Bláznivý román č.28

Izabel sa ešte naposledy obzrela za starenkou, sediacou v hojdacom kresle,ako dopletá ten sveter, keď sa o niečo potkla, div že nespadla.

Okolo nôh sa jej točil huňatý kocúrik s belasými očami. Schytila ho na ruky, pritúliac si ho a mača začalo okamžite priasť.

"To máš odo mňa na rozlúčku, Izabel."

Boli posledné slová starenky a v tej chvíli zmizol celý ranč i so starenkou, len kocúrik jej ostal motajúci sa okolo nej na rušnej ulici, kde sa prebrala...