odškodné

Dobrý deň,

zákon hovorí, že ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia- k pracovnému úrazu, zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Teda pokiaľ zamestnávateľ nedal pani Bukovej príkaz na to, aby nahradila kuchárku v kuchyni, nemožno úraz, ktorý utrpela považovať za pracovný, tzn. že zaň zamestnávateľ nezodpovedá. Ak na túto prácu však zamestnávateľ príkaz dal, ide tak o pracovný úraz a zamestnávateľ mal povinnosť oznámiť Sociálnej poisťovni vznik pracovného úrazu, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť najneskôr do troch dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel. Ak si však túto povinnosť nesplnil, porušil tak povinnosť podľa zákona o sociálnom poistení, čo môže byť dôvodom podnetu na Inšpektorát práce. Stále však pani Buková môže žiadať minimálne o nemocenské dávky vyplácane Sociálnou poisťovňou za dni, za ktoré bola uznaná za dočasne práceneschopnú. Tieto dávky sú poskytované od 11. dňa práceneschopnosti. Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa totiž premlčí až uplnynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. V prípade pracovného úrazu by pani B. vznikol nárok aj na dávky úrazového poistenia. Čo sa týka skončenia pracovného pomeru, pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú skončí uplynutím dohodnutej doby. Zamestnávateľ nemá povinnosť pracovný pomer opätovne predĺžiť po jeho skončení.

Mgr. Róbert Bános,  advokátska kancelária v Bratislave, Galante, Trenčíne, Žiline, Dunajskej Strede a vo Vrábľoch