Neviem ako ďalej

Milé žienky, píšem, pretože už naozaj neviem, ako ďalej, potrebujem nezávislý pohľad na situáciu. Máme s partnerom dve deti. Žijeme spolu v rodičmi v rodinnom dome, predtým sme s partnerom bývali v inom meste v paneláku, naskytla sa mi dobrá práca tak som sa vrátila do rodiska. Problémom sú partnerove zdravotné problémy, máva chronické migrény, pre ktoré skoro dva roky nepracoval, teraz má síce prácu, ale často absentuje kvôli migrénam. Migrény máva aj 5x do týždňa. Keď má migrénu, leží, čaká, keď mu to prejde, potom ide do práce, tým pádom som na všetko ja sama, doteraz som ťahala finančne všetko ja, všetko je na mne, starostlivosť o deti, mám pocit, že tie migrény ho tak opantali, že už nerieši nič. Žiadal aj o invalidné, ale mu ho neuznali, liečba migrény, to je tiež nula bodov, nič mu nezaberá. Rodičia do mňa stále hustia, že nič nerobí, nepomáha, že prečo stále leží, nech sa premôže, že má deti, že je lenivý. Keď poviem mu poviem, že nech niečo robí zo sebou, povie, že čo a že neviem, čo je migréna, že s migrénou sa nedá nič robiť. Som ako medzi dvoma mlynskými kameňmi, na jednej strane rodičia, na druhej on. Rodičia mi stále hustia, že ho mám poslať preč, že bez neho mi bude lepšie. Pravdou je, že mi rodičia s deťmi pomáhajú, a tým že bývame spolu delíme sa aj o náklady na domácnosť. Ja naozaj neviem, čo robiť, kde je pravda, nechcem byť taká hnusná a poslať muža preč. Úplne už strácam záujem o všetko, z každej strany len výčitky......

Diskusie Naničmama.sk: 

Možno nie toto chceš počuť, ale na začiatok by som skúsila histaminovú dietu, či bolesti hlavy neustúpia. Mám dve dcéry s histaminovou intoleranciou a bolesť hlavy bol jeden s príznakov. Tu som k tomu voľačo popísala. Má fakt také strašné migrény, či je to nábeh na depresiu, alebo pohodlnost, alebo všetko dokopy ... To už by si asi mohla po tom čase spolu vedieť odhadnúť.

Nájdeš k tomu dosť na internete. Ide o to, či bude ochota zo strany partnera to skúsiť, aspoň na týždeň dva zmeniť stravovanie, či ozaj chce so sebou niečo robiť, alebo migréna je výhovorkou ....

Ak zistíš, že nie je ochota, niečo skúsiť, niečo zo sebou robiť ...., ale je to hlavne o tebe, či ty cítiš, že už nie je dôvod, aby si v takomto vzťahu zotrvala  ...A môžeš ho len tak poslať choď preč, pôjde? Ma kam? 

mám muža s migrénami a žijeme spolu 31rokov

Naozaj keď ho chytí záchvat, sedí v tichu a tme, hned si tá tabletku, aby sa migréna nerozvinula na predpis neurológa

je pravda, že za tých veľa rokov( má migrény) od detstva...už vyskúšal všeličo

má aj histaminovu intoleranciu, ma alergiu na kravske mlieko, má dráždivé črevo...

ale z roboty musel odist pre migrenu len málokedy, aj ked mával záchvaty a j pár krát do týždňa

najnovšie skúša ózónovú terapiu-ozon v infúzii, vo vode

prešiel aj akupresúrou...nevzdáva to, jeden čas medzi liekmi mal aj antidepresíva

sama musíš vidiet aký ma postoj k vám, viem že migrény vedia potrápiť, ale sám musí chcieť s tým bojovať

Lienka, tvoj príspevok som si prečítala, viackrát, lebo máš s tým skúsenosti, a uvedomil a som si, že môj muž na rozdiel od tvojho nechce bojovať, neskùša alternatívu, lebo veď má liečbu od neurológa, a že nepomáha? Už som mu spomínala dávnejšie akupunkturu, ale nič, viac po tom nepatril, neobjednal sa. To ho mám objednať ja? A to zrejme vadí aj mojej rodine, že nebojuje, aby tu bol pre deti, pre mňa. Akoby si hovel len vo svojej ľútosti a problémoch.
Otazka je ci je to u neho nabeh na depresiu, abo pohodlnost, ono sa to tazko rozlisuje...
No však to neviem, lebo on je fest pohodlný, vždy má na všetko čas. Ale to sú aj jeho rodičia takí pohodlní, v našej rodine sme takí akční, vždy musíme niečo podávať, akoby oddychovať bol hriech. Medzi mnohými liekmi čo užíva, sú aj antidepresíva, je to kvôli tomu úrazu hlavy.

A antidepresíva, tiež môžu a nemusia utlmovať, meniť správanie, raz som brala a kým mi na tretí pokus nejaké sadli, prvé dve ma tak utlmovali, že som mala obrovský problém fungovať ....

Máš to naozaj veľmi, veľmi ťažké. Žiješ ako medzi mlynskými kameňmi. Na jednej strane rodičia, na druhej partner.

Je jednoduché partnera opustiť. Zdá sa, že všetko zvládneš sama. Prípadne s rodičmi.

Ale je to naozaj tak? Je pre teba iba príťaž? Keby to bola iná choroba, tiež odídeš od neho? Respektíve, keby si ty ochorela, tiež by si očakávala, že on odíde? Aj s deťmi?

Nie je jednoduché existovať s chorobou. A je jedno, čo to je. V prvom rade si skús sama povedať, či pre teba znamená. A čo znamená pre deti. Je to len niekto, kto má nosiť peniaze? Alebo je vzájomný vzťah aj o inom.

Mal tie migrény rovnako často, aj keď ste nebývali s vašimi? Nemôže to byť reakcia organizmu na prostredie?

Nášho syna, keď bol malý tiež trápili migrény. Len teda, nejak sme to nevedeli pomenovať. U nás veľmi pomohlo, keď sme zredukovali na minimum lepok. Tak nejak intuitívne. Po nejakej doby záchvaty, ktoré vždy končili vracaním, prestali.

nezávidím..máme v rodine.Ked to v minulosti prišlo a občas dosť rýchlo..to už sa utekalo na pohotovosť lebo vôbec nič nezabralo ,dávenie nie 1x ale 8x a to už žalúdok totálne prázdny!

tiež histamínová intolerancia ale na to sa prišlo tak semé od seba..no teda ked sme občas posedeli pri červenom víne po čase už to na ňu prišlo..a potom pokus-omyl,potom lekár ale najdlhšie pomohlo akupresúra kdesi vo Zvolene.teraz je to tak 1x za 3mes. ale to sa asi niečo neustriehne...jedlo,nervák v robote,niečo doma poriešiť..

Partner má migrény od úrazu hlavy pred cca. 18 rokmi. Keď bol mladší, tak mával migrény menej častejšie, teraz je čerstvý 40tnik a frekvencia migrény sa zvyšuje. Má profylakticku liečbu od neurológa, pichá si injekcie immigran na zastavenie migrény, ale to nie je riešenie. Nedá si poradiť, verí len lekárom. A mám pocit, že upadá do apatie, nič ho nebaví, a ja nemám síl vliect aj jeho batoh problémov. Ja neviem, či mu mám veriť všetky tie migrény, alebo sa mu nič nechce. Myslím, že mu asi neprospieva ani prostredie, je z Bratislavy a nevie si zvyknúť na dedine a cíti averziu od rodičov, že je podľa nich len lenivec a nechá všetko na ženu. Mimochodom si to myslí celá moja rodina. Pohodlný je, to je pravda, ale nemusí sa každý zodrať od roboty. Či? Ja som na pochybách, či mu veriť alebo dať na úsudok iných.

a naozaj sa nedá ísť niekam preč od rodičov? Ja viem, pomáhajú. Ale treba si povedať, čo je dôležitejšie, ktorý vzťah má dostať prednosť.

Lebo žiť v prostredí, ktoré je naladené proti nemu, to dá zabrať aj silným povahám. Je to kopec drobností, ktoré sa nazbierajú.

Skús sa spýtať aj jeho, či myslí, že by zmena prostredia pomohla.

Len ja som akosi stratila dôveru v neho, že mi bude oporou. Vrátila som sa domov, lebo sa mi naskytla robiť v rodinnej firme, dcéry sú tu radi, majú tu kamarátov, bratrancov, sesternice a voľnosť dediny. Muž sa mi prispôsobil a prišiel so mnou, ale asi to nebola dobrá voľba. Na koho mám brať ohľad, na seba, na deti na muža? Niekedy si myslím, že tie migrény zveličuje, aby mi vrátil to, že sme prišli k rodičom. Niekedy nemám, ani chuť prísť domov lebo zasa to isté, prečo Ti muž leží, to ho zasa bolí hlava, prečo sa nepremôze, veď má deti, si hlúpa, čo si ho stále zastávaš, iná žena by ho kopla do zadku, my to už ďalej nebudeme znášať....No celé na slučku.

trochu mi to príde, že už si rozhodnutá. Nechodím v tvojich topánkach, neviem, čo je všetko za tým. Ako to je ťažké. To si musíš povedať sama. ALebo skúsiť nejakého vzťahového terapeuta.

Len opakujem, ak sa na neho všetci tak pozerajú, ako hovoríš, tak sa migrénam vôbec nečudujem.

Ja by som vyskúšala aspoň zmenu stravy. Niečo pozrieť napríklad o tom histamíne a vyskpšať vysadiť to najhoršie. Respektíve sledovať, či niečo nie je horšie ako iné.

jasne, ale to by sa musel on sledovať, písať si trebárs denník, čo jedol, kedy prichádzajú migrény, čo pri tom robil..je to hlavne o jeho prístupe

aj keď pišeš Sofi, že je to po úraze hlavy, bude to ešte zložitejšie

Tlak od rodiny deptá nielen jeho, ale aj teba

Najhoršie ale vidím to, že ty mu už neveríš...

nápodobne ako hore nápísali...na 99% si rozhodnutá to 1% je akoby súhlas nezainteresovaných.možno to v duchu už "zabalil" a čaká na ten rozhodný krok od teba!či už bude taký či onaký..

joj kolko ľudí tolko roznych osudov..

Nie, nie som rozhodnutá, prežili sme toho spolu veľa, dobré aj ťažké obdobia, keď sa staršia dcéra liečila z leukémie, vtedy mi bol obrovskou oporou, keď sme trávili týždne a mesiace na onkológii. Dcéry ho veľmi ľúbia a ja ho mám tiež v podstate rada. Len keby som videla u neho viac snahy robiť niečo so sebou, ako spomínala vyššie lienka svojho muža. Veď ten môj ešte je mladý.

ja si myslim, ze v tomto prostredi sa mu to nepodari.Akcni ludia, ktroi nikdy niecim podobnym nepresli to nikdy nepochopia.Pre nich bude na prvom mieste vzdy praca a az potom niekde clovek.Ty si tiez z toho isteho prostredia, tiez to nechapes.

Myslim ze pre neho v tom nepriatelskom prostredi nie je sanca na uzdravenie.

daj mu šancu - v dobrom, aj v zlom

On vie, že ty máš takúto dilemu a napriek tomu nevidíš nejakú snahu?

otázka skôr stojí tak, či sa neosamostatniť od rodiny

mať niečo malé spoločné a spolu to budovať...malú rodinnú bunku a nedať si do toho hovoriť

ale v takom prípade mu musíš veriť, stáť pri ňom

veľmi držím palce

no keď už je apatický, možno tam hrá svoje už aj psychika. Ako sa hovorí, v dobrom aj v zlom. Ty musíš vedieť ako to medzi vami je ale ja by som sa na neho nevykašlala. Mám dcéru ktorá má vážne zdr. problémy a aj migrénu. Teiž som nechápala že stále len leží nič nerobí. Ale ozaj ke´d aj mňa bolí hlava, čo býva málokedy, nedá sa fungovať. A jej žiadne lieky nezaberajú- Teraz je tiež v takej nejakej apatii. Momentálne má blbé obdobie, nesnaží sa nič zmeniť, kašle na vštko. Dúfam, že to prejde, ale stojím pri nej. Možno ke´d budeš pri tvojom mužovi, tak sa časom nakopne. Určite by som zvažovala nejakého terapeuta. A nenechala sa rodičmi do ničoho tlačiť.

a ešte Ja a Dcére, my sme úplne iné osoby. Ja akčná, ona skôr kľudas, pomalá, teda pomalejšia, kopu vecí nerieši. Chvíľu mi trvalo kým som to začala akceptovať. Každý sme iný. Nesnaž sa ho prerobiť. KeĎ ti bol v minulosti oporou, tak nie je zlý. Len máte teraz zlé obdobie a neviem či to stojí za to, ukončiť to. Možno potrebuje cítiť teraz on tvoju podporu a možno sa nakopne. Ale nečakaj že bude ako vy. Naozaj ťažko radiť. Ale ja by som dala šancu tomuto vzťahu a povedala rodičom nech sa stiahnu, nech na neho nenadávajú , nekritizujú. Ťažko sa potom žije v takom prostredí.  

Dobrý deň. Chcela by som sa opýtať aký je ďalší postup, keď vám neuznajú poistné, nárok na náhradu uplatnenej škody,lebo škoda bola uhradená vinníkom dopravnej nehody. Ďakujem

Neviem komu ste adresovali svoj dotaz, či do právnej poradne, vtedy sa pýtajte TU , alebo ostatných žien, vtedy odporúčam svoju otázku položiť v novom diskusnom príspevku TU.

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok