čo robiť

Neviem čo čakáš, že ti poradíme.Píšeš, že váš život je super a ukážkový. Keby to bolo tak, tak by si neuvažovala o rozvode.
Deti ho zbožňujú, on sa o vás všetkých stará, vybral si vás a chce žiť s vami - to je jedna strana a tvoja nedôvera a podozrievanie- druhá strana.
Ak niekomu odpustíš, skús mu aj dôverovať, naozaj sa nedá žiť v pohode ak niekoho večne podozrievaš, to musí byť neúnosné aj pre tvojho manžela.
Žijete spolu intímne? Pokiaľ áno a je vám spolu krásne, tak zahoď za hlavu pochybnosti a skús mu dôverovať. Pokiaľ spolu normálne nefungujete, tak potom je na mieste otázka či sa nerealizuje niekde inde.
Dočasné zdravotné problémy nemôžu zničiť váš sexuálny život, pokiaľ sa milujete a chcete, aby to bolo krásne a vzrušujúce, tak to môže byť, veď sú aj iné spôsoby ako klasika ...
Odpoveď si musíš dať sama . A aj to , či svojho muža ľúbiš a chceš s ním žiť , musíš vedieť len ty sama.
Energiu , ktorú ti odoberá podozrievanie a žiarlivosť skús presmerovať na to , aby si sa cítila byť atraktívna a milá , skús to a uvidíš ...

Skús si prečítať, možno ťa niečo z toho "osloví":
http://nanicmama.sme.sk/ja-zena/ziarlivost
http://nanicmama.sme.sk/ona-a-on/dlhorocny-vztah
http://nanicmama.sme.sk/ja-zena/o-ocakavaniach
http://nanicmama.sme.sk/ja-zena/idealizacia

zdravim
z praxe tieto pripady poznam, je to profesionalna deformacia ale skor, ako sa do niecoho pustis/te odporucam si najskor odpovedat na par otazok:
-viem si predstavit zivot bez tohto svojho partnera?
-su deti jedinym spojivkom, preco som s tymto partnerom?
-je nevera jedinym dovodom preco mu neverim?
-mohol by spravit nieco, cim by ma presvedcil, ze uz som a navzdy budem jeho jedina?

viete, tieto veci, ak sa vo vztahu potvrdi nevera malo kedy zvladnu partneri bez pomoci pomahajucich profesionalov (psychologov, poradcov), mnoho krat su deti jedinym spojivkom medzi partnermi a partnerky sa presviedcaju, ze kvoli detom ostanu spolu, deti sa rozletia z "hniezda" a potom spolu ziju (funguju) dva samostatne bytosti, ktore okrem obcasnych navstev deti a vnucat nic nespaja, nechcem vas presviedcat o tom, ze mate ist od seba ale potrebujete o veciach, ktore vam vo vztahu prekazaju komunikovat, lebo ak prestanete komunikovat o tom, co vas trapi, priepast, ktora medzi vami ostane sa nebude dat len tak zaplatat:(

najdolezitejsie je porozpravat sa s partnerom o tom, co vas trapi a namiesto sliedenia co robi sa venovat prijemnejsej cinnosti, tvorivej alebo sportovej aktivite, ktora zamestan vasu mysel natolko, ze hypotezam co moze nastat, nebudete venovat tolko pozornosti a bez ohladu na to, ako sa rozhodne vas partner zo seba vydolujete tolko, ze sa mu budu vsetci cudovat, preco sa vam viac nevenuje:)

drzim palce!

Ahoj,
..keď som čítala Tvoj príbeh skoro som sa v ňom našla. Aj ja som prešla krízou, manžel ma podvádzal skoro 10 rokov. Odpustila som mu viackrát, len aby som zachovala manželstvo z viacerých dôvodov. Veľakrát som bola rozhodnutá, že sa rozvediem, ale potom som si dala + a -. Len s odstupom času si vyčítam, že keď som sa dozvedela, že je v tom iná žena, bola som ticho v sebe som to dusila dlhú dobu a to bola veľká chyba. Mala som hneď "riešiť situáciu" a dať mu obrazne nôž na krk. Možno vtedy by sa to bolo vyriešilo, prestal by s ňon, alebo by odišiel a ja by som sa nemusela toľko trápiť - dusiť to v sebe. Dostal poslednú šancu a ako bude ďalej to záleží len na ňom. Teraz máme krásne manželstvo asi 2 roky po tej kríze, je viacej pozornejší ako po svadbe, jednoducho si užívame. Deti sú dospelé a už sú z domu preč. Ale neviem mu to zabudnúť, nedá sa to. Možno až po dlhom čase. Kontrolujem ho , to sa nedá inak, ten červík je v hlave. Nikdy neviem či práve dobre konáme, až čas to ukáže. Ja teraz momentálne nebanujem, že som manželstvo udržala, lebo fakt je veľmi ku mne milý, pozorný, užívame si.
Len Ti chcem poradiť to, porozprávaj sa s ním o tom. Nič v sebe nedus, čo Ťa boli na duši kvôli nemu,to mu povedz. Nedá sa nevera zabudnúť a ani podpustiť, dá sa to len v sebe potlačiť hlboko do vnútra.

vies,ono sa strasne tazko radi v niecom takom...sama dobre viem ake to je,sama si toto prezivam,ale moja polovicka sa nezmenila,mozno chvilu po tom,co som sa to dozvedela,ale tiez sa o tom nechce bavit a mna to zoziera zvnutra,mam stale pochybnosti....rozpravali sme sa o tom len raz a povedal,ze to s nou skoncil a nechce sa viacej k tomu vracat...lenze teraz vsetko tomu nasvädcuje,ze zasa niekoho ma...kupili sme si domcek,ktory prerabame a on tam po praci kazdy den chodi a vracia sa neskoro domov...komunikacia ziadna,sex ziadny,odmerany je a vyhovara sa na to,ze je velmi unaveny...ano,verim mu,ze je unaveny,no niekedy sa clovek dozvie veci,ktore sa nemal a potom si uvedomi,ze asi nie kazdy vecer je asi pracovny...a co teraz?mame spolu tri deti a najhorsie na tom je,ze manzelia nie sme a ja by som sa nemala ani kam uchylit s detmi keby so odisla...a teraz je pre mna riesenie tohoto menej podstatne,aj ked ma to zoziera strasne,ale prvorady je pre mna teraz moj otec,ktory ma rakovinu a nevieme kolko vydrzi,ci sa vobec dozije vianoc a ja nemam ani oporu v tom mojom partnerovi...kazdy vztah je strasne zlozity a ja verim,ze je to len nejaka nasa kriza,ktoru prekoname,ze je to len moje namyslanie,ze je naozaj unaveny a utrapeny,ze nie su peniazky na dokoncenie domceka a nie je za tym nikto treti...ale ak aj nahodou je,som silna zena odhodlana vstat z toho spodku kam som spadla,zobrat sa a so vstycenou hlavou odist bez toho aby som sa otocila....takze moja,hlavu hore,neries co bolo uzivaj si kazdy den,ktory je krasny a ak sa nahodou nieco dozvies,alebo zistis,potom budes riesit,nie teraz,ked us to len dohady,lebo to trapis hlavne seba,chlap je odolny a jeho netrapy nic....