Mimo témy.
Podvádzala ma
ty si iba nepochopil, ze kazdej matke je jej dieta najkrajsie. bez ohladu nato, kto si co o nom mysli alebo naplno rozprava.
koniec-koncov, ani pri volbe miss sa dvadsat chlapov nevie zhodnut, ktora je najkrajsia. desat horuje pre favoritku, co vyhra. pre zvysok ma ta kocica najkrajsia prilis krive nohy, pre druheho jej trci zadok ako stodola, tretiemu sa hnusia blondinky, zato hnedovlasky moze stale. a zase ta druha, co nevyhrala je podla neho lepsie stavana, ina ma zase prsia, ze sa z toho chlapovi aj obocie postavi, atd.
takze rob to, co si myslis, ze je podla teba spravne a mas na to pravo. ale mas aj povinnost znies, ked niekto naoplatku tebou takuto propagovanu potrebu absolutnej pravdy a odstranovania falosneho ochkania uplatni na tebe. len urobil to, co ty hlasas ako potrebne.
co si ty u lydushi nezniesol. ked ta nazvala istym nechutnym individuom, hned si mal potrebu sa na to ozvat a dat najavo, ze teba to "nezerie" a ze iba ju to zosmiesnuje.
nebud decko, nebud slepy. vid vzdy aj druhu stranu mince. dosiel si sem s potrebou hovroit aj to zle. preco to tebe vadi, ked sa to obrati proti tebe? preco si nezniesol, ze sa smiali, ze mas asi kopec casu, ked vypisujes do noci? preco si hned siahol po posmechu a nie po slusnom vysvetleni? ved ak sa ta to nedotklo, tak nemas potrebu vracat to, co povazujes za posmech, nie?
boze , aj ja chcem taku robotu kde budem moct vypisovat na NMa fejsbuk
...len ci o tom vie tvoj sef, aby aj on zdielal tvoje nadsenie z prace
Dievčatá, Kladivo sa správa ako typický troll. Prosím, ignorujte ho. Kde nie je divák, nie je ani divadlo.
Ďakujem
http://www.nanicmama.sk/co-je-s-tym-pocitacom/flame-war-svata-vojna
Nuž, mám šťastie na taku super robotu aku mam a viem skalopevne že o nu neprídem aj keby nič ine nerobím len sedím od rána do rána za PC
ale to už vám može byť jedno
ale dakujem že stale sa mam načom smiať kvoli vam, tie vaše nazory a postoje a čo ja viem čo..
Tomáš, si mimo témy. Prosím, ak chceš naďalej písať o pomeroch na NM, založ si na to svoj príspevok.
ja som mimo temy??? ty sa skus prestať baviť tym že mi vymazuješ príspevky ktore tebe nesedia a potom nebudem mimo temy
Tomáš, komu nie je rady, tomu nie je pomoci. Prosím, založ si vlastnú tému na kritiku Naničmamy, alebo na oslavovanie vlastnej osoby, alebo na čokoľvek, čo uznáš za vhodné - a vypisuj si tam trebárs aj do Vianoc.
V tomto aj v iných príspevkoch ti budú mazané nielen vulgárne a urážlivé komentáre (ako to bolo doteraz), ale aj všetky komentáre, ktoré nebudú v danom blogu k téme.
Ahoj Peter, mas tu tolko reakcii ze sa mi nechce ich vsetky citat, takze dufam ze nebudem od veci ked ti napisem svoje. 4 roky ta nieco boli a ty to neliecis. Kam to az moze prejst? do depresie? do nestastia? do fyzickej choroby? Ja na tvojom mieste by som sa neznazila zakryt to bolave,lebo to este nie je zahojene a treba na to dat liek. a to tak ze sa rana znova otvori aby sa mohla zahojit. Porozpravaj sa otvorene so s vojou zenou - PRECO potrebovala pred 4 rokmi hladat niekoho ineho, co ju k tomu donutilo, a kde ma nastat vo vasom vztahu zmena, Nesuhlasim s tym, aby si zabudol odpustil a amen, Je dolezite pochopit a mozno sa ti ovtoria oci a mozno ju znova budes milovat. Alebo ju opustis. ale nebudes tapat. A inak - pises o tom, ze vam to v intimnom zivote klape, ze sa ona viac snazi.Mozno vtedy zistila, ze aj ona dokaze byt iniciativna a doma sa to o nej neocakavalo. alebo je problem prave tam kde sa to najmenej zda. V posteli. Komunikuj az kym na to prides a potom sa uz mozes pustit toho bolaveho v zivote.
Ahoj Peter,
"Človek je ten, kto vie odpúšťať a kto vie odpustiť aj neodpustiteľné. A kto nevie odpustiť neodpustiteľné, tak ten nevie odpustiť samému sebe. Vtedy ten človek o sebe trochu pochybuje."
Toto napísalo pred štyrmi rokmi vtedy moje desať ročné dieťa.
Je to tak silné a tak pravdivé, že nedalo mi to tu nenapísať.
Odfotila som si to a zoskenovala, aby som to mala na očiach vtedy keď to budem potrebovať.
V tom čase som bola s ňou a mojimi dvoma dcérami v kostole a tam kňaz hovoril o odpustení, aby sme skúsili odpustiť tomu, komu chceme a môžeme.
Moje deti sú adoptované a moja dcéra po kostole vyšla, bola tichá a veľmi sústredená.
Priznala sa mi, že vtedy si predstavila pred sebou svoju biologickú matku a otca a celou svojou bytosťou jej odpustila, že ju nechala a nechcela.
Veľmi často si na to spomeniem.....
Prajem Ti aby si to isté dokázal, čo moje dieťa.
Padne Ti zo srdca veľký balvan a znovu budeš šťastný.
Nie, nezabudneš, ale odpustíš.
Prajem ti to z celého svojho srdiečka.
Ďakujem Marika
Marika nádherné nádherné
deti dokážu mať tak nádherne čisté srdiečka
dobre že si to sem napísala
Peter podla toho, com citala, si vnutorne presvedceny, ze svojou zenou fungovat uz nedokazes, ale napriek tomu nevies, co mas robit, lebo vas spajaju spolocne prezite chvile. Co takto este nerobit zasadne rozhodnutie, ale docasne sa od rodiny odstahovat? Cas ti ukaze, ci ti tvoja aktualna rodina chyba a chces sa vratit alebo si si vydychol a si stastnejsi osamote.
Ak ostavas len kvoli detom, tak si nemyslim, ze deti su take "hlupe" stvorenia, aby si nevsimli, ze vo vasej rodine nie je nieco v poriadku - mozno im bude lepsie, ak sa rozidete a budes s nimi travit vydeleny cas plnohodnotne, ako ked si na nich nervozny z toho vsetkeho, co sa deje v tvojom vnutri.
Kazdopadne prajem, nech uz sa rozhodnes akokolvek, aby si bol so svojim rozhodnutim spokojny.
Chcem sa poďakovať všetkým ktorí sa do tejto debaty zapojili. Nie som majster slova a preto to čo som cítil alebo popis niektorých situácii nebol úplný. Mohol som viacej vážiť slová lebo práve len z nich ste mohli vychádzať. Preto Vaše reakcie vzhľadom na uvedené možno aj boli opodstatnené lebo som ich tak popísal. Skúsim to nejako ešte raz zhrnúť.
Dôvod jej nevery sme podrobne rozobrali a bolo to vážne len pre to, že niekedy (po hádke) mala pocit, že si ju nevážim. Prejavovalo sa to tým, že ja po hádke som potreboval samotu a ona sa chcela bezprestajne o tom zhovárať. Len že keď som nervózny, tak zo mnou nie je rozumná reč a rýchlo vybuchnem – preto viem, že sa potrebujem vydýchať a na to potrebujem čas. Potom sa viem o tom znova v kľude pozhovárať.
Najhoršie na tom je, že sme obaja o vzájomnej potrebe vedeli, len sme ju nerešpektovali. Ja som vedel, že ona sa potrebuje vyrozprávať a ona vedela, že ja sa potrebujem ukľudniť. Vedela tiež, že ju ľúbim aj napriek tomu že na ňu zvýšim hlas. Podstata bola tá, že v srdci mala malé semienko nespokojnosti.
Polievať ho začala tým , že v práci si rozumela s jedným kolegom a sem tam si nezáväzne vyšli von pokecať o tom aké má chudák problémy ... Raz sme to rozoberali a priamo sa ma opýtala, či mi to neprekáža, že ak mi to ubližuje, tak s tým skončí. Samozrejme že mi to vadilo ale nechcel som aby sa moja žena cítila v našom vzťahu neslobodne, tak som jej odpovedal: Verím Ti, ľúbim Ťa ale neveru by som nezvládol. Ak by som vtedy povedal jednoducho že by som bol rád, keby sa s ním prestala stretávať, tak by to nemuselo takto dopadnúť.
Keď som na to prišiel, že ich kamarátstvo došlo až k nám do spálne, začalo pre nás ťažké obdobie. Podrobne sme si to rozobrali, chcel som sa rozviesť ale nakoniec sme sa dohodli, že ostaneme spolu kvôli deťom. Priamo som jej povedal, že ja jej nemienim ostať verný. Prijala to so slovami, že ak mi to pomôže, tak dobre ale že ju to bude bolieť. Tiež sme sa dohodli, že sa budeme k sebe správať milo a urobíme všetko čo bude dobré pre naše deti.
Manželka potom nabrala druhý dych a začala robiť všetko pre záchranu našej rodiny . Náš posteľný život pred tým bol v poriadku a vyhovoval (až na výhovorky že dnes nie ... veď to poznáte) ale potom sa to rapídne zlepšilo. Ťažko povedať či to bolo jej obavou, že si nájdem inú alebo vraj ženy po 30-tke dostanú druhý dych.
Ja sa tiež za tie 4 r. snažím ale cítim, že som neodpustil a k láske mám ďaleko. Snažím sa k mojej žene byť tiež pozorný ale cítim, že to nerobím z lásky ale preto lebo vidím, že to ona potrebuje (myslím že to aj cíti).
Nechcem sa milovať so svojou ženou len telesne ale chcem opäť zažiť ten pocit pri/po milovaní, keď ležíte spotení vedľa seba a tá láska sa dá krájať
(keď viete čo myslím). Nerobiť veci len z pozornosti ale z lásky
.
Áno je pravda, že utrpelo moje ego a riadne ma to vzalo a tiež by mi nebolo jedno, keby si našla niekoho iného. Mám nádherné deti, najkrajšie na svete (pozdravujem Kladivka22 ) a chcem byť pri tom ako budú vyrastať, nie len na striedačku – čiže rozvod/odlúčenie som vylúčil.
Najradšej by som bol, keby sa to vo mne prelomilo a mohol by som svojej žene po rokoch z hĺbky srdca povedať Ľúbim Ťa . Hľadal som k tomu cestu ale stále som ju nenašiel. Nie je na to žiaden návod a myslím že ani psychológ, kamaráti alebo nejaké spoločenstvo mi v tom nepomôžu. To musím zvládnuť sám.
Vrátiť to žene neverou? Často na to myslím ale pri predstave, že by som urobil presne to, čo nám zničilo život, je mi zle a ženy nemajú na čele napísané či by som im práve ja týmto nerozbil rodinu.
Najviac mi tu pomohlo asi to, že som to tu zo seba dostal von a že som sa na to pozrel aj Vašimi očami. Vďaka všetkým, ktorí ste k tomu prispeli. Ďakujem.
Čítanie takmer na celý večer, ten tvoj príbeh a košík plný komentárov...musela so preskakovať.No rada som, že som si tu prečítala veľa zaujímavých a asi aj osožných názorov.
Mal si pár odporúčaní na návštevu psychológa, zatiaľ si zamietal, že si poradíš sám. Pritom píšeš, že najviac ti pomohlo, že si sa vyrozprával, dostal to zo seba von. Ten psychológ, alebo škôr špecializovaný terapeut, je práve o tom vyrozprávaní sa a na oplátku môžeš dostať akurát pár dobrých rád, ktoré neuškodia, ale môžu len pomôcť.
Každý príbeh je iný, lebo život každého z nás je iný,ale tým že všetci sme ľudia, podstata je stále podobná. Prešla som niečím podobným v obrátenom zmysle. Je to len niečo viac ako rok, no stále to bolí a vždy príde niečo, čo ma do tej pozície vráti a reagujem podobne ako ty. No snažím sa z toho vyliečiť. Ja som toho terapeuta použila hneď na začiatku. Nebyť jeho, nebola by som v tom vsťahu zostala. Bola som presvedčená na 120% že končím, že keď ma niekto tak poníži, oklame, priam "otrieska o stenu" tak s ním nemôžem zostať žiť, lebo už mu nikdy nebudem dôverovať a bez dôvery vo vzťahu sa žiť nedá.
Skús si nájsť kľudnú chvíľu pre seba samého. Zober si papier a pero,papier prelož na 1/2 v zviskom smere. Zamysli sa a začri do hlbokej minulosti, do čias keď si chodil so svojou, vtedy ešte budúcou manželkou, do čias po svadbe keď ešte neboli deti. Vráť sa späť do tých chvíľ, keď ste sa na seba tešili a chceli spolu byť každých päť minút.
Vytiahni z minulosti tie pekné konkrétne spomienky, zážitky a píš si ich na jednu stranu toho papiera, npr. ľavú. Neponáhľaj sa, spomínaj a prežívaj to znova, akoby to bolo len nedávno.V tejto fáze vôbec nerieš krízu z pred štyroch rokov, jednoducho ju preskoč a môžeš na papier pridať aj pár pekných zážitkov už spoločne z deťmi. Jednoducho sa v tom všetkom nádhernom z minulosti kvalitne "vykvas".
Keď už budeš mať pocit že stačí, opäť sa zamysli. Zamysli sa nad tým, že keby si od rodiny odišiel, tak o toto všetko, čo je na tej ľavej strane papiera, vlastne prídeš. A čo tým vlastne získaš? slobodu? novú partnerku? ja neviem...zamysli sa dôkladne, že čo??? a napíš to na tú druhú stranu papiera.
Keď budeš hotoví, pridel tomu %. Máš 100% a musíš ich rozdeliť ku obom stranám papiera, tak aby ich súčet bol stále len 100%. Potom si sčítaj % na ľavej a na pravej strane a máš výsledok, že čo vlastne chceš, kde je tvoje miesto.
Výsledok v tvojom prípade je jasný, no nechám to na teba, musíš to objaviť sám.
Potom si nájdi čas na jeden pekný spomienkový deň v reálnej podobe. Vyber niečo čo vás vždy spoločne tešilo, spájalo, nachystaj prekvapenie a zažite si tú udalosť spoločne vo dvojici nanovo. Ak to dobre dopane, pokračujte v tom. Vytiahnite z tej minulosti čo najviac spoločne prežitých pekných chvíľ a zopakujte si ich.
Myslím že to hravo ďalej zvládneš sám, už nejdem pokračovať. Prajem veľa pekných spomienok.
Vďaka za radu Nelanuska. Skúsil som to s tým papierom. Zažili sme spolu veľa krásnych chvíľ a tak mi ľavá strana papiera nestačila a na pravo som mohol napísať akurát veľký ? Ale myslím si že to by asi vyšlo každému, kto sa sobášil z lásky. Čokoľvek si napíšem (vysnívam) na pravú stranu tak to vôbec nemusí dopadnúť a o svoje deti by som vážne nechcel prísť. Aspoň som si pospomínal .
Dnes vonku bola riadna metelica a ešte aj je. Deti na to povedali, že čo ak sa mamke na služobke niečo stane a už sa domov nikdy nevráti. Sám som si uvedomil, že som v tej chvíli vo svojom vnútri necítil žiadnu bolesť (ľútosť) akurát sebeckú obavu, že všetko by ostalo len na mne. Viem že to nie je normálne ale tak som to cítil.
Nakoniec mi pri spomienke na to písanie je na nič keď si pomyslím ako by sme sa mohli mať nebyť tej hlúpej nevery a môjho JA ktoré to nevie hodiť za hlavu a sa s tým vysporiadať.
peter, a kde by bolo tvoje JA dnes, nebyt tej hlupej nevery?
obavam sa, ze by ste na tom boli podobne. len z inych pricin. obaja znechuteni z toho druheho, lebo ste sa odcudzovali v nepochopeni uz predtym. obaja v myslienkach na rozvod. iba by sa ti s tym mozno tazsie zmierovalo, lebo by si bol v inej situacii nez si teraz. manzelka by ti nedavala najavo, ze chce veci napravat, ale mala by ta na haku.
tazko povedat, ci bola ta nevera zla vec. tvoja zena si vdaka nej uvedomila, ze lubi seba aj teba. ty si si zase zda sa uvedomil, ze lubis hlavne seba. holt sa s tym zistenim uz len popasovat. uvedomit si, co v je zivote dolezitejsie.
a este - nestavaj na teoretickom pocite. "že som v tej chvíli vo svojom vnútri necítil žiadnu bolesť (ľútosť) akurát sebeckú obavu, že všetko by ostalo len na mne." to preto, lebo si vedel, ze je to teoria. byt to prax, utapal by si sa asi v sebalutosti, co si vlastne naozaj citil, len pre ego jej to nechcel dat najavo a uz nikdy jej to nepovies...
a prestan uz mysliet naspat do minulosti - ako ste sa mohli mat... hlupost. ako som sa mohol mat, keby som vystudoval pravo a nie strojarinu. rovnaka hlupost.
Mozno je sebalutost potrebnou fazou, ale... prestan sa uz mat natolko rad, ze vsetko, co zavana prejavom slabosti povazujes za nepripustne a odmietas.
Vďaka za názor Magic. Ako tak čítam, tak som pre Teba jasný prípad. V niečom máš pravdu ale v niečom sa mýliš. Myslím že keby nebolo tej nevery, tak by sme na tom vôbec neboli podobne. Na našom vzťahu sme pracovali obaja a snažili sme sa vždy všetky veci vydiskutovať ale aj napriek tomu sa vyskytli nejaké nezhody, no ruku na srdce koho sa to netýka aj napriek všetkej snahe. Určite by to nesmerovalo k tomu čo máme dnes.
Každý kto vo svojom vzťahu prežil neveru, tak vie ako to poznačí vzájomnú dôveru ... a vie posúdiť, že lepšie by sa žilo bez jazvy na srdci ako s ňou. Čiže nevera je podľa mňa jednoznačne zlá vec, preto aj tá ľútosť spojená s pohľadom do minulosti je na mieste a nepozerám tam tak často ako to vyznelo z Tvojho príspevku.
V posledných slovách si sa do mňa trafila, nuž každý sme nejakí.
Každý kto vo svojom vzťahu prežil neveru, tak vie ako to poznačí vzájomnú dôveru ... a vie posúdiť, že lepšie by sa žilo bez jazvy na srdci ako s ňou. Čiže nevera je podľa mňa jednoznačne zlá vec, preto aj tá ľútosť spojená s pohľadom do minulosti je na mieste a nepozerám tam tak často ako to vyznelo z Tvojho príspevku.
Peter, keď už tak usilovne klameš sám seba, prečo sa snažíš navyše oklamať ešte aj všetkých naokolo? (smajlík, udivene krútiaci hlavou)
Georgina buď nechápeš alebo nechceš chápať.
Alebo ešte nejako inak .
neviem, ci si mi jasny. z mojho pohladu zatial nie. vidim len tu stranku osobnosti, co ukazujes tu. ak si tym chcel povedat, ze uz som ta odsudila, ani to zatial nie.
viem, ako nevera vie poznacit vzajomnu doveru. no spracovat sa to da. ulozit ju do svojej minulosti a vziat si z toho to lepsie, napr. pochopenie o mnohych veciach. ak to chceme.
budem trochu filozofovat - neveru velmi zle zvladaju dva typy ludi. ti, co si seba samych prilis vazia a ti, co si seba samych malo vazia. oba typy len potom tazko liecia urazene ego a na dlhu dobu ich ciny a postoje riadi prave toto.
zrejme si taky nebol predtym, aspon si si nebol vedomy toho, ake ego mas (to kazdy zisti aj tak az v krizovej situacii, ako ty. dovtedy si o sebe mozeme namyslat, aki vlastne sme. ako ja, napr.). ale ta nevera ta zasiahla a zacal si si budovat ulitu. odtiahol si sa od zeny a rozhodol si sa, ze pre teba nebude uz vela znamenat. pre istotu. nieco si iba domyslam, napr. to, ze vzdat sa jej vsak nechces. ci uz kvoli detom, alebo z obavy, ze by ta nakoniec predsa len vymenila a ani by az tak nesmutila, akoby mala, alebo ako si mylis, ze by bolo vasho rozchodu a byvalej lasky dostojne. alebo preto, ze ju stale mas rad, len ta ulita je ti teraz prednejsia, dolezitejsia. bojis sa o seba. bojis sa, ze keby si z nej vyliezol a dal zase manzelke plnu doveru a nahodou by zase doslo k podrazu, tak by si bol za korunovaneho idiota. sam pre seba a zrejme by si sa domnieval, ze aj v ociach sirokeho okolia - asi v duchu tohoto: "ked ti prvy raz pichnu noz do chrbta, je to vina toho, co to urobil. ked mu to dovolis druhy raz, si sam hlupak."
tiez mam dojem, ze si sa dal rozmaznat. tvoja zena sa teraz snazi odcinit, co urobila. blazi ta to, nechavas si tym maznat ego, ale este nechces povedat - je to dorovnane. ze sa ti akosi "zapacilo" byt ten hore, ten cisty, ktory musi byt odproseny. viem, ze ty by si to takto nepomenoval. hovoris, ze ju vlastne akosi nemas rad a nechces s nou byt, tak jej radsej davas najavo, ze nic nie je ok, nech nie je v omyle. ze o jej "odprosovanie" nestojis. ale... skutocne nestojis o to, aby si bol "odprosovany"? pacilo by sa ti viac, keby aj ona chodila po byte vedla teba svojim sposobom lahostajna k tomu, ze existujes, bola s tebou len kvoli detom? ze sa jej sice pacis ako chlap a nejake tie spomienky z minulosti, ale city k tebe su fuc?
nehovorim, ze nemas pravo na to, co citis. ale beriem to z pohladu, ze uz aj sam mas dost toho akehosi zivorenia v ulite, kam si sa zavrel a teraz nevies, ci chces vyliezt spat k manzelke alebo radsej k inej zene. a skor to beries tak, ze mas dilemu - pokorit sa alebo opustit deti? pricom prave tie myslienky na "pokorit sa" su chybne.
takze je cas zacat sa zamyslat nad vecami aj z ineho uhlu pohladu, nez "ja, ten oklamany nevinny". hlavne, ak si pevne rozhodnuty ostat.
no a ak je to tak, ze si skutocne kvoli stratenej dovere stratil komplet vacsinu citov k zene, je cas ist dalej. vas vlazny vztah, resp. zablesky nesuladu, co nezabudas prejavovat (aby manzelka vedela), deti vycitia. a este ti povedia, ze to mama lubila viac teba, ako ty ju. tu obet, co sa chystas postupit, nikto neoceni. pokial samozrejme po rokoch nevytiahnes eso z rukava a nepovies o tej nevere vsetkym. aby vedeli, kto je tu vinnik a koho si maju vazit.
takze sa fakt dobre rozhodni, co chces, co citis, kto ti je prednejsi (nemam na mysli deti). a na zaklade toho konaj. chod a bud iba kvalitny otec. alebo ostan a bud aj kvalitny manzel so vsetkym, co treba - aj s doverou a laskou. alebo ked nevies ani jedno, ani druhe, bud aspon skvely herec, nech deti nic nevycitia. takze ziadne davanie najavo, kde je jej miesto v tvojom zivote a podoben pikosky, co robia vztah vlaznym. hoci toto je skor cesta do pekla, ako riesenie.
proste nebud polovicaty. sam vidis, ze ta to unavuje a si z toho znechuteny a smutny (uz 4 roky).
Ahoj Peter, mas velmi tazku zivotnu skusenost, nechcem tu polemizovat o vztahoch ani nikoho sudit, dufam ze raz budes schopny opat otvorit tvoje srdce nejakej zene. Vlastne sa tu chcem podelit o postreh z mojho detsva. Moji rodicia sa brali z lasky a kedze ja som sa narodila o dost neskor od mojich surodencov, dostavala som mozno viac pozornosti aj od rodicov no nikdy som ich nevidela drzat sa zaruky. Hadat sa snazili vzdy az ked sme neboli doma ale napatie bolo stale, takze ako som rastla stale viac som si uvedomovala ze mam sice rodicov rada aj oni mna ale doma nebola taka ta zdrava rodinna atmosfera a snazila som sa dostat z domu co najskor. Odstupom casu som na otazku preco sa nikdy nerozviedli dostala odpoved ze kvoli detom paradoxne si ale myslim ze by boli stastnejsi kazdy zvlast a teda aj ja keby som mala laskavy domov bez napatia. Prajem Ti vela sily a ak ostavas so zenou len a len kvoli detom uvaz ci tiez nevnimaju napatie z vasho vztahu.
Som si úplne istý, že okrem manželky nikto netuší ako to s nami dvoma vlastne je. Tak ako píše v závere Magic, som skvelý herec so všetkým čo k tomu patrí, zameraný na rodinu, deti a s pozornosťami aj na manželku. Viem že to potrebuje a potrebujú to vidieť aj moje deti ako sa ich rodičia milujú. Dokonca pre nie jedných známych sme vzorom ideálnej rodiny - paradoxne.
Peter,
z celého svojho srdca Ti prajem, aby si dokázal odpustiť a milovať.
Život je krásny, nádherný.............
Máte deti, ktoré stoja za to aby ste začali písať novú, čistú a ničím nepočmáranú stranu Vášho manželstva.
Stojí to za to.
"Máte deti, ktoré stoja za to aby ste začali písať novú, čistú a ničím nepočmáranú stranu Vášho manželstva."
Tie deti raz vyrastu a moze sa stat, ze ostanu spolu dvaja nestastnici, ktori si nemaju co povedat a okrem tych deti nemaju nic spolocne....
lydusha
Ahoj Peter,snažila som sa toho prečítať čo najviac a viem ťa veľmi,ale veľmi dobre pochopiť.Po 15 rokoch manželstva sa to stalo aj mne,ale opačne,podviedol ma manžel.Veľmi ťažko ozaj veľmi ťažko som sa s tým zmierovala,milovala som ho a zároven nenávidela.Uvažovala som o rozvode,dokonca sme sa rozišli,ale len na tri mesiace a prijala som ho naspeť.Nedokázala som bez neho žiť,tiež som si hovorila,že je to kôli našim trom deťom,ale nebolo to tak,ja som ho velmi milovala a ked som hodnotila náš spoločný život čo sme pekné a čo zlé spolu prežili,tak prevážilo to pekné.Odpustila som mu.....ale nikdy nezabudla.Urobila som za tým všetkým jednú hrubú čiaru a nikdy ozaj nikdy som sa k tomu aspon pred ním nevracala,nevyčítala,jednoducho sme o tom nerozprávali a nerozprávame dodnes.Odvtedy ubehlo 22 rokov,sme už babka a dedko,máme 4 krásne vnúčatá.Táto udalosť spred tých 22rokoch ma veľmi poznačila,ale naučila som sa stým žiť.Nebudem ti radiť čo máš robiť,či sa rozviesť či ostať v manželstve,je to na tebe.
Ahoj Peter,
nejake zakopnutie Tvojej milovanej bolo pred 4 rokmi. Male vykolajenie bolo ospravedlnene velmi vaznymi slubmi, ze nieco podobne sa urcite nezopakuje.
Problem vsetkeho je v tom, ze ani po tak dlhej dobe si to este nepredychal. Hoci nechces pocut nazor od muzov, lebo zrejme su to len reci od nedopiteho pollitraku, prepac, ked v kratkosti zareagujem. Ospravedlnujem sa, ze som si vsetky komentare neprecital v tejto diskuzii. Je ich viac ako zvycajne a uz to Ta moze potesit, ze tolko zien Ti odpisalo.
Nehnevaj sa na moj subjektivny nazor. Mozes moje uvahy vypustit z mysle, ak sa s nimi nestotoznujes. Mas vela priaznivcov, ktori Ti fandia, aby si tu horku pirulu prehltol a siel beztarostne dalej, tak iste Ta moja domnieka nerozhadze.
Sebavedomie je snad prospesna vec, ale nebud tak zahladeny do seba a neprecenuj svoje ego. Uz len to, ako si napisal, ze k psychologovi by si nesiel na pohovor, vyjadruje, ake urazlive je Tvoje "ja". Myslis si, ze len rozomovo slabsi jedinci navstevuju psychologa? Preco odmietas nieco, co vobec nevies ani predvidat, akou radou by Ti mohli pomoct?
Tak isto bolo Tvoje ego velmi zasiahnute pred 4 rokmi a nemienis uznat, ze si clovek, ako kazdy iny (alebo krajsi a nadanejsi), no hocikomu sa to moze stat.
Uznaj, ze Tvoja manzelka urobila velmi vela, ked Ti dokazala slubit vernost na svoj zivot. Viac pre Teba urobit nemohla. Tak sa s tym vyrovnaj.
Ak to nejde, trosku uber zo svojej hrdosti a navstiv psychologa. Ak ani to nepomoze pre Tvoje kludne zaspavanie, radsej sa rozved a netrap seba a mozno svojou podozrievavostou aj svoju stale milovanu manzelku.
Vsetko zalezi na Tebe
lubos
Vieš Lubos, dobrý psychológ neradí ale jeho hlavnou úlohou je ťa vypočuť a otázkami naviesť na to, aby si na svoj problém našiel sám odpoveď. To že k nemu nechcem zájsť, má svoj dôvod (lekár je najhorší pasient).
Tento blok mi v mnohom pomohol a z veľkej časti splnil svoj účel (psychológa). Mám úplne jasno v tom, že chcem ostať s mojou rodinou, lebo moje deti mi za to stoja, aj keď mi raz vyletia z hniezda a ostanem s manželkou sám. To že už zrejme nikdy nebudem veriť svojej manželke tak ako predtým, pochopia tí ktorí neveru prežili. Snažím sa nájsť stratenú lásku v sebe a manželka mi v tom pomáha. Mám ju rád, no Ľúbim Ťa ešte vo mne nedozrelo (možno aj vďaka môjmu egu). A moje hlboké presvedčenie byť manželke do smrti verný sa vyparilo. To či to dokážem, ukáže čas. Tak na zdravie .
Ahojte ženy,
alebo som len hlupák ktorý mal v živote smolu. Na druhej strane, možno pre moje budúce šťastie rozbijem rodinu a vezmem mojim deťom otca.
som ženatý 10 r., máme spolu 2 deti. Pred 4 r. som prišiel na to, že ma manželka podvádzala (4 mes.). Užili sme si s tým doma riadne peklo a keď som to celé predýchal, dohodli sme sa, že udržíme rodinu po hromade kvôli našim deťom.
Myslel som, že sa s tým časom vyrovnám ale nejde mi to a každý deň na to myslím, akí sme mohli byť šťastní. Chcel som dokázať tomu to svetu, že vernosť manželov nie je len nejaká vysnívaná rozprávka - že sa to dá.
Rozmýšľam či to má význam, či by nebolo lepšie s tým všetkým skoncovať, začať od znova, možno by som našiel ženu ktorej by som mohol veriť
Myslím, že som v koncoch, fakt neviem. Čo Vy na to?