Kritika

georginka komunikacia je "umenie" a pochopit urcite pravidla je pre niekoho ako tvrdi oriesok.Ide o to,aby jadro zostalo cele a dalo sa rozdelit na dve polovice,obom stranam k spokojnosti.Vsetky 3 prispevky su fajn,no c.2 je najlepsi,este to tak naucit mojho draheho, ked riesime nejake problemy,dakujem georginka,vzdy v spravny cas a chvilku prispejes s niecim,co tu treba ako sola nielen tu,ale zide sa to kazdej z nas aj mimo NM.

Georgina, super linky ...už len sa to naučiť používať v praxi

Suhlasim, diskutovat sa da bez urazok a urazania sa, ale treba sa to naucit. Zacat by mal kazdy hlavne od seba.
Ked ma kritika pomoct, mala by byt tak aj podana. V opacnom pripade moze vyvolat odpor a straca sa jej zmysel (ibaze by jej zmyslom bolo nieco ine ako pomoc).
Teoria je jedna vec, v praxi si myslim, ze je to casto o osobnej zrelosti kritizujuceho - aj kritizovaneho.
Kazdy ma pravo na svoj nazor, jasne, ale vsetci nesieme zodpovednost za to, co povieme, ako sa zachovame.
Pytas sa, preco kritizujeme druhych. Tak ja osobne vtedy, ked sa mi nepaci, co hovoria alebo robia. Kritiku sa snazim podat prijatelnym sposobom, aby neublizila, ale aby tomu druhemu nieco dala. Ten druhy ma pravo ju prijat alebo neprijat, jasne.
Ked mna kritizuju, zalezi zasa od sposobu, akym je kritika podana. Kritika k veci, ked citim, ze ten druhy to mysli dobre, ma sice zaboli, ale rozmyslam nad nou. Kritika plna ironie, vysmechu, narazok, urazok, pre mna nema hodnotu a clovek, ktory je jej autorom, straca moju uctu.
Eva

jablcka su uzasne............ ako pismenka

P.S.: ide tu o to ,aky mas uz za sebou level

Idem si dat jablko. K inkriminovanym debatam, nenachadzam slov, tak radsej mlcim, ale uz aspon sa usmievam.

Neviem či už nie je po zbere (skoro som napísala, že po zebre) ale nedá mi nevysloviť svoj názor. Pre mňa je dosť rozdiel ak niekto povie : Ja teda jablká neznášam a nerozumiem tomu, nechápem ako ich môžeš mať rada, príp. ako ich môžeš jesť a pod. ALEBO Ja jablká nemám rada preto lebo... radšej mám hrušky pretože...Z tej prvej odpovede mám pocit, že je to "útok" a automaticky cítim potrebu sa niekoho akože zastať (aj ked súhlasím georgina, že každý by sa mal obhajovať sám, sme plnoletí a svojprávni ľudia) najmä keď sa to opakuje.Možno je to o vyjadrení podpory niekomu s kým mám rovnaký či veľmi podobný názor.

Jahodka, ochudobňovať o čo ? O tie osobné útoky, hádky, slovné prestrelky, iróniu a pod. ? Tak ja som za aby sme sa o toto ochudobňovali, toto by mi tu naozaj nechýbalo.Jahodka, nehnevaj sa ale začínam mať pocit, že teba to baví či čo, že sa v tom vyžívaš, neviem to asi správne pomenovať ale na jednej strane tak pekne teoreticky píšeš a na druhej strane povieš: "Ja osobne som zvedavá na odpovede adapek, hľadám v nich ten vraj nadpriemerný intelekt " - to nie je ironia ? Ja neviem. Keď sa jedná o teoriu všetci vieme ako by to malo vyzerať ale keď niekto nahodí blog - skutek utek.Prečo ? ( možno je to básnická otázka)

Prečo kritizujem? Lebo nastavovať zrkadlo je také krásne. Ale nenazvala by som to kritizovaním... je to čiste subjektívny pocit z danej osoby/veci.
V reálnom živote si takéto veci nechávam pre seba a môj pohľad na vec alebo druhého človeka vyslovím len ak ma o to požiadajú, alebo ak mi je osoba veľmi príjemná.
Tu na NM je to iné. Pretože sa tu chcem cítiť dobre AJ JA, dovolím si diskutovať o spôsobe komunikácie ak mi prekáža. Najlepšie priamo pri konkrétnom príspevku. Nie pri každom jednom, ktorý mi nejako prekáža, niekedy kašlem na vec a niekedy sa ozvem.
Nie som admin, ani človek čo určuje nejaké hranice, takže snažím sa i ja prijímať tvrdosť ktorú tu niekedy cítim ako nevyhnutnú súčasť NM.

Prečo sa hneváte, keď niekto kritizuje vás? Joooj to je presne otázka na mňa! Nahnevať ma dokážu jedine moje deti, rodičia a veci čo sa mi nedaria. Kritika určite nie. Je to mojím pohľadom na seba samu. Hlupákovi sa proste žije oveľa oveľa krajšie. Veď hlupák proste MUSÍ rozmýšľať, hovoriť a žiť hlúpo, nie? Takže akúkoľvek kritiku na seba samú jednoducho beriem.
Zaujíma ma aký majú ľudia zo mňa dojem (jedno či tu na stránke alebo v živote). Nemávnem si rukou, že tento človek o mne nič nevie tak ma automaticky nepozná. A čo ak jednoducho vycítil zo mňa kto som? Zamyslím sa veľakrát, či tí druhí nemajú pravdu, či nepreháňam, či nie som moc mäkká...

Stala sa mi jedna veľmi príjemná udalosť, keď som telefonovala do USA a prekladala jednému chalanovi hovor (firemný). Pán v USA začal pripravovať a zabezpečovať veci pre SK firmu len preto, lebo dôveroval môjmu hlasu. Veľmi ma to zarazilo (a potešilo), že môj hlas, bol pre toho chlapa dostatočnou zárukou. Dá sa to z hlasu poznať? Že je človek úprimný? A ešte v telefóne? Veď som kľudne mohla byť nejaký podvodník! Namýšľam si, jasné že to bola len hlúposť toho USA chlapa, že mi veril. Ale čo ak nie? Čo ak sa dá toho veľa vycítiť, nielen z hlasu, ale i z písmenok?

Mňa by zaujímali osobné odpovede Jahodky, Lydushe a Georginy - prečo kritizujete? a prečo sa hneváte ak vás kritizujú?

Tiež hádžem otázky KEDY a AKO kritizovať?
Súhalsím so Svetlanou, že vtedy, keď sa niekto pýta a dodávam ešte svoje - ak s niečim nesúhlasím a ak mám chuť diskutovať.
A ako? Tvrdosť a hrubosť, nemá s otvorenosťou a úprimnosťou nič spoločné - pravda neni to čo bolí, ale nevhodný spôsob jej podania. Ak niekto rozdáva slovné facky, musí počítať s tým, že ich aj inkasuje SPäŤ! Ak láskavosťou, povzbudením alebo ignoráciou dosiahnem vo výchove detí oveľa viac, tak potom aj vo vzťahu k iným dospelým ľuďom dosiahnem viac príjemnou komunikáciou a nie štekaním. Tiež podľa mňa nestačí úmysel, však ja to myslím dobre a chcem niekomu len otvoriť oči. Pretože je rozdiel s niekym zatriasť a hodiť niekomu kaldivo na hlavu aby sa prebral.

Tak čakám na nesúhlasné reakcie a nejakú príjemnú diskusiu.

Opäť sa zapojím do diskusie ak môžem. Ľudia majú tendencie vystavovať kritike kde koho takmer na počkanie. Stačí sa mi pozastaviť pri dvoch mladých ženách, ktoré často nakupujú v menšom obchodíku blízko nás. Hneď viete čo, kto, a ako robí zle, a akoby to mal meniť, aby zrejme vyhovel gustu oboch mladých dám. Čo na to povedať ? Nič. Vždy sa zasmejem. Viem, že aj ja bývam terčom týchto mladých žien a mnohých iných. A viete čo som sa naučila ? Naučila som sa povedať DOBRE... Dobre, s úsmevom v duši a na tvári. Nie vždy sa mi to zadarí bez explózie. No časom sa to zlepšuje. Ja som nadobudla dojem, že vždy sa nájde niektokomu nebude vyhovovať moja osoba, moje názory, môj štýl života. Vždy budem vystavená kritike. Je jedno či vyhovujete alebo nevyhovujete menšej či väčšej skupine ľudí. To by nemal byť váš kompas. Nedajte na iných viac ako na seba. Žite tak, aby ste nešli proti sebe, a aj kritika iných nadobudne iný rozmer. Samozrejme ak sa kritik vyjadruje slušne a úctivo.