Ako dostať chlapa pred oltár

kazdopadne si myslim, netlac ho do toho, mohla by si neskor olutovat. prepac, dam ti taku otazku: si si 100% ista, ze prave s nim do toho chces ist? do manzelstva, do zivota? ja som v 19 zacala chodit s chlapcom, chodili sme spolu 4 a pol roka, ja som mala silnu potrebu s tym vztahom nieco robit, niekam ho posunut, chlapec sa nemal k nicomu, pod mojim natlakom sa ku koncu dopracoval k snubnemu prstienku, a na to som sa s nim rozisla. musia chciet obaja. bud mu daj este cas, aj ked ja si myslim, ze po 3 rokoch vztahu by mal mat jasno v tom, co chce, alebo si fakt dobre premysli, ci on je to, co chces ty. (pardon ak to vyznelo velmi surovo, myslim to dobre.)

23? A ty sa náhliš pod čepiec? Ja som so svojím chodila 8 rokov a pred 3 a pol rokmi sme sa vzali. Na jeho - povedzme - naliehanie. Mne totiž po toľkých rokoch došlo, že mi je akosi takto "ani spolu ani bez" - dobre. Nemusela som trčať s ním pod jednou strechou keď naňho prišlo "ofukovanie" ´(a Pán Boh vie, že to bolo neúnosne často), žiadne: keď chceš, urob mi čaj, nemám opraté montérky, psovi si už nachystala?....
S rodičmi nevychádzaš dobre? A čo tak skúsiť bývať sama - na skúšku? Poviem ti, keby mňa niekto takto "nenápadne" upozorňoval na stav, ktorý by som chcela dosiahnuť, štvalo by ma to. A vlastne ma to aj skutočne štvalo. Na reči ľudí okolo som sa vykašľala pomerne skoro, ale po svadbe som to "nahnanie do chomúta" niesla asi 2 roky veľmi ťažko. Dokonca som aj zdrhla. Ja keď niečo vyslovene MUSÍM, tak to znenávidím. Je to čudné, lebo je to skôr postoj chlapov, ale je to tak. Tak naňho pomaly, naozaj pomaly. Ak nechceš niečo neprimerané vystrojiť. Niečo, čo bude opakom tvojich snov.

Prečo si niečo neprenajmete? Toľko isto budete platiť aj za hypotéku. Je mi jasné, že je iné investovať do vlastného, ale takto si to aspoň vyskúšate. Ostatné sa potom rozhýbe, buď tak alebo onak.

... máš to šťastie, že sa na odosielateľov týchto trápnosti môžeš pozerať doslova zvrchu:-} Pochopila som to ako malý 160cm človek, keď som začala žiť s mojim partnerom, ktorý má skoro dva metre a má aj iný pohľad na veci okolo seba.
Počula som čosi v znení: hlúpe otázky kladú hlúpy ľudia, múdry ich k životu nepotrebujú...
P.S všetky by sme chceli mať krásne dlhé nohy ako máš ty

No ja mám ten istý problém.A to máme spolu už aj dvojročného synčeka.No o svadbe môj milovaný nechce ani počuť.Vraj neznáša tie ceremónie.Inak sme spolu už 7 rokov a spoločne pod jednou strechou bývame už 4 roky.Asi by sa nám už aj patrilo sa vziať ale čo už keď ten môj sa nie a nie rozhýbať.

Môj názor je taký,že papier nie je dôležitý,to Ti šťastie nezaručí.Ak sa dvaja majú radi,môžu byť spolu a vychovávať deti aj bez manželstva,teraz je to "in".Ja som sa vydávala,ako 27 - ročná,ale v podstate ma do toho dokopal môj manžel,pretože som sa ešte nechcela vydávať,som typický Vodnár.Akurát mi vadilo,že nemáme spoločné bývanie bez rodičov,predsa väčší kľud,aj keď komfort sa nedá porovnať.Athina,tiež by som to asi najprv riešila spoločným bývaním bez papiera a potom uvidíte.Moja kamoška si s priateľom kúpila dom,spoločne a nie sú zabratí.Domček postupne rekonštruujú a sú zatiaľ šťastní.Takže radšej by som riešila vlastné bývanie,ako niekomu dávať na nájom.Napríklad viem,že niekedy vychádzal ŠFRB lepšie,ak sa uchádzal slobodný,-á,ako dvojica.

...myslíš Athi, že útek z domu za cenu manželstva je výhodisko?
Kam sa tak ponáhľaš, dievča? To najkrajšie /detí vrátane/ máš iba pred sebou, netreba sa náhliť...

...aby si ma rozumela, maminej sukne som sa "pustila v pätnástich dobrovoľným odchodom na internát a po škole som si našla prácu mimo bydliska aj s ubytovaním. Hneď po "Zamatovej" som odpálila na skusy do sveta naučiť sa jazyk aj si zarobiť a ako som zistila aj otvoriť oči.
Pocit slobody nezískaš únikom z rodiny- iba spoznaním svojich vlastných schopností. V dvadsiatich by bolo to posledné čo by ma napadlo nasťahovať sa k chlapovi len aby som sa osamostatnila...
To je môj subjektivny názor, neber to osobne.

athina, na to, aby ste si zobrali hypotéku nemusíte byť manželia, aj právne sa to dá bez problémov upraviť (pre ten horší prípad). my sme s karolom spolu takmer 4 roky, 3,5 roka spolu bývame a svadba nám nehrozí, lebo sa nám do toho nechce. hlavné je, že chceme byť spolu, vieme, že raz svadbu absolvujeme, ale to nám budú naše deti robiť družičky neviem aká povaha je tvoj chlap, ale keby na mňa takto tlačíš, tak sa prejaví moja veľmi negatívna vlastnosť, že "just to spravím opačne"