reklama

Podvádzala ma

PeterSkalar , 18. 11. 2010 - 21:18

reklama

Ahojte ženy,
som ženatý 10 r., máme spolu 2 deti. Pred 4 r. som prišiel na to, že ma manželka podvádzala (4 mes.). Užili sme si s tým doma riadne peklo a keď som to celé predýchal, dohodli sme sa, že udržíme rodinu po hromade kvôli našim deťom.
Myslel som, že sa s tým časom vyrovnám ale nejde mi to a každý deň na to myslím, akí sme mohli byť šťastní. Chcel som dokázať tomu to svetu, že vernosť manželov nie je len nejaká vysnívaná rozprávka - že sa to dá.
Rozmýšľam či to má význam, či by nebolo lepšie s tým všetkým skoncovať, začať od znova, možno by som našiel ženu ktorej by som mohol veriť Zlomené srdce alebo som len hlupák ktorý mal v živote smolu. Na druhej strane, možno pre moje budúce šťastie rozbijem rodinu a vezmem mojim deťom otca.
Myslím, že som v koncoch, fakt neviem. Čo Vy na to?


reklama


reklama

enny, Št, 18. 11. 2010 - 22:04

Peter
smutne to je,ale ked pises,ze to bolo pred 4rokmy,mam tomu rozumiet ze sa to taha dalej?Podvadza ta este?rozumiem ze si napisal podvadzala ale teba to este trapi...Preco?
Alebo uz len ty sa s tym co bolo nevies zmierit?

PeterSkalar, Št, 18. 11. 2010 - 22:08

Presne tak, neviem sa s tým vyrovnať a stále sa k tomu vraciam. Jednoducho si neviem pomôcť.

enny, Št, 18. 11. 2010 - 22:11

Dobre,tak potom co na to manzelka?
Oľutovala to,alebo mas z nej taky pocit,ze este hlada inehe,
po pripade ma nejaky vztah o ktorom ty len tusis...

PeterSkalar, Št, 18. 11. 2010 - 22:24

Myslím, že to riadne oľutovala a prisahala mi na život a zdravie našich detí, že by radšej zomrela ako keby ma mala znova podviesť. Ja jej to radšej nechcem veriť aby som nedopadol znova rovnako, preto sa mam už na pozore. Len už mám toho dosť a dochádzajú mi sily. Tiež túžim po láske a rovnako chcem aj ľúbiť a tú moju až asi nedokážem.

georgina, Št, 18. 11. 2010 - 22:24

Peter, čo takto pokecať si so psychologičkou?

enny, Št, 18. 11. 2010 - 22:58

Ok..
takze povedane mala nejaky "skrat",alebo
ju nieco trapilo ked to dokazala urobit...
A ked to olutovala a ty nic netusis je to v pohode...
Veď je uz podla toho co pises je 4r.potym...
Inak je aj nova stranka vdaka nanicmama Mrkám len za zabieha
mozno aj tam ti niekto poradi:)

http://www.spravnychlap.sk/

ivana2, Št, 18. 11. 2010 - 22:29

Myslím,že si pre svoje deti urobil tú najsprávnejšiu vec.
Tvoju situáciu určite nikto z nás tak nevie precítiť ako ty sám.
Ak to tvoja manželka oľutovala a tiež chce udržať rodinu pokope,
urobí všetko preto aby to fungovalo.
Iste si je tiež vedomá, že tvoju stratenú dôveru nezíska šibnutím prútika.
Ale ak jej na rodine záleží, spravý všetko preto , aby sa chyba ktorú
urobila viac neopakovala.
Záleží potom už len na tom ako sa s tým vyrovnáš ty.Určite to je veľmi ťažké.
Možno jej už nikdy nebudeš veriť. Ale to aj ona sama vie.
Ver, že ak ju to mrzí a úprimne to ľutuje tak ju to mrzí strašne,to sú neskutočné výčitky.
Samozrejme ju tým nechcem ospravedlňovať.
Držím ti palce aby si všetko zvládol.

PeterSkalar, Št, 18. 11. 2010 - 22:32

Je to 1. krát čo to zo mňa vyšlo a ísť za psychologičkou - to je na mňa silné kafé, to radšej nie.
Vďaka za ponuku na ďalší net, chlapov pivo a ich mudrych reči o nevere mam už dosť.

georgina, Št, 18. 11. 2010 - 22:33

Hm... Návšteva psychologičky je silná káva?
Pre mňa je silná káva štyri roky si pestovať "bobenko"...

PeterSkalar, Št, 18. 11. 2010 - 22:37

Nepestujem si bobenko ale túžim po láske, šťastí, dôvere ... a s tou mojou to v tomto smere nevidím rúžovo

georgina, Št, 18. 11. 2010 - 22:38

A vari ti niekto nejako bráni v tom, aby si miloval, bol šťastný a aby si veril?

PeterSkalar, Št, 18. 11. 2010 - 22:56

Sám si bránim aj keď nechcem, vychádza to z vnútra. Preto som to zo seba dostal práve tu lebo si neviem rady.

georgina, Št, 18. 11. 2010 - 23:00

Sám si bránim aj keď nechcem, vychádza to z vnútra.

Tak brániš si, alebo nechceš si brániť? Odkiaľ zvnútra?
Toto si ujasni - a máš polovicu "roboty" vybavenej.

PeterSkalar, Št, 18. 11. 2010 - 23:16

Viem že najľahšie by bolo odpustiť, zabudnúť ale nedokážem to, aj keď som sa o to pokúšal.

georgina, Št, 18. 11. 2010 - 23:20

Na odpustenie nie je nutné zabudnutie.

enny, Št, 18. 11. 2010 - 22:40

Peter
ale uz je pokrok,ze to vyslo s teba:))
ked si sam vies poradiť,samozrejme psychologicku nepotrebujes.
Ale ak nie je aj ta moznosť..
Deti ta maju radi,aj ty isto manzelku,takze
v tvojom pripade "1 skrat"si uz prezil..
Mozno ze sa mylim,môj nazor....

magic, Št, 18. 11. 2010 - 22:40

hovoris o tom prvy raz a predsa mas dost mudrych chlapskych reci o nevere?
alebo prvy raz pred zenami?
nerozumiem.

PeterSkalar, Št, 18. 11. 2010 - 22:54

Asi tak - 1. raz pred ženami a chlapom sa s tým chváliť nemienim.

PeterSkalar, Št, 18. 11. 2010 - 22:35

Vďaka Ivana2, čiže kašľať na seba a venovať sa ďeťom? Nie je to časovaná bomba?

magic, Št, 18. 11. 2010 - 22:37

peter, s tymto ti pomoze len psycholog alebo manzelska poradna (mozes navstevovat aj sam, ucast oboch nie je nutna, hoci vitana), ked sa to uz taha tak dlho. my ti mozeme dat podporu a povedat ti vela o tom, ako kto dokazal odpustit a ist dalej. aj akym peklom si pritom presiel. ale kym to ty sam nebudes tak citit, tak ti ani vsetky pribehy so stastnym koncom a rady sveta nepomozu.
proste musis odpustit a zabudnut.
hovori sa - odpustim, ale nezabudnem. co je vlastne protireciva blbost. vidis to sam na sebe. odpustil si a nezabudol. a preto sa ti to vracia a ty sa vlastne stale vracias k tomu, ze si vlastne nic neodpustil. stale znova a znova musis nanovo odpustta, ked si na to spomenies.
uricte to nie je lahke.
a hoci to znie otrepane, je to iba o tebe. o tvojej sebadovere, ktora bola tymto otrasena. zacni si znova verit a zistis, ze skutocne malo zalezi na tom, ci ta znova podvedie alebo nie. zijes dnes a teraz. a ked si to nevychutnas, tak sa po dalsich dvadsiatich rokoch obzries spat a povies si: co som sa, ja hlupak, cely ten cas tak triasol a stresoval a nicil? vsak mi uz bola dalej iba verna! ako sme si to len mohli krasne uzit, no nie som blby?
a ked si to budes vychutnavat a zrazu bac! zase nevera. no aspon vies, na com ste a mozes sa rozviest. proste nie ste pre seba stvoreni alebo ona na vztahy zrela, ked ma potrebu hladat stale inde a riskovat.

a je pravda, ze u inej mozes najst znova doveru. ako vzdy, ked nejaky vztah zacina. ideme do neho s doverou, lebo nam na tom druhom predovsetkym zalezi (zalezi ti na tvojej zene, alebo su to uz iba "deti, rodina a co povedia druhi"?) a az potom vidime jeho nedostatky a rizika vztahu s nim (resp. tie uvidime, az ked nam padnu ruzove okuliare).
je tu vsak riziko, ze zacnes byt ziarlivy, len co sa vyskytnu situacie pripominajuce tie, co ta viedli k podozreniu, ze ti bola prva zena neverna. nemusia znamenat nic, ale ty uz budes v strehu a podozreni. a vsetko mozes skazit prehnanou nedoverou, ktoru nebudes vediet skrotit. ako teraz.

žofia, Pi, 19. 11. 2010 - 09:32

Odpustiť neznamená zabudnúť, to nie je protirečivosť. Stačí odpustiť.

magic, Pi, 19. 11. 2010 - 09:49

v podstate mame pravdu obe.
zabudnut v zmysle spracovat, vyrovnat sa s tym a odlozit do priecinka "vyriesene" (ako hovori polarka) a uz sa k tomu nevracat, hoci o tom viem, to ano. je to moja sucast, ale odpustena, nevytahujem ju. vtedy si to neprotireci.
ale odpustit a pri kazdej prilezitosti to znova, co aj len v duchu, vytahovat a prepierat, to nie. vtedy si to protireci.
znova a znova musim v sebe budovat odpustenie, lebo ma pri spomienke na to pochyti napr. zlost, nechut, zbytocnost, marnost, ... lebo je to nedoriesene. teda vlastne neodpustene. a to robi peter.

Polárka (bez overenia), Pi, 19. 11. 2010 - 10:02

Tak to už áno, vyriešiť v sebe a viac nevyťahovať Áno

ivusa, Št, 18. 11. 2010 - 22:47

ako pise magic, cesta vedie cez najuprimnejsie odpustenia a uzmierenie sa. bolo, bolo. a tiez by som skusila tu poradnu, oni tam nie su hlupucki, ani odmerani. fakt vedia pomoct, ked uz ti dochadza vlastna inspiracia. Slnko

PeterSkalar, Št, 18. 11. 2010 - 22:48

Máš pravdu Magic, je to presne ako píšeš, až na to, že sa to pokúšam v sebe zlomiť 4 r. a nič. Je pravda, že som neodpustil aj keď prosím Boha o zázrak, asi je príliž vysoko.

PeterSkalar, Št, 18. 11. 2010 - 22:51

Myslim že v poradni mi nepovedia nič noveho: odpustiť, zabudnuť ... teoriu poznam, len ako na to, skúšal som si to nahovarať ale nejde to.

ivusa, Št, 18. 11. 2010 - 22:55

zajdi do svojho srdca, skus meditaciu. ked si to este neskusal, skus nejaku inu relaxacnu techniku. zacni pouzivat srdce (skutocne odpustenie), rozum nechaj trosku odpocivat (nahovaranie si). ak nevies ako na to, na nete je vela postupov relaxacnych technik, alebo centier, kde ti iste radi poradia. Slnko

PeterSkalar, Št, 18. 11. 2010 - 23:02

Vďaka, to asi tiež nie, nahovarať si niečo v hladine alfa, ja som chlap a silne racionálny. U mňa by to nefungovalo.

georgina, Št, 18. 11. 2010 - 23:05

Ani si neskúsil - a už vieš výsledok.
Zaujímavý postup...

ivusa, Št, 18. 11. 2010 - 23:11

vies, stale si zrejme nepochopil to, ze to nie je nahovaranie. pretoze srdcu nic nenahovoris, ono sa riadi citom, peter, citom. a srdce nemozno porovnavat so zranenym egom. to, ze si nestastny, ti sposobuje prave to, ze si silne racionalny. riesenie mas v sebe, nikto to za teba nespravi. Slnko

waikiki, Pi, 19. 11. 2010 - 08:26

Ivusa Áno "srdce nemozno porovnavat so zranenym egom"
Peter, buď u teba zvíťazí srdce, ak manželku ľúbiš a so zradou sa vyrovnáš, alebo to môžeš zabaliť, ak sa budeš naďalej umárať v bahne sebaľútosti a pocitu poníženia.
Ak človek ľutuje, milujúci Boh odpúšťa. Si viac ako ON?
Prajem ti veľa sily, tvoja rodina ti za to stojí.Zlomené srdce

26ela, Št, 18. 11. 2010 - 22:54

26elaKvietok
Ak si Peter veriaci,organizujú v mestách aj tzv. manželské stretká,kde sa práve riešia rôzne manželské problémy.Nechcem to tu teraz rozoberať hlhbšie.Skús sa poinformovať vo vašej farnosti, či sa niečo také organizuje a kedy,ak by ste mali obidvaja záujem.Na tomto sa zúčastňujú obaja manželia.

PeterSkalar, Št, 18. 11. 2010 - 22:59

Nemyslím, že je dobrý nápad vybubnovať že ma žena podvádzala a to je jedno či v kostole, v práci, medzi kámošmi alebo v nejakom spoločenstve. Vďaka, to nie.

georgina, Št, 18. 11. 2010 - 23:03

A je dobrý nápad zaregistovať sa na stránke, ktorá má návštevnosť okolo 175 000 unikátnych návštevníkov mesačne, pod menom a priezviskom?

PeterSkalar, Št, 18. 11. 2010 - 23:09

Až taký hlupák nie som alebo si si myslela že áno? V tom mene je rébus.

georgina, Št, 18. 11. 2010 - 23:15

No, ja viem o tebe len to, čo si tu za dve a pol hodiny od svojej registrácie napísal. Takže pokojne môžem predpokladať napr. to, že si nositeľ Nobelovej ceny. Alebo aj to, že si hlupák Úsmev Mrkám.

PeterSkalar, Št, 18. 11. 2010 - 23:18

Jasne, chápem. Som niekde v strede. Prepáč.

georgina, Št, 18. 11. 2010 - 23:24

Mne sa naozaj nemusíš ospravedlňovať Pohoda.

enny, Št, 18. 11. 2010 - 23:05

To je pravda...Veď potom ostanes najhorsi hlupak :))
Radsej sa popytaj nas "mudrych zien"my ti odpovieme:)))

PeterSkalar, Št, 18. 11. 2010 - 23:11

4 r. som to dusil v sebe a zaujímal ma aj váš pohľad. Dúfal som že ak sa vykecám, tak na niečo možno spoločne prídeme alebo ma to aspoň niekam navedie.

enny, Št, 18. 11. 2010 - 23:14

Peter
ja ta chapem,ale tu musis brat ohlad nato,
ze hned ta dostanu poniektore do pomykova....
Ale mozes sa dockat aj nejakej rady,ktora ta povzbudi..
Zarucujem :)))

simika26, Št, 18. 11. 2010 - 23:20

Tak ju podved aj ty a mozno to bude pre teba vykupenie Mrkám

georgina, Št, 18. 11. 2010 - 23:25

Simika, toto je veľmi nebezpečná "hra".

simika26, Št, 18. 11. 2010 - 23:28

Geo, ja to ani nemyslim vazne. Ale komu niet rady, tomu niet pomoci. Radite mu dobre.. Zabudnutie nie je nutne, nutne je SKUTOCNE odpustenie. Ale zial Peter to nechce prijat, alebo nie je tuto skutnocnost schopny prijat. On sa chce trapit a zozierat. Mrkám

PeterSkalar, Št, 18. 11. 2010 - 23:32

Nie nechcem inak by som sem nepísal. Práve že chcem s tým niečo robiť a viem aj čo len neviem ako na to.

simika26, Št, 18. 11. 2010 - 23:38

Peter, ale dievcata ti tu radia a radia ti dobre. Necakaj, ze sem prides, napises co ta trapi a my mavnutim prutika zariadime, ze zene odpustis a budete stastni, spokojni zit v harmonii. Nie, to tu necakaj, toto nie je v nasich silach. Ja tu vidim styri moznosti:
1. Odpustit jej v pravom slova zmysle.
2. Podviest ju na oplatku
3. Zozierat sa a trpiet s tym dalsich 20 rokov
4. Rozviest sa

Rozhodne tu necakaj, ze ti budeme mastit ego, lutovat ta, zapalovat este viac tvoje rany alebo ich fukat. Toto ti nepomoze. Vyber si jednu z moznosti a skusime ju rozobrat Mrkám

georgina, Št, 18. 11. 2010 - 23:32

On sa chce trapit a zozierat.

Simika, tiež mám ten dojem.
No, každý sme nejaký... Pohoda

PeterSkalar, Pi, 19. 11. 2010 - 13:53

Ak by som sa chcel trapit tak to tu nerozoberam. Nechcem sa ani lutovat, myslim ze kazdy bol niekedy na dne a jednoducho to nezvladol, ma to jednu vyhodu ze od dna sa da odrazit. Chcem to prave riesit, tiez som prisiel na vyssie uvedene 4 moznosti. Vsetky maju pre a proti. Ked ze do porade ist nechcem a modlitby akosi nezaberaju lebo Boh ma inu casomieru a pri nahodnom surfovani som sa sem zatulal, tak som si povedal mozno prave tu z motyky vystreli.

georgina, Pi, 19. 11. 2010 - 14:01

A možno nie.

Pozri, Peter, my ti tu môžeme akurát tak napísať, čo si o tvojej situácii myslíme. Ale niečo s tým urobiť môžeš len ty sám. Nik iný.

Polárka (bez overenia), Pi, 19. 11. 2010 - 14:05

Ako hovorím ja. Je pár jedincov na svet, ktorí nepotrebujú žiadne návody, usmernenia a vedia všetko objektívne posúdiť, a podľa toho sa aj zariadiť. Takí ľudia existujú, ale je ich skutočne málo. Omnho viac je ľudí, ktorí si to o sebe myslia, ale nie sú k tomu uspôsobení. A tak robia veci systémom pokus, omyl. Väčšinou však nemajú dosť skúseností, odstupu, vedomostí, informácií a xy iných atribútov, aby vec dokázali čo najefektívnejšie vyriešiť. Vtedy je vhodné vyhľadať pomoc, alebo si pomôcť dobrým návodom. Alebo je možné ísť si otĺcť hlavu, prípadne ju otĺcť aj iným.

Resp. to, že viem vymeniť žiarovku neznamená, že som schopná opraviť v dome eletroinštaláciu. Môžem to skúsiť, ale zaručiť sa za bezpečný výsledok nemôžem. Je veľmi pravdepodobné, že bez odbornej pomoci vyhorí celý barák aj so mnou Mrkám

PeterSkalar, Št, 18. 11. 2010 - 23:29

Mám to 100 chutí urobiť ale na to by som potreboval riadnu odvahu. A nevieš to vrátiť späť.

simika26, Št, 18. 11. 2010 - 23:30

Nuz, co ty vies. Mozno by to bolo pre teba, pre tvoje vnutro, city, pocity, srdce a v neposlednom rade rozumu fakt vykupenie. Pokial nevies alebo nie si schopny odpustit telom a dusou.

enny, Št, 18. 11. 2010 - 23:32

Peter
ked nemas odvahu jej odpustit zit dalej zivot podla predstav
tak mas 100 chuti to urobit .....a ziadna odvaha?
Je nejaky problem v tebe..?!!
Skus rozmyslat:))

PeterSkalar, Št, 18. 11. 2010 - 23:42

Myslím že urobiť niečo z pomsty nie je správne aj keď by som na to mal chuť. Odvahu ale aj žalúdok je potrebné mať nielen na neveru ale aj na napr. krádež.

magic, Št, 18. 11. 2010 - 23:38

s vracanim nevery si nezacinaj. nevies odpustit jej, co potom sam so sebou? ci tam by uz bol iny meter?

magic, Št, 18. 11. 2010 - 23:36

milujes este svoju zenu?
zalezi ti na sebe samom velmi (je pre teba tvoja dostojnost velmi dolezita)?
veris sam sebe, v seba?

PeterSkalar, Št, 18. 11. 2010 - 23:44

Svoju ženu nemilujem ale mám ju rád. Prežili sme spolu veľa aj pekných vecí a to ľudí spája.

Ak narážaš na moje sebavedomie, tak s tým problém nemám - verím si.

enny, Pi, 19. 11. 2010 - 00:21

Peter
Pekne a vystizne napisane...
Jednoznacne mi to napoveda,ze chces dať bodku vsetkemu tomu a ist prec od nej..
Zacat novy zivot...

magic, Pi, 19. 11. 2010 - 00:25

ak si veris, nemas problem odpustit. vies dat druhu sancu a naplno. ak si veris a nedokazes odpustit a zabudnut, potom to nechces urobit, co ako si nahovaras, ze deti, rodina, ludia, ... sto dovodov, preco to nechces urobit. to je pekne, hlavne kvoli detom. ale ked si takto rozhodol, tak preto aj nieco rob. postavit sa do ulohy obetaveho otca nestaci. treba tu obetu dokonat - takze bud sa pretvarovat polku zivota (neverim, ze to zvladnes, uz teraz nevladzes) alebo naozaj uprimne odpustit a nevnasat to dalej do zivota.

na nevere je jedna zaujimava a na prvy pohlad nespravodliva vec - viac sa musi snazit ten, koho podviedli. teoreticky ma pravo na odskodnenie, ale zvlastnostou je, ze si ho moze dat iba on sam a to tym, ze sa cez to prenesie. teda, ze sa s tym vyrovna. neznamena, ze ostane. ale nikto iny to urobit nemoze. ani ten neverny partner. ani novy partner.
takze, ak chces ostat, je to teraz uz len o tebe. tvoja zena, deti, siroka rodina s tym nic nema a neurobi.

tie stavy, ze sa ti to vracia, aky maju vplyv na rodinu? iba to vnutorne prezivas? alebo aj navonk si napr. nevrly a podobne?
vyhybas sa zene a nejakemu intimnemu kontaktu s nou? ak ano, robi to dusnu atmosferu v rodine? alebo sa iba ona ticho zoziera, lebo vie zaco to ma a berie to ako sucast trestu za chybu?
alebo navonok si milujuci manzel a tovja zena ma pocit, ze je vsetko zazehnane a odpustene?

PeterSkalar, Pi, 19. 11. 2010 - 13:13

Prevazne to dusim v sebe, sem tam sa to prevali a manzelka to pociti plnou davkou a na deti som nervozny. Este si pametam ako sa sprava milujuci a pozorny manzel, to uz asi nie som. Vsetku lasku smerujem na deti.
A nas intimny zivot? Tak to je asi jedine pozityvum. Od kedy som jej na to prisiel, tak prebera iniciatyvu ona a ked ja prejavim zaujem, tak viem ze nepovie nie. Som chlap a po byte mi pobehuj sexi zena - to dufam chapete.

sisamisa, Pi, 19. 11. 2010 - 13:43

tak ja nerozumiem tomu čo riešiš...ked v intimnom živote vam to klape..na tom vidno že sa snaži...
Možno ked sa rozhodneš odísť najdeš si možno vernu ženušku, ktora ti aj napriek vernosti stale v posteli povie "nie", skus sa zamyslieť...toto sa ti bude pačiť?
človek robi chyby a su aj ovela horšie veci, tak prečo by mala zato pykať tak dlho? Je to cele o tom že možno tvoje "ego" sa s tým nevie vysporiadať, zamysli sa dozadu prečo sa to vlastne všetko stalo.
odbremen sa od tej ťarchy..a čerpaj z pozitívnych veci vo vašom vzťahu...sam sebe škodiš.

sss, Pi, 19. 11. 2010 - 00:32

Ty sam vies, co chces. Ak po 4 rokoch nevies zabudnut, tak pochybujem, ze sa este podari. Rozumiem aj tomu, ze sa ti o tom nechce hovorit pred inymi - mozno chces chranit seba, mozno rodinu...
V kazdom pripade, ked chces nieco pre vas vztah urobit, tak naozaj skus psychologa ako radia ostatne damy, ten by urcite nikomu z nas neublizil. Nie je to nic zle, len si pokecate...
A ak citis, ze neodpustis a bude ta to stale matat, tak mas stale sancu prezit nieco pekne s niekym inym...
Drzim ti palce

magic, Pi, 19. 11. 2010 - 00:39

a vlastne jeho zena dostane rovnaku sancu tiez. s niekym novym.
jedine, co ostane, je doriesit si vztahy tak, aby sa nehadali. aby deti mali pocit, ze oco a mama nie su spolu, ale to az tak nevadi, lebo su po ruke, ked ich treba.

sss, Pi, 19. 11. 2010 - 01:00

presne tak...my tu neprideme na to, kto urobil chybu, lebo do toho nevidime. Vystihla si to presne.

enny, Pi, 19. 11. 2010 - 00:45

Aaaaaale magic
Ty taka pisateľka:)))
rada citam tvoje komentare:))
Musime si uvedomit,že on svoju manzelku uz nemiluje
ale ma ju rad...
Jednoznacne to mne tak pripada,ze tam nieje sanca...
Malo vieme malo môzme komentovat...
A podľa mna uz nechce travit zvysok svojho zivota pri nej...

magic, Pi, 19. 11. 2010 - 09:12

????

ivana2, Pi, 19. 11. 2010 - 08:21

Ja mam tiež z toho pocit , že už nechceš byť s ňou.Asi by si si mal najprv ujasniť čo presne chceš. Či zostať, alebo ju opustiť. Ak sa rozhodneš zostať
tak potom môžeš pokračovať v liečení duše.
S ňou si sa o tom rozprával ako to všetko prežívaš?
Nehovorím ,aby si na seba nemyslel, len som vychádzala z tvojho rozhodnutia
odpustiť jej.
Keď to všetko takto vnímaš, určite by si s tým mal niečo urobiť, ako hovoria baby.Sám cítiš že takto žiť už nemáš síl tak neviem prečo sa tak brániš niečo s tým urobiť.
Asi to bude naozaj tým, že si rozhodnutý odísť.
Ujasni si čo vlastne chceš, myslím že tie ďalšie riešenia by mali ísť potom ľahšie.
Skús sa aj s ňou o tom porozprávať možno by to pomohlo.

Polárka (bez overenia), Pi, 19. 11. 2010 - 09:06

Nemilovať, ale mať rád. Vy svojich partnerov neustále milujete menšou, alebo väčšou intenzitou ? Nikdy to neskĺzlo do roviny "mám ho/ju rád/rada" ?

A odpustiť a zabudnúť ? Ja neviem. Dá sa zabudnúť ? Ja si myslím, že zabudnutie je kontraproduktívne. Odpustiť to áno, vyrovnať sa s tou situáciou to tiež áno, ale zabudnúť ?
Mne sa tiež stalo pár vecí, na ktoré by som /ešte pred pár rokmi/ rada zabudla. Myslím si však, že je lepšie si celú vec rozobrať, pochopiť, vyrovnať sa s tým, odpustiť a založiť do šuflíka s nápisom vybavené.

Príklad :
Zostala som tehotná. Ex nespĺňal moje predstavy, nebol starostlivý a iné. Zistila som, že spoločný život by nebol najlepší nápad, tak sa ani svadba nekonala. Prehltla som. Verila som, že sa o syna postará, a ON sa NEPOSTARAL, odišiel a zostal slobodný ! Mne zostalo dieťa a povinnosti a ja som zostala sama na všetko !
Chvíľu som sa ľutovala. Potom som začala /aj vďaka dievčatám na NM/ uvažovať. Začala som pracovať na odpustení /to sa dostavilo cca za 2 roky práce na odpustení/. To odpustenie bolo možné, až kým som pochopila zásadnú vec - NIČ nie je povinnosť, všetko je prejav dobrej vôle /človek si potom začne akosi viac vážiť všetkého dobrého čo sa mu dostáva/. Preto výživné nepýtam na súde. Povedala som, že ak chce môže prispievať na svoje dieťa. Neprispieva - nevadí. Nejak si už poradíme. Dospelého človeka k zodpovednosti nemienim kopať ani zákonnou cestou.

Čo sa týka nevery. U nás to máme takto. Sme si verní, lebo chceme. To, že sme partneri neznamená, že máme monopol na city a telo toho druhého. Také veci, ako nevera sa stať môžu aj v sebelepšom manželstve. Takže vernosť neberiem, ako povinnosť, ale dobrú vôľu môjho partnera, alebo moju. Ak by som sa s tým nevedela vyrovnať, a chcela by som zachovať rodinu - najskôr by som to riešila manželskou poradňou. Kľudne aj sama. Dôležité je pochopiť, že práca na odpustení prináša plody nie hneď, ale až časom. A naozaj ide o prácu na sebe.

rea-andrea, So, 20. 11. 2010 - 22:02

Tlieskam Tlieskam Tlieskam Tlieskam Tlieskam Tlieskam Tlieskam Tlieskam Tlieskam Tlieskam

sisamisa, Pi, 19. 11. 2010 - 09:38

Peter....a podla mna dosť podstatne...skušal si sa zamyslieť prečo to urobila????

PeterSkalar, Pi, 19. 11. 2010 - 12:59

Niekedy mala pri mne pocit, že si ju nevážim. Bolo to hlavne po nejake nezmyselnej hádke po ktorej ja som potreboval byť sám a ona sa o tom chcela do nekonečna rozprávať. Aj ked som jej vysvetloval: ze to ze niekedy pri hadke na nu zvysim hlas neznamena ze ju nelubim (nevazim) - to ale nevedela pochopit.
Zrazu do toho prišiel iný chlap s ktorým zdieľala len to dobré. Zaľúbila sa po uši ...
Vedel som o tom že sa stretávajú, aj sme to spolu rozoberali, veď prečo by nemohla mať aj kamaráta s ktorým si rozumie - vraj o nic viac neslo. Bolelo ma to ale nechcel som jej to zadrhnut aby sa v nasom vztahu necitila neslobodne. A to bola moja chyba.

georgina, Pi, 19. 11. 2010 - 13:01

Počkaj, Peter - rozumiem dobre? Považuješ za chybu, že si manželke niečo nezatrhol?

PeterSkalar, Pi, 19. 11. 2010 - 13:26

Samozrejme ze to bola chyba. Keby som jej vtedy priamo povedal, ze mi ublizuje ked sa stretava s inym muzom, tak by to nechala hned na zaciatku a ich vztah by nenabral taky spad. Som si temer isty. Ja by som vtedy pre nu urobil to iste.

Polárka (bez overenia), Pi, 19. 11. 2010 - 13:32

Som doteraz netušila, že manželia majú právo tomu druhému niečo "zatrhnúť". Tak keď príde ten môj domov, asi mu tiež pár vecí zatrhnem, a ospravedlním si to tým, že ma to zraňuje. Som zvedavá, ako dlho bude trvať taký vzťah Hambím sa

PeterSkalar, Pi, 19. 11. 2010 - 13:40

Mozno slovo zatrhnut nebolo to prave ale ja by som nerobil to o com by som vedel, ze tym zranujem osobu ktoru milujem. Mozno som snilko ale takto to u nas akosi fungovalo.
Nerob to, co nechces aby ini robili tebe.

georgina, Pi, 19. 11. 2010 - 13:49

Peter, to, že ty niečo ne/robíš, ti nedáva právo vyžadovať také isté správanie sa od nikoho iného. Vrátane manželky.

linda999, Pi, 19. 11. 2010 - 13:52

Prave naopak, Peter, Zlate pravidlo, ktore citujes obratene, znie: "Rob druhym to, co chces, aby robili tebe." Cize aktivita v konani (rob), nie pasivita (nerob).
Chces lasku- davaj ju, chces pozornost, obdar nou druhych atd...

A k tomu zatrhnutiu: dievcata sa ti snazia vysvetlit, ze v laskyplnom vztahu k druhemu cloveku sa takyto vyraz ani nepouziva. Jednoducho nemozes nijako niekomu zakazat, aby nieco nerobil. On to robit moze a ty si ten, co sa podla toho nasledne moze zariadit.

Samozrejme, mozes niekoho obmedzit na osobnej slobode, napriklad priviazat manzelku o radiator. Ale to uz je ina tema.

Polárka (bez overenia), Pi, 19. 11. 2010 - 13:52

To čo by si neurobil ty, neznamená, že ten druhý to nemôže spraviť. Treba si uvedomiť, že všetko je možné. Život je veľmi vrtkavý. Nikdy nevieš, kedy sa minca otočí a ty budeš zatiahnutý do veľmi podobnej situácie /nie dnutne do nevery, ale do situácie, ktorá ublíži tvojim blízkym/. Možno ju zvládneš a možno nie. Možno si aj ty urobil zopár vecí, ktoré by iní ľudia nikdy neurobili, lebo by ich to ranilo.

Nevera nie je ani náhodou probém iba jedného z pratnerov. V tom vzťahu nebolo zjavne niečo v poriadku. Žena spokojná vo vzťahu málokedy ide hľadať do iných vôd /pokiaľ nejde o ženu, ktorej je toto správanie prirodzené/. Položil si si niekedy otázku, či bolo všeko OK medzi vami ? Nie jej, ale sebe treba dať tú otázku. O nevere manželnky vieš 4 roky. A doteraz si nevyhľadal ani psychológa ani manželskú poradňu. Prečo ?

PeterSkalar, Pi, 19. 11. 2010 - 14:06

Myslim ze ak by som vsetko co tu bolo napisane zhrnul, tak by to bola poradna sama o sebe. Ak je niekto chory tak najprv siahne po cesnaku, cibuli a ak to nezaberie, tak az potom ide za lekárom. Ja som pri cibuli a lekárov nemusím.

Polárka (bez overenia), Pi, 19. 11. 2010 - 14:22

A 4 roky sa z toho nevieš vymotať ani s cibuľou, ani s cesnakom. Je to tvoja voľba, čo ne/urobíš. Je to len a len na tebe. My sme ti poradili najlepšie, ako sme vedeli. Ako už vyššie dievčatá napísali, zariadiť sa fakt musíš ty sám. To nikto z nás za teba nemôže spraviť Úsmev

vločka, Pi, 19. 11. 2010 - 14:50

...ja to vidím na liečbu láskou...Zlomené srdce

magic, Pi, 19. 11. 2010 - 15:07

ciou laskou? ja si myslim, ze manzelka ho lubi (alebo ma rada). ale on momentalne nie je schopny tu lasku prijat.
uz mi ostava iba ta sebelaska, ale nie v zmysle narcizmu.

peter, pocuj, nie je to o tom, ze jej nedokazes verit a mozno uz ani nechces, ale kedze je atraktivna, nechces sa jej ani vzdat a strasi ta predstava, ze nikto iny ta nahradi, ked jej das dovidenia?
proste nie je to o tom, ze sa citis stale podvedeny a zaroven ziarlis? ten stav, ked ani s nou, ani bez nej, len nevies definovat, co je to za pocit, co ta drzi pri nej?
a neodpovedal si mi na otazku, ako sa stavia k tvojmu stvorrocnemu spravaniu tvoja zena. berie to ako trest a nerepce alebo uz aj ju to prestava bavit byt 4 roky trestana dokolecka?
mas dojem, ze tovja zena chape, ze este stale riesis dosledky, alebo si jej navodil dojem, ze uz je to za vami? zije v realite alebo v klame?

georgina, Pi, 19. 11. 2010 - 15:28

...ako sa stavia k tvojmu stvorrocnemu spravaniu tvoja zena. berie to ako trest a nerepce alebo uz aj ju to prestava bavit byt 4 roky trestana dokolecka?
mas dojem, ze tovja zena chape, ze este stale riesis dosledky, alebo si jej navodil dojem, ze uz je to za vami? zije v realite alebo v klame?

Veľmi dobré otázky, Magic Áno Áno Áno.
Mimochodom, aj mňa by veľmi zaujímali odpovede.

PeterSkalar, Pi, 19. 11. 2010 - 18:35

Vôbec svoju zenu netrestam, ba naopak sa doma snazim aby deti videli svojich rodicov ako sa maju radi. Pre deti je väcsia istota vzajomna laska rodicov ako laska samotneho rodica k dietatu. Len niekedy ked sa to vo mne nahromadi, tak vybuchnem. Myslim, ze to sa moze stat hocikomu.

georgina, Pi, 19. 11. 2010 - 18:52

(Hm... To nie sú odpovede na otázky od Magic...)

Pre deti je väcsia istota vzajomna laska rodicov ako laska samotneho rodica k dietatu.

Peter, a na toto si, prosím ťa, ako prišiel? Prekvapenie

PeterSkalar, Pi, 19. 11. 2010 - 19:11

Prvorada je laska rodicov. Z toho plynie pocit bezpecia a rodinnej pohody aj pre deti. Oni to vsetko vnimaju a rovnako budu kopirovat spravanie svojich rodicov ... to je ale ina tema, nemusis suhlasit.
Ak Magic myslela na to, ze sa bojim o to ze si moja zena najde niekoho ineho, tak o to sa nebojim. Myslim ze aj ja by som si niekoho ineho nasiel. Ide tu o moje deti, viem ze pre nich najlepsie je ked rodina ostane po kope. Akurat ze my chyba laska k zene ktoru som stratil.

georgina, Pi, 19. 11. 2010 - 19:16

Prvoradá je láska rodičov k dieťaťu. Samozrejme, že dieťa tiež intenzívne vníma vzájomný vzťah rodičov.

Ak sa rodičia rozídu, dieťa to zväčša zvládne (netvrdím, že ľahko).
Ale ak dieťa cíti, že rodičia sa síce majú radi, ale nemajú radi dieťa - často si nesie ťažké psychické následky celý život.

(Stále si neodpovedal na otázky od Magic. Zrejme nechceš. OK.)

PeterSkalar, Pi, 19. 11. 2010 - 19:31

Tu otazku mi prosim zopakuj.
A netvrdim ze rodic nema mat svoje deti rad. Neskacme z extremu do extremu. Vdaka.

georgina, Pi, 19. 11. 2010 - 19:33

Otázky od Magic máš vyššie, dokonca dvakrát. Raz priamo od nej, druhý raz odo mňa zdôraznené kurzívou. Tak do tretice:

...ako sa stavia k tvojmu stvorrocnemu spravaniu tvoja zena. berie to ako trest a nerepce alebo uz aj ju to prestava bavit byt 4 roky trestana dokolecka?
mas dojem, ze tovja zena chape, ze este stale riesis dosledky, alebo si jej navodil dojem, ze uz je to za vami? zije v realite alebo v klame?

Slnko Slnko Slnko

Čo sa týka zoradenia priorít medzi láskou medzi rodičmi a láskou rodičov k dieťaťu. Nezachádzam do extrémov - to naozaj nemám vo zvyku. Len som sa ti snažila na príkladoch ukázať, ako pôsobí na dieťa, ak vníma, že sa rodičia ne/majú radi, a ako naň pôsobí, ak vníma, že rodičia ne/majú rady dieťa.
Z tých príkladov vyplýva, že pre dieťa je dôležitejšie, aby rodičia milovali dieťa. Viac ako to, aby sa milovali rodičia navzájom.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama