Možnom chcem od neho príliš veľa

Máte spolu deti?

Môžeš byť šťastná ak nebude šťastný v manželstve on?Veď aj keď si ťa vezme, bude myslieť stále na mamu.Si si istá že keď si budete "robiť" bábätko, nebude myslieť na mamu?Potrebuješ sa pre niečo vydávať aby si dávala podmienky? (inak, to, s tými vnúčatami že ich neuvidí je tupé...)
Pchať sa medzi mamičku a jej syna je nerozumné.Je to dva roky čo s ňou žije...tebe sa to zdá ako večnosť...no jemu a mamičke asi nie...každý vnímame čas ináč...
Sa mi zdá že si len krok od toho aby si mu povedala - ja alebo mamička.
Si pripravená na to, keď ti odpovie že si vyberá mamičku?
Možno len ešte nie je ten správny čas.A ty keď tlačíš na pílu...no porežeš sa.
...a možno ten správny čas ani nepríde a on ostane ako slobodný mládenec starajúci sa o svoju mamičku.

Hádam by som sa snažila porozprávať s ňou a vysvetliť jej, že jej nechcem ukradnúť syna, ako píše hore Buba. A možno ja, s mojou povahou, by som sa snažila trochu viac zblížiť práve s ňou, poznať ju lepšie, trochu mu pomôcť pri starostlivosti o ňu, keď je invalidná, a spoločne s ním jej ukázať, že aj keď by ste vy dvaja boli spolu, mali svoju rodinu, budete tu vždy aj pre ňu, že sa nemusí báť, že ostane sama, alebo že bude odstrčená...Ako vieš, že ťa nenávidí? Možno sa len bojí, ty si pre ňu hrozba, ktorá jej môže vziať to jediné, čo jej po smrti manžela ostalo. Ukáž jej, že to tak nie je...Skús jej otvoriť svoje srdce, možno to pomôže. Možno je len zmätená a vystrašená...Myslím, že aj ona cíti z Teba, že ju "veľmi nemusíš" a že si na ňu nahnevaná...Akcia vždy vyvoláva reakciu...Neviem, či mi rozumieš. Myslím tým, aby si skúsila zmeniť svoj pohľa a názo na ňu, možno ona potom zmení ten svoj na Teba. Ja neviem, hovorím ti tu len môj názor a o čo by som sa asi pokúsila ja. Možno je to tá najťažšia cesta, ale možno stojí za to...
Držím palce, nech sa ti to vyrieši k spokojnosti všetkých...

Poradila by som ti to isté ako mariajana . Myslím si, že každý cítime, či nás niekto "nemusí" .
Mne pred troma rokmi umrel tatino a mamina ostala sama. Je veľmi ťažké sa s niečím takým vyrovnať, zvlášť po tak dlhom manželstve. Skús trošku pochopiť maminu tvojho partnera, pravdepodobne sa cíti bezmocná, zúfala a strašne sama. Vieš dva roky nie sú až tak dlhá doba, je naozaj ťažké vyrovnať sa s takou stratou. Ja by som sa skúsila na tvojom mieste s ňou zblížiť, trochu sa snažiť jej pomôcť.S partnerom sa porozprávať a navrhnúť mu, že by ste mali bývať spolu a mamku budete navštevovať a pomáhať jej aj na striedačku - raz on , raz ty. Nedať najavo nepriateľstvo, práve naopak - treba ukázať dobrú vôľu , pochopenie a snahu pomôcť. Vždy to bude jeho mamina a bude ju mať rád, ale súčasne ty budeš jeho partnerka, teba miluje ... tu nejde o to kto z koho, tak to nemôže fungovať, ale nájsť spôsob ako vychádzať všetci spolu ale popritom stanoviť určité hranice. Pomôcť mamke s tým čo potrebuje, občas ju niekam vziať napríklad do divadla alebo na koncert, pozvať na obed atď, ale nenechať sa zneužívať.
Držím ti palce. Jeho mamina nemôže byť tvoj nepriateľ, treba si z nej spraviť spojenca

Mňa napadlo, že tá žena čiastočný invalid a vdova v jednom tiež zápasí s neľahkou situáciou. Ak jej syn odíde (určite to tak vníma + tvoj silne antagonistický vzťah k nej, hoci aj ona má na tom svoj podiel) je jej jasné, že za týchto podmienok ostane sama. A čím väčšmi sa bojí samoty tým väčšmi sa snaží k sebe pripútať svojho syna. Krv nie je voda. A tak je jej syn, tvoj priateľ vo veľmi zlej situácii. Na jednaj strane chorá matka, vdova, a jeho pocit morálnej zodpovednosti, a zodpovednosti dospelého syna za matku v neľahkej životnej situácii (uvedom si, tá žena ho porodila, vychovala nech už je aká chce je jeho mama). A na druhej strane partnerka, milujúca žena. A čo ešte horšie tieto dve sa neznesú a idú si po krku, poprípade ho vydierajú buď ja alebo ona.
Tak ako dievčatá radia. Môžeš to vyriešiť asi len ty zmenou svojho prístupu k jeho matke. Iste sa aj jemu uľaví, a celú vec urýchli ak bude mať aj on aj jeho mama istotu, že ju váš vzťah nijak neohrozuje. Ale si ochotná a schopná prekročiť svoj tieň ?

Rozhovor pomôcť môže,ale vôbec nemusí.Ja som sa 25 rokov snažila vychádzať so svokrou.Po smrti svokra som bola šťastná že som konečne našla spoločnú reč s matkou môjho manžela.Trvalo to však len necelé dva roky a ja som povedala dosť.V den jej dôchodku mala pri sebe celú svoju početnú vždy milovanú rodinku.Celé roky si vychvaluje svoje dcéry a svojich zaťov.Kupuje vnúčatám čo im na očiach vidí.Moje deti nikdy nepobavila,nepoláskala a donedávna im stále omielala vraj nech sa neboja,že aj oni raz budú mať.No budú,ale iba to čo im dám ja a MM.Minulý mesiac však už opäť pretiekol pohár mojej tolerancie.Jej dcéra býva vo vedlajšom vchode ako svokra.Lenže my s MM jazdíme Takmer 120km za nou pre to,že ona si potrebuje poplieť záhradu a nemá kto pomôcť,ona potrebuje upratať jej majetok ktorý predáva,ona potrebuje vybrať recept a treba jej požičať,lebo porozdávala tej svojej rodinke takmer všetok dôchodok....A nech je to matka môjho muža.Zase vo mne vzkypela žlč.Ja čo nemám penazí ukrácam svoje deti len aby som ulahodila svokričke.A ona na oplátku ma očiernuje u mojich rodičov vraj aká som ja skúpa,ako len neviem šetriť a utrácam na nezmysly.Už mesiac som kludná a vyrovnaná.Povedala som si od srdca svoj názor a ten pokoj je na nezaplatenie.Nie každé citové vydieranie musí byť iba strach zo samoty.Niektorý človek zostáva nemenný aj ked skúsite všetko.
Skúsila by som sa porozprávať so svokrov,skúsila by som vysvetliť.A potom sa zariadiť podla situácie akým smerom sa všetko pohne dalej.

určite je treba byť ústretová, ale dievčatá, zároveň si uvedomte, kto udáva tón budúceho vzťahu. Väčšinou sú to rodičia, keď deti dovedú predstaviť domov chlapca, dievča. Vzťahy sa vyvinú od toho, ako príjmu budúcu nevestu, alebo zaťa. Zaujímavé je, že najčastejší problém je medzi mamou a nevestou. Oveľa menej medzi svokrom a zaťom, alebo sa o tom len nehovorí...? Neviem, ale pozorujem pomerne často, že ženy v dospelých synoch vidia niečo ako partnera pre seba. Samozrejme, čiste v duševnej rovine. Buď im manželstvo nefunguje, alebo sú rozvedené, vdovy , proste bez partnera a hľadajú ten chýbajúci mužský element. A tu je dospelý syn, ktorý bol doteraz len jej (už to je choré, lebo on nie je ani jej, ani nikoho iného). To môže byť naozajstná žiarlivosť a rivalita voči neveste. Ak k tomu pridá rôzne manipulatívne ťahy voči synovi...ťažké. To, že ostane rodič sám, je prirodzenejšie, ako keby ostal sám (bez partnera) syn/dcéra. Čo napríklad až tu mama nebude a muž bude mať 40-50 rokov. Navyše, podľa všetkého bývajú v tom istom meste. Návštevy, pomoc, podpora, pozornosť...to všetko môže mať.

Ja si to musím zrekapitulovať.

Máš snúbenca, ste spolu 4 roky. Dva roky žije s mamou.
Tým, že ste sa zasnúbili, uvažujete o svadbe a spoločnej domácnosti. ok.

Sa spýtam, kde žiješ ty?
Ďalej mi nie sú jasné tie deti. To už deti máte? Alebo si jej vravela v teoretickej rovine o deťoch a pravidlách?

Ako sorry, nejak mi nazapaľuje. Jeho situáciu vidím z blogu, žije u mamy, nemá možnosti... ale ako si na tom ty? Ako protipol? Ty si s deťmi niekde, alebo bez detí niekde a on s vami nežije?

a jediná možnosť spoločného bývania je u mamy?

Takto.
Ja by som ťa ani tak nedusila za to, ako si čo riešila s ním o jeho mame, tým nechcem podkopať rady dievčat, samozrejme, že s nimi súhlasím. Človek, keď nevidí riešenie, porobí kopu sprostostí a myslím si, že najväčšia je, nejak ho dusiť za situáciu, v ktorej ste.
Čo ten človek z toho života má, na jednej strane mama, na druhej strane snúbenica.
Čo, keby si skúsila na nejakú dobu to dať celé bokom. Sústrediť sa na seba, na vzťah, ktorý si s ním buduješ, proste zapovedať sa, že sa tým smerom nebudeš otáčať. A možno po čase budeš vidieť, nejaké riešenie, alebo ho nájde on: kde mu je fajn, kde sa dobre cíti, kde má svoju budúcnosť.
Keď sa to týka jeho mamy, ja by som to asi prudko neriešila. Chvíľu cielený odstup, získať nadhľad a potom to dať. Ale najprv s ním, čo vlastne chcete, či to skutočne chcete a kam to celé speje.

nerozumiem pojmu "isté pravidlá"... a on o nich vie? je s nimi stotožnený? Je to niečo, čo "chráni" váš vzťah?

no, tuším už v biblii je napísané: ... Preto muž opustí otca i matku a priľne k svojej manželke a stanú sa obidvaja jedným telom....

(z listu s. Pavla Efezanom)

žiaľ, je pre nás matky ťažké pustiť svoje dieťa, pretrhnúť tú pupočnú šnúru.
Ak za štyri roky ešte nedošlo k svadbe (len dva roky je vdova), tak daná situácia svokre vlastne vyhovuje. Vie, že má šancu si syna k sebe ešte viac pripútať. Ona sa nepozerá na to, čo je dobré pre neho. Ona sa pozerá v prvom rade na seba.

aj keď je mama na invalidnom, nie je asi nutné aby syn býval s ňou. Dá sa k nej predsa vždy zabehnúť. Pozor na mamičkára. V mojom okolí sa prednedávnom takýto pár rozviedol. Bývali u svokry a chlap sa odmietol odsťahovať do spoločného bývania s manželkou a synom. Pán ostal s mamičkou, ona s chlapcom sa odsťahovala. On bol dosť dlho starý mládenec, kým sa oženil a asi nevedel nabehnúť na nový spôsob života.

no, veď práve...býva to tak, že akoby nič nebolo pre takých ľudí dosť, len presne to, čo chcú oni. Keby mal syn rodinu a chodieval za mamou aj denne, aj tak by to možno nestačilo, lebo ona to chce po svojom. V rodine bol taký prípad, že muž sa staral o chorú mamu, ktorá proste odmietala, aby ho niekto zastúpil. Celý voľný čas trávil pri nej, aj ju dochoval a stihol sa medzitým rozviesť, keďže pri vlastnej rodine akosi nebol po celé roky prítomný. Je to ťažké...Málokto má odvahu odmietnuť chorej mame/otcovi. Ideálne by bolo, keby si uvedomil ten rodič, že by mal dať deťom slobodu, prijať aj iné riešenia a netrvať na absolútnej oddanosti a obetách.

Ja som to už viackrát písala, že ak ťa nechce budúca svokra, tak v tom vzťahu bude vždy napätie a nie vždy sa to dá ustať.
Veľakrát sme to rozoberali na sedeniach a je to veľmi podobné, naopak - ak ťa ma tvoja budúca svokra rada od prvej chvíle vo vzťahu je oveľa jasnejšie, dokonca sa môžeš k nej ísť aj posťažovať na svojho muža teda jej syna a preto tieto vzťahy fungujú oveľa lepšie.
Ak v takom vzťahu príde k rozvodu, väčšinou svokra stojí pri svojej neveste a vnúčatach a tak vôbec netreba riešiť vzťah s bývalou rodinou.