reklama

Bývalý - pokračovanie

nepriznana13 , 30. 08. 2012 - 22:11

reklama

Baby, ďakujem za vaše názory. Niekedy život vyrieši veci za nás, a vtedy je to omnoho horšie, ako keby sme si ich vyriešili my. Pred vyše týždnom sme si dohodli kávičku, chcela som ísť fakt na kávu, deti dlho choré, potrebovala som vypnúť, len tak , ísť skúsiť troch adrenalínu. Manžel tým nebol extra nadšený, no slúbila som, že večer budem "poslušná"
ON slľúbil, že dorobí večer na dvore a ozve sa... Čakala som, neozval sa, no nejako som extra neriešila, že dobre mi tak. Na druhý den som sa dozvedela strašnú správu, mal vážny úraz el. prúdom, museli ho oživovať, prešlo desať dní a stále za neho dýchajú prístroje, stále nedýcha sám, stále neotvára oči a nevníma.. a ja sa trápim, žalúdok stiahnutý, bojím sa o neho, strašne, bojím sa, ako to celé dopadne. Nemôžem za ním ísť, je na JIS-ke, nie som ani rodina, a vlastne, pred ostatnými nemám ani dôvod za nim chodiť. Nemám sa ikomu zdôveriť, ako strašne smútim, pretože nikto nevie, čo k nemu cítim. Je to blbý pocit, strašne blbý pocit, neviem si pomôcť čo robiť?? Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem Plačem ako sa z toho bláznovstvá vymootať? Nepomáha, ak sa snažím zabudnúť, ak si obnovujem skôr tie "nepekné" chvíle medzi nami, naše hádky, jeho urážky, nič nepomáha...

http://nanicmama.sme.sk/ona-a-on/byvaly-verzus-manzel-ako-sa-cez-to-pre…


reklama


reklama

eniXelka, Pi, 31. 08. 2012 - 14:21

Pamatam si tvoj prvy prispevok v tejto veci.

Je krasne smutit nad niecim, co je pre teba (momentalne) vzdialene, je to isty druh filmovej romantiky, za ktoru sa ziskavaju Oscary a kde sa o hercovi hovori, ze ako to dobre zvladol....

Myslim, ze ak by sa ti tvoj sen splnil a bola by si s tym, o ktorom ....nikto nevie, čo k nemu cítim....., tak by ta tie filmove myslienku a pocity presli (usudzujem tak, z dovodu, preco vam to nekalapalo. Myslim, ze to by sa nezmenilo.).

Kazdopadne, nikto iny za teba tuto situaciu nevyriesi. Takze, ak ho naozaj milujes tak, ze nic lepsie pre teba neexistuje, navrhujem postup zrieknutia sa doterajsieho zivota a stoj pri tom, ktory ti za to ozaj stoji (dufam).

Len dodam, ze denno denne mnoho ludi stoji medzi dvoma mlynskymi kamenmi. A potom su tu taki, ktori si tie mlynske kamene vytvaraju sami a v tomto pripade viem o com hovorim.

Takze, nepriznana, zelam ti ciste srdce a zdravy rozum. Na vyriesenie tohto problem nic viac nepotrebujes.

nepriznana13, So, 01. 09. 2012 - 21:21

Vieš, ono najhorššie na tom je, že a jmôj rozum vie, že dať sa s ním opäť do kopy, resp. viazať sa k nemu, je totálna blbosť. Až ked som sa vydala za terajšieho manžela, som pochopila, že mi by sme spolu v jednej domácnosti neprežili, obaja sme prchké netolerantné osoby Vyplazený jazyk Vyplazený jazyk Vyplazený jazyk
tie pocity sú krásne,a ko z filmu, ked sa mi po nociach vracajú tie krajšie chvíle, tie bláznivé chvíle - možno preto sa mi to vracia, že práve to v tomto manželstve nenachdázam.. adreanlín, riskovanie....
Na jednej strane ho milujem a na druhej nenávidím... neviem pocohpiť ani samu seba, a to je na to najhoršie. Viem však, že milujem aj svojho manžela, len "ináč" ako JEHO. Nemienim sa rozvádzať, ja som vo svojom manželstve skutočne, ale skutočne šťastná...
Len to moje srdce je akosi "nanič"

eniXelka, Ne, 02. 09. 2012 - 18:53

Vieš, ono najhorššie na tom je, že a jmôj rozum vie, že dať sa s ním opäť do kopy, resp. viazať sa k nemu, je totálna blbosť.
To nepotrebuje komentar.

Jednoznacne za nim urob hrubu ciaru a prinut sa na neho nemysliet. Inak sa to riesit predpokladam neda.

Nesustred sa na to svoje "nanic" srdce, na to aka si nestastna. Otvor oci, pozri na tu kopu radosti a stastia, ktore mas okolo seba.
Z tvojich prispevkov mam pocit, ze sa snazis od nas vydolovat ospravedlnenie tvojho konania. Myslim si, ze si pilis pod sebou konar, ak s tymito sebalutost podnecujucimi myslienkami neprestanes.

Drzim palce. Objímam

nepriznana13, Pi, 14. 12. 2012 - 11:12

Nečakaám od vás, aby ste to brali ako že sa ospravedlnujem. čakám len trocha pochopenia.... alebo nadávok.. ani sama neviem :P Pozerám sa na to krásne, čo mám, čo som získala vo svojom živote, som šťastná.... a potom mi zasa niekto o ňom niečo povie, príde piesen, ktorá mi ho pripomína a tie spomienky sú tu zas Smútok Smútok Smútok

eniXelka, Pi, 31. 08. 2012 - 14:27

Este by som dodala, ze to, ze Nepomáha, ak sa snažím zabudnúť, ak si obnovujem skôr tie "nepekné" chvíle medzi nami, naše hádky, jeho urážky, nič nepomáha...,je uplne prirodzene. Clovek, ku ktoremu si niekedy nieco citila a spaja ta s nim spolocna minulost, utrpel vazne zranenie. V tebe sa ozvala lutost, ktoru si mozno vykladas ako vinu (ludia maju tendenciu citit vinu v pripade nestatia ineho). Je to psychologicka zalezitost, ak by sa mu to nestalo, asi by si tie negativa z minulosti vnimala inak, neovlyvnene dramatickou situaciou.
Je to nieco na sposob "o mrtvych len dobre", aj ked za zivota mohli byt nie dobrymi ludmi a mnohym naublizovat.

lydusha (bez overenia), Pi, 31. 08. 2012 - 16:42

"Nemám sa ikomu zdôveriť, ako strašne smútim, pretože nikto nevie, čo k nemu cítim. Je to blbý pocit, strašne blbý pocit, neviem si pomôcť čo robiť??"
Vobec nic nemozes urobit. Alebo mozes. Priznat farbu a chodit ho navstevovat do nemocnice.
Pozri aky super citat ako pre teba je tu na NM:
Aj ked si zlomíš nohu na dvakrát,trčia Ti hadičky z každej časti tela a myslíš že je to koniec,skutočný koniec je ked už nepočuješ tlkot srdca.To nezvrátia už žiadne sily,láska,viera vtedy je naozaj koniec a neskoro na čokoľvek

nepriznana13, So, 01. 09. 2012 - 21:23

Slnko Slnko Slnko
Ďakujem, si milá Slnko
Ten citát si zrejme vyvesím rovno nad posteľ...

Priznať farbu by mi nepomohlo, kedže, ako som vyššie písala Enixelke, je to len o srdci, a nie o rozume Slnko Slnko Slnko

eniXelka, Ne, 02. 09. 2012 - 18:56

Priznat farbu by ti pomohlo. Myslim, ze by si dostala lekciu, ktora by ti velmi jasne ukazala smer, ktorym sa chces pohnut. Ale predpokladam, ze by sa pri tom narobilo tolko vetra, ze by ti zasypalo cestu.

magic, Po, 03. 09. 2012 - 02:58

je toto jediny sposob adrenalinu, ktory ta berie? alebo mas aj ine sposoby?
niekto naozaj musi chodit tajne susedovi do zahrady, aby si mohol skutocne vychutnat stavnatu hrusku, aj ked doma mu hniju v strapcoch na strome. doma to proste nie je ono.
robia to ludia, ktori v sebe nosia nepokoj zo seba samych. vobec si to neuvedomuju, ale v skutocnosti im chyba nieco v nich samych, nie na druhych ludoch. vobec nepotrebuju klonovat byvaleho a terajsieho. potrebuju sa konecne pozriet do svojho vnutra a najst pravu pricinu toho nepokoja, co ich zenie stale kdesi inde nez prave su a nuti ich nevazit si, co prave maju. a to, co im chyba, im nikto druhy neda. nenahradi. musia si to dat sami sebe.

ty si pre plnost zivota potrebujes ordinovat tajne ulety s byvalym. ale to nie je to, co potrebujes. je to len falosna nahradka, ktorou sa klames.

margesimpson, Po, 03. 09. 2012 - 08:55

plny suhlas, ja mam pre to termin Znudena stepfordska panicka.
K autorke:
Porozpravaj sa o tom so svojim manzelom, na rovinu. O tom co citis, aka si "zamilovana", ako sa branis atd. Ak ta miluje, bude sa ti snazit pomoct. Navyse mam take ohromne tusenie, ze po pade tajomstva odrazu zistis, ze to bolo to jedine zaujimave na celom byvalom.

Polárka (bez overenia), Po, 03. 09. 2012 - 12:02

Áno Áno Áno
Hmm, kto chce kam, pomôžme mu tam. Lepšiu školu, ako vyžrať si plody svojej blbosti nepoznám.
Ak už človek rozohráva podobné hry, mal by v nich mať aspoň jasno hneď v úvode. Každopádne vždy je tam to riziko, že sa to zvrtne. A tu, to nemal pod kontrolou zrejme nikto. To je, ako neštartovať auto, dupnúť na plyn, pustiť volant, a čakať čo sa stane. No čo asi ??

magic, Po, 03. 09. 2012 - 13:04

mne sa s tymto druhom nepokoja spaja skor Madame Bovary.

margesimpson, Po, 03. 09. 2012 - 15:24

vidis, to je presne prirovnanie. a aj krasna ukazka, ako to zvykne skoncit

nepriznana13, Pi, 14. 12. 2012 - 11:20

Ahojte... zasa som sa prišla posťažovať, možnože iba vypísať, zdôveriť sa niekomu.... Doma stále mlčím, jediný, kto o mojich pocitoch vie, je moja sestra... prešli dlhé tri mesiace a ON je na tom stále rovnako, leží, možno vníma, možno nie, žije iba telo, duša kamsi odišla.... Je mi to tak strašne ľúto, máme medzi sebou pár vecí nedoriešených, pár vecí, na ktoré sme si nestihli dať odpoved, a ja v duchu cítim, že mu nedovolím umrieť, pre tých pár vecí. Zároven však cítim, že to, čo sa mu stalo, mám brať ako dar...áno, znie to tak strašne bizardne, ale mám sa tešiť... ž e mi niekto, niekto tam hore, možno zachránil manželstvo... že keby bol zdravý a žil by normálne, stačila kríza v manželstve a ja by som šla k nemu, cítila som, že mám zadné dvierka, ak mi to s tým mojim manželom nevyjde.. teraz sa mi zadné dvierka zavreli, a ja si veľmi vážim to, čo mám - milujúceho manžela a zdravé krásne deti... viem, že ich nechcem stratiť... žze ich všetkych troch ľúbim najviac na svete....
no ten ležiaci v nemocnici mi stále láme srdce, tak rada by som mu pomohla Smútok Smútok Smútok Smútok Smútok Smútok Smútok Smútok

jediné, na čo som sa odvážila, bolo, ísčť za ním, manžel to pochopil, ved vie, že kedysi sme spolu chodili -a doktor povedal, že má za ním chodiť čo najviac ľudí, možno si predsalen na niekoho spomenie a preberie sa... tak som šla,,, boli to asi najťažšie chvíle roka, zvládla som to, netušila som síce, čo mu mám vravieť, tak som len neičo splietala a splietala... dokázala som sa nerozplakať, za čo si tlieskam Tlieskam Tlieskam Tlieskam Tlieskam Tlieskam Tlieskam
želám vám všetkým krásne sviatky Slnko Slnko Slnko Slnko

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama