tyyy kokso 
už len z nazvu som mala dosť 
aale, zvladneš to! si žena tak to zvladneš! inak sa nedá 
prajem vela trpezlivosti a sily. ved sa vidieť môžete cez net. spôsobov je veľa. hoc telesne je najlepšie... najdeš kamošky, pomožu.
rodina nie je po ruke?
neeeboj, bude dobre 
... a musíš sa sťahovať už teraz? Nepočká to, kým sa ti manžel vráti? Možno by si mala o starosť menej.
nastahovat sa uz musime,lebo dom stoji zhruba o 4000sk mesacne menej ako prenajom bytu a treba platit hypoteku atd.Ono sme tam uz mali byvat,ale nestihame to,rodina daleko,tak sme na vsetko sami
Ale mate pravdu mi zeny zvladneme vsetko lebo musime,neako to uz len bude.Chlapi beru vsetko na lahku vahu,ale keby boli v nasej kozi,tak sa z toho nespametaju.Joj ale som nasrata.Prepacte za vyraz,ale to vystihuje vsetko.Dakujem za podporu Vika.
.
bude to tažké, ale zvladaš to v najhoršom budeš písať na nanič mamu 
.
manzel roby uz 5 rokov na kamione,chodi na 5-6tyzdnove turnusy....dcerka isla do prvej triedy,macik sa nam narodil v auguste..ostala som s novorodencom a prvackou sama,ani neviem kolko dni a noci som preplakala.....dnes ja slecna 3cka,maco ma 2,5roka..tato stale na kamione...a ja ani neviem ako zvladam kazdodenne starosti....my zeny mame asi naozaj silu od Boha,a vedel preco nam zveruje tu tazku ulohu.....bit na deti sama nieje nic moc..ale da sa na to zvyknut..takze prajem ve la sily a nemysli na to vsetko..dolezite je ze mate strechu nad hlavou,a ze mate kde bit,a ze mate tata co vas vie zabezpecit materialne...na to duchovno si tu ty 
Ahoj Denča ako to zvládnuť??? Na toto keby existoval recept. Poviem ti , že mne keď sa narodil syn, v ten rok bola taká tuhá zima, že nám zamrzlo vodovodné potrubie a 2 týždne sme boli bez vody ja, moja 5 ročná dcéra a 2 mesačný syn. Manžel na dvojtýždňovke , vonku snehu po pás ani do obchodu ani nikde. Bez rodičov, lebo ich nemám a svokra totálny nezáujem. Vtedy mi pomohli susedia oproti asi im dokonca života budem vďačná aj som sused nám raz za dva dni doviezol chleba alebo nejaké najnutnejšie potraviny. Určite sa aj v tvojom okolí nájdu ľudia, ktorý ti v núdzi pomôžu. Držím ti palčeky a nebuď zúfalá.
Drzim palce, neboj, zvladnes to a po polroku z toho vyjdes hrdo! Urcite sa najdu ludia, co ti v slabsich chvilach pomozu. Viem, ze je to tazke, ale mozno je to sanca nastartovat novy zivot v novom prostredi, spoznat ludi, kazdodenne cesticky, okolie, ine maminky na MD ...
Dakujem,pomohlo mi,ze som sa tu mohla vypisat,vase komentare dodavaju odvahu,aj pocit,ze nie som v tom sama 
pozri ja vychovavam svojeich synov sama, starsi mal 3,5 a mladsi 1,5 roka, ked manzel od nas odisiel, dnes maju 14 a 12. A vies co? Nezabilo ma to, decka su vychovane, zvladla som to a nie vzdy sme mali peniaze a vsetko nebolo vzdy v poriadku. Nechvalim sa, len ti chcem povedat, ze aj takto niekto zije a ked musi, ide to....
Denca,ja tiež prispejem troškou.Keď moje predčasne narodené dvojičky mali 4mesiace,manžel odišiel robiť za hranice.Pritom som doma mala ešte prváčku.Rodičia ďaleko,poblízku len manželova rodina.Musím podotknúť,že svokra ma ani raz nenavštívila.A tie neskutočné kontroly u lekárov,katastrofa.Bývame na dedine,takže na všetky kontroly sme museli jazdiť do mesta.Využívala som sanitku,na ktorú sme mali nárok.Lenže sanitka ťa doviezla a odviela kde si potrebovala,ale kedy,to bolo jedno.Či som čakala 2 hodiny alebo neviem koľko to bolo jedno.Deťom som brala jesť do ruksaka + vždy musel ísť niekto so mnou.Dva mesiace po sebe som musela ísť s nimi do 2hodiny vzdialeného mesta,kde sa deti narodili,kvôli očkovaniu.A Akurát boli aj niekolkokrát choré,takže revali nonstop.Pomohla mi aj švagriná,večer ich uspať.Ale ináč všetko som robila sama a ešte sa učiť zo staršou.Keď som so sanitkou stratila nervy,oprášila som po 9rokoch vodičák a začala som jazdiť.Ale tie nervy a stresy!!!Myslela som si,že to ani nemôže byť pravda,koľko som sa naplakala.Ale zvládla som to.
NO NIKDY VIAC!!Teraz je manžel doma a keď si na to obdobie spomeniem,tak mi je do plaču.
Máš to o to ťažšie,že budeš v cudzom prostredí,ale držíme ti palce,ty to zvládneš!!!!
Denca a v ktorom meste vlastne byvas???
a novy domov ta netesi?...musis mat nejake plany, okolo domceka, tak sa zamestnas a bude ta zivot tesit....nielen z deti. A taka realna rada, zaveď si tam internet, dobre?....bude ti veselsie.
prajem vela krasnych slnieckovych dni v novom domceku! , netrap sa.
lahko sa hovori to zvladnes!vsak??ale pravda je taka,ze to naozaj zvladnes.lubis predsa svoje deti...a ze nie je blizko rodina?ved nebudes na "kraj sveta" a su predsa aj susedia.(a dobry susedia su na nezaplatenie).nieco podobne som zazila sama ale to je tak davno!a teraz to vidim vo svojom okoli.tiez prisla byvat k nam rodina so4detmi,pani je na materskej on isiel do sveta zarabat.nie su tu dlho a veru hadam nie je nikto kto by sa jej uz neponukol ci s pomocou alebo len neprihovoril ako sa ma,ci nieco nepotrebuje.aspon tak to vidim ja(ked sme v obchode alebo na prechadzke). raz budes aj ty spominat a cudovat sa ako si to vsetko vedela stihnut a zvladnut.
Ste super,urcite sa bez internetu nezaobidem,inac mam 31 a som z Presova.
Ake je to skvele, ked ta niekto dokaze podporit aspon takto cez net, ze? Aj ja som v nezavidenia hodnej situacii a napisala som sem prispevok. Ani vo sne ma nenapadlo, ze tolko zien bude na to reagovat. Ci uz je to kritika alebo slova podpory, za vsetko je clovek vdacny.
Drzim ti palce, aby si to zvladla. Ja mam sice len 1 dieta, ale od narodenia sa o neho staram len ja. Dcera je na mna tak naviazana, ze nedokaze byt s nikym inym. Manzel odisiel, ked mala dcerka polroka a dovtedy mi aj tak vobec nepomahal, takze ani akokeby s nami nebol vobec. UZ takmer rok v noci spim dokopy mozno 3 hodiny.
Neboj, ubehne to ako voda a manzel bude zas doma a budete stastna rodinka.
Bez deti by si to mala bez manzela pol roka este tahsie... Takto mas aspon ich aj ti to s nimi rychlejsie ubehne. No chudak tvoj muz bez teba bez deti a este v zahranici. Ja mam ist s malou v lete na rehabilitacny pobyt na dva tyzdne len tu na Slovensku a MM uz teraz stresuje ze on to bez nas nevydrziii 
Asi mas pravdu matam,dakujem Ti,vcera vecer sme sa o tom konecne porozpravali a bolo to smutne
Baby, mne sa stále javí ako najlepšie riešenie nájsť si kamošku s podobne starými deťmi a vypomáhať si. Nemám to prevedené v reále, nejak to všetky detné kamošky zvládajú aj bez mojej pomoci a ja jediná to nejako nezvládam a to mám deťúcha jeden kus, no... Teoreticky sa mi to javí ako super nápad. Raz postráži všetky štyri kúsky jedna, inokedy druhá a môžu si aj vydýchnuť (občas si treba oddýchnuť aj od vlastných detí, to hádam ani jedna z vás nepoprie) aj venovať sa niečomu napĺňajúcemu. Neskôr taktiež, čo sa týka práce. Občas môže vyzdvihnúť všetkých škôlkarov jedna - druhá ostať dlhšie v práci, potom si to vymenia; resp. ráno vodí jedna, poobede chodí po ne druhá. Hm?
V reále mám vyskúšané 3 až 4 rôzne staré malé deti a jeden dozor (ja) a zvládla som. Dokonca ma to veľmi bavilo. Viac ako s mojim jedným - s deťmi sa vyhral viacej, nie som pre neho až taký dobrý partner v hraní ako podobne staré deti. Či blbosť? Len teória? Fungovali ste niektoré takto?
manzel cestuje necakane na 6 mesiacov do zamoria a prave sa stahujeme na nove miesto do noveho domu.Lenze deticky maju len 3 a 1 apol roka a byvame daleko od rodiny,ktora by mohla obcas pomoct.Som bezradna,nemam chut zvykat si na nove prostredie a ludi a vobec ako to vsetko zvladnem..