Martina,
najprv posielam objatie
aj pri najvacsej opatrnosti sa moze stat. Stalo sa, uz si to nejako nevycitaj, dobre, ze sa nestalo horsie.
Viem tak, ze treba rychlo chladit, az "do nevydrzania", cize ja by som dieta urcite chladila co najstudensou vodou, hoci u dietatka to asi take jednoduche nie je. Ak by sa mu urobili pluzgiere, urcite chod k lekarovi.
Drzim palce.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Včera som mala taký šokový deň. Keď si na to spomeniem ešte sa trasiem.
Hneď ráno som si postavila variť polievku, že bude aj na nedeľu. Chcela som spraviť k obedu osúchy a zeleninový šalát. V chladničke som však objavila aj za tašku petržlenov. Nabalila mi ich svokra ešte pred dvomi týždňami. Ja petržlen nemusím, ale vo vývare mi chutí. Tak som sa konečne rozhýbala, očistila ho a dala variť. Keď som vypla polievku, vypla som aj vývar, že ho nechám chvíľu vychladnúť a potom rozdelím do misiek a dám zamraziť.
V tom prišiel MM - zobudili sme ho (spal po nočnej) a hovorí nech chvíľu počkám. Tak som Maťka zabalila do deky, posadila pred tv, plakať prestal. Našťastie v priebehu pár minút mu všetko zmizlo. Len na hrudníku sa musel poškriabať, tam má škrabance asi od nechtov.
Keď som sa dostala k tomu, aby som ten vývar delila do misiek, tak ma prišiel ohlásiť náš mladší (2r.). Chvíľu sme sa hrali, mojkali a potom sa rozbehol do kuchyne, že je smädný. V tom som len počula krik a strašný plač. Dobehla som a Maťko obliaty ale nevedela som čím. Pozerám kde je pohár? V tom pozriem na linku a tam misky s vývarom. Krvi by ste sa vo mne nedorezali, ako som k malému pribehla, chytila ho a zistila, že tváričku, hrudník aj ručičku má červenú. Rýchlo som ho schmatla, postavila do vane.... Tu som sa zastavila, čo ďalej? Zistila som, že tričko prilepené k telu nie je, dala som mu ho dole. Namočila si uterák do vlažnej vody a trošku som ho schladzovala. Mozog mi pracoval na plné obrátky, čo mám robiť???? Ruky sa mi triasli, malý plakal...
Medzitým som išla utrieť ten vývar. V kuchyni som zistila, že ani neviem čo na seba vykotil. Z jednej misky chýbalo trochu....Na zemi nič. Našťastie vývar už nebol vriaci, horúci bol len ten čo ostal v hrnci, ten v miskách chladol skôr.
Nechápavo doteraz krútim hlavou, že to sa stalo mne. Mne, čo väčšinou varím na zdných horákoch. Posielam ho preč, alebo nerobím, keď je pri mne. Čo mužovi hovorím, aby si tú kávu, čaj dal ďalej. Sekunda, keby som nešla tak pomaly...
Ale aj tak mám príučku.
Človek zistí miekedy až neskoro ako ľahko sa stane zle...
Vlastne u nás sa to skončilo dobre...