Sme mu na obtiaž, Ona a on, Diskusie

Chcem vedieť, či mám ustúpiť, radšej byť ticho, alebo sa s ním nerozprávať, nevariť mu, alebo mu riadne vynadať, proste ako na takéto jeho stavy reagovať. Tak aby sa to už viac neopakovalo.

ústúpiš - pre neho dobre
budeš ticho - pre neho dobre
nebudeš sa s ním rozprávať - pre neho dobre
nevariť mu - pre neho dobre, pojde sa najesť k mamke a bdue mať o dôvod viac ti nadávať
vynadať mu - si myslíš, že teraz to má ešte význam? to si mala riešiť, ked sa to
stalo prvý krát, inak šak skús, len zrejme potom neostane len pri slovnom útoku
na teba
nereagovať - pre neho dobre
aby sa to už viac neopakovalo - utópia?

ahoj mam dost podobny problen a zazivam ho 10rokou ale stim rozdielom moj manzel je na mna a na moje deti este aj lakomy tak odisiel od nas nedava mi zatial nic a on si zije jak kral.cobi nie ked je bez starosti nechal mi nakrku pozicky a veskere poplatky a este ktomu byvam u mami ta ma druheho manzela ktori je este horsi a momentalne skoncim asi na ulici lebo vraj mu mam platit najom aj za manzela ktori uz somnou nebyva. s manzelom som to skusala aj podobrom aj pozlom ale proste uz to ma vsebe je taky a pokial si on neuvedomy co kona svojim spravanim tak snim podla mna nepohne nikto aSPON MOJA SKUSENOST MOJ NAZOR TAK DRZIM PALCE NECH SA TO TEBE PODARI

Clare, a ty sa fakt myslíš, že po tom všetkom, čo si popísala aj v minulých blogoch, že sa niečo zmení, že sa k tebe bude správať pekne? A čo deti? nepamätám si, že by si písala že sa aj k deťom správal špatne /či hej?/ a teraz píšeš, že aj na deti je sprostý. To znamená, že sa to ešte zhoršuje. Neraďiť ti odísť je ako radiť ti samovraždu.
Ja neviem, či ti tu ešte nejaké služobne staršie naničmamky vobec niečo napíšu, lebo vždy je to o tom istom, vyplačeš sa, a nič nerobíš so svojim životom, len vyplakávaš, a ľutujte ma.
Clare, si hlúpa, že si stále s ním.

Vraví sa, že len toľko si ľudia k Tebe dovolia, koľko im Ty dovolíš...Prečo mu dovolíš, aby Ťa toľko znevažova? Ak by si si tie "vybrané slová" preložila napr. ružička milá, kvietok môj....nešlo by to? Možno vulgarizmy preňho nemajú škaredý význam...Používali ich jeho rodičia? No že Ťa to trápi, to chápem....Jedine, že by si mala hrošiu kožu, keď už sa inak nedá....Aj pred svadbou bol takýto arogantný ?
Dakde som čítala, že znevažovanie je základom všetkých psychických porúch...je to možné..

Nie, pred svadbou taký nebol. Možno sa len vtedy držal. Ale asi polroka po svadbe som dostala prvú facku. Pred svadbou mi kedysi hovoril, keď som sa pýtala prečo jeho mama plakala, že tato jej nadá bárskedy škaredo. No neviem, na vonok si ju obaja všetci zastávajú a volajú ju len mamka. Svokor ju doslova obsluhuje. Ona už roky nerobí ( nemusí ) nič. Tak neviem prečo sa muž ku mne nespráva tak ako jeho otec k mame.
Nechcem, aby sa takto ku mne správal. Ale on keď ho to chytí, tak sa správa ako také prasa. A je mu jedno pred kým ma pouráža.
V poslednej dobe pozorujrm, že je sprostý aj na malé. A to mi trhá srdce najviac. Preto sa vždy pohádame, lebo mi vyčíta, že ja im vždy chytím stranu a zastávam si ich. Oni ho podľa neho len otravujú a sú prisprosté ako ich mama. Pritom on má 3 ročný učňák, ja VŠ. Niečo si s tým zrejme dokazuje. Podľa mňa by potreboval nejaké lieky na upokojenie. A hlavne riadne ponaučenie od rodičov, lebo len tých poslúchne na slovo. V 36 rokoch robí len to, čo mu oni povedia.

Ale asi polroka po svadbe som dostala prvú facku.

Ty si naozaj vážiš samú seba? Toto, čo si napísala, sa naozaj stalo?
Potom sa nečuduj, kam to až zašlo.

Píšeš, že s VŠ to nemá nič spoločné .... prepáč, ale ty - vzdelaná, rozhľadená žena sa necháš otĺkať?
Tu je každá rada márna.....

Môžem Ti len zapriať veľa síl

Veď Ti to sám povedal - že si Ťa zobral iba z ľútosti.../ešteže je úprimný.../,tak to nejako naprav. Nechceš radšej muža, ktorý s Tebou je preto, lebo je vám spolu dobre? Jeho zrejme neprerobíš, lebo on to - vyzerá to tak - NECHCE.. ani nechcel - iba z ľútosti...No to je ale dobrák!Chceš s takým žiť? Veď to je peklo...na zemi.

Koľkokrát som si predstavovala aké by to bolo, keby sme od neho odišli. Hlavne, keď mi vykrikuje, že sa vyvaľujem v dome jeho rodičov, že naši všetko chystali len môjmu bratovi. Ten už ale nežije, tak som im dobrá aj ja. No proste, takéto reči strašne bolia... Možno by sa mi trochu aj uľavilo, možno by som bola z toho aj veľmi smutná. Sme spolu 12 rokov - je to aj zvyk. No a deti od neho odísť nechcú. Hlavne tá staršia na ňom lipne. O sťahovaní nechcú ani počuť. Z čoho vyplýva, že nie je na ne až taký zlý. Vrčí, len keď má zlú náladu, keď má veľa práce a nestíha. Inak sa stará. Nemôžem povedať, že nie. No nemám dobrý pocit z toho, keď viem, že na prvom mieste sú u neho rodičia, až potom deti. Ja miesto asi ani žiadne nemám. Na dovolenke zahlásil, že my nie sme žiadna rodina.
Nechcem, aby ma tu niekto ľutoval. len sa chcem vyrozprávať, lebo mi je momentálne dosť zle. A tiaž by som bola rada aby mi niekto poradil. Veď viem, že v každom manželstve niečo je. Aj keď sa niekto tvári, že nie.

Clare a ako vnimas to, ze sa manzel tak vulgarne vyjadruje pred Tebou aj detmi?

Písal som tu o tom, že ma to veľmi bolí a trápi. Vidím, že ani deťom sa to nepáči...

.................a napriek tomu na nom lipnu. Nejak to nejde do kopy.

Tiez sa nad tym zamyslam... Ked je agresivny a nadava Tebe, aj detom, preco deti na nom tak lipnu?

Asi som použila nesprávne slovo "lipnúť". Proste ho majú rady. Na ne nie je taký ako na mňa. Len keď ho chytia tie jeho nervy, ručí aj na ne. Samozrejme, že nie tak ako na mňa.

Joj, je to hrozne smutne.

Draha Clare,

v prvom rade, drzim palce a zelam vela sily.

v druhom rade, vzhladom na to, ze problemy v tvojom manzelstve maju dlhu historiu, dobre si vsetko premysli a ziskaj najprv psychicku pohodu ( aj to sa v danej situacii da, nieco ako posudzovat veci z nadhladu). Tvoje prispevky svedcia o tom, ze prezivas vela bolesti a sklamania.

Akokolvek, tvoja ochota otvorit sa a hovorit o tom je obdivuhodna a je to zaciatok riesenia.
Odporucam ti precitat si nasledujuci blog, najdes v nom vela inspiracii.
http://www.nanicmama.sk/ja-zena/o-ocakavaniach#comment-178194

Možno je to blbosť...ale čo by platilo na Teba, keby si si predstavila, že si ním...?Vopred sa ospravedlňujem, ak som strelila celkom mimo, neviem, len to, že cítiť ako trpíš...Tú Tvoju VŠ asi nevie celkom stráviť, nechce dačo študovať ?(brokenheart)

On a študovať? kedysi som ho nahovárala, aby si spravil večerne maturitu, ale ani počuť. Tak som to nechala tak. Ešte ho štve aj to, že ja sa priebežne vzdelávam ďalej.

clare, ako by sa k nemu spravala a ako by si brala jeho spravanie k tebe, keby si vedela, ze nablizku je muz, ktory po tebe tuzi? ze si objektom niecieho zboznovania?

To neviem. Nič také sa nedeje. Ale asi by ma to tak veľmi netrápilo. Prečo sa pýtaš práve na to?

magic,toto si vystihla uplne super,normalne si mi to zobrala z ust,ved jedna vysokoskolsky vzdelana dama sa predsa neda ponizovat takemu primitivovi/ani sa neospravedlnujem za vyraz/,co nema stipku ucty k manzelke,a co si tie deti odnesu do zivota,ze taketo fungovanie rodiny je normalne? To snad nie.Priala by som jej,aby co najskôr nasla niekoho,kto by jej bol oporou,aj detom,doma ju to zrejme necaka,nech naberie odvahu a ide pokial je cas,drzim jej palce

Amarylys,čo je na tom smiešne?

mila Sonia,mas pravdu,s tym smajlikom so tomu nasadila korunu.myslela som,ze ta ruka na ustach znamena hovorit potichu a vysiel z toho takyto nezmysel.dam si druhy rax pozor,ale myslela som naozaj uprimne,co som napisala v prispevku.Zdravim Ta aj vsetkych,co si toto precitaju,ospravedlnujem sa....ahojte

Clare,prosím ťa,na to že máš vysokú školu sa správaš divne.Vzdelaná,inteligentná žena by toto žiadnemu úbožiakovi nedovolila...problém je podla mna v tebe...tak sa už zobud a rieš to.Alebo chceš čakať kým deti vyrastú a potom konať ,to už bude ale neskoro ked budú mať takéto spomienky na detstvo o ktoré si sa im ty postarala...

Vedela som, že mi tu hneď niekto vytkne VŠ. Podľa mňa to stým nemá nič spoločné.

Možno áno,možno nie...

Nemyslím ,že ti niekto chcel vytknúť Vš.Sonia ti len naznačila že by si to mala riešiť kým nieje neskoro.Traz som čerstvo rozvedená ale to čo píšeš je hrozné ,to môj EX bol oproti tomu tvojnu čajový odvar.Tak sa už zobud.Vš neviská škola ešče nedáva nikomu patent na rozum.
prajem ti veľa sily lebo ju budeš potrebovať.Hlavne nedovoľ aby deti boli toho ponižovania svedkom.

clare11 a ked nerobi ni ze nieje ziadna robota tak aky je? mozno ze ked vie ze je robota tak proste je zly a kto si to odpiska ? no preca ty nemala si mu dovolit uz na zaciatku aby vyskakoval lebo teraz je uz neskoro no mozno nieje? ale ja mam steba pocit ze sa bojis zopriet manzelovi a ze to beres uz tak ze on je hlava a moze vsetko ano to nase babky tak zili .my uz nemusime to trpiet uz ani unas romov to tak nieje co bolo dvrdo zakorenene ale uz jedno .chcela som len povedat ze akosi naucime svojich muzov tak ich mame a ako si naucia oni nas tak nas majuuuu.

clare11...prvu nevyhodu vidim v tom..ze byvate u svokrovcov...to musi byt hroza...tvoj muz sa citi na koni...rodicia ho zrejme podporuju ...ty si tam len cudzinec..neni nad sukromie..co najdalej od jednych aj druhych rodicov...dalej pises ze ti dal po pol roku po svadbe prvu fackuu..?!..snad ich nebolo este aj viac.!!..dalej ze ti nadava do pi..c..tak to je sila..!viac uz ani nebudem pokracovat...podla mna bolo velkou tvojou chybou dovolit mu takto sa k tebe spravat...skutocne je to tak...ze chlapy sa k tebe spravaju tak..ako im to dovolis...takze je cas..dat hlavu hore a stopnut to..!.zacni si vazit samu seba...zajdi so svojim muzom niekam na veceru..alebo vyuzi cas..ked budete sami a milostivy bude mat dobru naladu...skus sa s nim vazne porozpravat...povedz mu..ze jeho spravanie vnimaju aj deti..a nerobi to dobrotu...spytaj sa ho..co mu na tebe vadi..preco ta ponizuje..ze ti to velmi ublizuje...vsetko sa da riesit..ked sa chce...ked sa nezmeni...co ta pri nom drzi..?..coho sa bojis..?nebudes jedina rozvedena...detom otca nezoberies..on nim bude cely zivot..a mozno si budu aj vzacnejsi..a ty dostanes novu sancu...nespravit tie iste chyby..ako pri tomto muzovi...maj svoju hrdost a zacni sa mat rada..

Už pri prvej facke, si sa mala vzbúriť.Muž ktorý udrie ženu, je slaboch,ktorý si svoje mindráky chce ventilovať na žene. Nech skúsi sa tak postaviť seberovnému. A vulgárne nadávať pred deťmi a dokonca aj im?? Je ich sploditeľ.Sú jeho deti. A vlastne ho ľutujem ,je chudák. Lebo má možmo už úplne prázdné srdce. Alebo sklerózu.Zabudol milovať . Ale ver ,ja by som mu to netolerovala vôbec. Deti sú ,boli a budú stále mojou prioritou. Na ne nedopustím nikdy v živote. A vieš prečo??? Lebo sú moje , ja som ich priviedla na tento svet ! Ja som ich vychovávala,s láskou a úctov ku všetkému a všetkým. Prepáč ,to je môj názor a pohľad. A veru,ak dospejú, môže sa ti stať,že ti budú vyčítať aké mali detstvo..Čo im povieš???

Veru tak, najvyšší čas. Rýchlo sa spamätaj.

Clare, čo vyrastie z detí, ktoré vidia takýto chorý vzťah deň čo deň? Bude tvoja dcéra iná, keď vyrastie? Alebo bude pokračovať s nejakým vulgárnym násilníkom, ako to videla u svojej mamy? Bude sa ti dobre pozerať, ako tvoju dcéru niekto bije a osočuje; prípadne ako syn bude otĺkať a osočovať nevestu?!

Na pedagogickej škole ste určite mali aj hodiny psychológie; hlavne detskej psychológie. Vieš, čo im dávaš do života? Nevyhováraj sa, že otca ľúbia; jasné, že ho ľúbia, je to ich otec; keď od neho odídete, on neumrie. Môžu s ním tráviť toľko času, koľko chcú a o koľko on stojí. Nenechávaj takéto rozhodnutie na deti; ony nevedia posúdiť, ako im bude bez neho; je to z tvojej strany vážny ALIBIZMUS.

Veľmi-veľmi ti držím palce, aby si KONEČNE vyriešila situáciu v prospech svojich detí a seba.

Konvalinka

Baby , a napadlo vás, niektorú, že Clare nemôže odísť ? Že človek po psychickom ponižovaní a v strese nevládze konať tak , ako by mal ? Že ho obklopuje klietka z negatívnych myšlienok, nadávok a vlastnej nemohúcnosti ? Že po napísaní blogu a vašich radách ako má odísť sa len utvrdí v tom, že je menejcenná, lebo nedokáže odísť, a po ďalšej hádke a nadávkach si ešte znova vtlčie dohlavy že je menejcenná .... Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou a v tomto prípade hrá ešte aj jej psychika proti nej.
Samozrejme, že Clare môže odísť. Fyzicky. Nikto ju nedrží. Ale ja si myslím že potrebuje aby niekto dofičal na aute, nabral milú Clare so sebou a odviezol k rodičom, na chatu, alebo kam do prdele sveta, nech sa môže trochu zreparovať. A bez detí !!!! Keď tak svojho ocinka ľúúúúbia, nech s ním načas ostanú o samote. Hladom nepomrú a keď sa im otvoria oči za ten čas, tak bude len dobre. Clare si teraz hneď povie : "Ale to sa nedá, nemôžem tie chúdence nechať v tom dome. " Za a, nie sú chúdence, za b, ty sa potrebuješ dať dokopy a za c, aspoň mangel uvidí zač je toho loket. Nech sa stará.. Nelúbi sa mu to ? Potom môžeš aplikovať všetky nadávky ktorých sa ti od neho dostalo(aj keď trošku inteligentnejšie) .....
Clare, ako píšeš hore, vaše hádky sa dajú zmeniť. Ale to by si musela odísť na fest dlho, prejsť nejakým psychologickým sedením, alebo nejakou zmenou osobnosti, aby si sa vrátila ako sebavedomá dáma. Ibaže keď uvidí, aká kráľovná sa z teba stala, asi sa uchýli k fyzickým násilnostiam. On to nechce. Chce jedno udupané, zničené indivíduum, na ktorom sa môže realizovať....
Takže kto podá Clare pomocnú ruku zvonka ? Kto ju "ukradne " a dopraví na bezpečnejšie miesto ?

Mám ináč takého tušáka, že jej rodičia ani nevedia , čo sa deje.....

AB, keď sa ti bude chcieť, prebehni Clarine staré blogy; bolo ich tu už hodne. Aj o jej vlastných rodičoch, aj o svokrovcch, aj o možnostiach, kam ísť...

Príde ten deň kedy to bude vedieť spraviť, keď na to dozreje a pochopí, že "tudy cesta nevede" a hlavne pochopí, že "JA SOM NIEKTO" a nenechá sa ďalej ponižovať......

A vtedy je namieste pomoc z našej strany ..... "dievčatá, neviete o nejakom bývaní? dievčatá som vo finančnej núdzi, dievky potrebujem právnika, ...." ....vtedy je potrebné spojiť sily (ako sa tu už neraz stalo) a pomôcť ako sa len dá .....

Ale vzťahy ...vzťahy .... tie svoje si musí upratať každý sám

Takže kto podá Clare pomocnú ruku zvonka ? Kto ju "ukradne " a dopraví na bezpečnejšie miesto ?

Kto sa bude o nu nadalej cely zivot starat a vodit ju za ruku?

Nikto.
Tak ako ju nikto nema co unasat do bezpecia, tak za nu ani nemoze riesit jej zivot. Bohuzial na toto je kazdy sam. Tak ako mna nikto neunasal do bezpecia, ale sama som isla zo vztahu , v ktorom sa po dobrom nedalo, tak to rovnako musi chciet a dokazat sama Clare. Plati stare zname: Kazdy je strojcom svojho vlastneho stastia.

Clare je dospelá a svojprávna. To nie je o tom, že by jej niekto nechcel pomôcť. To je o tom, že prvý impulz musí ísť od Clare. A ona od manžela nechce odísť - hoci jej to tu radíme pomaly rok...

Nechce, alebo nevie ?

Afterburner, ale rozhodnúť sa musí Clare.

Aj keby nevedela, nevládala odísť - môže začať chodiť k psychologičke, aby sa naučila, ako to zvládnuť.
Ale aj psychologičku sme jej už márne radili...

Clare, prosim ta, neviem sa dostat k tvojim starším blogom.
Vymazala si ich...?
Ak ano, je to skoda - bolo tam vela mudrych slov.

Vsetko dobre .

Lobelka, ja som ich našla bez problémov...

aha, tak bude problem u mna...mne idu natiahnut blogy inych dievcat v pohode, ale clarine mi nejdu. Chcelasom sa k nim v klude vratit a ozivit si ich. Ospravedlnujem sa, hadam zajtra...

clare prosím ťa ako chceš zmeniť to že ste tvojmu manželovi na obtiaž? samotný nadpis tvojho príspevku je veľavravný...Ako sa dá niečo takéto zmeniť? Keď nájdeš odpoveď na túto otázku tak sa pohneš z miesta...
Buď objavíš Ameriku a prídeš na spôsob ako sa to zmeniť dá, alebo sa pobalíš a odídeš...Ale tá tretia možnosť v ktorej ostávaš už pridlho nie je tá správna možnosť...

mila clare mam manzela ,ktory vyrastal v takomto prostredi a poviem ti nasledky ma doteraz (psychicke).Na otca nepovie inac ako k...t a to je uz mrtvy .Tyral ich fyzic. aj psych. .A co nato jeho matka nic NECHALA BIT SEBA AJ DETI (byvala vo svojom).Mas rodicov dom ,ktory maju bude raz tvoj tak naco ostavat vo vztahu kde nieje laska,ucta ani pohladenie kde su len urazky .Dam ti otazku co myslis ake budu tvoje deti ked budu starsie a budu mat svoje vztahy ako sa budu spravat vo vztahoch.Skus sa porozpravat s nimi co si oni myslia o otcovi ci chcu takto zit aby po nich niekto ziapal a urazal ich aj ked je to ich otec maju pravo na pokojny zivot .Ja by som ti odporucila zbal sa a odit byvat k rodicom vas vztah nema perspektivu(podla toho co pises a si tu uz pisala).Si zamestnana ,na deti ti bude platit a k tomu rod,prid.(tych nie je vela),ale aj tak ..

Len Ty môžeš pomôcť svojim deťom, aby nevyrastali v takomto devastujúcom prostredí, odrazí sa to na ich psychike neskôr...budú málo sebavedomé, zakríknuté alebo naopak agresívne...Urob SPRÁVNE rozhodnutie...a pomôž si.Si zodpovedná za zdravie svojich detí.Naštartuj sa cez návštevu psychologičky a pôjde to, budeme Ti držať palce...Keby som mohla vrátiť čas...ale nedá sa....takéto príbehy majú veľmi smutné pokračovania...dupni už na seba, musíš sa poriadne nahnevať a povedať razne NIE !

clare, nedokážem pochopiť prečo si tak ubližuješ? Ubližuješ sebe i svojim deťom. Ja chápem život ako boj. Taký ten rytiersky, aký je v rozprávkach. Keď priletí drak, každý si môže zvoliť, buď bude trpieť, kŕmiť draka a neostane mu nič, iba živoriť, alebo sa mu postaví a vybojuje si svoj život späť.
Ale pozor, keď hovorím o boji je to obraz voľby, AKTÍVNEHO rozhodovania sa a konania.
Clare, tvoj život je v tvojich rukách a neobetuj ho drakovi. A tým drakom nemusí byť len tvoj manžel, ale aj tvoja nerozhodnosť a neschopnosť konať.
Clare, veľmi ti držím prsty a prajem tebe a tvojim deťom všetko dobré.

Clare čítam tvoj smutný život pol roka po svadbe aby mi dal facku by som ho nakopla do g... že by zabudol ako sa volá je ťažké ti radiť aj tak si spravíš po svojom len na duši ťa hreje že ťa trocha povzbudzujeme a to je málo ja by som išla za mamov mamu to bude trápiť najviac ale ona jediná ti najlepšie poradí.Si VS zamestnaná nenechaj sa urážať .Držím palce.

Moji rodičia vedia, čo sa deje. Mama je stále nervózna, podráždená, nechce nič počuť. Keď o tom začnem hovoriť, večne s pohádame. Má svojho trápenia dosť. Hovorí, že jej len pridávam. Ke´d som jej kedysi povedala, že mi dal facku, jej reakcia bola: "No ale prečo? Teba bije tvoja huba. Že som isto vyrypovala, mala som biť ticho, že ona ma pozná aká som, že so mnou sa nedá vydržať,...
Už asi 3 krát som odišla k rodičom. To ešte v začiatkoch. Raz na tri mesiace. Vtedy si raz za čas prišiel pre deti. Po čase sme sa vrátili. Asi 2 krát prišiel po čase pre nás. Posledný krát na tri týždne. Vtedy neprišiel za deťmi ani nezavolal ani raz. Bolo to pre deti hrozné. Aj pre mňa. Počúvať deti ako sa stále pýtajú kedy príde tato, kedy pôjdeme domov,... No na zbláznenie. Videla som, že sa trápia. Jednak, že stratili svoj domov, že nie sú pri tatovi,...
Ja som sa nakoniec s nimi vrátila sama. Asi sa so mnou naozaj nedá vydržať. lebo s mamou sa síce máme rady, ale nevydržíme spolu ani dve hodiny bez toho, aby sme sa nepohádali. Obidve sme prchké povahy. Okrem toho som nezniesla, keď mama očividne uprednostňovala staršiu dcéru pred mladšou. ja som sa na to nemohla pozerať. Mladšia sa trápila, bola u nej neschopná, nič podľa nej nevedela, vykrikovala, že s ňou mám ísť k psychiatrovi,...( pritom učiteľky v materskej, ju doporučili do ZŠ pre nadané deti. Aj otec to videl a hádali s a preto, tak som radšej od nich odišla zase k mužovi. Ale ona takéto rozdiely robila aj medzi mnou a bratom.
Na druhej strane mi rodičia už párkrát povedali, že poprerábajú doma môžem sa tam s deťmi presťahovať. Deti ich oboch majú radi. Naši sa im fakt venujú. Teraz už sa trochu zmenil vzťah mamy a mojej mladšej dcéry.
Neviem, som naozaj neschopná a nerozhodná. Uvedomujem si to. Na svoj vek a vzdelanie by som sa mala určite správať inak. Ale ja to nedokážem. Neviem, čo musí prísť, aká rana, aby som sa konečne rozhodla.

ži tak ako žiješ, bez lásky, bez úcty, bez vidiny lepšieho života, nechaj po sebe dupať, ziapať, oplieskavať sa, nechaj si nadávať do p...c a neviem čoho ešte, ono je to predsa normálne, aby takto fungovala rodina, nechaj si denne vravieť od muža, že si ťa vzal len z lútosti, a nechaj si neskôr, keď deti pochopia, vynadať práve od nich, že si neschopná, že ich otec mal celý ten čas vlastne pravdu, pretože si nič proti tomu neurobila. A ke´d ti vlastné dieťa povie, že si p... , tak to už bude taká rana, ktorá ťa konečne nakopne?

Fúúúú, aj ja sa prikláňam k odchodu bez detí. Odôvodnenie: dovolenkujem, nerušiť! Ale zase k rodičom? Keď to takto prebieha? To radšej niekam inam...Ale kam? Na dva-tri týždne?

Deti sú aké veľké? Ich neštve, že sa k tebe takto správa? Náš otec keď vyvádzal, nevedela som mu prísť na meno a hrozne som mame zazlievala, že mu zakaždým odpustila a urovnali to. Takže sa im čudujem. Alebo si tak zvykli na to nadávanie otca na tvoju adresu, že im to ani divné nepríde? Tak potom uvažuj sama, k čomu to dospelo.

Skúsila by som aj takú vec: kebyže má fakt dobrú náladu, začala by som slovami:
"Vieš čo? Vidím sa tak o 20 rokov. Sme na návšteve u vydatej dcéry - alebo ženatého syna. Pozvali nás na obed. A po nejakej prkotine sa odohrá pred nami scéna: mladý začne škaredo nadávať trebárs dcére aká je to piča, že na stole chýba trebárs soľ?! Kto ťa to vychoval? Aké gebe je z teba? Hlupaňa hlúpa, to nevieš základné veci? A takto to s tebou ide životom stále! Že som si ťa bral, chuderu úbohú..."

Nemyslíš, že by oči doširoka otváral? A vzápätí vstanem a idem po svojom. Nech premýšľa.

A deťom zazlievam, že sa do otca nepustia na tvoju obranu. No fakt mi uniká, aké sú veľké. Ak drobizg, tak beriem späť. Ale ja som intenzívne vnímala situáciu okolo našich od útleho malička.

Majú 6 a 8 rokov.

Nikdy ti nepovedali nič na to, ako oco hovorí mamine?

Clare, nechces pocut, ze mas odist, ale ako sa spravat ...
Ale to sa jednoducho neda, pretoze mam pocit, ze jeho nezmenis - tak bol nauceny z rodiny, toto je jeho prirodzene spravanie - cim bude starsi, tym bude frflavejsi a vybusnejsi a uz ta nebude mat vobec za nic

Nebral si ta z lutosti - to je somarina - taketo veci moze tvrdit len clovek s velmi nizkym sebavedomim, ktory ta chce co najhlbsie udupat, pretoze si uspesnejsia ako on - a to maloktory chlap prekusne a vzdy ho bude uz len pohlad na teba rozculovat, lebo mu v skutocnosti ukazujes, aky je neschopny ...

Pribeh z nasej rodiny nemal az take grady, ale v niecom vidim paralely:
Moja maminka (VS) sa zalubila do otca (VS) z typickej sedliackej rodiny. Ona ucitelka - komunistka, lebo vtedy ucitelia museli byt komunisti, ak nechceli mat problemy... - z mesta, on chlap z dediny. Doviedol ju byvat do rodicovskeho domu, kde byvali jeho rodicia - samozrejme bola pre nich nic, asi aj hanba rodiny, nenasla tam ziadne porozumenie. Otec ked sa opil, tiez na nu skaredo vykrikoval, nadaval na stranu (ale v podstate len preto, ze jeho tam nevzali, lebo bol alkoholik), urazal ju, bil, nadaval na jej rodicov a toto sa zhorsilo, hlavne ked ho kvoli alkoholu prepustili z prace ...ona bola ta najhorsia - a to sa popri svojmu zamestnaniu musela doma starat aj o kravy, ktore kupil ked zostal nezamestnany a chcel na nich zarobit majland, a ine zvery, spracovavat mlieko a vsetky vyrobky z neho, starat sa o nas, robit na poli ...
Tiez nevidela vychodisko, nevedela, co robit, ako odist a kam - ved s jej otcom by sa len hadala - hovorila vzdy, ze je medzi dvoma mlynskymi kamenmi, ze by sa najradsej hodila pod vlak ...
K raznemu kroku sme ju museli dotlacit az my - jej takmer dospele deti - inak odist nedokazala, aj ked to bolo doma peklo - a teraz je strasne rada, ze to dokazala :)

Asi sa bojis, ze tvoj odchod bude vlastne potvrdenie tvojho zlyhania v zivote, ze sa budes hadat s mamou, ze ti to deti budu vycitat, ... ale ono je to presne naopak - rozvedene tyrane zeny ti potvrdia, ze ich odchod bola ich vyhra - najlepsia vec, ktoru v zivote spravili
dospievajuce / dospele deti z rodin, kde matka bola tyrana otcom a nedokazala odist ti mozu casto povedat, ze to rodicom - ale ani nie tak otcovi - tyranovi - ale MAME vycitaju, ze to nedokazala ...
A hadky s mamou nebudu boliet az tak, ako urazanie od cloveka u ktoreho mas pocit, ze s nim musis zostat cely zivot ...

Zvaz si to, naozaj sa nad tym zamysli a snad nechces, aby ta deti v puberte nazyvali neschopnou ubochou p..ou, ktora v zivote nic nedokazala a este im aj znicila zivot ...lebo hlavne dospievajuce dcery vedia byt pekne hnusne ...

tak sa dievca preber, pozbieraj a sprav to,inak to naozaj zanecha stopy aj na detoch a vychove ich deti ... - pripadne ti povedia pri otazke vnucat, ze oni budu zodpovednejsi ako ty s manzelom a radsej neprivedu na svet deti, ktorym pokazia detstvo ...a to fakt bude boliet

no a co sa tyka normalnosti/nenormalnosti vasej rodinnej situacie - bohuzial, ked vidim ine prispevky v blogoch a situaciu v mojom sirsom okoli, tak spadate do slovenskeho stereotypu, priemeru, cize "normalu" ...
tak prosim, prispej aj ty k tomu, aby na slovensku "normalne" rodinne vztahy konecne vyzerali inak a nie ako stereotyp ubitej zeny s vulgarnym muzom - tyranom

strasne ti drzim paste a myslim na teba

Rady že ho staroba zmení sú o ničom nezmení má to v génoch.Rada by som si to z Tebou vymenila aspoň na dva dni čo by odo mňa dostal ani by nezaspal. Deťom by som povedala že ako sa k nám správa určite to aj vidia ale nič nepovedia dnešné deti sa moc nemiešajú do rodičov. Ja by som si našla podnájom prácu máš bude Ti platiť deti budú bez urážok a Ti bez ponižovania a možná na Teba niekde čaká rozvedený čo si Ťa bude vážiť aj tvoju prácu a budeš banovať že si ták dlho trpela. Ale ten krok je na Tebe urážky alebo kľud. A prestaň sa už obviňovať a hľadať na sebe chyby,nemysli negatívne pozitívne že všetko bude dobre držím Ti všetky prsty.

A inak som zabudal niečo: tak ako je hŕba chlapov, čo majú problém s tým, že ich manželka zarobí viac, alebo zastáva vyšší post v robote, tak majú problém aj s tým, že má vyššie vzdelanie. Nepovedala by som priamo, že v jednom kuse, len čo ráno vstane, začne sa vŕtať v tom: aj ja chudáčik, šak ona má školy a čo ja? - ale kdesi v podvedomí ich to zožiera. Mala som šéfa, čo so svojimi ženami robil veci šialené - ponižoval, bil, nadával - detto v robote k svojmu spoločníkovi, ktorý mal VŠ. A napriek tomu mu denno-denne dávkoval na plné hrdlo (rozumej s vrieskaním)pred nami aj klientami, aký je to len ko...!

A to mám ísť ešte s ním na svadbu jeho krstnému. Bude tam celá svokrina rodina, vrátane jej. No neviem sa dočkať!

a co keby si sa skusila vzopriet a neist?
Bude chciet vediet preco, tak mu na rovinu vysvetlis, ze ty s hulvatom, ktory ti nadava do p..c nechces ist, aby sa predvadzal este aj pred celou rodinou ...

asi sa mi lahko pise, ale aspon mu das najavo, ze ti to vadi ...

Mňa tam nikto nenúti ísť. Ale osobne si myslím, že deťom tam bude lepšie s oboma rodičmi ako len s tatom. Veľmi sa tam tešia, ešte na žiadnej svadbe neboli. Tak im to nechcem pokaziť.

Clare, skús, čo ti radí citronka. Kľudne mu povedať že nejdeš, lebo sa obávaš, že opätovne zažiješ hanbu. Skús! Možno ho takýmito nenásilnymi náznakmi ´dovedieš k tomu, že začne premýšľať. Noeznamuj mu to urazene, krikom a pod., ale snaž sa mu to úplne normálne oznámiť. Vieš čo? "Na tú svadbu vychystám deti aj teba, ale ja nepôjdem."

zasa sa tu hadze hrach o stenu.
clare, ja ta nelutujem. Prejdi si svoje doterajsie blogy. Je to stale o tom istom, dookola. a uz ma to teda pekne stve. Vasa rodina je zrela na to, aby sa do vas obula socialka. Dobrovolne vystavujes svoje deti psychickemu tyraniu. Si za ne zodpovedna. Ked uz teba bavi spravat sa ako masochista, mala by si brat ohlad na svoje deti.
CO si urobila doteraz, aby si svoju situaciu zmenila?
Eva

Eva, s tou sociálkou si to prehnala. Nemyslím, že moje deti sú psychicky týrané. Ani tak nevyzerajú. Nie všetky dni sú takéto. A neodišla som zatiaľ len kvôli nim. Oni nechcú!
P.S: Ono sa dobre vyskakuje tomu, kto nie je v mojej koži. Pochopí až ten, čo niečo takéto zažije. A na 80% by sa vtedy nezachoval tak, ako silácky tu vyskakuje.

ked myslis...
kazda vyhovorka je dobra...
vobec sa mi nezda, ze by som to prehnala. Citaj reakcie dievcat, ktore doma zazili take prostredie, ako zazivaju tvoje deti.
Eva

clare, stále hľadáš možnosti, prečo to nejde, skús už konečne začať hľadať možnosti, ako to pojde.

tiež nechápem, ako možu deti chcieť zostať pri otcovi, ktorý sa k nim správa špatne a ešte špatnejšie sa správa k ich matke. Alebo že by už brali správanie vo vašej rodine ako normálne? že tak je to, tak to má byť, inak sa nežije? že toto je normálny systém fungovania rodiny - mama je p...a, deti sú sprosté, otec len kričí a uráža, a mama plače, že to nevie zmeniť?
eva má pravdu, sociálku na vás. Pretože nielen tvoj muž, ale aj ty ubližuješ svojim deťom. pretože ich nechávaš žiť v takom chorom prostredí. Už je asi márne písať, keď nemyslíš na seba, mysli aspoň na deti. A nezačni zas s výhovorkami typu, ale deti na ňom lipnú, ony odísť nechcú. Blud.

Eva

Sociálku na nás!! No tak to by asi musela prísť do každej druhej rodiny. Moje deti majú všetko čo potrebujú: hračky, jedlo, teplo, svoju izbu, PC, dovolenky, milujúcich starých rodičov (mojich ), kamarátky, bazén,... Nestrádajú v ničom. Ich otec ich má rád a aj ja. Kúpime im všetko, čo chcú. Fakt je ten, že by sme sa nemali stále hádať, lebo tým im veľmi ubližujeme. Ja si to uvedomujem a veľmi ma to trápi. Už stokrát som si povedala, že keď to nejde inak, tak aspoň ja sa zmením. Viem ako to vplýva na deti a nechcem, aby dopadli tak, ako ja. Ja som detstvo prežívala podobne. A vaše reakcie ( niektoré ) ma utvrdzujú v tom, že toto nie je dobre. Podvedome cítim, že ak sa toto nezmení odídem. Len asi to chce ešte čas. Aby som sa k tomu odhodlala...
A asi to tak tu z toho čo som tu napísala vyzerá, ale ja nie som až taká puťka, ako by sa stalo. Keď mi nadávajú, nesedím ticho v kúte, ...

clare,
preco si myslis, ze by musela prist socialka do kazdej druhej rodiny? myslis, ze kazda druha rodina zije tak, ako vy? Ja pevne verim, ze NIE!!!
To, ze maju vase deti materialne zabezpecenie, je fajn, ale ale podla mna stradaju v niecom ovela dolezitejsom a to je rodinna pohoda. Mnohe deti nemaju PC, vlastnu izbu, dovolenky, bazen..., ale maju rodicov, ktori sa lubia a vazia si jeden druheho. Verim, ze tie deti su stastne a vyrovnane. Tvoje deti zazivaju stres a dostavaju velmi zly vzor spolunazivania.
Clare, nie je mojim cielom ta ani urazit ani nahnevat. Len sa ta pytam: co si doteraz urobila, aby sa tvoja situacia zmenila?
Eva

si mi zobrala slová z úst, príspevok v tomto zmysle som mala už napísaný, ale prišlo mi to potom v podstate zbytočné posielať, radšej som jej skopírovala je príspevky, aby aj ostatné kočky videli, že s clare je ťažká reč, a akákľovek pomoc či rada pre ňu ju zbytočná, pretože stále nič nekoná,len sedí a lamentuje a vraj neni taká puťka, za akú ju tu už skoro všetci majú.

Najskôr by som chcela povedať, že veľký podiel na to, že sa hádame, mám aj ja. Som človek nervózny a keď sa rozčúlim, vykrikujem na neho, čo sa mu zrejme nepáči. Vlastne on mi sám od seba nezačal nadávať nikdy. Ja som vždy začala s krikom s nejakým vyčitovaním, no a on mi vysvetlil kto som. Samozrejme, že to nemusí robiť takýmto primitívnym spôsobom. Je to zase jeho chyba, že sa nevie ovládať. keď sa rozčúli, vtedy by človeka aj prizabila vykrikuje ako prasa. je mu jedno pred kým.
No a čo som urobila?
Viackrát som sa s ním pokúšala porozprávať v kľude o tom, ako by sme sa mali ku sebe správať, aby sme neubližovali sebe, ani deťom. Dokonca som to skúšala aj písomne. Lenže on vidí chybu len vo mne. Ja mu stále nedám pokoj a nadávam mu, vyrypujem... Chvíľu je pokoj a potom sa zase všetko opakuje.
Bola som aj u psychiatra, dala som si predpísať lieky na upokojenie, aby som nebola stále nervózna, podráždená, nehľadala dôvody na hádanie.
Rozprávala som sa o tom všetkom aj s deťmi. Ale neodsťahovala som sa, to som ešte neurobila.

ježíš clare, si nejako protirečíš, pozri sa:

http://www.nanicmama.sk/stari-rodicia/svokrovci
http://www.nanicmama.sk/ona-a-on/muz
http://www.nanicmama.sk/stari-rodicia/svokrovci-ii
http://www.nanicmama.sk/ona-a-on/ja-sa-raz-zblaznim
http://www.nanicmama.sk/ona-a-on/smutne-vianoce
http://www.nanicmama.sk/ona-a-on/prosim-o-vas-nazor
http://www.nanicmama.sk/ona-a-on/darcek
http://www.nanicmama.sk/ona-a-on/uz-nevladzem
http://www.nanicmama.sk/ona-a-on/je-to-stale-horsie
http://www.nanicmama.sk/ona-a-on/je-moj-muz-psychicky-normalny

a ty stále tvrdíš "Podvedome cítim, že ak sa toto nezmení odídem."

Pekný deň prajem, mám 19 rokou a v detstve dostala som všetko ako aj ty píšeš:
hračky, jedlo, teplo, svoju izbu, PC, dovolenky, kamarátky, bazén, značkové oblečenie, a veľa-veľa peniazi...

No a teraz? Chodím k psychiatričke a beriem lieky na spanie na upokojenie...
Moja mama bola veľmi milá, dobrá, všetko mi kúpila, keď nepila, no keď pila bola neznesiteľná, aj ja som bola p... aj iná, no ešte len ako 12 ročná...
Ako 14 ročná už každý večer radšej už som išla s kamarátmi von(s chlapcami, no nebola som kurva, len vychádzala som lepšie s chlapcami) rozprávali sme, a zvykla som byť vonku do 11, potom moja mama alkoholička už spala...

No a teraz? Najviac nenávidím otca, on "len" chodil do roboty, radšej pracoval ako by to vyriešil... S mamou nerozprávam, no ešte žijem doma, aj teraz pije, otec ako pred aj predtým pracuje a pracuje. Mám priateľa aj on mal podobné no nie celkom také problémy doma... Niekedy veľmi strašne pohádame sa, nejaké veci mi nervy nevydržia, minule som čakala na lekára asi 4 hodiny no bolo to na mňa veľa a mala som záchvat zúrivosti... No mám čo ďakovať rodičom aj bazén aj peniaze aj všetko.... Neviete to predstaviť aká bolesť to je...

Viem, že mnohí ľudia neznášajú podobné reči. Myslia si, že sú to bludy, nezmysli, a mudrovanie. Ale predsa sa vyjadrím.

Clare tvoja situácia je staršia pokiaľ viem, a už si niekoľkokrát písala podobne ladené blogy. Takže mám dojem, že sa zrejme nič nezmenilo. Budem písať viac všeobecne, ako konkrétne.

Spôsob vášho spolužitia je založený na dvoch úlohách "KAT" a "OBEŤ". Úlohy a obsadenia sú jasné. Vieme kto je kto. Teraz k tomu prečo to tak je a prečo "nevieš", "nechceš", "nemôžeš" s tým niečo robiť.
Každý človek sa rodí s istýn stupňom energetického potenciálu / to na vysvetlenie dostupnosti energie /. Malé deti sú napojené na univerzálnu energiu. Čím viac starnú, a viac rozumejú svetu dospelých, tým viac sa prerušuje spojenie s univerzom /bohom, allahom.../. Až nakoniec zanikne. Preto si ľudia podvedome hľadajú iný zdroj energie. Hľadanie energie častokrát deti odpozerajú od rodičov, a v iných sociálnych vzťahoch. Niektoré spôsoby hľadania spôsobov máme v génoch /nápadne podobné dedičné vzorce správania/, niektoré si nesie naša duša z iných životov.
Pokiaľ si nie sme vedomý týchto vecí, v niektorých našich životných situáciach prepneme na autopilota a napĺňame rôzne druhy vzorcov správania a cítenia sa. Tieto vzorce fungujú, ako filtre. Tomuto všetkému ešte napomáha naša myšlienka o nás samých. Niektoré filtre sa tak stávajú silnejšími a podporia tak našu myšlienku o nás samých.

Preto ak by si chcela zmeniť svoju situáciu, bolo dobré asi toto. Treba zistiť čo si o sebe myslíš. Ako vnímaš samú seba. Je dobré zistiť, ktoré situácie na teba pôsobia silne emocionálne. Hlavne situácie v ktorých sa cítiš zle - lebo tie ťa oberajú o energiu a robia ťa pasívnou. Tiež je dobré pospomínať, ako sa vo vťahu správali tvoji rodičia či prarodičia. A vylúčiť, alebo potvrdiť tak zdroj vzorcov.
Túto prácu nikto nedokáže spraviť lepšie, ako ty. Je to jedna z ciest, ako niečo urobiť so svojou situáciou. Samozrejme ak chceš.
Základ tejto cesty je, aby človek úplne, alebo aspoň čiastočne odložil to, čo ho paralizuje. Potom získa vyšší energetický potenciál. Zruší deštruktívne filtre a môže vidieť veci v jasnejšom svetle.

Celým týmto ti chcem povedať, že jediný človek, ktorý sa môže zmeniť je len ten, čo po zmene túži. Nikto nezmení človeka, ktorý k tomu nedá súhlas. Nikoho nemožno žiadnym naliehaním zmeniť pokiaľ sám k tomu nedá zvolenie.

Veľmi zaujímavé. porozmýšľam o tom. Ale určité súvislosti už vidím. Napr. v tom, že čiastočne kopírujem správanie mojej mamy. Kto si prečítal moje staršie príspevky, vie ako som vyrastala.

Je dobré vziať do ruky papier a pero a napísať si pod seba veci, ktoré ťa pripravujú o silu, ktoré cítiš ako ukrivdenia, poprípade také čo sú voči tebe krajne deštruktívne.
Potom ku každej takto popísanej situáci je dobré si napísať, aký stav by ti vyhovoval, aký pokladáš za správny.
Keď to budeš mať, vedľa toho sa napíše čo konkrétne sa s tým dá robiť. Najlepšie vec ktorá ťa nijak nestresuje, naopak ťa to riešenie teší.

Je v hodné nechať si na to všetko čas. Pekne poporiadku prebrať každú deštruktívnu situáciu a premeniť ju na pozitívnu. V mysli si predstaviť situáciu a jej nové lepšie riešenie. Také, ktoré ťa teší.

Napr.

Manžel na mňa kričí, keď sa mi niečo nepodarí

Vyhovovalo by mi, keby pochopil, že aj ja som človek a som omylná a mám právo na chyby. Ideálne by bolo keby ma objal, alebo aspoň chytil za ruku, a povedal nevadí.

Čo sa s tým dá robiť tu a teraz ? Keď mi situácie nebude vyhovovať odídem z nej. Nebudem obeťou KATA, lebo nie som OBEŤ.
atď.

Veľa úspechov a pozitívneho myslenia prajem

Ja som sa chcela opýtať na dôvod Tvojho narušeného sebavedomia ...takže mama? A potom: ktoré situácie a lebo činy /tiež od ktorých ľudí/ Ťa paralyzujú ? Teda oberajú o energiu? Kto Ťa teda v živote najviac zneisťoval - v detstve mama? Teraz manžel?Aj iní ľudia ?Kto v Teba verí /okrem nás samozrejme/ ? Si teda zneistená? Nie je toto psychoteror?A čo je psychoteror? Sa pýtam všetkých /nemám v tom celkom jasno ani ja/....ďakujem.
/Baby, ušiel mi autobus, čo sa neviem od čítania odtrhnúť - teda, to už ani argentínske telenovely nemajú šancu.../
Laura, nedaj sa...hľadaj spôsoby ako sa to dá - nie dôvody prečo sa to nedá...

clare, prosím Ťa zmobilizuj konečne sily a začni to riešiť hlavne kvôli svojim dcéram...ak budeš pokračovať v tomto živote, je veľká pravdepodobnosť, že životy Tvojich dcér v manželstve budú podobné ako Tvoj - poznajú to predsa z domu. Toto chceš? Pre toto ich vychovávaš? Aby ich raz nejaký zakomplexovaný chudák otĺkal a urážal? Hádam nie!!! Samozrejme, že majú otca rady, je to predsa len ich otec, no aj v prípade Vášho odchodu sa to dá vysvetliť vhodnou formou, nie sú už predsa až také malé, aby to nepochopili: nemáte sa už s ockom radi, nerozumiete si /čo koniec-koncov vidia a vedia/ ale ony sa s ním predsa stále môžu stretávať...nebudú jediné z rozvedenej rodiny, neboj sa. A radšej z rozvedenej, ako z vnútorne rozvrátenej

Áno, aj môj život je podobný, ako život mojej mamy. Tiež ma to veľmi bolelo, keď sa naši hádali. Otec na mamu vztiahol párkrát ruku, vtedy sme si ju s bratom zastávali. Otec veľa pil. Mama ho údajne podvádzala. Neviem doteraz, kde je pravda. No som rada, že to naši spolu vydržali, že sa nerozviedli. Aj keď ma to dosť poznačilo. Naši sa však úplne zmenili a žijú priam vzorovo. Len škoda, že to nebolo vtedy, keď sme boli malí.

clare, v istom zmysle súhlasím s polárkou.
Začnem takto:
1. ROZHODNI SA či chceš situáciu meniť
2. Ak áno, porozmýšľaj ako by sa to dalo (nemusí to byť jednoznačne odchod)
3. Ak nevieš ako zmenu previesť, choď za niekým, kto ti možno poradí (možno práve teraz to robíš, keď píšeš sem)
4. Všetko zváž a začni jednať. (A to ide lepšie, keď si človek dookola neopakuje, že sa to nedá a ja to nedokážem)

Ty clare, máš podľa mňa veľmi nízke sebavedomie a tvoj manžel ti ho pravidelným deptaním viac a viac znižuje. Nedovoľ mu to. Nie pre to, že je to zlé, čo robí, ale preto, že ty MÁŠ svoju hodnotu a právo na slušné zaobchádzanie.
A ešte ma napadá, že možno robíš chybu v tom, že mu vlastne nepovieš, čo nechceš, aby ti robil. Veľmi jasne, jednoducho a bez kriku, bez zlosti!!! Napr.: On: Ty jedna p... ! Ty: Neželám si, aby si mi tak hovoril! Nehovor mi tak nikdy! (Jasne, ticho, neagresívne a dívaj sa mu pri tom do očí. No ak to urobí znova, povedz mu to znova ... a znova ... a ak s tým neprestane, vysvetli mu jednoducho, aké bude mať následky, keď ti bude aj naďalej ubližovať - nekrič, nevyhrážaj sa, nehysterči, nenadávaj. Jednoducho a vecne jednaj. - Čo sa ale asi ľahšie povie, ako urobí...)

Táto reakcia na nadávky sa mi páči. Vyskúšam to. len neviem, či to na primitíva jeho kalibru zaberie. Doteraz som mu nadávala aj ja, takže sa všetko stupňovalo. Toto ho asi šokne...

Aj si mu to niekedy povedala, že ho považuješ za primitíva najvyššieho kalibru ? Lebo ak áno, asi na to nezabudol...Mužov treba chváliť,potrebujú zažívať pocit obdivu...čo keby si to skúsila? Zlaté pravidlo dobrých vzťahov"rob inému to, čo chceš, aby iní robili tebe", neplatí?

Samozrejme. Toto by fungovalo v normálnom manželstve. U nás nie. On mi nadáva a ja ho mám chváliť?!

Clare, bohuzial to vyzera tak, ze si nadavate obaja navzajom, nevazite si jeden druheho.

Aky mas teda plan ? Vyhliadky? Sama hovoris a aj pises, ze sa k nemu ani ty nespravas najlepsie ... myslis, ze by mal zacat on ? Byt chapavejsi, vnimavejsi, milsi, ....
Nevies a nechces oddist, tak to snad aspon ber ako sancu zmenit seba - mozes sa stat mozno tym najmilsim a najchapavejsim clovekom pod slnkom - nenechaj si ublizovat (v kazdom pripade nie fyzicky), ale na druhej strane bud ty vzdy ta, co pride s iniciativou, bude mila, bude sa o svojho manzela s pochopenim a laskou starat.

Vyskúšať to môžeš ,možno zostane v takom šoku že prestane s nadávkami...ale skús to myslieť a hovoriť úprimne...možno ho málo chváliš a dávaš najavo svoju lásku,takto s toho vzniká začarovaný kruh z ktorého sa len velmi ťažko dostanete ak budete neustále medzi sebou "bojovať"...

Možno sa mýlim, ale ja by som to chápala tak, že sa znižujem na jeho úroveň....na úroveň "primitíva najvyššieho kalibru". A už vôbec by som s takým nechcela byť...veď ani Ty s ním nechceš byť.Čakáš, že Ti napraví Tvoje pošramotené sebavedomie?

Mne to tak vychádza, že to citové strádanie z detstva /otec pil, vztiahol na mamu ruku - teda udrel, mama uprednostňovala brata pred Tebou, robila rozdiely medzi Tvojimi dcérami - tiež Ťa to bolelo ako vtedy v detstve, keď robila mama rozdiely...určite si od mamy potrebovala viac citovej "výživy", celkom právom, deti s absolútnou samozrejmosťou potrebujú lásku rodičov - teraz rovnako samozrejme očakávaš lásku od svojho manžela - a nedostávaš ju, ďalšie obrovské sklamanie...a nechceš, aby Tvojim deťom niečo chýbalo - otec, mama - avšak zisťuješ, že manžel k nim necíti toľko lásky ako Ty - veľmi ich ľúbiš, a preto sú také inteligentné, majú obetavú mamu ....ale, Clare - Ty za to nemôžeš...za to, čo sa dialo v detstve,ako to bolo u vás doma...a nemôžeš ani prinútiť človeka, ktorý necíti k Tebe takú lásku ako by si chcela...máš na lásku právo, rovnako ako si mala samozrejmé právo dostávať ju v absolútnej miere v detstve...Urobila si, čo bolo v Tvojich silách...Preto by si mala ísť za psychologičkou, dobrou, ktorej budeš veriť...Srdce ma bolí keď toto píšem, veľmi mi je Ťa ľúto...môžem Ti ešte napísať báseň - len pre Teba a modliť sa...a odpusť, ak sa mýlim a nebodaj som Ťa urazila,nemám taký úmysel...a ešte Tvoja svokra: to už je akoby "čierny humor"....Myslím, Clare, že to čo teraz žiješ, nie je Tvoja cesta....

anjelik,
to, co pises, je velmi silne. Drzim ti palce...
Eva

clare som tu nová takže som si prečítala aj tvoje staršie príspevky aby som mala prehľad.Stále sa sťažuješ akeho máš muža tyrana a ako ti robí zle nedáva ti peniaze, škaredo ti nadáva aťd....
Ale myslím si že ty nepotrebuješ pomoc a ani radu ti máš na všetko odpoved čo ti tu radli dievčatá,ignoruješ ked ti niekto povie aké to všetko môže mať následky a hlave aký to bude mať dopad na tvoje deti.Najviac ma prekvapilo ako si hned otočila ked sa do teba niektoré pustili, hňed si zobrala všetku vinu na seba, tak ked si myslíš že ty si navine a je to tvoja chyba tak začni riešiť seba sanu a dotiahni to do konca ked si hysterka ako píšeš chod na terapie a zachráň si manželstvo.Môj názor možno ani nevieš ako má normalne manželstvo vyzerať !!!!Aj tvoje kamarátky takto žijú ? čo oni nato ? Alebo už ťa ani oni nemôžu počuvať ? Lebo si nechceš dať poradiť.
Ja to hhovorím "komu neni rady tomu neni pomoci"
Ale drži ti palce.

Sme mu na obtiaž

Recepty

Sezónne recepty

Návody a nápady na tvorenie

Najčítanejšie

Najčítanejšie recepty

Najnovšie recepty