Ťažká téma naozaj. Verím, že sa ťa veľmi dotkla partnerova reakcia, asi by som v prvom momente určite reagovala ako ty. Ako by som s tým naložila neskôr s odstupom času , netuším. Aj keď to nie je manželstvo, malo by to byť v dobrom aj zlom. Otázka či sú to len silné reči a v reálnom živote, doteraz ti bol oporou, ale verím, že tvoja dôvera v neho je naštrbená
Nuž, zbytočné je rozoberať, čo bude, keď bude. Nikto nevie, ako sa zachová v budúcnosti. Tisíckrát môže čokoľvek plánovať a vyhlasovať. Realita môže byť úplne iná. Preto je zbytočné o tom špekulovať.
Treba žiť ten život, čo je tu a teraz. Ak ho máš rada a spolu vám to klape, tak sa nezaoberať hypotetickými otázkami. A na takéto veci ani nemyslieť, lebo zbytočne si priťahuje človek len problémy.
No ak sú vo vzťahu aj iné problémy, treba sa pozrieť na ne. A neskrývať sa za sny.
Inak, sedí mi na toto pesnička od Žbirku Jesenná láska. A teda text od Válka :)
"Láska je strašne bohatá
Láska tá všetko sľúbi
No ten, čo ľúbil, sklamal sa
A ten, čo sklamal, ľúbi"
Keby bolo keby boli by sme v nebi...takto nás vždy uzemnili ked sme začali..čo by bolo keby...
Ahojte, zakladám túto tému, lebo chcem počuť vaše názory. Včera mi môj priateľ opisoval sen ktorý sa mu sníval. Vraj ma znásilnili, on to nezvládol a opustil ma. Spýtala som sa ho, či by takto reagoval v skutočnosti. Tak vraj ak by sa to počas nášho vzťahu ozaj stalo, nemal by už o mňa záujem a opustil by ma, pretože by som už pre neho bola pošpinená a poškvrnená a ak by som náhodou otehotnela, poslal by ma na potrat. Bola som z toho v šoku, pretože si myslím, že v takej situácií by mi mal byť oporou a nie mi ešte dvojnásobne ublížiť. Budem sa trápiť nad tým, čo sa mi stalo plus nad tým, že ma nie mojou vinou len tak odkopol ako nejakú špinavú handru. Povedala som mu, že ma jeho názor šokoval, tak vraj on to tak cíti a bla bla bla.
Naštvala som sa na neho, nedalo sa inak..proste sa ma to dotklo, neskôr sme to rozoberali, našťastie v kľude, nechcela som sa hádať. Povedala som mu prečo sa mi to nepáči, že sa ma to dotklo a všetko začal samozrejme vyvraciať..že on to tak nemyslel, že to bol len taký jeho názor, že sám nevie ako by reagoval, že by ostal so mnou, lebo ma ľúbi atd. Najhoršie je na tom to, že obhajovať sa začal až keď som mu povedala, že ma to štve, do tej doby sa tváril, že sa nič nestalo, ešte sa ma spýtal, že prečo som taká bez nálady.
Možno si niektorí poviete že načo to riešim, ale mne to dalo jasný obraz o ňom a o našom vzťahu, proste mám pocit, že keby sa niečo stalo už sa na neho nemôžem spoľahnúť.
Kľudne píšte aj chlapi, rada si prečítam vaše názory.
Vďaka a pekný večer.