Normálne som nechápala..

V stredu sme boli s kamoškou s deťúchmi na plavárni. Ja s mojím mladším( 4 roky) , ona s obidvomi ( 2 a 4 ročnými).Čo vám budem vyprávať, radosti a smiechu bola plná plaváreň. Chalani sa jašili, proste si užívali vodičky a my sme len striehli, aby si logli čo najmenej. Zrazu len príde "pán" plavčík, nakloní sa nad dvojročného Miška a začne naňho hulákať. Že ako si to on predstavuje kričať, že tu ruší ostatných ľudí... a také blabla a že nech je okamžite ticho. V prvom momente sme mysleli že to má byť len také akože nonono a bude nasledovať dobrosrdečný úsmev....omyl. ten človek to myslel smrteľne vážne, malý naňho kukal modrými okáľmi , chudáčik nechápal čo sa deje. Pravdaže nezabudol "sfúknuť" aj dvoch našich starších v podobnom duchu.A samozrejme viac mi nebolo treba.To ste mali počuť, lepšie vidieť ako menil farby keď som spustila ja, ešte že ma kamoška schladila.No ale taká vytočená som nebola, už ani nepamätám.Ľudia okolo len stáli, čumeli a čušali.Tak akože takýto prístup k deťom ,tak to dovi a dopo. Môžu byť na tej našej plavárni radi, že tam vôbec niekto chodí(vzhľadom na jej stav) a ešte TOTO.Normálne som nechápala...

Nemusíte reagovať, to som len potrebovala vypustiť zvyšnú paru .Neskutočné ako ma jeden starý" páprdo "rozhodil.Ja vždy keď si na to spomeniem sa vytočím.Ale už je to trochen lepšie , keď som sa" vyrozprávala"