Ak sa nechce rozprávať, nedonútiš ho. Nechaj to radšej tak. Rob si svoje. Teš sa sama zo seba, z dieťatka, nájdi si svoje aktivity. Môžeš zájsť aj do manželskej poradne. Ideálne je ak by ste šli spolu, ale to nie je podmienka. Kľudne môžeš aj sama.
zaujímavé linky :
http://www.nanicmama.sk/ja-zena/bezpodmienecna-laska
http://www.nanicmama.sk/ja-zena/o-ocakavaniach
Veľa šťastia
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
neviem, ako dalej s manzelom. mam 29 rokov, manzel 47, vydata som pät rokov a mame krasnu pätrocnu dcerku ktoru zboznujeme obidvaja. vo vztahu s manzelom mam ale coraz vacsi problem a obavam sa ze to speje niekam velmi zlym smerom. v poslednom case sa zmenil, sice nikdy nebol z tych ktori naplno prejavuju svoje pocity, ale teraz je ku mne chladny ako kus ladu a je to coraz horsie. ja ho milujem, snazim sa ako viem, naozaj, ale nic nepomaha. akoby ma prehliadal, zamerne. ja som z tych, ktori potrebuju z casu na cas pohladenie, aby som aj citila ze ma ma rad, ale v poslednom case o tom uz pochybujem, ja si myslim ze ma nema rad... a uz ani ja nemam motivaciu mu prejavovat svoju lasku, lebo vzdy dostanem len vlaznu reakciu a tak zacinam pochybovat o tom ci vobec chce so mnou este zit lebo mam pocit ze je so mnou nestastny. k dcerke sa sprava velmi pekne, ale so mnou to je uplne na bode mrazu. poviem priklad, mal narodeniny, tak som mu pripravila taku mensiu slavnostnu veceru, malu som dala k mame, fakt som sa snazila, dala som do toho vsetko aby bol spokojny a vysledok bol taky ze prisiel domov az v noci, neurobil si volno ani ten vecer, co mal byt nas spolocny, a pritom vedel, ze to pre neho pripravujem. viem ze jeho praca je narocna, ale predsa...to bol taky posledny uder. skoro vobec spolu normalne nevieme komunikovat a mna to velmi trapi. mam pocit ze zijem bez lasky. neviem, ci je v tom ina zena - ja mu mobil ani nic ne kontrolovat nemienim. skusam sa s nim rozpravat ze co sa stalo, preco je to tak ako to je, ale vzdy ma odbije ze vsetko je OK a ze je len unaveny. spavame spolu, ale aj to mi pripada z jeho strany bez citov... neviem co mam robit ale zacinam rozmyslat, ci vobec ma zmysel zotrvavat vo vztahu s niekym kto ma podla vsetkeho uz ani nema rad...trapim sa hlavne kvoli dcerke, lebo ona ho zboznuje a vlastne on ju tiez, takze neviem si predstavit a ani nechcem, ake by to bolo, keby sme sa mali rozvadzat. ale ked sa nezmeni v dohladnom case, obavam sa ze vybuchnem, lebo uz teraz nemam od toho daleko. dakujem vopred za vsetky rady...