Pamatam si tvoj prvy prispevok v tejto veci.
Je krasne smutit nad niecim, co je pre teba (momentalne) vzdialene, je to isty druh filmovej romantiky, za ktoru sa ziskavaju Oscary a kde sa o hercovi hovori, ze ako to dobre zvladol....
Myslim, ze ak by sa ti tvoj sen splnil a bola by si s tym, o ktorom ....nikto nevie, čo k nemu cítim....., tak by ta tie filmove myslienku a pocity presli (usudzujem tak, z dovodu, preco vam to nekalapalo. Myslim, ze to by sa nezmenilo.).
Kazdopadne, nikto iny za teba tuto situaciu nevyriesi. Takze, ak ho naozaj milujes tak, ze nic lepsie pre teba neexistuje, navrhujem postup zrieknutia sa doterajsieho zivota a stoj pri tom, ktory ti za to ozaj stoji (dufam).
Len dodam, ze denno denne mnoho ludi stoji medzi dvoma mlynskymi kamenmi. A potom su tu taki, ktori si tie mlynske kamene vytvaraju sami a v tomto pripade viem o com hovorim.
Takze, nepriznana, zelam ti ciste srdce a zdravy rozum. Na vyriesenie tohto problem nic viac nepotrebujes.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Baby, ďakujem za vaše názory. Niekedy život vyrieši veci za nás, a vtedy je to omnoho horšie, ako keby sme si ich vyriešili my. Pred vyše týždnom sme si dohodli kávičku, chcela som ísť fakt na kávu, deti dlho choré, potrebovala som vypnúť, len tak , ísť skúsiť troch adrenalínu. Manžel tým nebol extra nadšený, no slúbila som, že večer budem "poslušná"
ako sa z toho bláznovstvá vymootať? Nepomáha, ak sa snažím zabudnúť, ak si obnovujem skôr tie "nepekné" chvíle medzi nami, naše hádky, jeho urážky, nič nepomáha...
ON slľúbil, že dorobí večer na dvore a ozve sa... Čakala som, neozval sa, no nejako som extra neriešila, že dobre mi tak. Na druhý den som sa dozvedela strašnú správu, mal vážny úraz el. prúdom, museli ho oživovať, prešlo desať dní a stále za neho dýchajú prístroje, stále nedýcha sám, stále neotvára oči a nevníma.. a ja sa trápim, žalúdok stiahnutý, bojím sa o neho, strašne, bojím sa, ako to celé dopadne. Nemôžem za ním ísť, je na JIS-ke, nie som ani rodina, a vlastne, pred ostatnými nemám ani dôvod za nim chodiť. Nemám sa ikomu zdôveriť, ako strašne smútim, pretože nikto nevie, čo k nemu cítim. Je to blbý pocit, strašne blbý pocit, neviem si pomôcť čo robiť??
http://nanicmama.sme.sk/ona-a-on/byvaly-verzus-manzel-ako-sa-cez-to-pre…