Každý konflikt, ktorý prežívame v akomkoľvek vzťahu, je v skutočnosti náš vnútorný konflikt. Čo to pre nás znamená? Nádej, že môžeme zmeniť kvalitu vzťahu, zmenou seba!
Ako sa dostať von z komplikovaných vzťahov alebo zlepšiť vzťahy, v ktorých sa necítime dobre?
Zuzka prišla požiadať o pomoc, či radu. Hovorila o tom, ako sa jej v každom partnerskom vzťahu opakuje stále rovnaký scénar, či už to bol Michal alebo Peter, skončilo sa to vždy rovnako: "Keď opadne tá najväčšia zamilovanosť, začnú ma partneri kritizovať, hodnotiť a snažia sa ma zmeniť (na svoj obraz). Od každého som v rôznych obmenách počúvala v podstate to isté, že si mám nájsť koníčka, nemám ho stresovať a naháňať, kde je a kedy sa stretneme. Vyčítali mi, že sa správam, ako malé decko.
Ďalší problém je, že ma partneri nerešpektujú. Nedokážem vraj jasne povedať, čo chcem, nevyznajú sa vo mne, pripadám si slabá. Neviem, ako mám byť iná!" V tejto fáze začali všetky jej vzťahy krachovať. Partneri o ňu prestávali prejavovať záujem. Vzťah stácal dych a nastalo odcudzenie. Zuzka má pocit viny, hnevu, sebaľútosti. Nerozumie tomu. Nevie, kde robí chybu. Nechápe, prečo má smolu na samých kritizujúcich a nespokojných chlapov.
Rozoberali sme so Zuzkou to, čo sa jej samej na sebe nepáči, s čím nie je spokojná ona. Zaoberali sme sa aj jej vnútornými strachmi a obavami. Priznala nakonec, že všetko, za čo ju opakovane kritizovali jej partneri, nemá na sebe rada. V podstate ani ona s tým, ako sa správa a ako to má, nie je spokojná. Predtým si svoje slabosti nedokázala úprimne pripustiť, zľahčovala ich, prehliadala a opravedlňovala, urážala sa. Utápala sa v pocite krivdy a ublíženosti a postupne sa so svojmi partnermi rozchádzala alebo bola opustená ona.
Vždy znovu dúfala, že už teraz príde ten pravý muž. Ten, ktorý ju príjme takú, aká je, zahrnie ju láskou a bude ju milovať bez pripomienok a snahy ju meniť. To sa ale nestalo, pretože ona sama sa nedokázala mať rada, taká aká je. Sama si pripadala nedostatočná pre vzťah. Potvrdzovali jej to výroky partnerov, keď jej dávali najavo, že je nezaujímavá, prirovnávali jej správanie k správaniu malého dieťaťa, a tým často bola partnerom na príťaž. Podvedome si však ona sama pripadala nezaujímavá a nenaplnená a samú ju to znervózňovalo a spôsobovalo napätie, ktoré vnímali jej partneri.
Vo vzťahu sa vždy začala nevedomo správať podľa svojich vnútorných strachov a skutočne sa občas správala detinsky a nezrelo. Očakávala pozornosť a to, že jej partner vyplní čas, urobí program. V každom vzťahu začala hrať svoju známu rolu partnerky, ktorá je dobrá, nekonfliktná a uprednostňuje častejšie priania a život partnera, ako svoj. Z počiatku to možno aj partnerom vyhovovalo, no časom im jej správanie začalo prekážať a začali ju kritizovať, dohovárať jej. Chceli ju (možno aj nevedomo) dotlačiť k zrelosti a do toho, čoho sa niekde hlboko vo vnútri obávala. Partneri ju svojou kritikou a správaním stavali do situácii, kedy mala možnosť zachovať sa ako rozhodná, odolná, silná, jasne sa vymedzujúca a zrelá. Ona sa však vo väčšine prípadov zachovala práve naopak. Opakovala svoj starý vzorec správania.
Keď si to Zuzka uvedomila, rozhodla sa prevziať zodpovednosť a skoncovať so svojim nezrelým postojom a strachmi, ktoré ju udržiavali v negatívnych vzorcoch správania. Samozrejme, chvíľu to trvalo. Tento proces u Zuzky mal niekoľko krokov - porozumenie tomu, čo sa jej vlastne deje (dialo), odstup od toho, hlbšie uvedomenie si toho a následné prijatie, ako to v skutočnosti má, vytvorilo priestor na uvidenie a prevzatie zodpovednosti za rozhodnutia. V tomto okamihu pominula jej bezmocnosť, otvorili sa jej nové možnosti. Zuzka "ožila". Uvidela svoje strachy a správanie, ako príčinu svojich problémov vo vzťahu. Zároveň si uvedomila, že to môže v každom okamihu zmeniť, zachovať sa inak. Zrelšie.
Konečne sa prestala cítiť ako obeť sebeckých a kritických partnerov. Prestala sa toľko zaoberať nimi a začala sa sústrediť na seba a odhaľovať svoje strachy, ktoré vždy nevedomo prezradila svojim správaním. Čo si Zuzka nakoniec priznala? "Neodvážila som sa mať žiadne svoje záujmy, aby som neohrozila vzťah. Myslela som si, že ak si pôjdem po svojom, o niečo prídem, partnera stratím. Túžila som byť neustále s ním. Uvedomila som si, že sa neviem presadiť vo vzťahu, bála som sa, že ma nechá, že odíde. Spoliehala som sa na to, že ma partner urobí šťastnou a spokojnou, a tým som sa odovzdávala do jeho rúk ako malé dieťa. Vôbec som si to vtedy neuvedomovala, naivne som si myslela, že moju oddanosť ocenia." Nebola to však skutočná oddanosť, ale strach o stratu partnera, závislosť a nezrelé správanie sa vo vzťahu. Jej partneri len opakovane zrkadlili jej vnútorné konflikty. Napriek jej snahám byť dobrou partnerkou, paradoxne o vzťah vždy prišla. Muži sa v jej blízkosti prestali cítiť dobre.
Príbeh Zuzky nie je ničím ojedinelým. Možno aj vám sa stalo niečo podobné. Opakujú sa vám rovnaké negativne skúsenosti v partnerských vzťahoch. Zuzka nie je sama, ktorá prišla s týmto problémom. Mnohé príbehy sa nápadne podobajú, obmieňa sa len obsah kritiky – si rozmaznaná, sebecká, mala by si schudnúť, nepáči sa mi, ako sa správaš, obliekaš...
Vždy máte minimálne dve možnosti, ako sa v podobnej situáci zachovať. Jednou z nich, je začať pracovať na svojich slabinách a strachoch, objavovať ich, uvedomovať si ich a prijať ich. Je to jedna z ciest, ako sa pohnúť ďalej a vykročiť von zo začarovaného kruhu. Ak si nevie poradiť sami, vyhľadajte psychológa alebo psychoterapeuta, príp. sa obráťte na niekoho, kto sa týmto zaoberá.
Nezabúdajte, že cieľom nie je stať sa dokonalým a vyhnúť sa tak kritike. Umenie je prijať sa taká aká som a uvedomiť si, že je v mojej moci sa zmeniť, ak s niečim nie som spokojná.
Autorka: Radoslava Olajos
www.atna.sk
Foto: Fotolia.com
O autorke: PhDr. Radoslava Olajos
Som hlbinne orientovaná psychoterapeutka, pri práci s klientom sa zameriavam na prekonávanie náročných životných situácii a osobných kríz.
Špecializujem sa na osobnostný rast, zvládanie stresu, budovanie sebavedomia, vnútornej sily, prekonávanie strachu a tráum, ktoré blokujú náš prirodzený potenciál. Pracujem s klientom individuálne, párovo, skupinovo a formou seminárov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte