Radosť, máš pekný nick 
. Ak sa Tvoj manžel rozhodol, že chce odísť, nechaj ho. Nemá zmysel prosiť, vyhrážať sa, držať ho nasilu niekde, kde nechce byť. Možno si potrebuje usporiadať nejaké veci a obidvom Vám pomôže, keď nebudete spolu. Možno potom, keď si všetko sám so sebou vyjasní, bude sa chcieť vrátiť späť. Keď nebudete spolu bývať, môžete si zájsť spolu niekedy na večeru, alebo na kávu, len tak sa porozprávať čo nového. Nemusíte sa od seba úplne "odstrihnúť" len preto, že spolu nebudete bývať. Veď to ani nejde, máte spolu dieťa. Všetko sa môže vyvinúť úplne iným smerom. A možno Tebe vstúpi do cesty niekto iný s kým budeš chcieť začať "nový život". Ja viem, že tých "možno" je veľa. Ale skús ho "pustiť" bez výčitiek, prosieb, či hysterických scén. A čas ukáže. Lebo určite by si ani Ty nebola šťastná, keby si vedela, že Tvoj manžel je s Tebou nasilu. Ak u neho je ešte hoc aj malá iskierka lásky, takto by si ju úplne zadusila. Naopak, tým, že mu necháš čas, môže sa rozhorieť tak, ako kedysi. Držím Ti palce, aby si bola silná a zvládla to 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Viac menej som chcela aby, sme to spolu ešte nejaký ten čas vyskúšali...či by to neklapalo a keby nie tak skôr by som samú seba presvedčila, že to je tá cesta po ktorej musím ísť..
,možno preto nám to stále klape /už 10 rokov/že sme neni stále spolu a o to viac si vážime a užívame spoločne strávený čas...
a hneď je ruka v rukáve 
Za pokus predsa nič nedáš.
len škoda že nie mňa...ale s tým neurobím nič...držím palce aj ja Vám a napíš mi ako sa to u Vás vyvíja
no ale dost bolo smutku,aj ja vam drzim palce a napis,ako sa to u vas dalej vyvija
dúfam, že sa niekedy vráti k nám ...nielen fyzicky ale aj duchom
Ahojte milé mami, mamičky, manželky !
Obraciam sa na Vás s prosbou o radu. Som 15 rokov vydatá a s manželom máme jedno 11 ročné skvelé dievčatko. Nemali sme to v živote ľahké, predierali sme sa životom sami bez pomoci.Začínali sme od nuly. Sťahovali sme sa 6 krát ,kým sme postupne z prenájmov, do bytov a dnes sme v malom ale našom domčeku. Prežili sme veľa pekného. Mali sme aj hádky, ale väčšinou sme si ich vydiskutovali a bolo. Problém začal asi pred 2 a pól rokmi kedy manžel povedal, že už ho to so mnou nebaví a na týždeň odišiel k mame. Po týždni na telefón dcérky sa vrátil a sme sa porozprávali čo ho trápi a ja som sa celé dva roky snažila zmeniť to čo mu na mne vadilo. Vraví, že sa mi to aj podarilo. A zlom nastal od januára, kedy mi oznámil, že už vie v čom je problém a že už ma nemiluje. Podľa neho za to môžem ja. Vraví, že som skvelá mama, o rodinu sa príkladne starám, ale on potrebuje lásku. Skúsila som mu navrhnúť poradňu a ja som tam začala chodiť aj bez neho. Vravela som mu, aby nám dal ešte šancu...poznáme sa 20 rokov.. z toho 15 sme manželia.Myslela som si,že pre neho niečo ešte znamenám, že rodina ako sme teraz pre neho niečo znamená. V poslednej dobe sa mu už pól roka nedarilo v práci, podporovala som ho, povzbudzovala, dokonca sa mi podarilo mu nájsť novú, ktorá sa mu celkom páči. Najnovšie povedal, že on už je rozhodnutý, chce odo mňa odísť, lebo to už nemá zmysel, on chce opäť dýchať, chce ísť bývať do prenájmu a mne nechá dom aj s úverom a nedorobený tak čo chcem.Keby mi na ňom nezáležalo tak už nechcem nič, ale ja ho stále ľúbim. Aj dcérka ho má veľmi rada a neviem si predstaviť ako to zvládneme.
Veľmi pekne ďakujem za Vaše názory.