šoferák už 18 rokov.Iba si ho nosím so sebou,ale za volantom som od ukončenia vodičského kurzu sedela iba raz.Aj to mal vtedy manžel dojem že sa prevrátime
.Navyše sme vtedy nemali vlastné auto.A keď už aj sme mali svoje,predsa nebudem havarovať na novom?A odvahu som stále nenabrala.Ale na babete som kráľ,tá má pri mne najazdené viac ako auto.Lenže už potrebuje spraviť inventúru.Vymeniť gumy,privariť sedaňu,opraviť stojan a tachometer a môžem vyraziť na cesty.
Takže magic,držím palce a hlavne veľa kilometrov bez nehody!!!!
To pises o mne ci o sebe???ibaze ja nie na babete, ale skutri...
Dandys
a akoby to vsetko nestacilo, dnes sa kurz nekonal! vsetky tie nervy uplne zbytocne. ibaco som sa prehnala. ja hlava derava!
ako zbytočne? aspoň si bola nútená sadnúť za volant
-aj ja sa rehocem, až som si musela povoliť gombík na gatiach!
Ja ale ešte vodičský nemám (nemala som v pláne), no okolnosti rozhodli, že si ho idem robiť.
Na začiatok som prehovorila Miláčika, nech ma niečo naučí-nech viem aspoň naštartovať!
A už mi to aj išlo, aj parkovanie zvládnem ( zo začiatku som nevedela čo vlastne odo mňa chce
A ešte keď malý v sedačke (2,5) vyhlásil, že mama je "šikula"-veď jej to nejde!
Tak už neviem-moja sebadôvera je na bode mrazu!
-aj ja sa rehocem, až som si musela povoliť gombík na gatiach!
Ja ale ešte vodičský nemám (nemala som v pláne), no okolnosti rozhodli, že si ho idem robiť.
Na začiatok som prehovorila Miláčika, nech ma niečo naučí-nech viem aspoň naštartovať!
A už mi to aj išlo, aj parkovanie zvládnem ( zo začiatku som nevedela čo vlastne odo mňa chce
A ešte keď malý v sedačke (2,5) vyhlásil, že mama je "šikula"-veď jej to nejde!
Tak už neviem-moja sebadôvera je na bode mrazu!
No, keď už pošlem dva krát to isté, tak nie je čo dodať!
Ospravedlňujem sa.
akoby som s tebou sedela v aute ... na zaciatku blogu som sa nadychla ... a teraz vydychujem. dobre to dopadlo!
Magic,myslím,že si to na to kruhovom zvládla perfektne.My sme raz išli po kruhovom a chudák jeden,oproti nám
,išiel proti smere a musel až po chodníku,aby sa s tamade dostal.Bolo mi z neho smiešno,ale zároveň,aj ľúto.Chudák,ako musel trpieť,ten celý kruhový,po chodníku.
Ja má tiež vodičák,ale nejazdím.Chcem si teraz dodatočne spraviť skúšobné jazdy.Dúfam,že naberiem odvahu.
Magic,
, mas moje sympatie, ja zasa mam taky rapel, ked si ku mne sadne do auta moj spolubyvajuci, tak neviem ani to, naco mam hlavu
si neskutocna....
ESte si totiz ani nestihnem sadnut do sedadla a uz mi reve do ucha, nastav si sedadlo,nastav si zrkadlo, nastav si volant.Pri stvrtom "nastav" uz pocujem iba bla bla bla bla, v tom momente mam pred ocami cerveny filter a z dvora vyrazame na dvojke, na ostrej 90-tke /zakrute/ uz piskaju gumy, macky lezu na stromy a spolubyvajuci sa pre istotu drzi vesiaka nad oknom oboma rukami- tak ma vie totiz naserkat jeho bombasticky protifeministicky prihluply monolog...
Vlastne este mozes byt rada, ze to zvladas s prehladom a ten tvoj partak na sedadle smrti je k tebe taky mily...hlavne sa nedaj a makaj, jazdi iba tak to prekonas, ja najradsej jazdim sama.A najlepsie je ak zena aj auto vlastni, lebo ak je spolocne, moj ty boze, opriet ho dakde o plot.Toto mozu iba vladcovia sami- lebo mali urcite objektivne priciny ako sa patri.
Magic
...
Este ma napadla posledna prihoda.Zasa o spolubyvajucom-mal zasa obdobie, kedy mu nebolo mozne nic povedat, lebo iba "on" vsetko vedel najlepsie, najchytrejsie, skraqtka naj.
Dandys
Tak sme sa teda viezli autom do najblizsieho mesta a ficali a predbiehali o sto sest vsetko co nas akoze blokovalo az mi to nedalo a mala som snahu mu povedat, aby tak neuhanal, sak nejde o zivot a nerodim, na co on pridal este viac a fical a fical az do stredu kolonu to dotiahol a spustil zvesela komentar o neschopakoch s vodicakmi, o blbeckoch , o sviatocnych vodicoch az dovtedy, kym si konecne nevsimol, ze sa vtrepal do stredu svadobneho sprievodu, a to sme uz vybuchovali od smeichu my ostatni, co sme sa v tom aute viezli ,skratka vsetci ti blebckovia isli pekne v rade za sebou do kostola a nechapavo hladeli na debilov v zelenom aute
keby ste vedeli aku hrozu som prezivala40rokov zo zazraku AUTO-nie ako spolujazdec ale ked ma nahovarali ze urob si vodicak.v jeseni som sa ani neviem ako odhodlala a prihlasia som sa.auto doma nememe,nevedela som kde su ake pedale na so sluzi prevodovka a pod.ucitela som mala na zavidenie-chlapik v absolutnej pohode.testy som urobila na plny pocet,jazdu nie a sama pre seba povedala dost.nechybalo ti to vyse40rokov neco spekulujes.A jedneho dna mi odkazal instruktor ze ma prihlasil na opravne skusky a to ste mali vidiet,ja v robote nastastie obedna prestavka a revala som revala ale od strachu...!ale neodvazila som sa mu nejako odporovat lebo ma tak presviedcal ze nie som taka za aku sa pokladam .takze som isla a nespravila ale aspon hned som povedala policajtovi aby ma na nablizsi termun zapisal(moj pokrok).A dnes som to dokazala!(a v stredu si idem vybavit vodicak!-JA) -no poviem ten rachot aky mi spadol kamen zo srdca bolo pocut az na novom zelande.ale ked vam poviem ze zakazdam 2tyzdne pred skuskami som sa budila pravidelneo0300 samozrejme wc,myslienky ako to zas dodrbem,aj slza vypadla potom nadavky samea sebe ze mi to bol cert dlzem sa prihlasit,kolko ma to uz stalo penazi atd.no nervy ako vysite...ale tie nervy aj pred cvicnymi jazdami!a predstavte si ani len som moj velky den nezapila-a to ma pan policajt pochvalil ze oproti tomu prvemu razu je to ohromne zlepsenie,len mam pekne dychat(lebo oni mali z toho srandu ze asi ani nedycham)a hlavne jazda kazdy den aspon troska aby nebolo auto moj nepriatel.takze zienky-soferky som vo vasom klube(ci sa vam to paci alebo nie).a teraz sa dam na oprasenie nemciny-sice25r.je pekne dlha doba od matutity ale mozno s dobrou lektorkou dokazem prebudit nejake bunky.takze ked som to dokazala ja- dokaze to uz kazda jedna.
tak gratulujem k vodičáku
Hlavne, ze si toho draka v sebe zobudila...odvaznym stastie praje
...vyssi level od zaradenia jednotky v 45 km/h je tusim uz len plne vrazenie spiatocky...
. A na kruhaku to je bonus navyse 
. Zeby sa nenasla nejaka schopna NM, co by to nedokazala??? 
Aha, Kamila písala, že sú na tom NM účte nejaké neprerozdelené prachy a že na čo ich použiť.
Nuž vypíšme ich ako prémiu pre tú, čo sa jej to podarí - čosi sa mi marí, že je takto vypísaná nejaká dobre mastná odmena za vyriešenie nejakého zapeklitého matematického problému - no čo sme my horšie???
ja sa považujem za celkom dobrú šoférku, mám sem-tam prehľad o situácii na ceste, ale pre brata som postrach.
raz sme šli do košíc na škodovečke a na kruháku pri jumbe /dosť blbá križovatka či čo toje/ som sa pozerala či mi sprava neide nič...tak som kukla, akuratna rychlosť, otočím hlavu dopredu a zrazu sa tam z ničoho nič objavila fabia. tak som to sakra rýchlo ubrzdila. chýbalo pár centimetrov od poistnej udalosti. to ste mali vidieť brata
to je absolutne logicke..pozerat sa doprava...vsak pisu - tym sprava treba dat prednost, kruhak, nekruhak, no nie???
. Nam budu predpisovat nejaky smer jazdy?
babenky, vam sa to smeje. ale mne je zo seba fakt smutno. ja viem, ze treba jazdit, ono to podda (hoci je percento ludi, ktorym to nepodda a bojim sa, ze to bude moja krvna skupina), ale co dovtedy s tymi, ktory netusia, co za blazna sa to sinie po ceste?
vsak tu ani nejde o moju neschopnost jazdit. ale o ich bezpecnost, ked som nablizku.
joj, keby som tak zila kdesi v 1920, ked ste za cely den na ceste stretli tak tri auta. alebo keby som aspon bola poriadne bohata a mala svojho sofera!
Nedávno som písala príspevok o šofofóbii (panický strach zo šoférovania, nie šofokoly
) a už pár mesiacov som aj ja držiteľkou vodičského preukazu 
Vodičák som urobila na prvý krát a dúfam, že to nebolo len zásluhou inštruktora - suseda. 
, ktorý som nemohla vidieť (to tvrdím ja)
Za cca 4 mesiace sa mi podarilo:
- odrieť dvere pri cúvaní - samozrejme, že na parkovisku bol kvetináč
- pri vychádzaní cúvajúc z dvora vyletieť na cestu pričom som nezbadala dodávku idúcu po ceste. Chudák vodič mal čo robiť aby sa mi vyhol.
- zaradiť pri odbočovaní namiesto 2 štvorku, takže som to rozbehla a rezla zákrutu cez obrubník
- jazdiť bez osvetlenia. Na moje ospravedlnenie dodávam, že som robila vodičák na jeseň a vtedy ešte nebolo povinné celodenné svietenie, takže zapínanie svetiel nemám v krvi.
- jednu jazdu som už absolvovala aj bez dokladov
na viac si momentálne nespomínam.
Deň pred tým ako mám niekam ísť autom "šoférujem" celú noc a ráno sa budím s čudnými pocitmi v žalúdku... Ale neprestávam veriť, že bude lepšie.
Tak a nájde sa taká čo ma tromfne?
najde, neboj, nic neobvykle, ja mam z jazdy autom taky stresovy hormon , ze tiez uz v noci jazdim, a okrem toho aj pre istotu uz som aj policat a riadim krizovatku, ale toto mam len z auta- absolutne neviem preco, ak idem na skutri som v totalnej pohode, dokonca sa na to tesim a vychutnavam jazdu.Tiez nechapem v com je pes zakopany, ale je to tak- ako doktor Jekyl a mistr Hyde- a teraz rad...
no akoby som sa za tym volantom videla
nakoniec mi pomohli dvaja chlapi, co mi zveseli auto a ja som urychlene nalozila odpadnuty svetlomet a zmizla. Ta hanba!
inak, mam aj ja za sebou prvu "havariu". pri jednej z mojich prvych samostatnych jazd sa mi podarilo pri vychadzani z parkoviska zavesit prednym naraznikom na gulu Grand Cherokeeho. a bolo. ani vpred, ani vzad, kolesa mi viseli vo vzduchu.
ti za mnou museli vycuvat a odist z parkoviska v protismere, co zase vyvolalo chaos medzi tymi co chceli vojst. nehovoriac o tom, ze sa na to parkovisko vchadzalo z frekventovanej stvorprudovky, takze na nejaky zmatok nebolo moc casu. chudaci trubili tam na seba a nadavali si, kam sa to trepu v protismere... ach, zenska za volantom a navyse vecny zaciatocnik... ja by som potrebovala velke svetelne Z na streche, nie to malicke nalepene na zadnom skle...
esteze som tie nadavky nepocula. mala som aj tak ine starosti - ako sa nepozorovane zvesit a zmiznut prv, nez pride majitel Cherokeeho.
magic, sa počúram od smiechuuu
Klin sa klinom vybija, to je sice pravda.. ale je si tvoj manzel sto pro isty, ze ta chce na tie cesty s tvojimi soferskymi schopnostami naozaj znovu pustit?
magic tak nech sa ti zacne viac darit, aby si si to zacala uzivat
hlavne netreba stresovat. Ja som si tiez uzila svoje, ked som spravila vodicak na strednej tak som ako kazdy chcela jazdit,no nemala som svoje auto tak na otcovom a samoska s nim. Tiez sa mi podarilo zopar kuskov, ked bola poriadna tma a ja som si chcela prepnut na dialkove tak som svetla uplne vypla
,no a mojho ocina skoro trafil slak. O cosi neskor som mala ist s mamkou do mesta, a cuvala som z garaze,no ocino nechcel aby sme sli same tak zacal na nas kricat a ja som spanikarila a vrazila do odkvapu, mamka vravi vycuvaj a tak som vycuvala a chcela som to vytocit a znovu do odkvapu. No a ocko na balkone ked zacal nadavat. No a potom som nejazdila 13 rokov a teraz uz znovu 2 rok jazdim a k tomu na opacnej strane a uzivam si to.
Musis si verit, ze to dokazes.
fakt som sa pobavila ale pravdu poviem neprekvapila si ma my zeny teda vacsina toto dokazeme lavou zadnou.ja som raz pred nefungujucimi semaformi volala manzelovi ze komu mam dat prednost tak mi to povedal a na to som nedala prednost a suchla som protiiduce auto a to bez poistenia a este som aj musela ujst.a odvtedy mi to soferovanie ide omoc lepsie.len to parkovanie ....
"este som aj musela ujst"
...to ako pred zodpovednosťou za to, čo si svojou nevedomosťou spôsobila????
musela lebo inak by mi stiahli body z vodicaku lebo som nemala poistku na auto.ja som inak myslim zodpovedny clovek ale v tento jeden den som si chcela dokazat ze zvladnem jazdit sama ze ved je to len kusok atd.ale mas pravdu usla som pred zodpovednostou.ale tomu dotycnemu sa nic nestalo suchla sommu len zadok auta.
jaj, dievcata som sa pobavila, tiez som zacinala veselo, len drahemu vedla mna bolo casto do placu a do poseru
ale potom som si uvedomila, ze co sa moze najhorsie stat, ked spanikarim, nic, brzda viem kde je, tak zabrzdim a hoci to bude aj na strede cesty, mam to na haku a zabralo to
no a najsamlepsie jazdit so zatiahnutou rucnou brzdou, kolke z vas sa mozu pochvalit takymto prolapsom 
inak sama na sebe som zistila, ze cim vacsie auto, tym lepsie sa mi jazdi 
az na to parkovanie, ale aj na to sa da zvyknut
ale podarilo sa mi "suchnut" lystu pod dverami a parkovala som stylom schovany-neschovany ideeeeem
ale v roku 2007 som ujazdila sama Francuzsko-Slovensko -len malu som mala v aute zhruba 1700km- trvalo mi to aj s prestavkami nejakych 18 hodin, presla som usekami kde lielo ako z krhle, nevidela som si ani po koniec kapoty, ale co nemusim je sneh a ladovica, takze je to sila zvyku, vytrvalosti a odjazdenych km
drzim vsetkym (ne)vodickam palce a prajem vela beznehodovych kilometrov
Aj ja sa smejem a spomínam na moje začiatky.Vodičkou som už 5 rokov a tiež mám rôzne príhody.Pár dni po obdržaní vodičáku som sa vybrala na nákupy,nasadla do auta a v tom som zbadala policajtov,tak som sa rozhodla neodbočovať a ísť k najbližšej uličke a vrátila som sa domou bez nákupu.Manžel sa ešte dnes s toho rehoce,že namiesto nákupu som prišla vyplašená s policajtov.A tiež parkujeme auto do garáže stále som ho parkovala ja,jeden krát ho tam dal manžel a ráno ,keď som išla odviesť deti do školy pri cúfaní rana ako z dela a celý predný nárazník odletel.To ste mali vidieť môjho manžela,držal sa za hlavu a povedal máš dojazdené.Potom ho to prešlo auto bolo na druhý deň opravené a nie je to vôbec poznať.Tak sa držte babenky a hlavne šťastnú cestu!!!
no ja sa tentokrat nepridam k davu, jazdim dobre, dokonca som jazdila rok a pol na vysokozdiznom voziku a prevazala 4 tonove kontajnery....ale priznam zaciatky tiez boli zaujimave, ked ma nechala storocna skodovka stat uprostred krizovatky a nesla zaradit rychlost...jaaj to boli nervy, deti v aute, nikde nikoho...fu skodoviek stacilo
tak trenuj je to iba o zvyku nic ine...
...kocky ja ked som robila vodicak ja som si kupila dvojo topanok, lebo mi to neslo a stale som davala vinu topankam
ale potom to dobre dopadlo vodicak mam 26rokov chvala bez nejakej velkej buracky take perlicky ako jeden isiel po ceste a niesol lopatu tocil si ju a ja som mu ju vyrazila nechtiac v spetnom zrkadle som videla ze sa cuduje,do cesty ju tcil
...
Ahojte!
Vyzerá to, že aj ja sa čoskoro zaradím do vášho nového klubu..."neohrozených žien"
Včera som absolvovala prvú jazu v AS....ešte som sa z toho poriadne nespamatala. Píšm vôbec 1x - veľmi ma zaujímali dojmy iných dievčat a žien.
Len tak pre zaujímavosť môj inštruktor povedal:" Dievčatá nie sú krásne jak 2 hrozná, ale...jedna hroznáááááá druhá hroznáááááá...
tak podľa toho si asi viete predstaviť aký výkon som podala.
pa pa -M-
Ahojte, mám asi 5 dní pred skúškami a mám pocit, že som to najhoršie, čo kedy bolo na cestách. Vďaka inštruktorovi som uverila, že po každej mojej jazde by bez neho ostalo po cestách len kopec zranených( pricom chodim tak 40-tkou) a skutočne neviem neviem. Značky viac - menej nevnímam a netuším čo je doprava a čo doľava, takže " zábava". Lenže ked si odmyslím všetok ten stress, tak ma to celkom baví, lenže tí chlapi, čo to nechápu, že my myslíme tak trochu inak. Je to dané biologicky, takze ich " vyvádzanie" urcite neprispieva nasej vnutornej pohode. Tak vas prosim drzte palce.pa
Jaj a Marfinka, už si asi zbehlejšia na cestách, takže ti len poradím, že aj rady inštruktora si pripúštaj len do určitej miery, lebo po každej jazde je jeho úlohou najst niečo, čo " treba vylepšiť". Toto vravia vsetci mne, lebo pred kazdou jazdou nemozem spat a som vydesena z toho, koho zase ohrozim, na čo zase zabudnem. A hlavne rozvaha za volantom, pokial sa da:o), no a este - nejazdi radsej s nikym, kto nema trpazlivost na tvoje začiatočnictvo, lebo to moze skoncit zbytocnou hadkou. Alebo zelenou farbou spolusediaceho. Drzim palce, pa
Dobre, mam ho, a dnesny vykon povazujem za jeden z najhorsich, takze dievcata - len smelo do toho!!!!
