Naničmama v akcii...

Nečakané stretnutie tretieho druhu ... a neobvyklý koniec.

Tento príbeh je skoro vymyslený. Mená hlavných hrdinov sú zmenené. Všetky identifikačné detaily vynechané. Akákoľvek podobnosť s možnými skutočnými udalosťami je čisto náhodná. Ak sa v tomto príbehu čírou náhodou objavíte, tvárte sa, že to nie ste vy.

Piatok, 3.6.2011, cca po 3 hodine poobede, rušná ulica v meste

Naničmama pred malou chvíľou zmerčila čas na nástenných hodinách v kuchyni a bleskovo vyrazila za každodennou povinnosťou vyzdvihnúť syna zo škôlky. Je piatok a je to špeciálny deň, pretože každý iný deň stačí dieťa zo škôlky vyzdvihnúť do štvrtej hodiny. No v piatok platí nepísaný, všetkými rodičmi rešpektovaný, zákon, že deti sú v škôlke maximálne do 15:30. Čo sa jej už niekoľkokrát podarilo prešvihnúť a naposledy jej bolo za to patrične veľmi slušnou formou vyhubované. Preto teraz naničmama uháňa rušnou ulicou do škôlky a háda, či to dnes stihne.
Toho dňa bola obloha od rána priezračne modrá a nad mestom visel dusný deň. Poobede sa spoza vrchov za mestom objavili prvé mraky vypínajúce sa do výšky, podobné obrovským nadýchaným šľahačkám, tajomné a hrozivé. V tej spare neveštili nič iné ako predzvesť búrky. Prekvapivo rýchlo sa presunuli nad mesto a zatienili slnko. Na krátku chvíľu tak mesto zahaľuje osviežujúci tieň a potom sa spustí už menej vítaný jemný dáždik. Naničmama nezaprie všestrannosť matiek, siahne do tašky a o sekundu nato jej nad hlavou vykvitne veľký červený kvet. Vznešene nad ňou rozprestiera sukne, hrdo sa nesie a pohojdáva sa do taktu jej krokov.
Je piatok, je špeciálny deň, do časového limitu ostáva ešte pätnásť minút. Naničmama sa náhli a v duchu už vopred preklína vedľajšiu ulicu, ktorá jej o pár sekúnd pretne cestu a zastaví ju v rozlete.
Je piatok, je špeciálny deň a naničmama netuší, že onedlho ten prívlastok dostane úplne iný rozmer.